Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/394/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom Mgr. Andrejom Kekelym v právnej veci navrhovateľky: T.. T. T., B.. XX.XX.XXXX, X. Y. XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, právne zastúpená JUDr. Soňou Grošaftovou, advokátom s miestom výkonu činnosti Makovického 7, 010 01 Žilina, proti odporkyniam: I. Y. T., B.. XX.XX.XXXX, X. V.Í. XXX, XXX XX X., štátny občan SR, II. H. W., B.. XX.XX.XXXX, X. R. XXXX/XX, XXX XX Ž., štátny občan SR, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto

rozhodol:

Zrušuje podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v kat. území Hliník nad Váhom, evidovaných na LV č. XXX, vedenom Okresným úradom Bytča, Katastrálnym odborom ako stavba rodinného domu súp. č. 308 postavená na parcele KN-C č. XXX a ako parcela KN- C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a vyporiadava toto podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania tak, že uvedené nehnuteľnosti p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva navrhovateľky.

Navrhovateľka je p o v i n n á zaplatiť odporkyniam I. a II. primeranú náhradu každej vo výške 1.281,53 eur, a to do 15 dní do právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

odôvodnenie:

Návrhom zo dňa 27.12.2012 podaným na Okresnom súde Žilina dňa 28.12.2012 sa navrhovateľka domáhala vydania súdneho rozhodnutia, ktorým by súd zrušil podielové spoluvlastníctvo účastníkov konania k nehnuteľnostiam uvedeným vo výroku tohto rozsudku a vyporiadal toto tak, že uvedené nehnuteľnosti by boli prikázané do jej výlučného vlastníctva s tým, že by bola zaviazaná vyplatiť odporkyniam za ich podiel náhradu každej vo výške 1.182,33 eur do 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia. Napokon navrhovateľka žiadala odporkyne zaviazať nahradiť jej trovy konania.

Svoj návrh navrhovateľka skutkovo odôvodnila tým, že nehnuteľnosti uvedené vo výroku tohto rozsudku (ďalej aj „sporné nehnuteľnosti“) sú v podielovom spoluvlastníctve účastníkov, a to navrhovateľky v podiele o veľkosti 4/6, odporkyne I. v podiele o veľkosti 1/6 a odporkyne II. v podiele o veľkosti 1/6. Ďalej navrhovateľka uviedla, že vyzvala odporkyne na uzavretie dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu nadobudnutia nehnuteľnosti do jej výlučného vlastníctva ako väčšinovej spoluvlastníčky za odplatu. Vzhľadom na nesúhlas odporkýň s uzatvorením dohody je nútená domáhať sa zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva cestou súdu. Vzhľadom na skutočnosť, že odporkyňa I. užíva sporné nehnuteľnosti celé so svojim synom od 01.01.2011, pričom navrhovateľke nekompenzuje žiadnu jej podielu zodpovedajúcu náhradu, navrhuje, aby nadobudla sporné nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva za odplatu, ktorá sa započíta s pohľadávkou odporkyne I. na úhradu vynaložených nákladov na vypracovanie znaleckého posudku

a geometrického plánu. Voči odporkyni II. sa odplata započíta taktiež s pohľadávkou na vypracovanie znaleckého posudku a geometrického plánu. Na základe znaleckého posudku zo dňa 28.05.2009 č. 41/2009 vypracovaného znaleckého posudku zo dňa 28.05.2009 č. 41/2009 vypracovaného znalcom Doc. Ing. Danielou Kuchárovou, PhD. bola hodnota stanovená na sumu 7.689,17 eur. Na vypracovanie znaleckého posudku vynaložila sumu 150,- eur a na vypracovanie geometrického plánu sumu vo výške 147,72 eur.

Odporkyňa I. sa k doručenému návrhu písomne vyjadrila podaním doručeným súdu dňa 11.04.2013, v ktorom uviedla, že nesúhlasí so zrušením podielového spoluvlastníctva, nakoľko je tento dom jej trvalým bydliskom a nemá sa kde inde vysťahovať aj so synom. Navrhovateľka s ňou nekomunikuje. Majú vo vlastníctve niekoľkomiliónové vlastníctvo od roku 2002 a nechce sa vyporiadať. Nevie, o čo tak navrhovateľke ide. V rodičovskom dome doopatrovala tetu Y. T., ktorá dala po jej smrti navrhovateľke polovicu svojho domu. Tento dom je ťarcha, nakoľko je prelezený potkanmi, čo musí betónovať, až sa jej tam neprechádzajú. Pred 2 - 4 rokmi ich navrhovateľka psychicky a fyzicky ničila. Syn bol z toho dosť zničený. Odporkyňa I. napokon poukázala na to, že navrhovateľka vlastní v Žiline 3-izbový byt, kde má aj trvalý pobyt. Týmto tak nerieši svoju bytovú otázku.

Odporkyňa II. sa k doručenému návrhu písomne vyjadrila podaním zo dňa 02.04.2013, v ktorom uviedla, že navrhovateľka sporné nehnuteľnosti neužíva, zároveň sa od nadobudnutia spoluvlastníctva nepodieľa na úhrade nákladov spojených so zachovaním a zveľaďovaním nehnuteľností. Odhliadnuc od uvedeného poukázala tiež na to, že odporkyňa I. sporné nehnuteľnosti dlhodobo obýva spolu so svojim synom, zároveň má v predmetnej nehnuteľnosti nahlásený aj trvalý pobyt. Nemá v prípade zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k sporným nehnuteľnostiam možnosť zabezpečiť si iné bývanie. I napriek uvedenému je hodnota nehnuteľnosti výrazne podhodnotená v porovnaní s ponukami realitných kancelárií, ktoré ponúkajú obdobné nehnuteľnosti v k. ú. Hliník nad Váhom. Ďalej odporkyňa II. uviedla, že prejavila záujem o odkúpenie celého spoluvlastníckeho podielu navrhovateľky, a to za udávanú kúpnu cenu. Svoju časť o veľkosti 1/6 dala do prenájmu svojej sestre odporkyni I., nakoľko to je jediné riešenie jej bytovej otázky. Navrhovateľka vlastní v Žiline 3-izbový byt, ktorý sama obýva, nakoľko je slobodná a bezdetná, takže zrušenie spoluvlastníctva rodičovského domu nerieši jej bytovú otázku. Využíva taktiež nehnuteľnosť po nebohom otcovi účastníčok, kde majú všetky rovnakú podielovú časť, kde trávi pravidelne všetky víkendy a jej, ako aj odporkyni I. nekompenzuje užívanie tejto nehnuteľnosti.

Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 20.05.2014 za účasti účastníčok a právneho zástupcu navrhovateľky.

Navrhovateľka zotrvala na podanom návrhu. Žiadala podielové spoluvlastníctvo účastníčok k sporným nehnuteľnostiam zrušiť a vyporiadať tak, že by sporné nehnuteľnosti boli prikázané do jej výlučného vlastníctva, pričom súhlasila s peňažnou náhradou, ktorú by bola povinná vyplatiť odporkyniam za ich spoluvlastnícky podiel, a to vo výške podľa znaleckého posudku, ktorý predložila spolu s návrhom.

Odporkyňa I. na pojednávaní súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva účastníčok k sporným nehnuteľnostiam a s navrhovateľkou na pojednávaní navrhovaným vyporiadaním tohto podielového spoluvlastníctva. Ohľadom spornej domovej nehnuteľnosti sa vyjadrila, že v nej behajú potkany. Dookola chodia zlodeji. Stále sa tam niečo negatívne deje. Volala už aj políciu. Má už toho všetkého dosť.

Odporkyňa II. na pojednávaní súhlasila so zrušením podielového spoluvlastníctva účastníčok buď za podmienky, že sa vyporiadá aj podielové spoluvlastníctvo účastníčok aj iným susediacim nehnuteľnostiam (tieto odporkyňa II. však nijako neoznačila a ani prípadným vzájomným návrhom neurobila predmetom konania), alebo za podmienky, že podielové spoluvlastníctvo k sporným nehnuteľnostiam bude vyporiadané tak, že sporné nehnuteľnosti pripadnú do jej výlučného spoluvlastníctva, pričom tak navrhovateľke a odporkyni I. vyplatí náhradu za ich spoluvlastnícky podiel na sporných nehnuteľnostiach vo výške zodpovedajúcej hodnote sporných nehnuteľností podľa znaleckého posudku produkovaného navrhovateľkou v konaní. Na otázku súdu, aby sa tak vyjadrila, či súd môže považovať hodnotu sporných nehnuteľností vo výške, ako bola určená znaleckým posudkom produkovaným v konaní navrhovateľkou, za z jej strany nerozporovanú, sa odporkyňa II. výslovne vyjadrila, že túto hodnotu spornou nerobí.

Súd tak vo veci vykonal dokazovanie oboznámením s listinnými dôkazmi produkovanými navrhovateľkou, pričom zistil nasledovný skutkový stav.

Z výpisu za katastra nehnuteľností z listu vlastníctva č. XXX vedeného v čase jeho vyhotovenia dňa 27.12.2012 Správou katastra Bytča pre k. ú. Hliník nad Váhom (na č. l. 26 spisu) vyplýva, že na tomto je v časti A LV evidovaný pozemok parc. KN-C č. XXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 180 m2 a stavba - rodinný dom súp. č. XXX postavený na parc. KN-C č. XXX. V časti B LV sú evidovaní ako podieloví spoluvlastníci účastníčky konania nasledovne:

1. odporkyňa I. pod B2 v podiele o veľkosti 1/6 titulom;

2. navrhovateľka pod B3 a B5 v podiele o celkovej veľkosti 4/6 a

3. odporkyňa II. pod B4 v podiele o veľkosti 1/6.

Doc. Ing. Daniela Kuchárová, PhD. znalec z odboru stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odhad hodnoty nehnuteľností znaleckým posudkom č. 41/2009 zo dňa 28.05.2009 stanovila všeobecnú hodnotu sporných nehnuteľností v sume 7.689,17 eur. K spornej domovej nehnuteľnosti uviedla, že ide o rodinný dom postavený v roku 1853. Budova je prízemná, nepodpivničená. Dispozíciu domu tvoria 3 izby, kúpelňa, kuchyňa a špajza. Základy domu sú kamenné bez vodorovnej izolácie, podmurovka s výškou 15 cm omietaná, zvislé obvodové steny hr. 52 cm murované z nepálených tehál (vlhké do výšky okien), priečky tehlové hr. 32 cm z nepálenej tehly, len priečka medzi izbou a kúpeľňou je tehly pálenej. Drevené dvojité okná na dome sú poškodené. Podlahy v izbách a kuchyni drevené dosky - na viacerých miestach prehnité, v kúpeľni dlažba keramická - poškodená. Vykurovanie lokálne plynovými kachľami - gamatky 3 ks, elektroinštalácia svetelná - je nutná výmena starých elektrických rozvodov. Predpokladaná životnosť budovy určenej na bývanie s hrúbkou múrov z tehál 45-60 cm je 120 rokov. Keďže vek domu je ku dňu 28.05.2009 156 rokov, predpokladá sa životnosť 174 rokov.

Podľa ust. v platnom znení, vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

Podľa ust. v platnom znení, spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.

Podľa ust. v platnom znení, spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.

Podľa ust. v platnom znení, ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

Podľa ust. , súd môže prekročiť návrhy účastníkov a prisúdiť viac, než čoho sa domáhajú, iba vtedy, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu alebo ak z právneho predpisu vyplýva určitý spôsob vyrovnania vzťahu medzi účastníkmi.

Na úvod právneho posúdenia veci súd považuje za potrebné uviesť, že je v občianskom súdnom konaní je súd v zmysle ust. viazaný návrhom. Súd tak pokiaľ sa týka konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, zruší podielové spoluvlastníctvo k veciam a vyporiadava len tie veci, resp. majetok patriaci do podielového spoluvlastníctva účastníkov, ktorý účastníci urobili predmetom konania. Prekročiť ich návrhy v takomto konaní môže súd podľa ust. len pokiaľ ide o spôsob vyporiadania podielového spoluvlastníctva, keďže tento spôsob vyplýva z právneho predpisu, konkrétne z ust. Pokiaľ by súd v konaní o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva vyporiadal aj veci, resp. majetok, ktorý účastníci neurobili predmetom konania, potom by konal v rozpore s ust. a išlo by o vadu konania, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

Pokiaľ tak navrhovateľka návrhom, prípadne odporkyne I. a II. vzájomným návrhom neurobili predmetom konania aj zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k inému majetku v podielovom

spoluvlastníctve účastníčok, súd konal len o majetku, ktorý bol vymedzený navrhovateľkou v podanom návrhu, t. j. o sporných nehnuteľnostiach.

Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že účastníčky konania sú podielovými spoluvlastníčkami sporných nehnuteľností s podielmi dávajúcimi celok. V konaní tak boli účastníkmi všetci podielový spoluvlastníci ako vecne legitimovaní nerozlučný spoločníci podľa ust. , a preto sa súd zaoberal v ďalšom vecou samou.

Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (zásada nemo in communione potest invitus detineri). Dôvodom pre podanie tohto návrhu na súd je v zásade skutočnosť, že buď nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou, prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva podľa ust. . V takomto konaní nie je súd návrhmi spoluvlastníkov na spôsob vyporiadania, ako už bolo vyššie uvedené, viazaný ( ). Predmetné ust. upravuje tri spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva, pričom súčasne stanovuje ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob - reálne rozdelenie predmetu spoluvlastníctva podľa výšky podielov medzi jednotlivých spoluvlastníkov prichádza do úvahy, ak je vec reálne deliteľná. Samotná možnosť reálneho rozdelenia veci ešte sama o sebe nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by napríklad reálne rozdelenie vyžadovalo vynaloženie neprimeraných nákladov najmä vzhľadom ku hodnote veci, je potrebné na vec nahliadať ako na reálne nedeliteľnú. Druhý spôsob prichádza do úvahy vtedy, ak je reálne rozdelenie nemožné, teda v tomto prípade súd vec prikáže do výlučného vlastníctva jedného alebo podielového spoluvlastníctva viacerých spoluvlastníkov za primeranú náhradu odstupujúcim spoluvlastníkom. Súd pri tomto prihliada najmä na účelné využitie veci. Pri obytných domov sa tak skúma bytová potreba spoluvlastníkov, prihliada sa k tomu, kto dom doposiaľ obýval, udržoval ho, opravoval, prípadne investoval a kto je schopný sa aj naďalej starať o jeho údržbu. Druhým zákonom stanoveným kritériom je veľkosť podielov jednotlivých spoluvlastníkov. Súdna prax sa v ďalšom vyjadrila aj k otázke, či pri vyporiadaní podielového spoluvlastníctva je možné povedľa zákonom uvedených kritérií zohľadniť aj iné okolnosti. Judikatúra túto možnosť akceptovala. V rámci posudzovania účelného využitia je tak možné zohľadniť aj celý rad skutočností rozhodných pre záver o tom, ktorému zo spoluvlastníkov bude vec prikázaná do spoluvlastníctva. V poradí tretím spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja veci a rozdelenie výťažku z tohto predaja medzi spoluvlastníkov v pomere podľa veľkosti ich spoluvlastníckych podielov, čo môže prísť do úvahy vtedy, ak vec ani jeden zo spoluvlastníkov nechce.

Súd sa tak pri rozhodovaní v tejto veci riadil vyššie uvedenými zásadami, pričom v prvej časti výroku tohto rozsudku zrušil spoluvlastníctvo účastníkov k predmetným nehnuteľnostiam.

Pri svojom rozhodovaní o vyporiadaní tohto zrušeného spoluvlastníctva tak v prvom rade vychádzal zo skutočnosti, ktorá vyplynula z dokazovania, a to že z vyššie uvedeného opisu spornej domovej nehnuteľnosti (ako bol uvedený v znaleckom posudku Doc. Ing. Kuchárovej, PhD., ako aj uvedený odporkyňou I. v konaní) bez najmenších pochybností vyplýva, že táto nie je reálne deliteľná bez vykonania úprav na samostatné časti, ktoré by zodpovedali spoluvlastníckym podielom účastníčok. Je možné konštatovať, že vzhľadom na fyzický stav domovej nehnuteľnosti (vek stavby, ako aj jej reálny stav) by reálne rozdelenie domovej nehnuteľnosti bez ďalších úvah nepochybne vyžadovalo vynaloženie nákladov zjavne neprimeraných k hodnote domovej nehnuteľnosti, ktorá bola medzi účastníčkami nesporná (podľa znaleckého posudku Doc. Ing. Kuchárovej, PhD.) vo výške 5.440,52 eur (celková hodnota sporných nehnuteľností vo výške 7.689,17 eur - hodnota sporného pozemku 2.248,65 eur). Rovnako mal súd za to, že aj reálna deľba spornej pozemkovej nehnuteľnosti vzhľadom k jej zastavaniu spornou domovou nehnuteľnosťou nie je možná, a to vzhľadom k tomu, že by nebolo možné vytvoriť samostatné pozemky, ktoré by mohli byť samostatne využívané. Napokon súd musel do úvahy pri svojom závere o reálnej nedeliteľnosti sporných nehnuteľností v prejednávanej veci vziať aj skutočnosť, že ani jedna z účastníčok nemala záujem na reálnej deľbe sporných nehnuteľností, z čoho možno tiež usudzovať, že rovnako nemala záujem vynaložiť akékoľvek náklady spojené s reálnym rozdelením.

Pokiaľ ide o v poradí druhý spôsob, o výlučné vlastníctvo sporného pozemku v zásade prejavili záujem len navrhovateľka a odporkyňa II. Odporkyňa I. aj napriek skutočnosti, že spornú domovú nehnuteľnosť

obýva, na čo aj poukazovala vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu, napokon na pojednávaní prejavila svoju vôľu, že o bývanie v spornej domovej nehnuteľnosti už záujem nemá a súhlasí s prikázaním sporných nehnuteľností do výlučného vlastníctva navrhovateľky za podmienky, že jej táto vyplatí náhradu za jej spoluvlastnícky podiel vo výške zodpovedajúcej hodnote sporných nehnuteľností určenej znaleckým posudkom Doc. Ing. Kuchárovej, PhD. V ďalšom súd vychádzal z toho, že či už navrhovateľka, ako aj odporkyňa II. zjavne neprejavili záujem o nadobudnutie výlučného vlastníctva k sporným nehnuteľnostiam z dôvodu, že by tým uspokojili potrebu svojho bývania. V konaní bolo nesporné, že obe tieto účastníčky majú potrebu bývania už uspokojenú. Súd tak dospel k záveru, že je potrebné vyporiadať podielové spoluvlastníctvo účastníčok druhým spôsobom podľa ust. , pričom prihliadol okrem už uvedeného na veľkosť podielov účastníčok a na základe tohto rozhodol, že sporné nehnuteľnosti prikázal do výlučného vlastníctva navrhovateľke, ktorá je podielovou spoluvlastníčkou sporných nehnuteľnosti v podiele o veľkosti 2/3 (zatiaľ čo odporkyňa II. je podielovou spoluvlastníčkou v podiele len o veľkosti 1/6).

Ako už bolo vyššie uvedené, zákon v ust. umožňuje vyporiadať podielové spoluvlastníctvo prikázaním veci do vlastníctva jedného (príp. viacerých) zo spoluvlastníkov za podmienky, že tento poskytne ostatným podielovým spoluvlastníkom primeranú náhradu. Uvedená právna úprava v zásade pramení s úpravy základného ľudského práva vlastniť majetok podľa SR. Vlastnícke právo je tak možné odňať alebo obmedziť len za podmienky primeranej náhrady.

Vzhľadom k tomu, že sporné nehnuteľnosti súd prikázal v rámci vyporiadania podielového spoluvlastníctva účastníčok k nim do výlučného vlastníctva navrhovateľke, zaviazal túto zároveň na poskytnutie primeranej náhrady ostatným účastníčkam (podielovým spoluvlastníkom). Súd určil primeranú náhradu vychádzajúc jednak z hodnoty sporných nehnuteľností vo výške 7.689,17 eur, ktorá bola určená znaleckým posudkom Doc. Ing. Kuchárovej, PhD. a ktorá bola zároveň medzi účastníčkami nesporná a jednak z veľkosti spoluvlastníckych podielov odporkýň I. a II. nasledovne:

a) odporkyni I. zodpovedá primeraná náhrada vo výške 1.281,53 eur (7.689,17 eur / 6 = 1.281,53 eur),

b) odporkyni II. zodpovedá primeraná náhrada vo výške 1.281,53 eur (7.689,17 eur / 6 = 1.281,53 eur).

Súd tak s poukazom na uvedený výpočet zaviazal navrhovateľku na zaplatenie primeranej náhrady odporkyniam tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku, pričom navrhovateľke vzhľadom na výšku plnenia, ako aj na jej návrh, určil s poukazom na ust. dlhšiu lehotu 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

Podľa ust. , v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.

S poukazom na väčší počet účastníkov konania súd rozhodol o trovách konania v súlade s ust. tak, ako je to uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ustanovenia , skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Ustanovenie sa nepoužije v konaniach podľa

Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov).