Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Co-583-2014.pdf
PDF · 142.49 KB
Case nature
Area
Subarea
13Co/583/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Ferdinanda Zimmermanna a sudcov JUDr. Márie Rišiaňovej a JUDr. Danice Kočičkovej v právnej veci navrhovateľov: 1/ G. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXX, zast. advokátom JUDr. Petrom Šramkom, Advokátska kancelária Brezno, Moyzesova 12, 2/ C. D., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., C. 13, proti odporcom: 1/ Stavebné bytové družstvo Brezno, Brezno, Malinovského 12, IČO 00 170 143, 2/ MIONEX, s. r. o., Banská Bystrica, Kpt. Jaroša 11, IČO 36 637 726, 3/ G. E., nar. XX. XX. XXXX, bytom J., 9. mája XX, zast. advokátom JUDr. Marianom Holým, Brezno, B. Němcovej 1/A, o neplatnosť dražby, na odvolanie odporcu 1/ zo dňa 25. 02. 2014 proti rozsudku Okresného súdu Brezno č. k. 5C/66/2012 -234 zo dňa 04. 02. 2014, takto
rozhodol:
Rozsudok okresného súdu potvrdzuje.
Navrhovateľ 1/ je povinný nahradiť odporcovi 3/ trovy odvolacieho konania v sume 69,91 € na účet právneho zástupcu advokáta JUDr. Mariana Holého v lehote do troch dní.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd návrh navrhovateľov na vyslovenie neplatnosti dražby zamietol. Odporcovi 1/ a 2/ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovatelia 1/ a 2/ boli zaviazaní spoločne a nerozdielne nahradiť odporcovi 3/ trovy konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia v sume 244,65 € na účet právneho zástupcu odporcu 3/ v lehote do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
V dôvodoch rozhodnutia súd uviedol: „Navrhovatelia sa svojím návrhom domáhali určenia neplatnosti dobrovoľnej dražby konajúcej sa dňa 17.01.2012, ktorej predmetom bol predaj nehnuteľností vo vlastníctve navrhovateľov zapísaných na LV č. XXXX Okresného úradu Brezno, pre obec J., kat. úz. J., a to 3 izbového bytu č. XX, 7.p., vo vchode č. XX, v obytnom dome súp. č. XXXX na ulici C. XX v J. v podiele 1/1 spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v podiele XXXX/XXXXXX a podiel k pozemku pod bytovým domom na parcelách reg. "C" č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX v podiele XXXX/XXXXXX a určenia, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľov na tom skutkovom základe, že dňa 17.01.2012 sa konala dražba vyššie uvedenej nehnuteľnosti, pri ktorej boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. Odporca v rade 1) nezaslal navrhovateľom predexekučnú výzvu na peňažné plnenie cestou exekútorského úradu, nemal schválený úkon na vykonanie dobrovoľnej dražby nadpolovičnou väčšinou všetkých vlastníkov bytov, navrhovateľom nebol známy počet účastníkov dražby, notárska zápisnica o vykonaní dražby im nebola vôbec doručená. Navrhovateľom nebolo umožnené vzniesť námietky priamo do zápisnice,
nemohli podať ani námietky proti znaleckému posudku, konkrétne proti cene ním určenej, ani proti spôsobu prípravy a vedenia dražby. Oznámenie o vykonaní dražby bolo na Mesto Brezno doručené až dňa 20.01.2012, teda po uskutočnení dražby. Zápisnicu o priebehu dražby navrhovatelia vôbec neobdržali. Podľa navrhovateľov je dražba neplatná aj pre značný nepomer medzi cenou zákonného záložného práva, právoplatne priznanou sumu rozsudkom Okresného súdu Brezno sp.zn. 6C/166/2010 a cenou predmetu dražby. Taktiež namietali ohodnotenie predmetu dražby v znaleckom posudku zo dňa 01.12.2011, keď bola táto cena stanovená na XX.XXX,-Eur, ale navrhovatelia, keď byt v roku 2008 kupovali a žiadali o úver, si dali vypracovať znalecký posudok, kde bola určená cena XX.XXX,XX Eur. Z týchto dôvodov považujú dražbu za neplatnú.
Odporca v rade 1) vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že navrhuje návrh zamietnuť. On ako správca bytového domu uzavrel s odporcom v rade 2) zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, pretože ako správca bytového domu spravuje pohľadávky vlastníkov bytov a nebytových priestorov voči navrhovateľom, ktoré vznikli ako nedoplatok na úhradách za plnenia spojené s užívaním bytu a nebytového priestoru, ako nedoplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv a nedoplatok na poplatku za správu. Podľa § 8b zákona č. 182/1993 Z.z. je oprávnený v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov uzatvárať s dražobníkmi zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby za účelom uspokojenia ich splatných pohľadávok. K zabezpečeniu týchto pohľadávok vzniklo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov zákonné záložné právo podľa § 15 zákona č. 182/1993 Z.z. Stavebné bytové družstvo získalo súhlas nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov, a preto má za to, že dražba bola vykonaná v súlade s právnymi predpismi.
Odporca v rade 2) vo svojom vyjadrení k návrhu na začatie konania uviedol, že s odporcom v rade 1) uzavrel zmluvu o vykonaní dražby v súlade s § 7 zákona č. 527/2002 Z.z., ktorého k tomuto úkonu splnomocnila na základe písomného hlasovania nadpolovičná väčšina vlastníkov v bytovom dome a robil výkon záložného práva za účelom uspokojenia si zabezpečovaného nároku voči navrhovateľom. Odporca v rade 1) oznámil výkon záložného práva dlžníkom (navrhovateľom), katastru nehnuteľností aj ostatným záložným veriteľom zapísaným na liste vlastníctva. Má za to, že dražba bola vykonaná v súlade s platnými právnymi predpismi. Po vykonaní dražby bol výťažok z dražby po uhradení nákladov dražby a pohľadávky veriteľa (odporcu v rade 1) poukázaný do notárskej úschovy pre ďalších záložných veriteľov. Z návrhu navrhovateľov nevyplýva, že by žiadali určiť neplatnosť dražby z dôvodu porušenia zákona o dobrovoľných dražbách, preto žiadal návrh v celom rozsahu zamietnuť.
Odporca v rade 3) vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že navrhovatelia namietali ocenenie nehnuteľnosti v znaleckom posudku vzhľadom na skutočnosť, že keď oni kupovali byt v roku 2008, tento bol ohodnotený za 2,5 krát vyššiu sumu. Odporca v rade 3) má za to, že vzhľadom na zníženie možností zamestnanosti a pokles finančných prostriedkov v bankách na hypotekárne úvery, ako aj vyrovnanosť ponuky a dopytu po nehnuteľnostiach v Brezne, sú ceny neporovnateľne nižšie ako v roku 2008. Cenu ovplyvnili aj ďalšie skutočnosti, a to polohové umiestnenie (sídlisko Mazorníkovo), vybavenie bytu (bez rozsiahlych stavebných úprav), ako aj skutočnosť, že ide o nútený predaj bytu. Cena určená v znaleckom posudku bola určená nezávislým znalcom, pričom byt bol nakoniec vydražený za sumu XX.XXX,-Eur. Ohľadom námietky, že odporca v rade 1) nezaslal navrhovateľom predexekučnú výzvu uviedol, že to ani nie je možné, pretože odporca v rade 1) nepodal návrh na vykonanie exekúcie, a aj keby podal, tak exekútor zasiela povinnému až upovedomenie o začatí exekúcie. Odporca v rade 1) však pristúpil k zákonnej možnosti podľa zákona č. 182/1993 Z.z. a podal návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby. Navrhovateľom zaslal oznámenie o začatí výkonu záložného práva, ktoré si oni neprevzali v odbernej lehote, pričom toto oznámenie im bolo zaslané až po hlasovaní vlastníkov bytov a nebytových priestorov o odovzdaní bytu navrhovateľov na dražbu. Čo sa týka oznámenia o vykonaní dražby, ktoré malo byť na Mesto Brezno doručené až dňa 20.01.2012, teda po vykonaní dražby, je len samozrejmé, že toto mohlo byť doručované až po dražbe a nie skôr. Čo sa týka oznámenia o dražbe, tak toto bolo na Mesto Brezno doručené dňa 09.12.2011, teda v súlade so zákonom o dobrovoľných dražbách. Ohľadom nepomeru dlžnej sumy navrhovateľov a predmetu dražby uviedol, že ich dlh bol v konečnom dôsledku okolo X.XXX,- Eur a cena určená znaleckým posudkom XX.XXX,-Eur, čo podľa jeho názoru bolo vzhľadom na výšku dlhu opodstatnené. Tvrdenie navrhovateľov, že dražbou oni a ich maloletá dcéra stratili obydlie je nepravdivé, pretože v tom čase ani jeden z účastníkov v predmetnom byte nebýval. Odporca v rade 3) kúpil byt na účely vlastného bývania a bol do rekonštrukcie nútený investovať nemalé prostriedky.
Súd nariadil pojednávanie na deň 21.01.2014. Odporca v rade 1) sa z pojednávania ospravedlnil pre práceneschopnosť predsedu družstva a súhlasil s tým, aby súd vec prejednal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Na pojednávaní vzali navrhovatelia svoj návrh v časti určenia, že nehnuteľnosti sú vo vlastníctve navrhovateľov späť. Odporcovia so späťvzatím návrhu súhlasili, preto súd konanie v tejto časti zastavil.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prednesom právnych zástupcov účastníkov konania, pripojeným dražobným spisom č. XX/XXXX, spisom tunajšieho súdu sp.zn. 4C/111/2011 a listinnými dokladmi obsiahnutými v spise tunajšieho súdu sp. zn. 5C/66/2012 a návrh navrhovateľov v celom rozsahu zamietol.
Podľa § 2 písm. a) zákona č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách, dražbou sa rozumie verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa, pri ktorom sa licitátor obracia na vopred neurčený okruh osôb prítomných na vopred určenom mieste s výzvou na podávanie ponúk a pri ktorom na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby, alebo verejné konanie, ktoré bolo licitátorom ukončené z dôvodu, že nebolo urobené ani najnižšie podanie.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa § 5 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkom dražby je osoba prítomná na dražbe, ktorá sa dostavila s cieľom urobiť podanie a spĺňa podmienky ustanovené týmto zákonom.
Podľa § 6 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobníkom je osoba, ktorá organizuje dražbu a spĺňa podmienky ustanovené týmto a osobitným zákonom a vzniklo jej oprávnenie na prevádzkovanie príslušnej živnosti. Ak ide o majetok územných samosprávnych celkov alebo o majetok štátu, môže byť dražobníkom aj územný samosprávny celok alebo príslušný orgán štátnej správy.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľom dražby je vlastník predmetu dražby, osoba, ktorá vykonáva záložné právo (ďalej len "záložný veriteľ"), alebo iná osoba, ktorá je oprávnená navrhnúť vykonanie dražby podľa osobitného zákona.
Podľa § 7 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., navrhovateľ dražby je povinný písomne vyhlásiť, že predmet dražby je možné dražiť. Ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, je povinný písomne vyhlásiť aj pravosť, výšku a splatnosť pohľadávky, pre ktorú sa navrhuje výkon záložného práva podľa tohto zákona (§ 16 ods. 3).
Podľa § 7 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., ak je predmetom dražby nehnuteľnosť, je navrhovateľ dražby povinný predložiť dražobníkovi list vlastníctva nie starší ako tri mesiace.
Podľa § 10 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., písomnosti sa doručujú poštou formou listovej zásielky do vlastných rúk, a ak to nie je možné alebo účelné, doručujú sa iným preukázateľným spôsobom do vlastných rúk osobe, ktorej sú určené. Na doručovanie sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 12 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražobník zaistí ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Ak ide o nehnuteľnosť, podnik, jeho časť alebo o kultúrnu pamiatku alebo ak je vlastníkom predmetu dražby územný samosprávny celok alebo orgán štátnej
správy, musí byť cena predmetu dražby určená znaleckým posudkom, ktorý nesmie byť v deň konania dražby starší ako šesť mesiacov. Znalec ohodnotí aj závady, ktoré v dôsledku prechodu vlastníctva alebo iného práva nezaniknú, a upraví príslušným spôsobom odhad ceny.
Podľa § 12 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., vlastník predmetu dražby, ako aj osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, alebo nájomca sú povinní po predchádzajúcej výzve v čase určenom v tejto výzve umožniť vykonanie ohodnotenia, ako aj obhliadku predmetu dražby. Doba obhliadky musí byť vo výzve ustanovená s prihliadnutím na charakter draženej veci, pri nehnuteľnosti spravidla tri týždne po odoslaní výzvy.
Podľa § 12 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., ak osoba, ktorá má predmet dražby v držbe, neumožní vykonanie ohodnotenia predmetu dražby, ohodnotenie možno vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii.
Podľa § 12 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., ak je navrhovateľom dražby záložný veriteľ, dražobník zašle vlastníkovi predmetu dražby znalecký posudok, a to najneskôr 30 dní pred dňom konania dražby.
Podľa § 16 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., dražbu je možné vykonať len na základe písomnej zmluvy o vykonaní dražby, ktorú uzavrie navrhovateľ dražby s dražobníkom; to neplatí, ak ide o majetok štátu, ak je dražobníkom orgán štátnej správy, alebo ak ide o majetok územného samosprávneho celku, ak je dražobníkom tento územný samosprávny celok alebo ak je dražobníkom navrhovateľ dražby.
Podľa § 16 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať označenie navrhovateľa dražby, dražobníka, predmetu dražby, najnižšie podanie, predpokladané náklady dražby a výšku odmeny dražobníka alebo spôsob jej určenia alebo dohodu o tom, že dražba bude vykonaná bezplatne. Prílohou zmluvy je aj písomné vyhlásenie navrhovateľa dražby, že predmet dražby je možné dražiť (§ 7 ods. 2).
Podľa § 16 ods. 3 zákona č. 527/2002 Z.z., ak navrhovateľom dražby je záložný veriteľ, zmluva o vykonaní dražby musí ďalej obsahovať dôvod konania dražby a meno, priezvisko, trvalý pobyt vlastníka predmetu dražby, ak je fyzickou osobou; ak je vlastník predmetu dražby právnická osoba, zmluva o vykonaní dražby musí obsahovať názov alebo obchodné meno, sídlo a identifikačné číslo, ak je pridelené.
Podľa § 20 ods. 13 zákona č. 527/2002 Z.z., ak ide o dražbu bytu, domu, inej nehnuteľnosti, podniku alebo jeho časti alebo ak najnižšie podanie hnuteľných vecí, práv a iných majetkových hodnôt presiahne sumu XX XXX,XX eura, musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou, v ktorej notár uvedie aj povinnosť predchádzajúceho vlastníka podľa § 29 ods. 2 prvej vety.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 527/2002 Z.z., v prípade, ak boli porušené ustanovenia tohto zákona, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby. Právo domáhať sa určenia neplatnosti dražby zaniká, ak sa neuplatní do troch mesiacov odo dňa príklepu okrem prípadu, ak dôvody neplatnosti dražby súvisia so spáchaním trestného činu a zároveň ide o dražbu domu alebo bytu, v ktorom má predchádzajúci vlastník predmetu dražby v čase príklepu hlásený trvalý pobyt podľa osobitného predpisu; v tomto prípade je možné domáhať sa neplatnosti dražby aj po uplynutí tejto lehoty. V prípade spoločnej dražby bude neplatná len tá časť dražby, ktorej sa takýto rozsudok týka (§ 23).
Podľa § 21 ods. 4 zákona č. 527/2002 Z.z., účastníkmi súdneho konania o neplatnosť dražby podľa odseku 2 sú navrhovateľ dražby, dražobník, vydražiteľ, predchádzajúci vlastník a dotknutá osoba podľa odseku 2.
Podľa § 24 ods. 1 zákona č. 527/2002 Z.z., po ukončení dražby vyhotoví dražobník bez zbytočného odkladu zápisnicu o vykonaní dražby, ak sa priebeh dražby neosvedčuje notárskou zápisnicou.
Podľa § 24 ods. 7 zákona č. 527/2002 Z.z., zápisnicu o vykonanej dražbe zašle dražobník do piatich dní odo dňa konania dražby osobám uvedeným v § 17 ods. 5.
Podľa § 24 ods. 8 zákona č. 527/2002 Z.z., ak sa priebeh dražby osvedčuje notárskou zápisnicou, na obsah notárskej zápisnice platia ustanovenia odsekov 2 až 7 obdobne.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 183/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov, spoločenstvo je právnická osoba založená podľa tohto zákona, ktorá spravuje spoločné časti domu a spoločné zariadenia domu, nebytové priestory, ktoré sú v spoluvlastníctve vlastníkov bytov a nebytových priestorov (ďalej len "spoločné nebytové priestory"), príslušenstvo a priľahlý pozemok vrátane ich údržby a obnovy. Spoločenstvo zabezpečuje plnenia spojené s užívaním bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo vzniká dňom zápisu do registra spoločenstiev vedenom obvodným úradom v sídle kraja (ďalej len "správny orgán") príslušným podľa sídla spoločenstva.
Podľa § 8b ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z. správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
Podľa § 8b ods. 2 písm. i) zákona č. 182/1993 Z.z., pri správe domu je správca povinný podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby bytu alebo nebytového priestoru v dome na uspokojenie pohľadávok podľa § 15, ak je schválený nadpolovičnou väčšinou hlasov všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
Podľa § 15 ods. 1 zákona č. 182/1993 Z.z., na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa domu, spoločných častí domu, spoločných zariadení domu a príslušenstva a na zabezpečenie pohľadávok vzniknutých z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru v dome, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru v dome, vzniká zo zákona k bytu alebo k nebytovému priestoru v dome záložné právo v prospech spoločenstva; ak sa spoločenstvo nezriaďuje, vzniká zo zákona záložné právo v prospech ostatných vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Vznik a zánik záložného práva sa zapíše do katastra nehnuteľností.
V zmysle platnej právnej úpravy dražbou je vo všeobecnosti verejné konanie, ktorého účelom je prechod vlastníckeho práva alebo iného práva k predmetu dražby, konané na základe návrhu navrhovateľa. Na osobu, ktorá urobí najvyššiu ponuku, prejde príklepom licitátora vlastnícke alebo iné právo k predmetu dražby. Predmetom dražby môže byť vec, právo, iná majetková hodnota, ktorá je prevoditeľná, súbor vecí, práv alebo iných majetkových hodnôt, podnik alebo časť podniku, ak bolo navrhnuté ich vydraženie a ak spĺňajú podmienky, ustanovené týmto zákonom. Okrem iného nemožno dražiť predmet dražby, s ktorým navrhovateľ dražby alebo dražobník na základe zmluvy, vykonateľného rozhodnutia súdu alebo vykonateľného rozhodnutia orgánu verejnej správy nemôže nakladať, alebo ak konanie dražby vylučuje osobitný predpis. Zákon presne stanovuje, kto môže byť účastníkom dražby, priebeh dražby - prísne formálny postup pri stanovení termínu dražby, ceny predmetu dražby, samotného priebehu dražby, príp. upustenia od dražby, nadobudnutie vlastníctva k veci dražbou. V prípade, ak boli porušené ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách, môže osoba, ktorá tvrdí, že tým bola dotknutá na svojich právach, požiadať súd, aby určil neplatnosť dražby, avšak len v prekluzívnej lehote troch mesiacov odo dňa príklepu - výnimky sú stanovené v § 21 ods. 2 zákona o dobrovoľných dražbách.
Z vykonaného dokazovania považoval súd za preukázané, že dňa XX.XX.XXXX uzavreli odporca v rade 1) ako navrhovateľ dražby a odporca v rade 2) ako dražobník zmluvu o vykonaní dobrovoľnej dražby, a to nehnuteľnosti - X izbového bytu č. XX, X.p., vo vchode č. XX, v obytnom dome súp. č. XXXX na ulici C. 27 v J. v podiele X/X spolu s podielom na spoločných častiach a spoločných zariadeniach
domu v podiele XXXX/XXXXXX a podiel k pozemku pod bytovým domov na parcelách reg. C č. XXXX/ XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX mX, č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 a č. XXXX/XX zastavané plochy a nádvoria vo výmere XXX m2 v podiele XXXX/XXXXXX. Odporca v rade 1) ako správca bytového domu na základe písomného hlasovania vlastníkov bytov a nebytových priestorov o udelenie súhlasu na vykonanie dobrovoľnej dražby na predmetnú nehnuteľnosť, ktoré sa konalo v dňoch 03.11.2011 až 05.11.2011 v čase od 18.00 hod. do 20.00 hod. uzavrel túto zmluvu, pretože mu súhlas udelilo 49 vlastníkov bytov z celkového počtu 64 vlastníkov bytov. Súd má za to, že týmto bola splnená podmienka súhlasu nadpolovičnej väčšiny vlastníkov a nebytových priestorov, preto je táto námietka navrhovateľov neopodstatnená.
Navrhovatelia namietali, že im nebola zaslaná predexekučná výzva. Žiadny právny predpis, ktorý sa týka tohto konania neustanovuje zaslanie predexekučnej výzvy, preto túto námietku nepovažoval súd za opodstatnenú.
Odporca v rade 1) zaslal oznámenie o začatí vykonávania zákonného záložného práva doporučenou zásielkou do vlastných rúk navrhovateľom na adresu J., C. XX, správe katastra J., spol. ISTROBANKA a.s., exekútorskému úradu I.. C. O. a exekútorskému úradu I.. I. T.. Navrhovatelia si predmetnú zásielku neprevzali v odbernej lehote. Uvedenú adresu mali ako adresu trvalého pobytu uvedenú v registri obyvateľov SR, žiadny prechodný pobyt v ňom nenahlásili. Navrhovateľ v rade 1) sa v čase doručovania zdržiaval na adrese B. XXX, ale podľa jeho vlastného tvrdenia mu boli zásielky na túto adresu doposielané a on sa prevažnú časť novembra 2011 na uvedenej adrese zdržiaval, takže mal možnosť si zásielku prevziať. Navrhovateľka v rade 2) uviedla, že sa v tom čase zdržiavala na adrese J., C. XX u svojej matky, čo je panelák cez ulicu. C. dohodu s poštárkou, ktorá jej nosila zásielky na túto adresu. C. možnosť ísť na adresu C. XX, ale nechodila vyberať zásielky. Súd má zato, že § 151 l Občianskeho zákonníka porušený nebol. Odporca v rade 3) zaslal oznámenie o začatí vykonávania záložného práva obidvom navrhovateľom, ktorí si toto oznámenie neprevzali v odbernej lehote. Obaja navrhovatelia mali možnosť si uvedené zásielky prevziať, preto súd považoval toto oznámenie za doručené. Ak by aj nebola naplnená táto podmienka, nedošlo by tým k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách.
Súd tiež považoval za preukázané, že odporca v rade 2) zabezpečil ohodnotenie predmetnej nehnuteľnosti znaleckým posudkom, ktorý bol vyhotovený znalcom W.. E. G. dňa XX.XX.XXXX, teda v čase konania dražby nebol starší ako 6 mesiacov. Navrhovateľ namietal výšku, na akú bola predmetná nehnuteľnosť ocenená v tomto znaleckom posudku. Zákon o dobrovoľných dražbách určuje, že dražobník je povinný zaistiť ohodnotenie predmetu dražby podľa ceny obvyklej v mieste a čase konania dražby. Vlastník predmetu dražby je povinný umožniť po predchádzajúcej výzve v čase určenom vo výzve vykonanie ohodnotenia, ak tak neurobí, tak ohodnotenie je možné vykonať z dostupných údajov, ktoré má dražobník k dispozícii. Znalecký posudok bol vypracovaný znalcom zapísaným v zozname znalcov, tlmočníkov a prekladateľov MS SR pod č. 912652 pred odbor stavebníctvo, odvetvie pozemné stavby a odvetvie odhad hodnoty nehnuteľností. Ako vyplýva zo znaleckého posudku, znalec pri jeho vypracovaní postupoval v súlade so zákonom č. 382/2004 Z.z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch, vyhláškou č. 490/2004 Z.z., ktorou sa vykonáva zákon č. 382/2004 Z.z., vyhláškou č. 492/2004 Z.z. o stanovení všeobecnej hodnoty majetku, zákonom č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a zákonom č. 527/2002 Z.z. o dobrovoľných dražbách. V znaleckom posudku znalec uviedol, že použil metódu polohovej diferenciácie z dôvodu, že je v danom prípade najobjektívnejšia, použitie kombinovanej metódy nebolo možné, pretože ide o nehnuteľnosť bez výnosu z nájmu a pre použitie porovnávacej metódy nebol v danej lokalite dostatok vstupných údajov o porovnateľných prevodoch. Vzhľadom na to, že znalcovi nebola umožnená vnútorná ohliadka bytu, postupoval podľa zákona o dobrovoľných dražbách a posudok vyhotovil z dostupných dokladov, ktoré priložil ako prílohu k posudku a vo výpočtoch vychádzal z predpokladu, že vnútorné konštrukcie a vybavenie bytu sú v štandardnom vyhotovení a z toho, že dom má priemernú údržbu a nie je zateplený (č.l. 18, 19). Navrhovatelia namietali výslednú hodnotu nehnuteľnosti, ktorú určil znalec. V konaní však nepreukázali a ani súd nezistil, žeby znalecký posudok nespĺňal zákonom stanovené náležitosti. Taktiež navrhovatelia nepreukázali, že nesprávnosť resp. neodbornosť znaleckého posudku spočíva v nesprávne použitej metóde na ohodnotenie nehnuteľnosti alebo v zle urobenom výpočte ceny. K ich námietke, že cena určená znalcom
v roku 2011 bola podstatne nižšia ako v roku 2008 súd uvádza že v priebehu týchto rokov došlo k prudkému poklesu cien nehnuteľností na realitnom trhu a taktiež, že znalecký posudok v roku 2008 bol vyhotovovaný na účely poskytnutia hypotekárneho úveru, čo mohlo mať tiež vplyv na ohodnotenie nehnuteľnosti. Okrem týchto skutočností mal súd za preukázané, že okrem zákonného záložného práva ostatných vlastníkov bytov bolo na predmetnej nehnuteľnosti aj záložné právo zo zmluvy o zriadení záložného práva k nehnuteľnosti a exekučné príkazy na vykonanie exekúcie zriadením exekučného záložného práva troch exekútorských úradov.
Navrhovatelia namietali aj nepomer ceny zákonného záložného práva, sumy priznanej rozsudkom a cenou predmetu dražby. Ako vyplýva zo zmluvy o vykonaní dobrovoľnej dražby, ku dňu XX.XX.XXXX predstavovala pohľadávka odporcu v rade 1) voči navrhovateľom sumu vo výške X.XXX,XX Eur vrátane príslušenstva (č.l. 125), ku dňu 31.01.2012 sa táto suma zvýšila na X.XXX,XX Eur, z toho istina bola vo výške X.XXX,XX Eur, zmluvná pokuta vo výške X.XXX,XX Eur a záloha vo výške XXX,-Eur. Rozsudkom Okresného súdu Brezno č.k. 6C/166/200 -22 zo dňa 05.10.2010 boli navrhovatelia zaviazaní spoločne a nerozdielne zaplatiť odporcovi v rade 1) sumu 1.019,06 Eur, spolu so zmluvnou pokutou vo výške 2,5 promile za každý deň omeškania zo sumy 140,92 Eur od 01.02.2009 až do zaplatenia, zo sumy 128,25 Eur od 01.03.2009 až do zaplatenia, zo sumy 128,25 Eur od 01.04.2009 až do zaplatenia, zo sumy 128,25 Eur od 01.05.2009 až do zaplatenia, zo sumy 128,25 Eur od 01.06.2009 až do zaplatenia, zo sumy 12,71 Eur od 01.07.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.07.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.08.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.09.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.10.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.11.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.12.2009 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.01.2010 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.02.2010 až do zaplatenia, zo sumy 126,51 Eur od 01.03.2010 až do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania vo výške 61 Eur na zaplatenom súdnom poplatku. Na tunajšom súde prebiehalo aj ďalšie konanie 4C/111/2011 , v ktorom odporca v rade 1) žiadal, aby boli navrhovatelia zaviazaní zaplatiť mu spoločne a nerozdielne sumu vo výške 1.145,73 Eur. Vo veci bol vydaný platobný rozkaz, ktorý však bol zrušený pre nemožnosť doručenia odporcovi v rade 1) - v tomto konaní navrhovateľovi v rade 1). Toto konanie bolo potom uznesením zastavené z dôvodu späťvzatia návrhu, pretože dlžná suma bola zaplatená. Ako však vyplýva zo súdneho spisu, späťvzatie návrhu bolo súdu zaslané po vykonaní dražby, kde bola pohľadávka odporcu v rade 1) uspokojená. Je teda zrejmé, že navrhovatelia dlhodobo neplatili odporcovi v rade1) preddavky za plnenia spojené s užívaním bytu, preddavok do fondu prevádzky, údržby o opráv a poplatok za výkon správy, preto sa táto dlžná suma každý mesiac navyšovala, keďže dlžné sumy v súdnych konaniach boli iba do obdobia december 2010. To isté platí aj v prípade súdom priznanej zmluvnej pokuty, ktorá bola vyčíslená vo výške X.XXX,XX Eur. Celkovú dlžnú sumu navrhovatelia nenamietali. Súd má za to, že aj vzhľadom na ocenenie predmetnej nehnuteľnosti (XX.XXX,-Eur) ide o primeranú sumu a zákon ukladá správcovi povinnosť v prípade, ak to odsúhlasí nadpolovičná väčšina vlastníkov bytov a nebytových priestorov podať návrh na vykonanie dobrovoľnej dražby, ak ide o zabezpečenie pohľadávok z právnych úkonov týkajúcich sa bytu alebo nebytového priestoru, ktoré urobil vlastník bytu alebo nebytového priestoru.
K námietke, že oznámenie o dražbe resp. o vykonaní dražby bolo na C. J. doručené až dňa XX.XX.XXXX, teda po vykonaní dražby mal súd za preukázané, že oznámenie o dražbe zo dňa XX.XX.XXXX bolo na C. úrad J. doručené dňa XX.XX.XXXX (č.l. 152), teda v zákonom stanovenej lehote podľa § 17 zákona o dobrovoľných dražbách. Oznámenie o vykonaní dražby bolo na C. úrad J. doručené dňa XX.XX.XXXX, teda v zákonom stanovej lehote po vykonaní dražby, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX (§ 24 ods. 7 zákona o dobrovoľných dražbách).
Ohľadom tvrdenia, že navrhovatelia nemohli vzniesť námietky proti dražbe, mal súd za preukázané, že navrhovateľ v rade 1) sa zúčastnil priamo na dražbe, ktorá sa konala dňa XX.XX.XXXX. Odporca v rade 2) uviedol, že vždy poučuje o možnosti vzniesť námietky. Túto skutočnosť, že tak urobil aj pri tejto dražbe potvrdil aj odporca v rade 3) (vydražiteľ) a nakoniec aj navrhovateľ v rade 1) priamo na pojednávaní. Navrhovateľ teda mal možnosť vzniesť proti priebehu dražby námietky, čo však neurobil.
Ďalšou namietanou skutočnosťou zo strany navrhovateľov bolo, že im nebola doručená notárska zápisnica, ani zápisnica o priebehu dražby a oni nemohli zistiť počet dražiteľov. Dražiteľov bolo 26, čo
preukázal odporca v rade 2) a o tejto skutočnosti bol navrhovateľ v rade 1) informovaný, keďže sa na dražbe dňa XX.XX.XXXX priamo zúčastnil.
V prípade dražby bytu musí byť priebeh dražby osvedčený notárskou zápisnicou (§ 20 ods. 13 zákona o dobrovoľných dražbách). Predmetom tejto dobrovoľnej dražby bola nehnuteľnosť - byt, a preto sa jej priebeh musel osvedčiť notárskou zápisnicou. Z tohto dôvodu sa nevyhotovila zápisnica o vykonaní dražby. Odporca v rade 2) uviedol, že notársku zápisnicu v súlade s inštrukciou ministerstva zasiela iba vydražiteľovi v 2 vyhotoveniach a príslušnej správe katastra (teraz katastrálny odbor) spolu s potvrdením o uhradení ceny a ostatným oprávneným osobám zasiela oznámenie o vykonaní dražby, ktoré spĺňa všetky náležitosti ustanovené v § 24 zákona o dražbách. Toto oznámenie si navrhovateľ v rade 1) prevzal dňa XX.XX.XXXX, navrhovateľka v rade 2) si ho neprevzala v odbernej lehote, takže sa považovalo za doručené fikciou, pretože navrhovateľka v rade 2) sa zdržiavala v tom čase v Brezne a mala možnosť si zásielku prevziať. Z týchto dôvodov považoval súd aj túto námietku za nedôvodnú.
Poslednou namietanou skutočnosťou bolo, že vykonaním dražby stratili navrhovatelia obydlie. Ako vyplynulo z ich výpovedí, súd mal za preukázané, že ani jeden z navrhovateľov sa v predmete dražby nezdržiaval už dlhšiu dobu, takže ani táto skutočnosť nemá vplyv na zákonnosť dražby.
Ohľadom námietky odporcu v rade 2), že navrhovatelia nepreukázali naliehavý právny záujem má súd za to, že v prípade dobrovoľných dražieb ho nie je potrebné osobitne preukazovať, pretože je daný priamo zákonom.
Súd nevykonal navrhovaný dôkaz - dopytom na pošte zistiť, kedy boli uložené doručenky, ktorými sa doručovalo oznámenie o začatí vykonávania zákonného záložného práva navrhovateľovi v rade 1) a navrhovateľke v rade 2), pretože v súdnom spise sa nachádzajú prefotené obálky (č.l. 121, 122), ktorými odporca v rade 1) oznamoval navrhovateľom začatie výkonu záložného práva a z ktorých sú tieto skutočnosti zrejmé.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti má súd za to, že pri vykonávaní tejto dražby nedošlo k porušeniu ustanovení zákona o dobrovoľných dražbách, a preto návrh v celom rozsahu zamietol.
O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1, § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku. Odporcovia v rade 1) a v rade 2) si náhradu trov konania neuplatnili, preto im ju súd nepriznal, aj keď boli v konaní úspešní. Odporca v rade 3) si uplatnil náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia, ktorú mu súd priznal vo výške 244,65 Eur (za 2 úkony právnej služby v roku 2013 po 60,07 Eur - príprava a prevzatie právneho zastúpenia, vyjadrenie k žalobe podľa § 11 ods. 1 písm. c) § 14 ods. 1 písm. a), b) vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom do 30.06.2013, za 1 úkon právnej služby v roku 2014 po 61,87 Eur - pojednávanie dňa 21.01.2014 a za 1 úkon právnej služby v roku 2014 po 30,94 Eur - vyhlásenie rozsudku dňa 04.02.2014 podľa § 11 ods. 1 písm. c), § 13a ods. 1 písm. d), ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. v znení účinnom od 01.07.2013, za 2 režijné paušály za rok 2013 po 7,81 Eur a 2 režijné paušály za rok 2014 po 8,04 Eur podľa § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z.)“.
Proti rozsudku odvolanie podal navrhovateľ 1/. Navrhol, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok a návrhu vyhovel, alebo aby vec vrátil súdu prvého stupňa. Uplatňoval si zároveň aj trovy odvolacieho konania.
Navrhovateľ zastáva stanovisko, že prvostupňový súd vec nesprávne posúdil. Okresný súd považoval oznámenie o začatí záložného práva za riadne doručené (fikcia doručenia), pokiaľ si ho navrhovateľ neprevzal v odbernej lehote. Ak by aj nebola splnená táto podmienka doručenia, nedošlo by tým k porušeniu ustanovenia zákona o dobrovoľných dražbách. K tomuto záveru odvolateľ uviedol, že doručovanie hmotnoprávnych úkonov nie je možné posudzovať podľa ustanovenia procesného predpisu tzv. fikcia doručenia (napr. rozhodnutie NS SR 5Cdo 129/2010 ), teda v prípade ak oznámenie o začatí výkonu záložného práva nebolo navrhovateľovi doručené, nemôže záložný veriteľ ďalej postupovať
spôsobom podľa § 151m ods. 1 OZ, pričom nestačí podať písomnosť na poštovú prepravu adresátovi, ale musí mu byť písomnosť aj doručená, čo v danom prípade nebolo.
Občiansky zákonník je všeobecným právnym predpisom k zákonu o dobrovoľných dražbách (osobitný predpis) a pokiaľ nie sú splnené podmienky uvedené v § 151l v spojení s § 151m ods. 1 OZ, potom nemôže dôjsť k platnej dražbe z dôvodu neuplynutia 30 dňovej lehoty. Predmet dražby nie je spôsobilý na dražbu a záložný veriteľ nie je oprávnený predať záloh na dražbe pred 30 dňovou lehotou podľa § 151m ods. 1 OZ.
K podanému odvolaniu sa odporcovia vyjadrili.
Odporca 1/ vo vyjadrení uviedol, že sa s podaným odvolaním nestotožňuje a považuje ho za nedôvodné. Na pojednávaní bolo preukázané, že navrhovatelia si poštu nepreberali. Oznámenie o začatí záložného práva im bolo do ručené v odbernej lehote a v odbernej lehote si ho nevyzdvihli, čím sa považuje za doručené. Počas pojednávania bolo jasne preukázané, že neboli porušené žiadne ustanovenia zákona č. 527/2002 Z. z. v platnom znení. Vzhľadom k uvedenému navrhol odporca 1/ rozsudok okresného súdu potvrdiť ako správny.
Odporca 2/ vo vyjadrení tak isto skonštatoval, že počas hlavného pojednávania bolo jasne preukázané, že neboli porušené žiadne ustanovenia zák. č. 527/2002 Z. z. v platnom znení. Rozhodnutie prvostupňového súdu bolo zákonné, dôvodné, vecne správne a plne sa stotožňuje s výrokovou časťou tohto rozhodnutia ako aj so samotným odôvodnením rozhodnutia. Navrhol preto rozsudok okresného súdu potvrdiť.
Odporca 3/ tak isto navrhol rozsudok okresného súdu v celom rozsahu potvrdiť a navrhovateľov zaviazať na náhradu trov konania odporcovi v 3. rade titulom trov právneho zastúpenia. Odporca 3/ ďalej uviedol, že odvolateľ vytýka prvostupňovému súdu najmä nesprávne posúdenie doručenia oznámenia o začatí výkonu záložného práva vlastníkovi predmetu dražby (navrhovateľovi 1/). Tvrdí, že takéto oznámenie musí byť vlastníkovi priamo doručené, pričom sa odvoláva na rozhodnutie NS SR sp. zn. 5Cdo/129/2010 . Odporca 3/8 má za to, že navrhovateľ 1/ sa s touto judikatúrou neoboznámil. Z citovaného rozhodnutia totiž vyplýva, že pri rešpektovaní zákonných ustanovení, podľa ktorých pôsobí právny úkon voči neprítomnému účastníkovi od chvíle, kedy mu dôjde, pôsobí nedoručená zásielka voči účastníkovi právneho vzťahu, len čo mu príde do dispozícii. Ak teda bola zásielka aj v tomto prípade zasielaná doporučeným listom, ktorý sa navrhovateľovi 1/ nepodarilo poštou priamo doručiť, avšak poštový úrad mu oznámil uloženie zásielky na pošte, týmto postupom sa mu dostal list do dispozície a mal možnosť sa s jeho obsahom oboznámiť. Ak si zásielku z pošty nevyzdvihol, sám sa zbavil možnosti oboznámiť sa s jeho obsahom a diskvalifikoval sa z možnosti reagovať na zásielku alebo riešiť vec inak (napr. zaplatením dlhu a pod.).
Navrhovateľ 1/ počas konania ani nepotvrdil, tobôž nepreukazoval, že by v čase doručovania doporučenej zásielky nemal možnosť ju vyzdvihnúť z dôvodu cesty do zahraničia, choroby alebo hospitalizácie alebo z iného dôvodu. Súd teda nemal inú možnosť ako vec posudzovať v súlade s citovaným rozhodnutím NS SR tak, že jednostranný právny úkon (oznámenie o začatí výkonu záložného práva) došlo navrhovateľovi 1/ do dispozície, a teda tento právny úkon voči nemu pôsobí. Nejedná sa o doručovanie podľa ustanovení Občianskeho súdneho poriadku, ako to tvrdí odvolateľ, ale o pôsobnosť jednostranného právneho úkonu voči neprítomnej osobe podľa ust. § 45 ods. 1 OZ. Aj z tohto hľadiska sú ďalšie tvrdenia navrhovateľa 1/ o nespôsobilosti predmetu dražby (nie držby) na dražbu nepodložené a nedôvodné. Tým, že oznámenie o začatí výkonu záložného práva došlo navrhovateľovi 1/ do dispozície, čím voči nemu pôsobí, boli splnené všetky zákonné podmienky pre podanie návrhu na vykonanie dobrovoľnej dražby. Pritom zjavne boli, ako vyplýva z vykonaného dokazovania, dodržané aj všetky zákonné lehoty upravené Občianskym zákonníkom aj zákonom o dobrovoľných dražbách. V dôsledku toho ani jeden z dôvodov odvolania uvádzaných navrhovateľom 1/ nie je relevantný.
Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec v rozsahu určenom § 212 ods. 1 OSP bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 OSP a rozsudok okresného súdu potvrdil podľa § 219 ods. 1 OSP ako vo výroku vecne správny.
Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia a konštatuje správnosť jeho dôvodov.
Odvolací súd naviac dodáva, že považuje za správnu poznámku odporcu 3/ v podanom vyjadrení o tom, ako vykladať rozhodnutie NS SR č. k. 5Cdo 129/2010 .
§ 45 ods. 1 OZ stanovuje, že prejav vôle pôsobí voči neprítomnej osobe od okamihu, keď jej dôjde.
Z povahy veci vyplýva, že pri vzniku zmluvy prejav vôle ktorejkoľvek zo zmluvných strán, najmä navrhovateľa, pôsobí ihneď len vtedy, keď je adresát prítomný. Z tohto dôvodu však bolo treba určiť aj okamih, v ktorom prejav vôle smerujúci k uzavretiu zmluvy pôsobí voči neprítomnej osobe. Účinnosť prejavu vôle voči neprítomnej osobe nastáva od okamihu, keď jej dôjde. Zo súdnej praxe a v súlade s teoretickými poznatkami vyplýva, že prejav vôle je voči neprítomnej osobe účinný od okamihu, keď sa dostane do sféry jej dispozície. Situácia sa posudzuje objektívne a ak sa preukáže, že adresát mal možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, dochádza k pôsobeniu tohto jednostranného právneho úkonu voči adresátovi bez ohľadu na to, či sa s ním adresát skutočne oboznámil. To znamená, že od okamihu, keď mal adresát možnosť oboznámiť sa s prejavom vôle, začína plynúť napr. lehota na prijatie návrhu. Týmto výkladom ust. § 45 ods. 1 OZ sa riadi aj plynutie lehôt § 151l a § 151 m ods. 1 OZ.
Nemožno teda tvrdiť, že predmet dražby by nebol spôsobilý na dražbu, pretože neboli splnené podmienky uvedené v ust. § 151l v spojení s ust. § 151m ods. 1 OZ. 30 dňová lehota začala plynúť okamihom oznámenia o uloženej písomnosti na pošte, pretože týmto okamihom mal navrhovateľ 1/ zásielku, jednak podľa súdnej praxe ale aj podľa teoretických záverov, plne k dispozícii.
V odvolacom konaní mali plný úspech odporcovia. Trovy konania si však uplatnil iba odporca 3/. Táto náhrada mu prináleží s poukazom na ust. § 224 ods. 1 OSP s použitím ust. § 142 ods. 1 OSP. Trovy odporcu 3/ predstavujú za jeden úkon advokáta v sume 61,87 € s pripočítaním režijného paušálu 8,04 €. Spolu na trovách odvolacieho konania je navrhovateľ 1/ povinný zaplatiť odporcovi 3/ sumu 69,91 € k rukám jeho právneho zástupcu JUDr. Mariana Holého.
O veci senát odvolacieho súdu rozhodol pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.