Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

12P/234/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v Pezinku, v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubomírou Krchníkovou, v právnej veci navrhovateľky: L. L., narodená XX.X.XXXX, bytom P. G. XX/X, zastúpená advokátkou T.. F. W., so sídlom J. L. R. W. Č..XXXX/X proti odporcovi: T. L., narodený X.X.XXXX, bytom P. Y. W. XX, o rozvod manželstva a úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom L.: Y.,narodená XX.X.XXXX a L.,M. XX.XX.XXXX, zastúpení kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Senici, Vajanského 17, takto

rozhodol:

Súd manželstvo T. L., narodený X.X.XXXX a L. L., rodenej U., narodenej XX.X.XXXX uzavreté dňa X.X.XXXX v Senici, zapísané v Knihe manželstiev matričného obvodu P., vo zväzku XX, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom XX r o z v á d z a.

Súd zveruje maloleté deti L.: Y., narodená XX.X.XXXX a MJ., narodený XX.XX.XXXX na čas po rozvode manželstva rodičov do osobnej starostlivosti navrhovateľky.

Zastupovať maloleté deti a spravovať ich majetok sú oprávnení obaja rodičia.

Odporca je povinný prispievať na výživu maloletej Y. mesačne sumou 170 eur a maloletého L. mesačne sumou 150 eur, u oboch počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré sumy je odporca povinný zasielať k rukám navrhovateľky, vždy do 15-teho dňa v mesiaci vopred.

Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľka sa svojím návrhom podaným na Okresnom súde L. dňa XX.X.XXXX, postúpený tunajšiemu súdu dňa 16.8.2013 domáhala rozvodu manželstva s odporcom a úpravy výkonu rodičovských práv a povinnosti na čas po rozvode manželstva k maloletým deťom Y. a L., ktorí sa narodili v manželstve účastníkov konania. Navrhovateľka svoj návrh odôvodnila tým, že do roku 2010 bolo ich manželstvo dobre, v tom čase začala upodozrievať odporcu z nevery , žiadala manžela o vysvetlenie. Odporca sa v máji 2010 urazil , odišiel s tým, že pre ostatné veci si príde neskôr, občas sa vracal domov, tvrdil že prespáva vo firme v C. alebo u jeho rodičov. V septembri 2010 odišiel zo spoločnej domácnosti, chodieval za deťmi , prespal jednu noc a zase odišiel asi na 2 týždne. Účastníci konania mali nezhody aj kvôli financiám, odporca bol živnostník a tvrdil že nemá peniaze,

navrhovateľka zo svojej výplaty platila všetky úhrady na domácnosť a stalo sa že nemala na zaplatenie elektriny a následne ich odpojili . Odporca pri podnikaní narobil dlhy a na nehnuteľnosť v ktorej bývali boli vedené exekúcie, v domácnosti nepomáhal a o deti sa nestaral. Na Vianoce 2010 neprišiel domov a následne navrhovateľka podala návrh na zverenie maloletých deti do jej osobnej starostlivosti a určenie vyživovacej povinnosti odporcovi. V roku 2012 predali nehnuteľnosť, z predaja sa uhradili dlhy odporcu a exekúcie navrhovateľka obdržala 2 000 eur a navrhovateľka sa dozvedela že manžel má známosť s inou ženou z L. , ktorá je tehotná, preto nemá záujem s odporcom ďalej zotrvávať v manželstve, ktoré je už iba formálne, odporca ju veľmi sklamala o rodinu sa nezaujímal, nestaral sa o deti ani o domácnosti, od roku 2010 nežijú v spoločnej domácnosti a obnovenie spolužitia odmieta.

Odporca na pojednávaní uviedol, že odmieta spolužitie s navrhovateľkou obnoviť, ich manželstvo je nefunkčné a žiada aby ho súd rozviedol. Nesúhlasí však s výškou výživného ktoré navrhovateľka požaduje a to 200 eur na maloletú Y. a 180 eur na maloletého L., on je schopný prispievať na výživu oboch deti mesačne sumou 150 eur.

Na pojednávaní navrhovateľka uviedla, že na podanom návrhu súhlasí, odmieta obnoviť spolužitie s odporcom, ich manželstvo je iba formálne.

Na zistenie skutkového stavu veci súd vykonal dokazovanie podľa vo veci rozvodu manželstva a podľa vo veci úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom Y. a L., oboznámením sa so sobášnym listom manželov, rodným listom maloletých detí, rozpisom výdavkov na strane matky s maloletými deťmi, potvrdením o príjmoch oboch rodičov, rozsudkom Okresného súdu Bratislava III. č.k. XXP/XX/XXXX-XX zo dňa XX.X.XXXX, ako aj ďalšími listinnými dôkazmi na vec sa vzťahujúcimi.

Súd ďalej vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania a zistil tento skutkový stav:

Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 8.3.1997, u oboch sa jedná o manželstvo prvé, obaja sú národnosti slovenskej, v obvode tunajšieho súdu býva odporca, čím je daná príslušnosť tunajšieho súdu na konanie podľa Z manželstva účastníkov sa narodila maloletá Y. L.,nar. XX.X.XXXX a maloletý L. L.,nar. 16.12.1999 . Účastníci konania žili v spoločnej domácnosti do roku 2010.

Zhodnotením vykonaných dôkazov jednotlivo ako aj v ich vzájomnej súvislosti a s prihliadnutím na všetko, čo za konania vyšlo najavo, vrátane prednesov a vyjadrení navrhovateľky a odporcu, ktorí zhodne odmietli pokus o zmierenie vykonaný súdom podľa mal súd preukázané, že vo veci rozvodu manželstva sú splnené všetky zákonné podmienky rozvodu ich manželstva, ktoré bolo uzavreté dňa X.X.XXXX.

Vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené tak, že toto manželstvo od leta 2010 neplní svoj spoločenský účel. Účastníci ako manželia spolu nežijú, nebývajú, intímne sa nestýkajú a ani spolu nehospodária. Na základe uvedeného je zrejmé, že manželstvo účastníkov konania neplní ani jednu z funkcií manželstva tak, ako to vyžaduje Zákon o rodine a tento stav je dlhodobý. Ako hlavnú príčinu rozvratu manželstva súd ustálil dlhodobé rozdielne nazeranie manželov na postavenie druhého partnera v manželstve, nezhody v základných otázkach manželského spolunažívania, či výchovy detí, nedostatočná úcta a tolerancia odporcu voči navrhovateľke, nedostatočná participácia odporcu na chode domácnosti, výchove detí a financovaní chodu domácnosti, a to všetko vyústilo do vzájomného citového odcudzenia manželov a nezáujem o udržanie manželského spolužitia, na základe čoho nie je možné od nich požadovať adekvátnu obnovu ich manželského spolužitia.

K otázkam obnovenia spolužitia, obidvaja účastníci konania opakovane zhodne na pojednávaní uviedli že nemajú záujem o obnovenie spolužitia a spolužitie odmietli. Manželstvo je dobrovoľným zväzkom muža a ženy, nemôže fungovať bez vzájomnej úcty, dôvery, náklonnosti, lásky a tolerancie a pokiaľ

obaja účastníci konania odmietajú obnoviť spolužitie súd nemá prostriedky aby obnovenie spolužitia účastníkom konania zariadil, môže iba vplývať na ich konanie v tomto prípade to bolo bezvýsledné. Preto mal súd za to, že rozvod takéto formálneho manželstva účastníkov konania nie je ani v rozpore so záujmom ich maloletých detí a manželstvo účastníkov konania rozviedol.

Podľa Čl.1 a 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len Zákona o rodine), manželstvo je zväzkom muža a ženy. Spoločnosť tento jedinečný zväzok všestranne chráni a napomáha jeho dobro. Manžel a manželka sú si rovní v právach a povinnostiach. Hlavným účelom manželstva je založenie rodiny a riadna výchova detí. Rodina založená manželstvom je základnou bunkou spoločnosti. Spoločnosť všetky formy rodiny všestranne chráni.

Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.

Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch.

Podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.

Podľa § 23 ods. 3 Zákona o rodine súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada pri porušení povinnosti manželov podľa § 18 a 19.

S konaním o rozvod manželstva je podľa ods.l je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.

Z manželstva účastníkov konania sa narodila maloletá Gabriela, ktorá je vo veku necelých 17 rokov, je študentkou 2.ročníka Obchodnej akadémie, je zdravá, učí sa dobre. Matka maloletej uhrádza mesačne cestovné do školy 13,40 eur, povinné sporenie na stužkovú slávnosť 50 eur, ISIC karta 2,50 eur, výdavky spojené so športovaním - hrá futbal mesačne 30 eur. Priemerné mesačné výdavky na maloletú matka vyčíslila na sumu cca 698,23 eur.

Maloletý L. je vo veku 14,5 roka, je žiakom 7 ročníka základnej školy, má diagnostikovanú poruchu učenia, navštevuje psychológa a krúžky ktoré sú hradené školou. Priemerné mesačné výdavky na maloletého Martina matka vyčíslila na sumu 489,90 eur.

Matka maloletých deti je zamestnaná ako zdravotná sestra a jej priemerný mesačný netto príjem za rok 2013 je 989,60 eur, za rok 2014 je to suma 1.013 eur, príjem z vedľajšej činnosti 13 eur. Spolu s maloletými deťmi bývajú v prenajatom 2-izbovom byte v Bratislave, mesačný nájom aj s energiami 475 eur, matka poberá rodinné prídavky na dve maloleté deti. Od augusta 2013 otec na maloleté deti výživné nezasiela, má dlh na výživnom viac ako 3 tisíc eur. Matka uviedla, že sa musí uskromňovať vo výdavkoch na domácnosť a na stravovaní a od svojej sestry si často požičiava peniaze.

Otec na pojednávaní uviedol, že je živnostník a zamestnanec, za rok 2013 nemal zo živnosti žiaden príjem, preto nepodal ani daňové priznanie. Od septembra 2013 je zamestnaný v spoločnosti s.r.o. F. K. ako vodič a jeho čistý mesačný príjem je 10.200 Kč. Na Slovensku živnosť neukončil z dôvodu, že má veľa exekúcií a myslí si že raz by sa mu mohlo v podnikaní dariť. Do Č. išiel pracovať preto že na Slovensku by mu všetko čo zarobí zobrali na exekúcie, a je trestne stíhaný za neplnenie vyživovacích povinnosti, jeho dlh je v sume cca 50 000 eur, tieto dlhy mu narástli neplatením odvodových a daňových

povinnosti. V súčasnosti býva striedavo u svojich rodičov v ich rodinnom dome a u svojej priateľky, ktorá má vlastný byt , je slobodná a má jednu vyživovaciu povinnosť k 10ročnému dieťaťu. V Č.h nemá podnájom, prespáva v kancelárií na rozkladacej sedačke. S deťmi sa stretáva má cca 1x do mesiaca , sem tam mu zavolajú že nie čo potrebujú .

Kolízny opatrovník uviedol že pre prípad rozvodu manželstva rodičov maloletých deti, odporúčajú súdu aby zveril obe maloleté deti do osobnej starostlivosti matky a otca zaviazal prispievať na výživu maloletej Gabriely mesačne sumou 180 eur a maloletého L. 150 eur mesačne.

Rozsudkom G. Q. I. Č..B.. XXP XX/XXXX-XX S. R. XX.X.XXXX, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.11.2012 boli obe maloleté deti zverené matke a súd otca zaviazal prispievať na výživu oboch maloletých deti na každé po 150 eur mesačne od 1.9.2012 .

Podľa Čl. 3 Zákona o rodine, rodičovstvo je spoločnosťou mimoriadne uznávaným poslaním ženy a muža. Spoločnosť poskytuje rodičovstvu nielen svoju ochranu, ale aj potrebnú starostlivosť, najmä hmotnou podporou rodičov a pomocou pri výkone rodičovských práv a povinností.

Podľa Čl. 4 Zákona o rodine ,všetci členovia rodiny majú povinnosť vzájomne si pomáhať a podľa svojich schopností a možností zabezpečovať zvyšovanie hmotnej a kultúrnej úrovne rodiny. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením a povinnosť zabezpečiť rodine pokojné a bezpečné prostredie.

Podľa § 28 ods. 1, 2 súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa; zastupovanie maloletého dieťaťa; správa majetku maloletého dieťaťa. Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone chrániť záujmy maloletého dieťaťa.

Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

Podľa §-u 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 63 odsek 3 Zákona o rodine, ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.

Podľa §-u 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Súd mal vykonaným dokazovaním preukázané že v osobnej starostlivosti o maloleté deti zo strany matky neboli zistené žiadne nedostatky preto súd maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti, s čím aj otec súhlasil. Pri určovaní výšky výživného súd zohľadnil vek maloletých deti , skutočnosť že maloletá Gabriela je študentkou 2.ročníka strednej školy a maloletý Martin má zdravotné problémy čo vyžaduje zvýšenú starostlivosť zo strany matky. Matkou vyčíslené výdavky na obe maloleté deti súd považuje za nadnesené s poukazom na vek deti a skutočnosť že takto vyčíslené výdavky by matka nemala z čoho uhrádzať nakoľko jej príjem je mesačne netto cca 1.000 eur a pravidelné výdavky na bývanie aj s energiami sú 475 eur. Súd určil výživné na maloletú Gabrielu na čas po rozvode manželstva na sumu 170 eur mesačne a na maloletého Martina 150 eur mesačne. Súd sa nestotožnil pri určovaní výšky výživného s argumentáciou otca že nie je schopný uhrádzať mesačne viac ako 150 eur na obe deti ,nakoľko deti sú vo veku necelých 17 rokov a 14,5 roka a výživné ako navrhuje otec 75 eur na každé dieťa by nepokrývalo polovicu reálne vynaložených nákladov na maloleté deti zo strany matky. Súd poukazuje na skutočnosť že otec doposiaľ neuhrádzať súdom určené výživné ktoré bolo určené pred dvoma rokmi a od tejto doby sa odôvodnené potreby oboch maloletých deti zvýšili. Maloletá Y. študuje na strednej škole a jej životné náklady sú porovnateľné s výdavkami dospelej ženy. Pokiaľ by súd určil výživné v sume ako navrhuje otec maloletých deti vážne by boli ohrozené práva a právom chránené záujmy oboch maloletých deti. Otec je živnostník , nemá zdravotné problémy a aj keď nevykonávať živnosť ako tvrdil na pojednávaní zamestnal sa v Čechách aby mu nebol jeho príjem exekuovaný. Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletým deťom vyplýva priamo zo zákona, je to ich zákonná povinnosť a je to právo dieťaťa, rodič ktorý nemá dieťa zverené do svojej osobnej starostlivosti nemôže presúvať celú osobnú a finančnú starostlivosť na druhého rodiča , ktorý má dieťa zverené do osobnej starostlivosti a taktiež neobstojí tvrdenie otca že ma nízky príjem a 50.000 eur dlh. Do tejto situácie sa dostal otec sám svojim nezodpovedným prístupom k finančným otázkam , počas manželstva celú starostlivosť o deti zabezpečovala matka, preto musí otec vynaložiť viac úsilia aby sa jeho príjem upravil natoľko aby bol schopný uhrádzať výživné súdom určené ktoré je primerané veku a odôvodneným potrebám oboch maloletých deti. Matkou požadované výživné vo zvyšnej časti súd zamietol s poukazom na jej príjem a príjem otca maloletých deti.

O trovách konania súd rozhodol podľa veta prvá

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku môže podať odvolanie iba odporca, matka a kolízny opatrovníka sa tohto práva výslovne vzdali čo potvrdili svojimi vlastnoručnými podpismi do zápisnice tunajšieho súdu, na podklade § 204 odseku 1) O. s. p, podľa ktorého odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Odvolanie sa podáva cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Bratislave písomne a v troch vyhotoveniach.

Podľa ) , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa ) , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa ) rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa ) , pri rozsudkoch predbežne vykonateľných plynie lehota na plnenie od ich doručenia.

Podľa ) , predbežne vykonateľné rozsudky sú rozsudky odsudzujúce na plnenie výživného alebo pracovnej odmeny za posledné tri mesiace pred vyhlásením rozsudku.

Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela, môže do jedného mesiaca po právoplatnosti tohto rozsudku oznámiť príslušnému orgánu poverenému viesť matriky, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko ( § 27 ods1 Zákona o rodine).