Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Tos-11-2023.pdf
PDF · 80.86 KB
Case nature
Area
Subarea
1Tos/11/2023
Uznesenie
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Gallovej a sudcov Mgr. Anny Mihálikovej a JUDr. Vladimíra Kuráka, na neverejnom zasadnutí konanom 7. marca 2023 prejednal sťažnosť odsúdeného A. D. podanú proti uzneseniu Okresného súdu Ružomberok, sp.zn. 1Pp/26/2022 zo dňa 11.1.2023 a takto
rozhodol:
Podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. sťažnosť odsúdeného A. D. z a m i e t a , pretože nie je dôvodná.
odôvodnenie:
Okresný súd Ružomberok uznesením, sp.zn. 1Pp/26/2022 zo dňa 11.1.2023 podľa § 415 ods. 1 Tr. por. a § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. zamietol návrh odsúdeného A. D. na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, ktorý mu bol uložený rozsudkom Okresného súdu Žilina, sp.zn. 50T/87/2021 zo dňa 6.5.2022, právoplatným dňa 2.6.2022, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Žiline, sp.zn. 1To/55/2022 zo dňa 31.5.2022, právoplatným dňa 31.5.2022, pre prečin podľa § 194 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona a iné, vo výmere 3 roky nepodmienečne.
Proti tomuto uzneseniu podal riadne a včas sťažnosť odsúdený A. D. priamo do zápisnice o verejnom zasadnutí konanom na okresnom súde 11.1.2023. V písomných dôvodoch sťažnosti uviedol, že sťažnosť podáva aj voči vyjadreniu prokurátora, ktorý svojím vyjadrením zásadne ovplyvnil rozhodnutie sudcu o podmienečnom prepustení. Správu vyhotovenú kpt. Mgr. C. považuje za nepravdivú a vyhotovenú za účelom negatívneho rozhodnutia o podmienečnom prepustení jeho osoby, čo dokazuje aj jeho neochota o súčinnosť pri poskytnutí pera a čistého papiera na napísanie tohto vyjadrenia.
K sťažnosti sa vyjadril príslušný prokurátor podaním zo dňa 31.1.2023, v ktorom uviedol, že napadnuté uznesenie považuje za správne a zákonné, pričom sa stotožňuje so skutkovými aj právnymi závermi súdu sformulovanými v písomnom odôvodnení uznesenia. Podanú sťažnosť navrhuje zamietnuť ako nedôvodnú.
Krajský súd na podklade podanej sťažnosti preskúmal v zmysle § 192 ods. 1 Tr. por. správnosť a zákonnosť napadnutého uznesenia, ako i konanie, ktoré mu predchádzalo, a zistil, že sťažnosť odsúdeného A. D. nie je dôvodná.
Podľa § 2 ods. 10 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní postupujú tak, aby bol náležite zistený skutkový stav veci, o ktorom nie sú dôvodné pochybnosti, a to v rozsahu nevyhnutnom na ich rozhodnutie. Dôkazy obstarávajú z úradnej povinnosti. Právo obstarávať dôkazy majú aj strany. Orgány činné v trestnom konaní s rovnakou starostlivosťou objasňujú okolnosti svedčiace proti obvinenému, ako aj okolnosti, ktoré svedčia v jeho prospech, a v oboch smeroch vykonávajú dôkazy tak, aby umožnili súdu spravodlivé rozhodnutie.
Podľa § 2 ods. 12 Tr. por. orgány činné v trestnom konaní a súd hodnotia dôkazy získané zákonným spôsobom podľa svojho vnútorného presvedčenia založeného na starostlivom uvážení všetkých okolností prípadu jednotlivo i v ich súhrne nezávisle od toho, či ich obstaral súd, orgány činné v trestnom konaní alebo niektorá zo strán.
Orgány činné v trestnom konaní a súd teda hodnotia dôkazy podľa svojho vnútorného presvedčenia (voľného uváženia), ktoré však neznamená možnosť ľubovôle z ich strany, ale musí byť založené na logickom úsudku vyplývajúcom zo starostlivého uváženia všetkých dôkazov získaných a vykonaných zákonným spôsobom.
Podľa § 66 ods. 1 písm. a) Tr. zák. súd môže odsúdeného podmienečne prepustiť na slobodu, ak odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život, a ak ide o osobu odsúdenú za prečin, po výkone polovice uloženého nepodmienečného trestu odňatia slobody alebo rozhodnutím prezidenta Slovenskej republiky zmierneného nepodmienečného trestu odňatia slobody.
Povinnosť vyplývajúca z citovaného zákonného ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. por., t.j. zistiť skutkový stav veci náležite a v takej kvalite, aby o ňom nevznikli dôvodné pochybnosti, platí nielen pre rozhodovanie o otázke viny a trestu, či nároku na náhradu škody, ale aj pre rozhodovanie ktorejkoľvek otázky, ktorú treba v trestnom konaní riešiť. Uplatňuje sa v každom štádiu trestného konania, teda aj vo vykonávacom konaní. Preto náležite musí byť zistené tiež to, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život.
Krajský súd po preskúmaní spisového materiálu dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa je zákonné a správne.
Okresný súd v danom prípade postupoval dôsledne a dokazovaním, ktoré na verejnom zasadnutí vykonal, si vytvoril dostatočný skutkový základ pre rozhodnutie, že u odsúdeného A. D. neboli splnené podmienky pre podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody.
Nadriadený súd preskúmaním predloženého spisového materiálu zistil, že súd prvého stupňa v rámci procesného postupu dodržal základné zásady trestného konania uvedené v ustanovení § 2 Tr. por. Okresný súd dospel k vyhlásenému uzneseniu po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými zákonnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú.
V posudzovanej veci odsúdený splnil formálnu podmienku na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, a to vykonanie príslušnej časti uloženého trestu.
Nadriadený súd ďalej poznamenáva, že podstatným pre rozhodnutie súdu pri rozhodovaní o tom, či súd odsúdeného podmienečne prepustí z výkonu trestu odňatia slobody, je okrem uplynutia zákonom ustanovenej doby výkonu trestu posúdenie skutočnosti, či odsúdený vo výkone trestu plnením svojich povinností a svojím správaním preukázal polepšenie a môže sa od neho očakávať, že v budúcnosti povedie riadny život (§ 66 ods. 1 Tr. zák.). Zákon súdu neukladá povinnosť, ale dáva mu možnosť za splnenie stanovených podmienok odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody podmienečne prepustiť, pričom pre jeho rozhodnutie nie je jediným kritériom správanie odsúdeného vo výkone trestu, ale pri posudzovaní osoby odsúdeného, ktorý má byť zárukou vedenia riadneho života, súd musí prihliadať aj na doterajší spôsob života odsúdeného a možnosť jeho resocializácie.
Aj krajský súd skúmal všetky kritériá pre podmienečné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, ktoré musia byť splnené kumulatívne, podrobne sa zaoberal stavom jeho prevýchovy, či sa podmienkam výkonu trestu prispôsobil len formálne, či odstránil nejaké záporné vlastnosti, t.j. či u neho došlo k takému polepšeniu, ako to má na mysli ustanovenie Trestného zákona (§ 66), či možno očakávať zmenu po jeho prepustení na slobodu.
Dôležitým, nie však jediným, podkladom pre rozhodnutie súdu je v tomto ohľade vyjadrenie riaditeľa príslušného ústavu na výkon trestu odňatia slobody, v ktorom odsúdený uložený trest odňatia slobody vykonáva.
Z hodnotenia riaditeľa Ústavu na výkon trestu odňatia slobody Ružomberok vypracovaného na odsúdeného vyplýva, že odsúdený bol v minulosti sedemkrát súdne potrestaný, z toho štyrikrát nepodmienečne. Počas výkonu väzby, ktorá predchádzala výkonu trestu, jeho správanie a vystupovanie nebolo vždy na požadovanej úrovni, v konaní pred iným súdom nezachoval zásady slušného správania, no od uloženia disciplinárneho trestu bolo upustené, nakoľko odsúdený sa k disciplinárnemu previneniu priznal, svoje správanie oľutoval. Po nástupe do výkonu trestu riaditeľ ÚVTOS konštatoval, že odsúdený nebol disciplinárne odmenený ani potrestaný. Vzhľadom na jeho postoj k spáchanej trestnej činnosti bol vypracovaný aj program zaobchádzania, ktorý je však limitovaný prevažne len na plnenie režimových úloh a pokynov. Aktuálne nie je zaradený do práce pre menšiu ponuku jemu voľných pracovných povinností, počas výkonu trestu sa aktívne o zaradenie do práce nezaujímal. Podľa hodnotenia riaditeľa ÚVTOS odsúdený neplní stanovené ciele programu zaobchádzania v bodoch edukácia, aktivity vo voľnom čase a vzťahy s vonkajším svetom. S poukázaním na uvedené skutočnosti, resocializačnú prognózu, ktorá sa u odsúdeného javí ako nepriaznivá vzhľadom na vysoké riziko sociálneho zlyhania, jeho podmienečné prepustenie neodporúča.
Krajský súd ďalej dodáva, že z chápania trestu ako účelového opatrenia vyplýva, že ak sa doposiaľ odpykanou časťou trestu už dosiahol účel sledovaný trestom, ďalší výkon trestu nie je potrebný. Zo správania odsúdeného počas výkonu trestu musí byť zrejmé, že sa do takej miery polepšil, že ďalší výkon trestu nie je potrebný a páchateľa možno prepustiť na slobodu. V tomto chápaní podmienečné prepustenie neznamená ukončenie prevýchovného a resocializačného procesu, ale jeho pokračovanie v iných podmienkach. Hrozba výkonom zvyšku trestu odňatia slobody, pokiaľ odsúdený v určenej skúšobnej dobe nebude viesť riadny život, môže byť postačujúca najmä u menej narušených páchateľov, aby sa zdržali páchania ďalšej trestnej činnosti.
Pre pozitívne rozhodnutie súdu o podmienečnom prepustení odsúdeného z výkonu trestu odňatia slobody je nevyhnutné skúmať, či odsúdený počas tohto výkonu svojimi nadpriemernými aktivitami skutočne a reálne preukázal polepšenie a snahu o nápravu. Nadriadený súd komplexne posudzoval osobu odsúdeného, prihliadol na povahu, ako aj charakter spáchanej trestnej činnosti, ako aj správanie sa odsúdeného vo výkone trestu odňatia slobody a konštatuje, že odsúdený plnením si svojich povinností a svojím správaním nepreukázal polepšenie v takom rozsahu, ako má na mysli ustanovenie § 66 Trestného zákona.
Zmysel podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody nie je v tom, aby bol odsúdený za dobré správanie, prípadne za dobrú prácu vo výkone trestu automaticky podmienečne prepustený po vykonaní stanovenej doby, bez zreteľa na účel trestu, ale podmienečné prepustenie je namieste len vtedy, keď vzhľadom na účel trestu a ďalšie okolnosti, ktoré môžu mať v tomto smere význam, je odôvodnený predpoklad, že odsúdený povedie aj na slobode riadny život a že tu nie je pre spoločnosť príliš veľké riziko recidívy.
Čo sa týka možnosti očakávania, že odsúdený povedie v budúcnosti riadny život, toto nemôže byť v hypotetickej polohe, ale musí mať svoj reálny - materiálny podklad. Ustanovenie § 66 Tr. zák. vyjadruje predovšetkým požiadavku pozitívnej prognózy budúceho správania sa odsúdeného, ktorá je nevyhnutným predpokladom pre podmienečné prepustenie a musí pritom vyplývať zo zhodnotenia páchateľovho polepšenia, pričom očakávanie, že odsúdený po podmienečnom prepustení povedie riadny život, musí byť dôvodné a založené na všestrannom zhodnotení páchateľovej osobnosti, doterajšieho pôsobenia výkonu trestu, možností jeho nápravy a osobných pomerov, s prihliadnutím na účel trestu, pričom bez významu nie je ani zistenie, ako bude verejnosť reagovať na predčasné prepustenie odsúdeného z výkonu trestu, aké sú sociálne podmienky odsúdeného, s motívmi a spôsobom vykonania činu, pretože len za takéhoto predpokladu možno posúdiť, či odsúdený vo výkone trestu dosiahol taký stupeň nápravy, že sa už zbavil práve tých charakterových rysov a nesprávnych návykov, ktoré ho viedli ku spáchaniu trestnej činnosti alebo ktoré okrem ostatných príčin aspoň prispeli k jeho rozhodnutiu spáchať trestný čin.
Súd prvého stupňa správne dospel k záveru, že odsúdený nespĺňa ani tretiu materiálnu podmienku v podobe očakávania, že odsúdený bude na slobode viesť riadny život. Krajský súd je tiež toho názoru ako súd prvého stupňa, že osoba odsúdeného nedáva súdu dostatočnú záruku, že po jeho prepustení z výkonu trestu odňatia slobody by viedol riadny život a zaradil sa do spoločnosti. V tejto súvislosti bolo správne poukazované na skutočnosť, že odsúdený bol doposiaľ osemkrát súdom potrestaný za rôznorodú trestnú činnosť. Na prevýchovu odsúdeného bolo opakovane pôsobené nepodmienečnými trestami odňatia slobody a v troch prípadoch bol odsúdenému uložený podmienečný trest odňatia slobody, ktorý musel byť následne počas plynutia skúšobnej doby aj nariadený.
V tejto súvislosti je potrebné zdôrazniť, že ak páchateľ v minulosti už spáchal trestný čin, môže súd zo zhodnotenia konkrétnych okolností minulého a súčasného trestného činu vyvodiť príslušné závery, pokiaľ ide o postoj páchateľa k spoločenským hodnotám chráneným Trestným zákonom, či páchateľ má sklony k páchaniu trestnej činnosti, alebo či spáchanie trestného činu je v inak riadnom živote páchateľa len náhodné, aký je stupeň a povaha mravného narušenia páchateľa, aká je možnosť jeho nápravy a podobne. Ak však páchateľ už bol za trestný čin i odsúdený, môže súd okrem uvedených skutočností hodnotiť tiež ďalšie skutočnosti a robiť z nich ďalšie závery, totiž aký účinok malo na páchateľa odsúdenie a uloženie trestu, prípadne i výkon uloženého trestu. Z týchto skutočností môže súd robiť už omnoho konkrétnejšie závery o možnosti nápravy páchateľa určitým druhom alebo výmerou trestu a podobne.
S ohľadom na vyššie uvedené možno konštatovať, že odsúdený A. D. je osoba, ktorá má mimoriadne sklony k páchaniu trestnej činnosti. Účel trestu z hľadiska individuálnej prevencie sa pri predchádzajúcich odsúdeniach odsúdeného minul účinkom, t.j. predchádzajúce tresty nesplnili svoj cieľ, pretože odsúdený opakovane pácha trestnú činnosť, a to aj napriek opakovanému ukladaniu podmienečných trestov odňatia slobody. Predchádzajúce odsúdenia ho neovplyvnili natoľko, aby si uvedomil, že je povinný, podobne ako ostatní občania tejto republiky, viesť riadny život.
Krajský súd sa preto v celom rozsahu stotožnil s rozhodnutím Okresného súdu Ružomberok, ktorý zamietol návrh odsúdeného na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, pretože u odsúdeného nie je vzhľadom na vyššie uvedené daná existencia predpokladu, že po takomto rozhodnutí bude viesť riadny život.
Podľa výsledkov prieskumu napadnutého uznesenia a konania, ktoré mu predchádzalo, nadriadeným súdom neboli zistené také pochybenia pri aplikácii práva hmotného a procesného súdom prvého stupňa, ktoré odôvodňovali zrušenie napadnutého uznesenia, a preto podľa § 193 ods. 1 písm. c) Tr. por. krajský súd sťažnosť odsúdeného A. D. ako nedôvodnú zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu sťažnosť nie je prípustná.