Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2CoCsp/36/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Mičietovej a sudkýň JUDr. Anny Slovinskej a JUDr. Zuzany Matyiovej v spore žalobkyne 365.bank, a.s., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 4, IČO: 31 340 890, zast. Advokátska kancelária RELEVANS s.r.o., Bratislava, Dvořákovo nábrežie 8A, IČO: 47 232 471 proti žalovanému A. B., nar. XX. X. XXXX, C., D. XXX/XXX zast. Advokátska kancelária - Ján Buroci, s.r.o., Spišská Nová Ves, Za šestnástkou 17, IČO: 50 663 160, o zaplatenie 12 008,98 eura s príslušenstvom, o odvolaniach žalobkyne a žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves sp. zn. - 140 zo 4.apríla 2023

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok v napadnutom zaväzujúcom výroku II.

Z r u š u j e rozsudok vo výroku III. o trovách konania a v rozsahu zrušenia vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Spišská Nová Ves (v ďalšom aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom zastavil konanie čo to zaplatenia istiny vo výške 581,90 eura (výrok I.), žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobkyni istinu vo výške 11 427,08 eura, úrok vo výške 2.448,44 eura, úrok z omeškania vo výške 623,91 eura a úrok z omeškania zo sumy 11 945,98 eura od 13.9.2022 do 7.102022, zo sumy 11 803,40 eura od 8.10.2022 do 7.11.2022, zo sumy 11 583,74 eura od 8.11.2022 do 10.1.2023, zo sumy 11 364,08 eura od 11.1.2023 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky vo výške 358,22 eura, všetko v lehote do 60 dní od právoplatnosti rozsudku (výrok II.) a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania (výrok III.).

2. V odôvodnení uviedol, že sa žalobkyňa žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 29.9.2022 domáhala od žalovaného zaplatenia istiny 12 008,98 eura, úroku 2 448,44 eura, úroku z omeškania 9,41 eura a 614,50 eura, úroku z omeškania 5 % ročne zo sumy 11 945,98 eura od 13.9.2022 do zaplatenia a nákladov spojených s uplatnením pohľadávky 35,52 eura (správne 358,52 eura, viď časť D. návrhu na vydanie platobného rozkazu – poznámka odvolacieho súdu) skutkovo dôvodiac, že 24.8.2018 uzavrela so žalovaným Zmluvu o spotrebiteľskom úvere č. 1894412333, na základe ktorej poskytla žalovanému účelový úver na refinancovanie vo výške 15 000 eur, ktorý sa žalovaný zaviazal zaplatiť spolu s úrokom a poplatkami v 96 mesačných splátkach splatných vždy k 25. dňu v mesiaci po 226, 35 eura, zložených zo splátky istiny a úroku vo výške 208,35 eura a poistenia vo výške 18 eur (okrem poslednej splátky, ktorá bola vo výške 226,23 eura, z toho 208,23 eura tvorila splátka istiny + úroku a 18 eur splátka poistenia). Výška úrokovej sadzby dojednaná v zmluve predstavovala 7,50 %, RPMN 10,30 %, priemerná RPMN bola 8,87 % a celková čiastka, ktorú mal žalovaný zaplatiť bola 21 729,48 eura. Prvá splátka bola splatná 25.9.2018 a konečný termín splatnosti bol určený na 25.8.2026. V dôsledku porušenia povinnosti plniť úver riadne a včas žalobkyňa upozornila žalovaného

na omeškanie a na možné vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru výzvou (zo dňa 25.8.2021), ktorá bola žalovanému doručená 30.8.2021 a nakoľko žalovaný na upozornenie nereagoval, žalobkyňa vyhlásila predčasnú splatnosť úveru, čo mu oznámila listom zo dňa 21.9.2021, ktorý bol žalovanému doručený 27.9.2021. Žalovaný ani po vyhlásení mimoriadnej splatnosti úveru dlžnú sumu neuhradil, pričom žalovaná suma predstavuje rozdiel medzi poskytnutou a uhradenou istinou, kapitalizované zmluvné úroky, kapitalizované zákonné úroky z omeškania od dátumu poskytnutia úveru do vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru a z nesplatenej (omeškanej) istiny, úroky z omeškania z nesplatenej istiny odo dňa nasledujúceho po vyhlásení predčasnej splatnosti úveru do zaplatenia, bankové poplatky vo výške 63 eur a náklady na predžalobnú výzvu. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu a vo vyjadreniach na základe výzvy súdu namietal, že žalobkyňa si nesplnila povinnosť skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver pred poskytnutím úveru, čoho dôsledkom by mala byť bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru resp. nemožnosť veriteľa vyhlásiť mimoriadnu splatnosť úveru a taktiež nesplnenie podmienok stanovených v v spojení s , čím nedošlo k vzniku práva žalobkyne na výplatu dlhu ako celku. Podaním zo dňa 31.3.2023 žalobkyňa vzala žalobu čiastočne späť čo do zaplatenia istiny vo výške 581,90 eura reflektujúc úhrady zo strany žalovaného po podaní žaloby a to dňa 7.10.2022 vo výške 142,58 eura, 7.11.2022 a 10.1.2023 vo výške 219,66 eura. K čiastočnému späťvzatiu žaloby došlo pred začatím pojednávania, preto súd v zmysle konanie v tejto časti zastavil. Po vykonanom dokazovaní a právnom posúdení veci podľa ustanovení a nasl. o spotrebiteľských zmluvách, , o spotrebiteľských úveroch súd ustálil, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo k uzavretiu spotrebiteľskej zmluvy, ktorá obsahuje všetky obligatórne . Ohľadom primeranosti odplaty v zmysle súd konštatoval, že úroková sadza uvedená v zmluve vo výške 7,5 % neprevyšuje dvojnásobok priemernej RPMN pri obdobnom úvere za 2. štvrťrok roku 2018, ktorá predstavovala 8,87 %, teda jej dvojnásobok je vo výške 17,74 %. Súd ďalej ustálil, že RPMN je v zmluve uvedená správne, poistenie schopnosti splácať úver nebolo podmienkou poskytnutia úveru a navyše poistné bolo zohľadnené žalobkyňou vo výpočte RPMN. K povinnosti veriteľa posudzovať schopnosť spotrebiteľa splácať úver mal súd za preukázané, že žalobkyňa zisťovala údaje týkajúce sa žalovaného a to jeho rodinný stav, počet vyživovacích povinností, druh bývania, zamestnanie, výšku príjmu a výšku výdavkov dotazom na žiadateľa o úver, pričom príjem a finančnú situáciu preverovala prostredníctvom Spoločného registra bankových informácií (SRBI) a dopytom v Sociálnej poisťovni. Vzhľadom na vyššie uvedené žalobkyňa konala s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní úverovej schopnosti žalovaného. K námietke žalovaného ohľadom splnenia podmienok predčasného zosplatnenia úveru súd ustálil, že žalobkyňa splnila všetky podmienky pre vyhlásenie mimoriadnej splatnosti spotrebiteľského úveru, nakoľko možnosť zosplatnenia úveru vyplývala z článku 4 bodu 4.9 predmetnej úverovej zmluvy, žalobkyňa predložila písomnú výzvu zo dňa 25.8.2021, teda výzvu podľa ako aj dôkaz o jej doručovaní. Z výpisu z účtu predloženého žalobkyňou mal za preukázané, že žalovaný bol v omeškaní so zaplatením splátok splatných v mesiaci máj, jún a júl 2021, pričom žalobkyňa splnila aj podmienku stanovenú v a úver zosplatnila dňa 21.9.2021 pre splátku splatnú 25.5.2021, teda do splatnosti splátky splatnej 25.9.2021. Súd poukážuc na sa zaoberal aj možným premlčaním uplatneného nároku resp. jeho časti. Uviedol, že splátky splatné pred vyhlásením mimoriadnej splatnosti úveru (21.9.2021) sa premlčujú samostatne Keďže však do splatnosti splátky splatnej 25.5.2021, pre ktorú bola vyhlásená mimoriadna splatnosť úveru boli splátky zo strany žalovaného uhrádzané, zohľadniac, že žaloba bola podaná 29.9.2022 konštatoval, že nárok žalobkyne nie je premlčaný ani v časti. Žalobu považoval za dôvodnú v rozsahu 11.427,08 eura nezaplatenej istiny, 2.488, 44 eura vyčíslených (kapitalizovaných) zmluvných úrokov z úveru, 623,91 eura vyčíslených (kapitalizovaných) úrokov z omeškania, žalobkyni priznal aj úroky z omeškania vo výške 5 % ročne reflektujúc pritom jednotlivé postupné úhrady zo strany žalovaného a to až do zaplatenia dlžnej sumy istiny a 358,22 eura nákladov spojených s uplatnením pohľadávky. Vzhľadom na žiadosť žalovaného o povolenie platiť dlh v splátkach z dôvodu jeho finančnej a zdravotnej situácie súd uložil žalovanému povinnosť plniť súdom stanovenú povinnosť v lehote dlhšej ako stanovuje a to v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku. Mal za to, že povolením plnenia dlhu v splátkach by splácanie dlhu trvalo neprimerane dlho na úkor žalobkyne. Pokiaľ sa týka rozhodnutia o trovách konania, súd citujúc , , a , dôvodil v odseku 88. odôvodnenia rozsudku, že majetkové pomery žalovaného, ktoré v konaní dokladoval nepovažoval za dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by úspešnejšej

žalobkyni nepriznal náhradu trov konania v zmysle , dospel k záveru, že žalovaný nepreukázal taký sociálny aspekt svojich životných podmienok, z ktorého by bola nepochybná jeho nepriaznivá majetková sféra natoľko, aby bola braná ako dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle , poukázal v tej súvislosti na čerpanie vysokého úveru žalovaným a uzavrel, že nezistil žiadne ďalšie výnimočné okolnosti, pre ktoré by nepriznal náhradu trov konania úspešnejšej žalobkyni. V nasledujúcom 89. odseku odôvodnenia uviedol, že o nároku na náhradu trov konania rozhodol podľa citovaných ustanovení . V prípade zastavenia konania, skúmajúc procesnú zodpovednosť za zastavenie konania uzavrel, že žalobkyňa vzala čiastočne žalobu späť z dôvodu čiastočných úhrad žalovaného po podaní žaloby a teda, že žalovaný zavinil čiastočné zastavenie konania, a preto v tejto časti má na náhradu trov konania nárok žalobkyňa. V ostatnej časti, keďže žalobe bolo vyhovené, bola úspešná žalobkyňa a preto jej priznal náhrada trov konania v plnom rozsahu (odôvodnenie rozsudku okresného súdu, v zmysle ktorého priznal súd náhradu trov konania úspešnej žalobkyni nekorešponduje s výrokom III. rozsudku, ktorým súd rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania - pozn. odvolacieho súdu).

3. Proti rozsudku v rozsahu výroku III. podala včas odvolanie žalobkyňa. Označila rozsudok za vecne nesprávny s tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, teda mala za naplnené odvolacie dôvody podľa a . Citujúc odseky 88.a 89. odôvodnenia rozsudku mala za zrejmé, že súd nepovažoval aplikáciu za prípustnú, nakoľko neboli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa a v odôvodnení aplikoval a 256 na rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Poukázala na to, že v časti zastaveného konania procesne zavinil zastavenie konania žalovaný, ktorý vykonal úhrady po podaní žaloby a v ostatnej časti jej bol nárok priznaný v plnom rozsahu a teda bola v konaní úspešná. Mala tak vo veci úspech 100 % avšak súd vo výroku III. rozsudku rozhodol, že žiadna zo strán nemá nárok na náhradu trov konania. Mala za to, že výrok III. rozsudku nekorešponduje s odôvodnením rozsudku v časti nároku na náhradu trov konania a ani s ostatnými výrokmi rozsudku, ktorými jej bol nárok priznaný v plnom rozsahu. Na základe uvedeného označila rozhodnutie v časti výroku o trovách konania za nepreskúmateľné. Tvrdila, že tým došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý súdny proces. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok v časti trov konania zrušil a vrátil súdu na nové prejednanie a rozhodnutie alebo zmenil rozhodnutie tak, že prizná žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

4. Žalovaný včas podaným odvolaním napadol rozsudok v rozsahu jeho výroku II. s návrhom, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie a pre prípad zmeny napadnutého rozsudku si uplatnil náhradu trov konania na oboch stupňoch konania. Mal za to, že súd vec nesprávne vyhodnotil, pokiaľ nekonštatoval porušenie povinnosti žalobkyne ako veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa (žalovaného) splácať úver. Tvrdil, že žalobkyňa nemala pred poskytnutím úveru žiadne informácie o jeho nákladoch a celkovej životnej, majetkovej a zdravotnej situácii, ani jeho rodiny, pričom podľa jej vlastného vyjadrenia vychádzala len zo vzorca v zmysle opatrenia NBS, kde použila ako náklady výšku životného minima. To, podľa neho preukazuje porušenie , a teda nesplnenie povinnosti žalobkyne riadne zisťovať bonitu žalovaného. Namietal, že požadoval úver vo výške 500 eur, ale veriteľ mu poskytol bez preverovania relevantných informácií úver vo výške 15 000 eur, že v žiadosti je údaj o tom, že žalovaný nemá žiadne náklady, čo je nepravdivé, nakoľko životné náklady znáša každý. Keď sa s tým žalobkyňa uspokojila, zjavne hrubo porušila povinnosť skúmať jeho schopnosť splácať úver. Porušenie povinnosti skúmať „bonitu“ má za následok v zmysle bezúročnosť a bezpoplatkovosť úveru. V prípade, ak by súd posúdil porušenie povinnosti len ako „nie hrubé“, následkom by bolo, že žalobkyni nevzniklo právo na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Keďže súd nekonštatoval porušenie povinnosti žalobkyne v žiadnom smere, rozhodnutie je nesprávne. Žalovaný mal za to, že žalobkyni nevzniklo právo požadovať splnenie dlhu ako celok. Argumentoval, že bolo povinnosťou žalobkyne zisťovať si o ňom údaje, pričom žalobkyňa okrem údajov zo SRBI žiadne údaje o ňom nemala. Teda žalobkyňa nemá právo na plnenie dlhu ako celku, ale len na plnenie v dohodnutých splátkach. V odvolaní napokon namietol, že pokiaľ súd nevyhodnotil jeho obranu ako relevantnú a priznal žalobkyni nárok na plnenie, mal jej priznať plnenie v splátkach, nakoľko on - žalovaný žije vo finančnej tiesni a má množstvo zdravotných problémov, ktoré skutočnosti odôvodňujú povolenie splácania dlhu v splátkach.

5. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného, ktorého podstatu videla v tom, že v zmysle námietok žalovaného mala ona – žalobkyňa preskúmať výdavky žalovaného a nie postupovať v zmysle metodiky NBS, uviedla, že bol postupom času dopĺňaný a napokon výkladovo rozšírený práve opatrením NBS, čím sa mali aj zjednotiť postupy veriteľov ohľadom skúmania bonity, nakoľko do účinnosti tohto opatrenia boli postupy veriteľov týkajúce sa pravidiel pre výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver ponechané len na internú úpravu veriteľov. Opatrenie č. 10/2017 jednoznačne operuje s výdavkami na strane spotrebiteľa vo forme životného minima a životného minima spoluposudzovanej osoby a osoby, voči ktorej má žiadateľ vyživovaciu povinnosť. Vzorec pre výpočet ukazovateľa schopnosti splácať úver je zaužívaný v súdnej praxi súdov. Tiež v súvislosti s námietkami žalovaného ohľadom (ne)skúmania jeho výdavkov dodala, že to, že žalovaný neuviedol do žiadosti iné výdavky a záväzky neznamená, že by sa s tým automaticky uspokojila. Práve naopak, žalobkyňa skúma príjmy a záväzky dlžníkov z dostupných objektívnych dátových zdrojov a výsledky vyhodnocuje. Žalobkyňa ďalej uviedla, že ak mal žalovaný vedomosť o výdavkoch, ktoré žalobkyňa nemohla overiť z iných zdrojov, žalovaný ich mal uviesť v žiadosti o úver, resp. žiadosť o úver nepodpísať a teda nepotvrdiť správnosť údajov v žiadosti. Žalovaný však úver čerpal a po určitú dobu aj riadne a včas splácal, čo podľa žalobkyne odporuje jeho tvrdeniam o platobnej neschopnosti, resp. o nedostatočnom skúmaní výdavkov a bonity. Žalobkyňa mala za to, že konala zákonne a v súlade so všeobecnými zákonnými predpismi keď posudzovala platobnú schopnosť žalovaného.

6. Žalovaný v odvolacej replike k povinnosti spotrebiteľa oznámiť veriteľovi svoje záväzky uviedol, že zákon dáva povinnosť iniciatívy na stranu žalobkyne. Podľa jeho názoru nemožno od spotrebiteľa, ktorý finančné prostriedky potrebuje, očakávať, že bude iniciatívne veriteľovi (žalobkyni) predkladať dôkazy a tvrdenia, navyše to ani nemá oporu v zákone.

7. V odvolacej duplike žalobkyňa poznamenala, že opätovné namietanie nedopytovania sa informácií špeciálnym spôsobom od žalovaného sa zdá byť neúčelné a vedie k navyšovaniu trov konania. Žalovaný je síce spotrebiteľom a teda slabšou stranou v konaní, jeho postavenie však značne napravuje existencia právneho zastúpenia advokátom, ktorý namiesto konštruktívnej kritiky zo spotrebiteľa robí nevedomú, nič netušiacu naivnú bytosť bez akejkoľvek spôsobilosti sebakritického uvažovania a zhodnotenia vlastnej finančnej situácie. Poukázal tiež na povinnosť spotrebiteľa uvedenú v poskytnúť veriteľovi úplné, presné a pravdivé údaje potrebné na posúdenie schopnosti spotrebiteľa splácať spotrebiteľský úver.

8. Žiadne ďalšie vyjadrenia sporových strán v odvolacom konaní neboli dané.

9. Odvolaniami žalobkyne a žalovaného nebol napadnutý výrok I., ktorým súd konanie v časti zaplatenia istiny vo výške 581,90 eura zastavil, preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu a v tejto časti nadobudol rozsudok súdu prvej inštancie právoplatnosť.

10. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) na základe odvolaní žalobkyne a žalovaného, ktoré boli podané včas ( ), oprávnenými osobami ( ) a proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné ( – 358 ), postupom bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a viazaný rozsahom odvolania ( ) a odvolacími dôvodmi vymedzenými odvolateľmi ( a ), preskúmal odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie a dospel k záveru, že odvolanie žalobkyne napadajúce výrok týkajúci sa nepriznania náhrady trov konania je dôvodné a odvolanie žalovaného napadajúce výrok zaväzujúci ho na plnenie, nie je dôvodné.

11. Rozsudok bol verejne vyhlásený 18. júla 2024 o 9.45 hod. v pojednávacej miestnosti Krajského súdu v Košiciach č. dverí 210, o ktorej skutočnosti bol vopred vyvesený oznam na úradnej tabuli a zároveň zverejnený na webovej stránke tunajšieho súdu dňa 9.7.2024.

12. Žalobkyňa odvolanie odôvodnila s poukazom na odvolacie dôvody podľa a , t.j. namietala, že súd nesprávnym procesným postupom jej znemožnil aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný vo svojom odvolaní konkrétne odvolacie dôvody podľa neoznačil, z jeho obsahu však možno vyvodiť, že uplatnil odvolací dôvod podľa .

13. Odvolací dôvod podľa je naplnený vtedy, ak súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Tento odvolací dôvod je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.

14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h/ je naplnený v prípade keď na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu, aplikoval nesprávnu normu, obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval alebo správne zvolenú a správne interpretovanú právnu normu nesprávne aplikoval.

15. Odvolací súd preskúmaním rozhodnutia súdu prvej inštancie a konania, ktoré mu predchádzalo dospel k záveru, že bol naplnený žalobkyňou tvrdený odvolací dôvod v zmysle , a to v časti rozhodnutia ohľadne nároku na náhradu trov konania (výrok III. rozhodnutia), ktoré je vzhľadom na rozpor medzi znením výroku (III.) a jeho odôvodnením (odseky 82. až 89. odôvodnenia) nepreskúmateľné. Súdna prax je ustálená v závere, že za nepreskúmateľné je potrebné považovať také rozhodnutie, z ktorého výroku nemožno zistiť, ako vlastne súd rozhodol, prípadne ktorého výrok je vnútorne rozporný, resp. ktorého znenie je v rozpore s jeho odôvodnením. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaným uplatnené odvolacie dôvody, námietky týkajúce sa nesprávneho právneho posúdenia veci súdom prvej inštancie, neboli v posudzovanej veci naplnené.

16. K odvolacej námietke žalovaného ohľadom porušenia povinnosti veriteľa skúmať schopnosť spotrebiteľa splácať úver odvolací súd uvádza, že túto nepovažuje za dôvodnú. Z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobkyňa mala informácie o schopnosti žalovaného splácať úver zo žiadosti o úver, v ktorej žalovaný uviedol, že je ženatý, počet jeho vyživovaných detí je 0, je zamestnaný s čistým mesačným príjmom vo výške 850 eur, nemá iné príjmy ani dôchodok, nemá žiadne mesačné splátky iných úverov a pôžičiek ako ani zrážky, výživné, či iné výdavky. Schopnosť splácať úver žalobkyňa preverovala aj prostredníctvom spoločného registra bankových informácií "SRBI", z ktorého vyplynulo, že v čase žiadosti o úver mal žalovaný jeden existujúci záväzok a to úver na stavebné sporenie vo výške 5 000 eur, z ktorého zostávajúca nesplatená čiastka predstavovala 3 932 eur, pričom nemal nesplatenú čiastku po splatnosti, t.z. úver riadne včas splácal a taktiež zistila prostredníctvom dopytu do Sociálnej poisťovne a následného poskytnutia informácií, že žalovaný mal priemerný vymeriavací základ za posledné tri mesiace aspoň 935 eur. Následne, vychádzajúc z takto overených informácií (žalobkyňa zohľadnila nižší príjem žalovaného uvedený v žiadosti - 850 eur) a zo zákonom stanovených súm životného minima postupom podľa opatrenia NBS (opatrenie č. 10/2017 vydané na základe ) vypočítala ukazovateľ schopnosti splácať úver a tento ukazovateľ neprekročil hodnotu 1 ( opatrenia NBS č. 10/2017) ako limitnú hodnotu pre možnosť veriteľa dospieť k záveru o schopnosti dlžníka splácať úver; podľa výpočtov žalobkyne, ňou zverejnených vo vyjadrení na odvolanie žalovaného, predmetný ukazovateľ v posudzovanej veci dosiahol hodnotu 0,56.

17. Žalobkyňa tak postupovala v súlade s ustanoveniami , konala s odbornou starostlivosťou keď posudzovala schopnosť žalovaného splácať spotrebiteľský úver. Skutočnosť, že žalobkyňa vychádzala pri posudzovaní nákladov žiadateľa o úver z výšky životného minima nie je dôvodom na záver o zanedbaní povinnosti veriteľa skúmať schopnosť splácať úver, nakoľko žalobkyňa vychádzala z , v zmysle ktorého náklady na zabezpečenie základných životných potrieb spotrebiteľa a osôb, voči ktorým má spotrebiteľ vyživovaciu povinnosť, je nevyhnutné posudzovať s ohľadom na životné minimum ustanovené osobitným predpisom a na príjem spotrebiteľa, čo bolo zo strany žalobkyne splnené, keďže zohľadnila životné minimum žalovaného v čase žiadosti o úver ako žiadateľa o úver, ako aj životné minimum ďalšej posudzovanej osoby a to manželky žalovaného.

18. Žalovaný vo svojom odvolaní namietal aj súdom uloženú lehotu na plnenie povinnosti. Ak súd pristupuje k autoritatívnemu rozhodnutiu (rozsudkom) o žalobe na peňažné plnenie (o aký prípad ide aj v prejednávanej veci), zákonnou lehotou plnenia a zároveň pravidlom je lehota troch dní, počítaná od

právoplatnosti rozsudku. Štandardne preto súd ukladá splnenie povinnosti v takejto lehote. Na každú jednu výnimku z pravidla musia potom existovať dôvody, ktoré je potrebné riadne odôvodniť, čo platí aj pri odôvodňovaní rozhodnutia, a to či už pre dlhšiu než trojdňovú lehotu, alebo pre povolenie splátok a určenie ich výšky a podmienok splatnosti. Žalovaný od súdu žiadal povolenie plniť uloženú povinnosť v splátkach z dôvodu jeho zdravotného stavu a jeho finančnej situácie avšak bez toho, aby svoje dôvody konkretizoval a špecifikoval a tiež preukázal. Žiadnym spôsobom žalovaný svoje dôvody na povolenie plnenia záväzku v splátkach nedoplnil ani v podanom odvolaní, v ktorom len zopakoval svoju požiadavku, resp. namietol záver súdu prvej inštancie, ktorý mu plnenie v splátkach nepovolil. Tvrdenie žalovaného v podanom odvolaní, že „súdu bolo preukázané, že žalovaný žije vo finančnej tiesni a má mnoho zdravotných problémov“, čo mal za dôvod na povolenie splácania dlhu v splátkach, je neopodstatnené. Samo o sebe je len všeobecným, nekonkrétnym tvrdením a navyše nepreukázaným. Žalovaný opomína, že prípadné povolenia splácania dlhu v splátkach v súdnom rozhodnutí je súčasne aj zásahom do práv veriteľa na splnenie dlhu v štandardnej lehote v zmysle („Lehota na plnenie je tri dni a plynie od právoplatnosti rozsudku. Súd môže v odôvodnených prípadoch určiť dlhšiu lehotu.“). Hľadiskami pre úvahu súdu, či má žalovanému, ktorému bola súdom prvej inštancie určená povinnosť, priznať výhodu splátok, je najmä výška priznaného plnenia, jeho platobná schopnosť, aj v konaní prejavená snaha o plnenie záväzku, možnosť žalobcu domáhať sa plnenia jednotlivých splátok, v prípade ich nedodržania a skutočnosť, či by prípadné zdržanie plnení súdom ustanovenej povinnosti nedodržaním jednotlivých splátok nebolo v riešenom prípade, vzhľadom na osobné pomery strany sporu príliš ťaživé (R 117/1967). Súd prvej inštancie posúdil uvedené hľadiská a dospel k záveru, že povolenie plnenia v splátkach by trvalo neprimerane dlho na úkor žalobkyne. Vzhľadom na finančnú situáciu žalovaného s prihliadnutím aj na jeho základné životné potreby mu však súd povolil dlžnú istinu s príslušenstvom uhradiť v lehote 60 dní od právoplatnosti rozsudku, čo predstavuje výnimku zo zákonom stanoveného pravidla. Odvolací súd dodáva, že vzhľadom na nepreukázanie konkrétnej „finančnej tiesne“ a „mnohých zdravotných problémov“ žalovaného/odvolateľa, nebol dôvod, aby prijaté rozhodnutie súdu prvej inštancie akokoľvek menil. Vzhľadom na žalovaným podané odvolanie je nesporné, že v skutočnosti tým už aj tak došlo k predĺženiu súdom určenej lehoty na plnenie.

19. Žalobkyňa v podanom odvolaní namietala nepriznania nároku na náhradu trov konania. Je nesporné, že výrokom III. súd prvej inštancie rozhodol o nároku na náhradu trov konania tak, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania nárok. Tento výrok písomného vyhotovenia rozsudku je zhodný s tým, ako rozsudok bol súdom vyhlásený na pojednávaní dňa 4.4.2023. Napriek tomu súd v odôvodnení písomného vyhotovenia rozsudku uviedol, že rozhodoval o nároku na náhradu trov konania podľa ustanovení a a zohľadniac procesné zavinenie za zastavenie konania v časti o 581,90 eura na strane žalovaného a plný úspech žalobkyne vo veci v zostávajúcej žalobou uplatnenej časti nároku, konštatoval, že na základe uvedeného (preto) bola žalobkyni priznaná náhrada trov konania v plnom rozsahu. Toto odôvodnenie (odsek 89. odôvodnenia rozsudku) však nekorešponduje s výrokom III. výrokovej časti rozsudku ani pokiaľ ide o písomné vyhotovenie rozsudku a ani pokiaľ ide o rozsudok vyhlásený na pojednávaní. Ide tak o rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktoré je v tom dôsledku nepreskúmateľné. Výrok rozsudku nekorešponduje s odôvodnením a odôvodnenie rozsudku nezodpovedá zneniu výroku rozhodnutia súdu.

20. Odvolací súd preto rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. na základe odvolania podaného žalobkyňou zrušil a v rozsahu zrušenia vracia späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie vo veci v časti rozhodnutia o nároku na náhradu trov konania. Súd prvej inštancie o nároku na náhradu trov konania opätovne rozhodne a prijaté rozhodnutie riadne odôvodní tak, aby znenie výroku korešpondovalo s jeho odôvodnením a opačne aby odôvodnenie výroku zodpovedalo jeho zneniu.

21. Na základe všetkých vyššieuvedených dôvodov, ako aj dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutom zaväzujúcom výroku II. ako vecne správny podľa , potvrdil.

22. V ďalšom konaní súd prvej inštancie rozhodne aj o trovách odvolacieho konania ( ).

23. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu hlasovaním pomerom hlasov 3 : 0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).