Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

7Cb/159/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trnava sudcom JUDr. Rastislavom Kreslom v právnej veci žalobcu: OVB Allfinanz Slovensko a.s., so sídlom Bajkalská 30/A, 829 10 Bratislava 25, IČO: 31 361 358, právne zastúpený: Čarnogurský ULC s.r.o., Tvarožkova 5, 814 99 Bratislava, IČO: 35 975 016, proti žalovanému: Q. O., nar. XX.XX.XXXX, bytom Na D. XX, XXX XX R., právne zastúpený: AENEA Legal s.r.o., Jozefská 3, 811 06 Bratislava, IČO: 35 951 125, o zaplatenie 6.408,16 Eur s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu vo výške 6.408,16 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.408,16 Eur odo dňa 27.05.2010 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

odôvodnenie:

Návrhom súdu doručeným dňa 06.07.2012 sa žalobca domáhal vydania rozhodnutia na zaplatenie sumy 6.408,16- Eur s príslušenstvom, a to titulom vrátenia preddavku za kanceláriu, úhrady zvyšku pôžičky a úhrady ceny za Certifikované finančné vzdelávanie.

Súd návrhu v skrátenom konaní v celom rozsahu vyhovel vydaním platobného rozkazu č. k. - 49 zo dňa 06.09.2012, ktorý nenadobudol právoplatnosť a to vzhľadom na to, že žalovaný podal voči nemu zákonnom stanovenej lehote odpor.

Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov výsluchom účastníkov, ich právnych zástupcov, svedkov ako aj s obsahom celého spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový a právny stav:

Žalobca vo svojom žalobnom návrhu zo dňa 04.07.2012 doručeným súdu dňa 04.07.2012 uviedol, že vykonáva svoju podnikateľskú činnosť - sprostredkúva uzatváranie zmlúv o poskytnutí finančných služieb prostredníctvom podriadených sprostredkovateľov. So žalovaným spolupracoval v období od januára 2005 až do 25.05.2010 na základe zmluvy o finančnom sprostredkovaní, pričom žalovaný vystupoval ako podriadený finančný sprostredkovateľ pre žalobcu. Žalobca odstúpil od zmluvy o sprostredkovaní v jej znení zo dňa 22.01.2009 z dôvodov na strane žalovaného. Odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 26.05.2010. Počas trvania zmluvy o sprostredkovaní vznikli žalovanému záväzky voči žalobcovi v celkovej výške 6.408,16 Eur, z čoho suma 1.659,70 Eur predstavuje nárok na vrátenie preddavku na kanceláriu poskytnutý žalovanému dňa 02.09.2008, suma 1.148,46 Eur predstavuje nárok na úhradu zvyšku pôžičky poskytnutej žalovanému vo výške 3.400,- Eur na základe zmluvy o pôžičke zo dňa 18.09.2009 a suma 3.600,- Eur predstavuje nárok na úhradu

ceny Certifikovaného finančného vzdelávania, ktoré žalovaný absolvoval na základe dohody zo dňa 28.10.2008 v rozsahu 15 dní. Zároveň si žalobca uplatnil aj zákonné úroky z omeškania.

Žalovaný v podanom odpore zo dňa 02.10.2012 doručeným súdu dňa 04.10.2012 uviedol, že nároky žalobcu považuje za nedôvodné a nepreukázané. K vráteniu preddavku na kanceláriu vo výške 1.659,70 Eur, ktorý bol poskytnutý na základe zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 02.09.2008, sa žalovaný vyjadril, že podľa čl. II a čl. IV uvedenej zmluvy povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok vzniká v prípade, ak počas 24 mesiacov dôjde k vypovedaniu zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej medzi žalobcom a žalovaným. Zmluva o sprostredkovaní však nebola nikdy vypovedaná, pretože k ukončeniu zmluvného vzťahu došlo odstúpením, teda nebola splnená odkladacia podmienka, na ktorú je v zmysle zmluvy o poskytnutí preddavku viazaný vznik povinností žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok. Podľa názoru žalovaného boli práve naopak naplnené podmienky uvedené v čl. III zmluvy o poskytnutí preddavku za ktorých sa mal žalobca zrieknuť nárokov na vrátenie preddavku. Žalovaný zdôraznil, že od zmluvy o sprostredkovaní odstúpil žalobca, čím zmaril možnosť žalovaného splniť podmienku zotrvania 24 mesiacov v zmluvnom vzťahu na základe zmluvy o sprostredkovaní a zároveň žalobca sám zámerne splnil odkladaciu podmienku vzniku povinnosti žalovaného vrátiť preddavok. K nároku na vrátenie zostatku pôžičky vo výške 1.148,46 Eur žalovaný uviedol, že táto mala byť hradená v mesačných splátkach formou zrážok vykonávaných žalobcom priamo z provízií, na ktoré vznikol žalovanému nárok voči žalobcovi titulom zmluvy o sprostredkovaní. Takto dochádzalo k postupnej úhrade pôžičky započítaním pohľadávky žalobcu na vrátenie pôžičky proti pohľadávke žalovaného na zaplatenie provízií za sprostredkovanie. Podľa čl. III bod VI zmluvy o pôžičke, ak žalovaný pôžičku nesplatí zrážkami z provízií do 31.08.2010 prechádza tento záväzok na p. B. O.. Z toho vyplýva, že záväzok vrátiť zostatok pôžičky bol prevzatý novým dlžníkom p. B. O., preto žalovaný nie je pasívne legitimovaný. K nároku na zaplatenie ceny za vzdelávanie vo výške 3.600,- Eur žalovaný poukázal na skutočnosť, že zo vzdelávania bol vylúčený nie vlastnou vinou, nakoľko bol PN a preto neexistuje dôvod, aby plnil záväzky z dohody o vzdelávaní.

Žalobca vo svojom vyjadrení zo dňa 25.02.2013 doručené súdu dňa 27.02.2013 uviedol, že žalovaný až do podania odporu nikdy nespochybňoval dôvody odstúpenia od zmluvy a ani nikdy nenapadol platnosť odstúpenia od zmluvy, preto tieto výroky žalovaného považuje za neopodstatnené. Titulom nevrátenia preddavku na kanceláriu, ktorý slúžil žalovanému výlučne pre výkon činnosti pre žalobcu tak vzniklo na strane žalovaného bezdôvodné obohatenie. Vyjadrenia žalovaného, že žalobca zmaril možnosť žalovaného zotrvať v zmluvnom vzťahu so žalobcom sú účelové a ničím nepodložené. Ohľadom pasívnej legitimácie žalovaného v časti vrátenia pôžičky žalobca uviedol, že záväzok p. B. O. je formou ručenia, avšak určite nejde o prevzatie dlhu podľa . K argumentom žalovaného, že jeho záväzok nahradiť náklady za školenie zanikol započítaním, poukázal na skutočnosť, že z dôvodu nedostatočnej produkcie žalovaného k zániku tohto záväzku a ani iných záväzkov žalovaného započítaním nedošlo. Žalovaný je povinný vrátiť cenu za školenie vo výške 3.600,- Eur a to podľa čl. III bod II dohody o vzdelávaní, podľa ktorej v prípade ukončenia zmluvy o sprostredkovaní sa žalovaný zaväzuje zaplatiť absolvovanú časť školenia a to 4 % z dohodnutej ceny školenia, teda 240,- Eur za každý absolvovaný deň školenia. Žalovaný sa preukázateľne zúčastnil 15 dní školenia, t.j. 15 dní po 240,- Eur, čo predstavuje sumu 3.600,- Eur. Záverom uviedol, že to bol žalovaný, ktorý znemožnil ďalšie trvanie zmluvného vzťahu.

Žalobca podaním zo dňa 24.06.2013, doručeným súdu dňa 26.06.2013 rozšíril žalobný návrh o 6.106,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 6.106,- Eur od 01.04.2014 do zaplatenia titulom vrátenia pomernej časti vyplatenia provízie v prípade ak v lehote 24 mesiacov od vyplatenia provízie nebudú klientom nepretržite plnené záväzky zo sprostredkovanej zmluvy alebo dôjde k zániku

- stornu sprostredkovanej zmluvy z akéhokoľvek dôvodu.

Súd uznesením zo dňa 05.08.2013, č. k. -182 pripustil zmenu návrhu v zmysle podania žalobcu zo dňa 24.06.2013.

Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2013 doručenom súdu 25.10.2013 uviedol, že zmluva o poskytnutí preddavku uzatvorená dňa 02.09.2008 sa v čl. II odvoláva na vypovedanie zmluvy o sprostredkovaní tak, že jej vypovedanie do 24 mesiacov od uzatvorenia zmluvy o poskytnutí preddavku má za následok vznik povinností žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok. Ak zmluva o poskytnutí

preddavku zo dňa 02.09.2008 odkazuje na zmluvu o sprostredkovaní, nemôže odkazovať na zmluvu o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 ukončenú odstúpením zo strany žalobcu, na základe, ktorého si žalobca uplatňuje žalované nároky, nakoľko v čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí preddavku dňa 02.09.2008 predmetná zmluva o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 nebola uzatvorená. V čase uzatvorenia zmluvy o poskytnutí preddavku dňa 02.09.2008 bola medzi žalobcom a žalovaným uzatvorená iná zmluva o sprostredkovaní, na ktorú zmluva o poskytnutí preddavku odkazuje. Táto zmluva o sprostredkovaní bola ukončená medzi zmluvnými stranami dohodou zakotvenou v bode 10.5 čl. X zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 22.01.2009. V čl. X zmluvy o sprostredkovaní uzatvorenej dňa 22.01.2009 je uvedené, že pôvodná zmluva stráca platnosť a nie že táto zmluva nahrádza pôvodnú zmluvu o sprostredkovaní. Ukončenie pôvodnej zmluvy o sprostredkovaní dohodou nezakladá v zmysle čl. II zmluvy o poskytnutí preddavku povinnosť žalovaného vrátiť žalobcovi preddavok. Uvedenú argumentáciu žalovaný uplatnil aj na žalovaný nárok týkajúci sa zaplatenia sumy 3.600,- Eur titulom vrátenia ceny za školenie.

Žalovaný ďalej spochybnil, či neuhradená časť pôžičky je vo výške 1.148,46 Eur, pretože nie sú preukázané vyplatené provízie ktoré mali byť použité na započítanie.

Žalovaný vo svojom doplnenom vyjadrení zo dňa 30.10.2013 doručenom súdu 31.10.2013 uviedol, že dňa 30.10.2013 uhradil žalobcovi sumu vo výške 6.640,48 Eur, z čoho suma 6.106,- Eur predstavuje úhradu istiny provízií a suma 534,48 Eur predstavuje úhradu úrokov z omeškania 15% ročne zo sumy 6.106,- Eur od 01.04.2014 do zaplatenia. Uvedená zaplatená istina žalovaným predstavuje sumu, o ktorú žalobca rozšíril svoj návrh podaním zo dňa 24.06.2013.

Žalobca čiastočným späťvzatím návrhu zo dňa 08.01.2014 doručeným súdu dňa 09.01.2014 zobral žalobný návrh v časti o zaplatenie sumy 6.106,- Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 6.106,- Eur od 01.04.2014 do zaplatenia späť z dôvodu, že žalovaný uvedenú dlžnú sumy uhradil žalobcovi dňa 30.10.2013.

Súd uznesením zo dňa 07.03.2014, č. k. -241 zastavil konanie v časti istiny vo výške 6.106,- Eur a v časti úroku z omeškania vo výške 15% ročne zo sumy 6.106,- Eur od 01.04.2014 do zaplatenia.

Právny zástupca žalobcu v konaní pred súdom uviedol, že sa pridržiava písomných aj ústnych vyjadrení. Pri zmluve o pôžičke má za to, že nedošlo k prechodu záväzku na pána O.. Žalovaný len odmieta vrátiť túto pôžičku, nenastali skutočnosti, že by ju nebol schopný vrátiť, tak, ako predpokladá zmluva o pôžičke. Taktiež samotné splácanie zmluvy o pôžičke nebolo viazané na poskytovanie provízií zo strany žalobcu, preto ukončenie zmluvy a následné nevyplácanie provízií žalobcom nemôže znamenať prechod záväzku na pána O.. V danom prípade išlo len o ručiteľský záväzok ako zabezpečovací prostriedok pre prípad, že dlžník nesplní riadne a včas svoj záväzok. V takom prípade má veriteľ možnosť požadovať plnenie od ručiteľa, avšak neznamená to, že má povinnosť požadovať plnenie od ručiteľa. V žiadnom prípade nemôže ísť o prevzatie, pretože nie sú splnené základné predpoklady na prevzatie dlhu a dlžník bol a aj je schopný splniť dlh aj iným spôsobom. K zmluve o poskytnutí preddavku zo dňa 01.02.2008 a 02.09.2008 uviedol, že ich zmyslom bolo poskytnúť žalovanému plnenia s tým, že ak žalovaný prinesie žalobcovi určitý dohodnutý hospodársky úžitok v stanovenej dobe, nemusí tieto preddavky vrátiť a tieto sa budú považovať ako by za benefit alebo resp. odplatu za prinesený hospodársky prospech pre žalobcu. Podmienkami na vznik práva žalovaného nevrátiť poskytnuté preddavky bolo dosiahnutie v zmluvách uvedeného výkonu a nevypovedanie zmluvy jednou zo strán v lehote 24 mesiacov. Žalovaný však nedosiahol požadovaný výkon a zmluva resp. minimálne druhá zo zmlúv bola skončená, konkrétne vypovedaná pred uplynutím výpovednej lehoty, preto žalovanému nevznikol nárok na nevrátenie preddavku a je povinný tento vrátiť žalobcovi. Čo sa týka ukončenia zmluvy nie je podstatné, či k ukončeniu prišlo dohodou alebo odstúpením alebo výpoveďou, podstatné je, že prišlo k platnému ukončeniu zmluvy, ktoré nemožno interpretovať gramatickým výkladom, pretože logickým výkladom je zrejmé, že účelom tých zmlúv a ustanovení bolo poskytnutie benefitu žalovanému, ak prinesie za stanovený čas stanovený hospodársky úžitok, inak to zakladá bezdôvodné obohatenie žalovaného. Pri dohode o vzdelávaní zo dňa 20.10.2008 žalobca poskytol žalovanému sumu 6.000,- Eur na absolvovanie školenia s tým, že v prípade, ak ho podľa bodu 3.2 dohody neabsolvuje, je

žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi absolvovanú časť školenia. Keďže žalovaný riadne neabsolvoval školenie, nevykonal potrebné skúšky a nezískal certifikát o jeho absolvovaní, vznikla mu povinnosť zaplatiť žalobcovi absolvovanú časť školenia. Inak ide o bezdôvodné obohatenie žalovaného.

Právny zástupca žalovaného v konaní pred súdom uviedol, že podľa jeho názoru pri nároku na vrátenie pôžičky vo výške 1.148,46 Eur žalovaný nie je pasívne legitimovaný, nakoľko tento záväzok podľa čl. 3 v bode 6 zmluvy prešiel na p. O., keďže žalovaný ako dlžník nebol schopný splatiť pôžičku podľa podmienok zmluvy, t. j. zrážkami z provízií a to z dôvodu ukončenia zmluvy o spolupráci, čím sa splnila podmienka, že dlžník nemôže splatiť pôžičku podľa podmienok zmluvy o pôžičke, preto p. O. je v pozícii dlžníka a nie v pozícii ručiteľa. Nárok žalobcu titulom Dohody o poskytnutí vzdelávania vo výške 3.600,- Eur považuje za neopodstatnený, pretože v Dohode o poskytnutí vzdelávania nie je explicitne uvedená povinnosť žalovaného uhradiť cenu za vzdelávanie. Zároveň nedošlo k naplneniu okolností, ktoré by zakladali takýto nárok žalobcu, pretože podľa čl. III bod 2 Dohody sa takýto nárok vzťahuje na prípad, kedy nedôjde k absolvovaniu školenia z dôvodu ukončenia zmluvy o spolupráci. V danom prípade školenie žalovaného bolo naplánované v 14 moduloch, ktoré malo byť ukončené do konca roka 2009, avšak zmluva o spolupráci bola ukončená až v máji 2010. Je teda zrejmé, že ukončenie zmluvy o sprostredkovaní a neabsolvovanie vzdelávania spolu nesúviseli. Zároveň poukázal na skutočnosť, že zmluva o sprostredkovaní uzatvorená v čase vzniku Dohody o vzdelávaní bola ukončená dohodou zmluvných strán a táto dohoda je aj vyjadrená v zmluve o spolupráci uzatvorenej dňa 22.01.2009. Až zmluva o spolupráci zo dňa 22.01.2009 bola ukončená odstúpením zo strany žalobcu. Ohľadom nároku na vrátenie preddavku na províziu vo výške 1.659,70 Eur sa vyjadril, že neboli splnené podmienky, za ktorých vzniká žalovanému povinnosť tento preddavok vrátiť, pretože základným predpokladom je ukončenie zmluvy o spolupráci výpoveďou. Zmluva o spolupráci, ktorá bola uzatvorená medzi žalobcom a žalovaným do 22.01.2009, však bola ukončená dohodou a nie výpoveďou a až zmluva o spolupráci zo dňa 22.01.2009 bola ukončená odstúpením žalobcu a aj to nie výpoveďou. Okrem uvedeného žalovaný dosiahol produkciu požadovanú v čl. 3 zmluvy o poskytnutí preddavku, t.j. priniesol žalobcovi požadovaný hospodársky úžitok, preto žalobca nemá nárok na vrátenie preddavku na províziu.

Žalobca v konaní pred súdom uviedol, že dňa 12.04.2010 bola zverejnená smernica 3/2010, ktorá sa volala zásady používania prvkov a materiálov korporátnej identity OVB s tým, že lehota na zosúladenie sa s touto smernicou bola daná do 15.05.2010. Ľudia mali mesiac čas na to, aby sa s tou smernicou zosúladili, resp., aby sa k nej vyjadrili. Žalovaný tak neurobil a porušil ustanovenia vyplývajúce z tejto smernice, čím sa dopustil hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Z tohto dôvodu sa dňa 24.05.2010 spolu s 9 krajskými riaditeľmi rozhodli o odstúpení od zmluvy so žalovaným.

Žalovaný v konaní pred súdom uviedol, že žalobca odstúpil od zmluvy o spolupráci v máji roku 2010 bez uvedenia dôvodu. Len sa domnieva, že dôvodom bol jeho nesúhlas s nariadením ohľadom internej emailovej schránky OVB, ktorá sa musela používať výlučne len s partnermi a kolegami a že nemohla sa používať žiadna iná súkromná emailová schránka na komunikáciu s partnermi. S týmto žalovaný nesúhlasil, pretože OVB mail často krát vypadával. Čo omylom všetkým poslal na email, za to sa obratom ospravedlnil. Následne dostal odstúpenie od zmluvy. Čo sa týka preddavku na kanceláriu, tak uviedol, že splnil požadovanú produkciu, preto žalobca nemá nárok na vrátenie preddavku. Pôžička bola braná na účely zvýšenia produkcie a túto žalovaný použil na vybavenie a nové kancelárie, ktoré sa vtedy otvárali, pričom splácaná mala byť z provízií žalovaného, s tým, že ak nebude dosahovať potrebné provízie, tak ho zastupoval p. O., ktorý sa podpísal na predmetnú pôžičku na splácanie. Žalovaný uviedol, že keďže žalobca odstúpil od zmluvy o spolupráci a zadržal všetky jeho provízie, ktoré mal dostať, nebol schopný splácať túto pôžičku z provízií a preto záväzok prešiel na jeho nadriadeného p. O., ktorému zostal kmeň jeho klientov, ako aj spolupracovníkov. Ohľadom nároku na vrátenie sumy 3.600,- Eur za vzdelávanie uviedol, že vzdelávanie bolo ukončené zo strany žalobcu ešte v roku 2009, t. j. rok pred odstúpením od zmluvy a to z dôvodu jeho chýbajúcej účasti na dvoch seminároch, ktorú ospravedlnil dokladom o PN. Žalobca najprv žiadal tie dni preplatiť, ale po predložení PN už to ďalej nežiadal.

Svedok B. O. v konaní pred súdom uviedol, že spolupracuje so žalobcom od roku 2000, na pozícii krajského riaditeľa je od roku 2012. Bol priamym nadriadeným žalovaného. K zmluve o pôžičke, na ktorej je podpísaný, uviedol, že žalovaný je schopný splácať túto pôžičku aj dnes. Peniaze z pôžičky žalovaný použil na svoje účely. S odstúpením od zmluvy so žalovaným ako najbližší manažér žalovaného osobne nesúhlasil, avšak problémov zo strany žalovaného bolo veľa, od začiatku s ním bola ťažká komunikácia, mal arogantné povýšenecké správanie, poburoval a nabádal spolupracovníkov, aby nerešpektovali

nariadenia, behal nahý po hoteli, čo nie je vhodné na pozíciu manažéra. Napriek viacerým výzvam, aby sa zmenil, pokračoval ďalej s úsmevom. Uvedené viedlo žalobcu k odstúpeniu od zmluvy o spolupráci so žalovaným.

Svedkyňa Q.. P. L. v konaní pred súdom uviedla, že pracuje u žalobcu na pozícii riaditeľka vzdelávania a vzťahu s verejnosťou. Pripravovala vzdelávanie zamerané na zvýšenie odbornosti spolupracovníkov žalobcu, ktorého sa zúčastnil na základe Dohody i žalovaný, ktorý absolvoval určitý počet dní tohto vzdelávania. Žalobca poskytol preddavok každému účastníkovi na financovanie tohto vzdelávania. Žalovaný mal neúčasť v decembri 2008, ďalšiu neúčasť mal na tzv. medziskúške, ktorá bola súčasťou vzdelávania v marci 2009, potom sa nezúčastnil na module, ktorý bol v máji 2009 a potom na module v auguste 2009, preto bol mailom upozornený, že vzhľadom na tieto neúčasti sa nebude môcť zúčastniť záverečnej skúšky a že ekonomické oddelenie si bude od neho nárokovať náklady za dva neospravedlnené dni vzdelávania podľa Dohody o vzdelávaní, ktorú žalovaný podpísal. Žalovaný potom predložil dve lekárske ospravedlnenia, ktoré potvrdili, že v augustovom a v májovom termíne bol chorý. Na ďalších moduloch, ktoré boli v septembri a v októbri, sa nezúčastnil z vlastnej vôle a ani nekomunikoval. Celkovo absolvoval sedem modulov v dĺžke päťnásť dní, sedem modulov neabsolvoval, pričom dva z nich ospravedlnil lekárskymi potvrdeniami. Taktiež neabsolvoval ani jednu skúšku, keďže mal neospravedlnené dve absencie, čo bolo dôvodom na nepripustenie k skúške. Žalobca si preto uplatnil len náklady vynaložené na moduly, ktoré žalovaný absolvoval, pretože tú hodnotu žalovaný dostal.

Podľa zmluvou o sprostredkovaní sa sprostredkovateľ zaväzuje, že bude vyvíjať činnosť smerujúcu k tomu, aby záujemca mal príležitosť uzavrieť určitú zmluvu s treťou osobou, a záujemca sa zaväzuje zaplatiť sprostredkovateľovi odplatu (províziu).

Podľa sprostredkovateľ je povinný bez zbytočného odkladu oznamovať záujemcovi okolnosti dôležité pre jeho rozhodovanie o uzavretí sprostredkúvanej zmluvy a záujemca je povinný oznamovať sprostredkovateľovi skutočnosti, ktoré majú pre neho rozhodný význam pre uzavretie tejto zmluvy.

Podľa sprostredkovateľovi vzniká nárok na províziu, ak je uzavretá zmluva, ktorá je predmetom sprostredkovania.

Podľa ak zo zmluvy vyplýva, že sprostredkovateľ je povinný len zaobstarať pre záujemcu príležitosť uzavrieť s treťou osobou zmluvu s určitým obsahom, vzniká sprostredkovateľovi nárok na províziu už zaobstaraním tejto príležitosti.

Podľa sprostredkovateľ má nárok na dojednanú províziu, inak obvyklú za sprostredkovanie obdobných zmlúv v čase uzavretia zmluvy o sprostredkovaní. Sprostredkovateľovi však nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzavretá bez jeho súčinnosti alebo ak v rozpore so zmluvou bol činný ako sprostredkovateľ tiež pre osobu, s ktorou sa uzavrela sprostredkúvaná zmluva.

Podľa Nárok na úhradu nákladov spojených so sprostredkovaním má sprostredkovateľ popri provízii, len keď to bolo výslovne dojednané, a pri pochybnostiach len pri vzniku nároku na províziu.

Podľa čl. III bod 3.1 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 je predmetom zmluvy činnosť sprostredkovateľa spočívajúca v sprostredkovaní poistenia, investičných služieb, doplnkového dôchodkového sporenia, vkladových produktov, dlhových produktov a leasingov, teda vyvíjanie sprostredkovateľskej činnosti sprostredkovateľom v mene záujemcu pre zmluvných partnerov záujemcu, aby zmluvní partneri záujemcu mali možnosť uzavrieť zmluvy s klientmi na vybrané produkty, ako i starostlivosť o klientov, s ktorými sprostredkovateľ sprostredkoval uzavretie zmluvy na vybrané produkty, podľa podmienok tejto zmluvy.

Podľa čl. X bod 10.5 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 podpisom tejto zmluvy stráca platnosť zmluva o sprostredkovaní vrátane jej dodatkov, ktorá bola medzi zmluvnými stranami uzatvorená pred nadobudnutím účinnosti.

Podľa čl. II Zmluvy o poskytnutí preddavku zo dňa 02.09.2008 ak by počas nasledujúcich 24 mesiacov podal prijímateľ (spolupracovník) žiadosť o vypovedanie zmluvy, alebo by mu poskytovateľ dal okamžitú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, je prijímateľ povinný vrátiť preddavok (prípadne zostatok preddavku) v okamihu výpovede.

Podľa čl. II Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.09.2009 sa veriteľ zaväzuje požičať dlžníkovi najneskôr do 30.09.2009 peňažnú sumu vo výške 3.400,- Eur. Dlžník sa zaväzuje požičanú sumu veriteľovi vrátiť najneskôr do 31.08.2010.

Podľa čl. III bod 5 Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.09.2009 ak bude v priebehu splácania pôžičky vypovedaná zmluva o sprostredkovaní uzatvorená medzi veriteľom a dlžníkom, či už zo strany veriteľa alebo dlžníka, stáva sa pôžička splatnou okamžite.

Podľa čl. III bod 6 Zmluvy o pôžičke zo dňa 18.09.2009 v prípade, že dlžník nebude schopný splatiť pôžičku podľa podmienok tejto zmluvy, prechádza záväzok vyplývajúci s pôžičky na p. O.B.a, ktorý potvrdzuje súhlas s týmto ustanovením svojim podpisom na zmluve.

Podľa čl. III bod 2 Dohody o vzdelávaní zo dňa 28.10.2008 v prípade ukončenia zmluvy o sprostredkovaní medzi OVB a objednávateľom pred absolvovaním školenia, resp. pred získaním certifikátu, je objednávateľ povinný zaplatiť absolvovanú časť školenia a to 4 % z dohodnutej ceny školenia, teda 240,- Eur, resp. ekvivalent tejto sumy v inej mene, za každý absolvovaný deň školenia.

Podľa ust. , ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.

Podľa ust. nariadenia vlády č. v platnom znení výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.

Z vykonaného dokazovania súd mal preukázané, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní, na základe ktorej mal žalovaný ako sprostredkovateľ vyvíjať sprostredkovateľskú činnosť v mene žalobcu pre zmluvných partnerov žalobcu. Súd mal ďalej preukázané, že žalobca uzavrel so žalovaným zmluvu o poskytnutí preddavku zo dňa 02.09.2008 na základe ktorej žalobca poskytol žalovanému preddavok vo výške 1.659,70 Eur. Z článku II tejto zmluvy vyplýva, že ak počas nasledujúcich 24 mesiacov podá žalovaný žiadosť o vypovedanie zmluvy alebo mu žalobca dá okamžitú výpoveď zmluvy o sprostredkovaní, je žalovaný povinný vrátiť tento preddavok. Podľa názoru súdu nenastali skutočnosti uvedené v čl. II tejto zmluvy, pretože zo strany žalovaného k žiadosti o vypovedaní zmluvy o sprostredkovaní nedošlo a ani žalobca nedal okamžitú výpoveď. Súd dáva do pozornosti, že zmluva o poskytnutí preddavku bola uzatvorená dňa 02.09.2008. Je preto nepochybné, že táto zmluva o poskytnutí preddavku sa nemôže vzťahovať k zmluve o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 vzhľadom na dátum uzatvorenia zmluvy o sprostredkovaní. Zmluva o poskytnutí preddavku sa preto mohla vzťahovať len na skoršiu zmluvu o sprostredkovaní uzatvorenú medzi žalobcom a žalovaným, ktorá však bola ukončená na základe dohody zmluvných strán tak, ako je uvedené v čl. X v bode 10.5 Zmluvy o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009. Z uvedeného ustanovenia zmluvy jednoznačne vyplýva, že podpisom tejto zmluvy stráca platnosť skoršia zmluva o sprostredkovaní vrátane jej dodatkov uzatvorená medzi zmluvnými stranami pred účinnosťou tejto zmluvy. Takéto zmluvné dojednanie súd vyhodnotil ako dohodu podľa , kde účastníci vzájomnou dohodou zmenili vzájomné práva a povinnosti. K ukončeniu skoršej zmluvy o sprostredkovaní teda nedošlo výpoveďou ale dohodou zmluvných strán. Na základe takéhoto zmluvného dojednania zanikla skoršia zmluva o sprostredkovaní a vznikol nový záväzkový vzťah ktorý nebude existovať popri skoršej zmluve o sprostredkovaní, ale bude existovať ako samostatný nový záväzkový vzťah. Záväzky so skoršej zmluvy o sprostredkovaní preto v zmysle zanikli. Súd pri skúmaní, či nastali skutočnosti uvedené v čl. II Zmluvy o poskytnutí preddavku, dospel k záveru, že tieto nenastali, preto bolo potrebné skúmať či nenastali skutočnosti uvedené v čl. III Zmluvy o poskytnutí preddavku, t.j. či úroveň produkcie EH žalovaného bola v priebehu 12 mesiacov

od vyplatenia preddavku tri krát za sebou aspoň 4.000,- EH mesačne. Súd na základe Rangelistu: 2009-04, 2009-05, 2009-06 mal preukázané, že žalovaný nesplnil podmienku uvedenú v čl. III Zmluvy o poskytnutí preddavku a to, že nedosiahol tri krát za sebou úroveň produkcie v EH aspoň 4.000,- EH mesačne. Súd sa nestotožnil s argumentáciou žalovaného, že žalovaný dosiahol za mesiace apríl, máj a jún 2009 produkciu spolu 15.519,- EH, čo v priemere predstavuje mesačnú produkciu počas troch mesiacov za sebou 5.173,- EH, čo je viac ako požadovaných 4.000,- mesačne, čím podľa jeho názoru splnil požadovanú podmienku, nakoľko v čl. III Zmluvy je explicitne vyjadrené, že sa musí dosiahnuť úroveň produkcie v EH tri krát za sebou aspoň 4.000,- EH mesačne a nie v priemere. Na základe uvedeného súd vyhodnotil nárok žalobcu titulom vrátenia preddavku vo výške 1.659,70 Eur ako dôvodný a tento žalobcovi v plnom rozsahu priznal.

Pokiaľ ide o nárok žalobcu titulom vrátenia časti poskytnutej pôžičky žalovanému, súd sa nestotožnil s argumentmi žalovaného týkajúcich sa jeho pasívnej legitimácie, ktorú odôvodňoval prechodom záväzku vyplývajúceho na p. B.a. Súd sa priklonil k argumentácii žalobcu, že v danom prípade išlo zo strany p. O. len o ručiteľský záväzok ako zabezpečovací prostriedok, čo potvrdila aj svedecká výpoveď p. O.. Rovnako sa súd nestotožnil s argumentmi žalovaného týkajúcich sa skutočností, že žalovaný nebol schopný splatiť pôžičku podľa podmienok uvedených v zmluve, t.j. zrážkami z provízií, pretože došlo k ukončeniu zmluvy o spolupráci. Podľa názoru súdu uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, že jediný možný spôsob splatenia pôžičky je zrážkami z provízií a ak tento spôsob nie je možný (v danom prípade z dôvodu ukončenia zmluvy o spolupráci), žalovaný automaticky nie je schopný splatiť pôžičku. Nemožnosť splatiť pôžičku je potrebné vykladať v širšom kontexte a keďže žalovaný v konaní nepreukázal objektívnu neschopnosť splatiť pôžičku, nemohol tento záväzok prejsť na p. B. O.. Žalovaný rovnako v konaní nepreukázal, že by žalovanú zvyšnú časť pôžičky žalobcovi vrátil. Žalobca si teda uplatnil nárok titulom vrátenia časti pôžičky vo výške 1.148,46 Eur voči žalovanému oprávnene a preto mu súd aj v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel.

V časti týkajúcej sa nároku na vrátenie ceny za absolvované vzdelávanie sa súd najskôr vysporiadal s otázkou, či žalobca skutočne poskytol žalovanému preddavok na provízie vo výške dohodnutej ceny školenia vo výške 6.000,- Eur, ktoré následne mali byť použité na úhradu faktúry vystavenej za poskytnutie školenia, pričom na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žalobca tieto prostriedky žalovanému musel poskytnúť, nakoľko žalovaný vo svojom odpore sám uvádza, že poskytnutý preddavok na provízie predstavuje dlh žalovaného voči žalobcovi a že tento záväzok žalovaného titulom poskytnutého preddavku na vzdelávanie zanikol započítaním. I vo svojom vyjadrení zo dňa 22.10.2013 žalovaný nerozporoval skutočnosť, že by žalobca uhradil žalovanému cenu za certifikované finančné vzdelávanie. Svedeckou výpoveďou Q.. P. L. bolo preukázané, že žalobca poskytol preddavok každému účastníkovi na financovanie tohto vzdelávania, žalovaný sa predmetného školenia aj čiastočne zúčastnil na základe Dohody o vzdelávaní, avšak následne vykazoval opakovanú neúčasť na školení, neabsolvoval ani medziskúšky, preto bol žalovaný mailom upozornený, že vzhľadom na neúčasti sa nebude môcť zúčastniť záverečnej skúšky a že ekonomické oddelenie si bude od neho nárokovať náklady za poskytnuté vzdelávanie podľa Dohody o vzdelávaní, ktorú žalovaný podpísal. Svedecká výpoveď RNDr. P. L. ďalej potvrdila, že žalovaný absolvoval spolu sedem modulov v dĺžke päťnásť dní, sedem modulov neabsolvoval, pričom dva z nich ospravedlnil lekárskymi potvrdeniami, preto si žalobca uplatnil len náklady vynaložené na moduly, ktoré žalovaný absolvoval a to ako hodnotu, ktorú žalovaný dostal. Pokiaľ ide o argumentáciu žalovaného, že ak dohoda o poskytnutí vzdelávania zo dňa 28.10.2008 odkazuje na zmluvu o sprostredkovaní, nemôže ísť o zmluvu o sprostredkovaní uzavretú dňa 22.01.2009, od ktorej žalobca odstúpil, vzhľadom na dátumy uzavretia zmlúv, súd sa touto zaoberal už vyššie vo svojom odôvodnení a stotožnil sa s ňou, avšak v danom prípade je podľa názoru súdu potrebné vykladať ustanovenie čl. III bod 2 Dohody o vzdelávaní širšie, tak, že nemôže ísť len o ukončenie zmluvy o sprostredkovaní ako konkrétnej zmluvy ale vzťahuje sa to na zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným. Preto v danom prípade nie je podstatné, či bola ukončená zmluva o sprostredkovaní zo dňa 22.01.2009 alebo skoršia zmluva o sprostredkovaní, ale podstatné je, že bol definitívne ukončený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným, teda že žalovaný prestal pre žalobcu vykonávať sprostredkovateľskú činnosť. Zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol ukončený odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu z dôvodu hrubého porušenia pracovnej disciplíny žalovaným. Súd sa v konaní bližšie nezaoberal dôvodmi ukončenia zmluvného vzťahu, nakoľko to nebolo predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným a žalovaný sa ani nedomáhal pokračovania tohto zmluvného vzťahu resp. určenia jeho neplatnosti. Preto súd považoval odstúpenie od zmluvy za riadne platné, ktorým bol ukončený zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným a z tohto vychádzal.

Keďže bolo v konaní preukázané, že žalovaný neabsolvoval školenie riadne, mal opakovanú neúčasť, nezúčastnil sa skúšok a z toho dôvodu nezískal ani požadovaný certifikát o vzdelávaní a zmluvný vzťah založený zmluvou o sprostredkovaní bol platne ukončený, súd vyhodnotil nárok žalobcu týkajúci sa vrátenia ceny za absolvované školenie za relevantný. Pri určení jeho výšky vychádzal súd z čl. III. bod 2 Dohody o vzdelávaní, podľa ktorej bol žalovaný povinný zaplatiť sumu 240,- Eur za každý absolvovaný deň školenia. Svedecká výpoveď Q.. P. L. potvrdila, že žalovaný absolvoval spolu sedem modulov v dĺžke päťnásť dní, t. j. 240,- Eur za 15 dní predstavuje sumu 3.600,- Eur. Vzhľadom k uvedenému súd priznal žalobcovi v celom rozsahu i nárok týkajúci sa vrátenia ceny za vzdelávanie vo výške 3.600,- Eur.

Z dôvodu, že žalovaný sa dostal do omeškania s plnením peňažného dlhu, priznal súd žalobcovi aj uplatnený zákonný úrok z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 6.408,16 Eur odo dňa nasledujúceho po dni, kedy nadobudlo účinnosť odstúpenie od zmluvy o sprostredkovaní (odstúpenie od zmluvy nadobudlo účinnosť dňa 26.05.2010), t. j. odo dňa 27.05.2010 až do zaplatenia.

O trovách konania súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Ďalej musí byť v odvolaní uvedené, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,

- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

- súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

- súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

- rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa v znení neskorších predpisov.