Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B5-68P/174/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava V sudkyňou JUDr. Vladimírou Slobodovou v právnej veci starostlivosti súdu o mal. dieťa: A. I., nar. XX.XX.XXXX, zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov/manželov: W. I., nar. XX.XX.XXXX a Z. I., nar. XX.XX.XXXX, obaja bytom E. 3, I., maloletý zastúpený kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/ A, Bratislava, dieťa rodičov: matky - P. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XX, A. a otca - O. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. XX, I., o návrhu starej matky na zvýšenie výživného matke na maloleté dieťa, takto

rozhodol:

I. Súd zvyšuje výživné matky k mal. A. I., nar. X.X.XXXX zo sumy 30 eur na sumu 60 eur mesačne s účinnosťou od 30.09.2022, ktoré je matka povinná platiť vždy do 15. dňa toho ktorého mesiaca vopred na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny.

II. Nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 30.9.2022 do 28.02.2023 vo výške 151 eur súd povoľuje matke splácať v splátkach po 10 eur mesačne spolu s bežným výživným na účet príslušného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, počínajúc právoplatnosťou tohto rozsudku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

III. Týmto rozsudkom sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava V č. k. -38 zo dňa 16.6.2015 v časti výšky výživného plateného matkou a v časti platobného miesta.

IV. Vo zvyšku súd návrh navrhovateľky zamieta.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

1. Stará matka sa ako navrhovateľka návrhom doručeným súdu dňa 30.09.2022 domáhala zvýšenia výživného matke na mal. A. zo sumy 30 eur na 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.01.2020. Matka návrh odôvodnila tým, že naposledy sa o výške výživného rozhodlo v roku 2015. Od toho času došlo k zmene pomerov na strane dieťaťa, zvýšili sa náklady na dieťa, dieťa navštevuje špeciálnu základnú školu, platby výživného od matky nie sú pravidelné , maloletý je starší, vznikajú u neho aj nároky na pestovanie spoločenských vzťahov s rovesníkmi, čím je daný dôvod na zvýšenie výživného. Ďalej žiadala „zabezpečenie pravidelnosti úhrad vzhľadom na predchádzajúce obdobia“.

2. Navrhovateľka na podanom návrhu trvala, jej manžel s návrhom súhlasil. Matka dieťaťa s návrhom nesúhlasila z dôvodu jej ďalších vyživovacích povinností poukážuc na celkové príjmy navrhovateľky, jej manžela a jej svokrovcov a aj toho, že na maloletého poberajú rôzne sociálne dávky vrátane daňového

bonusu a výživného od jeho otca. Najprv žiadala návrh zamietnuť, ale v priebehu konania prejavila ochotu platiť výživné na maloletého 50 eur mesačne.

3. Otec dieťaťa sa na pojednávanie nedostavil, riadne sa ospravedlnil, súhlasil konať a rozhodnúť bez jeho prítomnosti.

4. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, jej manžela, matky a kolízneho opatrovníka dieťaťa, pripojeným spisom tunajšieho súdu sp. zn. a sp. zn. , rodným listom mal. A., správou kolízneho opatrovníka, písomnými vyjadreniami rodičov k návrhu, sobášnym listom matky a rod. listami mal. W. a mal. S., výpisom z účtu matky, potvrdeniami o príjmoch účastníkov konania, potvrdením základnej školy o výdavkoch na dieťa, ako i ostatným obsahom spisu a zistil tento skutkový stav:

5. Naposledy bolo výživné na mal. A. upravené rozsudkom Okresného súdu Bratislava V č. k. -38 zo dňa 16.6.2015 (právoplatný 24.6.2015), kedy bolo matke výživné znížené z 50 eur na 30 eur mesačne, platobným miestom ostala stará matka dieťaťa. Rozsudkom tunajšieho súdu č. k. -52 zo dňa 31.1.2011 ( právoplatný dňa 24.03.2011) bol maloletý zverený do spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti W. I. a Z. I., matke bolo určené výživné 50 eur a otcovi 100 eur mesačne. V roku 2015, kedy bolo výživné matke znížené z 50 eur na 30 eur, boli u účastníkov konania nasledovne pomery: Matka bola na rodičovskej dovolenke s ďalším maloletým dieťaťom, mal. W., nar. XX.XX.XXXX, na ktorú jej otec dieťaťa platil výživné 220 eur. Bývala sama s dcérou v podnájme za 350 eur mesačne. Privyrábala si venčením psa 60 eur mesačne. Mal. A. nenavštevovala, čo vtedy odôvodnila tým, že jej to jej matka ( tu: navrhovateľka) zakázala. Stará matka W. I. vtedy v roku XXXX s návrhom súhlasila. Maloletý mal 6 rokov, chodila s ním k psychológovi a logopédovi ( 2-3 x mesačne), poplatok za hodinu bol 10 eur. A.. A. chodil na krúžky keramický, tanečný, na futbal, 10 vstupov na korčuľovanie bolo za 100 eur, rovnako chodil na plávanie. Stará matka už vtedy trpela nevyliečiteľnou chorobou čriev. Poberala invalidný dôchodok XXX eur mesačne. Poprela, že by matke dieťaťa zakázala stretávať sa s A.. Manžel navrhovateľky mal v roku 2015 netto mesačný príjem podľa jeho tvrdenia XXX eur.

6. V súčasnom období matka zmenila svoj osobný stav, dňa 17.4.2021 sa vydala. Z jej manželstva pochádza mal. S. K., nar. XX.XX.XXXX, ku ktorej má vyživovaciu povinnosť. J. jej trvá vyživovacia povinnosť k mal. W., nar. XX.XX.XXXX, ktorú má doposiaľ v starostlivosti tiež navrhovateľka a posiela na ňu výživné po 30 eur mesačne. Matka býva v spoločnej domácnosti s manželom, mal. S. a matkou jej manžela v jej rodinnom dome. Dom je vo vlastníctve sestry jej manžela, ktorá s nimi nebýva. Matka je na rodičovskej dovolenke, poberá rodičovský príspevok XXX eur mesačne od 1/2023, v roku 2022 to bolo v sume XXX eur mesačne. Tiež poberá rodinné prídavky od 1/2023 po 60 eur, do decembra 2022 to bolo po 30 eur mesačne. Jej manžel minulý rok rozvážal jedlo pre Bolt, zarábal XXX-XXXX eur, ale aktuálne pracuje len brigádnicky a mesačne si privyrobí cca XXX eur. Matka jej manžela poberá dôchodok XXX,XX eur mesačne. K výdavkom na bývanie matka uviedla, že náklady na tuhé palivo platí s manželom, prekúria 30 kubíkov dreva a platia za to XXXX-XXXX eur ročne, svokra platí elektrinu 150 eur, plyn 60 eur štvrťročne, domovú daň do 100 eur, vodu 60 eur. Poplatky za komunálny odpad majú 40 eur na osobu. Výdavky na drogériu majú 20-30 eur mesačne, na stravu 200-400 eur mesačne, výdavky na dopravu ( pohotovosť, lekárs. starostlivosť o jej dieťa a jej zdravotný stav) sú 150-600 eur mesačne. Matka má zdravotné problémy, crohnovu chorobu. Matka poprela, že by deťom navyše nič nedala, lebo na Vianoce poslala každému o XX eur viac, na narodeniny dostali po knižke. S mal. A. sa vidí, len keď si príde k svojej matke zobrať mal. W. a chodí si pre ňu raz za mesiac, ako jej stará matka dieťaťa dovolí. Matka nekomunikuje so školou ani s lekárom mal. A. a tvrdí, že do edupage nemá prístup, v škole jej povedali, že riaditeľka tam nie je. Matka tvrdila, že podľa dcéry W. obe deti prespávajú na internáte v pondelky a štvrtky. Sama dodala, že s mal. W. má lepší vzťah, lebo boli spolu 8 rokov, ale k mal. A. nemala od jeho mala prístup.

7. Matka v písomnom vyjadrení vyhodnotila návrh jej matky na zvýšenie výživného za nesúladný s morálkou a dobrými mravmi, ale neodporovala tomu, že o jej syna A. sa stará navrhovateľka a že ona na dieťa posiela mesačne 30 eur. Sumu 30 eur na syna považuje za primeranú aj vzhľadom na to, aké dávky na dieťa poberá navrhovateľka s manželom. Taktiež poukázala na to, že navrhovateľka býva s manželom a deťmi v domácnosti, kde majú príjem aj rodičia manžela navrhovateľky. Akceptuje vôľu mal. A., že sa s ňou nechce stretávať, ale ona prispieva na jeho výchovu najlepšie ako vie. Tiež potvrdila,

že v minulosti neplatila výživné na syna pravidelne. Jej mal. S. má zdravotné problémy, je sledovaná v odbornej neurologickej a endokrinologickej ambulancii.

8. Navrhovateľka odôvodnila, prečo síce žiada zvýšiť výživné od 1.1.2020, ale návrh podala až 30.9.2022 tým, že si myslela, že sa to znormalizuje. Navrhovateľka poberá plný invalidný dôchodok po XXX,XX eur mesačne, brigádnicky nerobí. Je po operácii srdca, má nevyliečiteľnú chorobu čriev. Okrem mal. A. má aktuálne v náhradnej osobnej starostlivosti aj sestru A., mal. W.. Na mal. A. jej jeho otec posiela mesačne 150 eur a na mal. W. jej otec posiela výživné 220 eur. Matka na A. posiela na každé dieťa po 30 eur mesačne. Na mal. A. poberá rodinné prídavky po 60 eur od januára 2023, rovnako aj na mal. W.. Jej manžel poberá na mal. A. opakovaný príspevok náhradnému rodičovi v sume 208,80 eur mesačne a ona na mal. W. poberá opakovaný príspevok dieťaťu zverenému do náhradnej starostlivosti v sume XXX,XX eur. Čiže na mal. A. majú celkovo mesačne k dispozícii sumu 448,80 eur ( 150+30+60+208,80 eur) a na W. sumu 553,20 eur ( 60+30+220+243,20 ). Navrhovateľka býva s manželom v L. v rodinnom dome rodičov jej manžela, majú v užívaní vrchný byt o rozlohe cca 50 m2 . Na bývanie prispievajú 350 eur mesačne. Výdavky na dialničnú známku v A. a Slovensku platí po spriemerovaní mesačne 6,83 eur. Manžel navrhovateľky má síce svoj dom v obci pri B. S., ale v jej obvode nie je taký typ špeciálnej základnej školy, akú potrebuje A., preto bývajú už tri roky u svokrovcov. Výdavky na dom jej manžela však platia a to: elektrinu 50 eur, plyn 80 eur, domová daň a odvoz smetí 5,83 eur, voda 13,33 eur.

9. Manžel navrhovateľky má netto mesačný príjem cca XXX,XX eur ( za rok XXXX), aktuálne má príjem obdobný. On poberá podporu za opatrovanie mal. A. po 208,80 eur mesačne. Poukázal na to, že dieťa je v puberte a začali ho zaujímať veci ako je počítač či mobil. Maloletý má nový telefón, lebo starý si rozbil.

10. Zhodným tvrdením navrhovateľky a matky dieťaťa vyplýva, že matka minimálne rok platí výživné riadne.

11. Z obsahu rozsudku tunajšieho súdu č. k. -256 zo dňa 16.6.2022 ( doposiaľ neprávoplatný pre odvolanie starej matky) vyplýva, že súd zamietol návrh starej matky a jej manžela na zverenie mal. W. do ich spoločnej náhradnej osobnej starostlivosti.

12. Mal. A. chodí do 6. ročníka špeciálnej základnej internátnej školy aj so sestrou W.. Deti v škole aj prespávajú jeden až dva dni do týždňa. Inak deti denne do školy vozia na D.. Podľa tvrdenia navrhovateľky deti vozia do školy v I. cez A., po maďarskej a slovenskej diaľnici, lebo sa tak vyhnú zápcham a preto majú mesačne výdavky na cestovanie cca 500 eur len na PHM. Manžel chodí do práce na 7,00 hod. a ona by vzhľadom na jej chorobu z črevami podľa jej slov nevydržala cestu bez WC, a cez A. je to rýchlejšie. K mesačným výdavkom na dieťa v škole uviedla, že je to strava 80 eur, školský klub 8 eur, školský internát 12 eur, ZRPŠ 4,17 eur, školské potreby 20 eur, vreckové 20 eur. Tiež mu dáva osobitne vreckové po 5 eur ( okrem bežného vreckového), keď každý týždeň chodia v stredy na výlety. K výdavkom na Michala uviedla, že okuliare potrebuje meniť každého pol roka ( t.j. 2 x ročne 150 eur), lebo sa väčšinou rozbijú. Výdavky na voľnočasové aktivity ( kino, jump aréna) a a výlety sú cca 50 eur mesačne. oblečenie 40 eur, paušál na mobil 15 eur, lieky ( vitamíny) 25 eur, výdavky na drogériu a hygienické potreby 50 eur. Výdavky na stravu pre 4 člennú rodinu sú 400-500 eur mesačne.

13. Z obsahu potvrdenia Spojenej základnej školy internátnej z X.X.XXXX vyplýva, že mal. A. je ubytovaný v školskom internáte počas školského roka, okrem sviatkov a škol. prázdnin a mesačné náklady sú tu: strava 80 eur, školský klub 8 eur, školský internát 12 eur, ZRPŠ 50 eur.

14. Navrhovateľka označila vzťah matky a mal. A. za zvláštny aj vzhľadom na pubertálny vek dieťaťa, dieťa matku odmieta.

15. Kolízny opatrovník konštatoval, že 30 eur na 14 ročného chlapca je veľmi málo, ale konečnú výšku zvýšeného výživného nechal na úvahe súdu.

16. Podľa § 26 zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.

17. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.

18. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine, rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby.

19. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.

20. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné, rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.

21. Podľa , o rodine v znení neskorších predpisov ( ďalej len „Zákona o rodine“), Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť (ods. 1). Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (ods. 2).

22. Zo zákona o rodine vyplýva, že vodiacou zásadou na strane povinného je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ je životná úroveň rodičov nízka a nemajú možnosť ju zvyšovať - je nevyhnutné obmedziť nároky dieťaťa a prispôsobiť ich takejto životnej úrovni, zákon totiž neustanovuje rodičom povinnosť zvyšovať životnú úroveň dieťaťa. Na druhej strane aj sú majetkové pomery povinného rodiča viac než priemerné, nie je dôvod prečo by sa dieťa nemalo podieľať na životnej úrovni svojho povinného rodiča.

23. Podľa § 62 ods. 4 veta prvá Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará.

24. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

25. Podľa § 63 ods. 1 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima.

26. Podľa § 65 ods. 1 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.

27. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

28. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.

29. Podľa § 77 ods. 1 zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.

30. Podľa § 78 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery.

31. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine, pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

32. Predmetom konania je návrh na zvýšenie výživného na 200 eur od 1.1.2020.

33. Pri skúmaní dôvodov návrhu navrhovateľky na zvýšenie výživného súd prihliadal na odôvodnené potreby dieťaťa i na reálne schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča ( matky). Pod odôvodnenými potrebami oprávneného, dieťaťa, je nutné rozumieť potreby základné, ktorými sú strava, ošatenie, hygiena, pomerná časť nákladov za bývanie, poplatky za lekársku starostlivosť, lieky, okuliare a pod., ako aj školské a mimoškolské aktivity, šport, kultúru. Možnosti a schopnosti povinného, teda rodiča, na ktorého je dieťa výživou odkázané, sú dané jednak jeho vzdelaním, povolaním, praxou, zdravotným stavom, celkovými majetkovými pomermi a u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou jeho pracovnej aktivity, kvalitou jeho práce a schopnosti uplatniť sa v konkurencii. Zmenou pomerov môže byť subjektívna okolnosť na strane povinného, resp. okolnosť na strane oprávneného alebo objektívna, a to vývoj životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania a súd musí obligatórne skúmať jej príčiny. Takisto ňou môže byť dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov, atď. Zmena výšky výživného alebo jeho úplne zrušenie je vo všeobecnosti možné najskôr od času, kedy došlo k zmene pomerov. Tieto všetky skutočnosti súd vzhľadom na dôvody návrhu i zisťoval.

34. Vzhľadom na charakter návrhu súd vykonal porovnanie okolností dôležitých pre určovanie výživného tak v dobe skoršieho (jún 2015) ako i nového rozhodovania na základe vykonaného dokazovania. Samotná zmena pomerov pritom môže byť odôvodnená subjektívnymi okolnosťami na strane povinného či oprávneného alebo objektívne, napr. vývojom životných nákladov. V zmysle valorizačnej klauzuly obsiahnutej v § 78 ods. 3 Zákona o rodine už vývoj životných nákladov je objektívnou okolnosťou, ktorá sama osebe môže odôvodniť zmenu výšky výživného.

35. Súd skúmal zmenu pomerov, ktorá nastala za cca 7 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného na strane dieťaťa, na strane navrhovateľky s manželom a na strane matky dieťaťa, lebo vtedy sa naposledy zisťovali pomery matky. Súd skúmal, či došlo k takej podstatnej zmene pomerov u dieťaťa, ktorá by odôvodňovala návrh navrhovateľky na zvýšenie výživného na 200 eur mesačne. Navrhovateľka svoj osobný pomer nezmenila, s manželom, mal. A. a mal. W. bývajú v časti domu svokrovcov, v byte o rozlohe cca 50 m2.

36. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že v čase posledného rozhodovania o výživnom bola matka na rodičovskej dovolenke s mal. W., otec jej na ňu platil výživné XXX eur, poberala na ňu rodinné prídavky a rodičovský príspevok, privyrábala si venčením psov 60 eur mesačne, výdavky s bývaním mala 350 eur mesačne. W. sa matka vydala, aktuálne býva v spoločnej domácnosti s

manželom, jeho matkou a ich spoločnou dcérou v ich spoločnej domácnosti. Matka má teda okrem mal. A. ešte vyživovaciu povinnosť k mal. W., ktorú chce mať aj v starostlivosti a aktuálne prebieha o ňu konanie s navrhovateľkou a osobne sa stará o druhú maloletú dcéru, s ktorou je na rodičovskej dovolenke. Na mal. A. a mal. W. posiela mesačne výživné po XX eur. A. poberá mesačne rodičovský príspevok XXX eur a rodinné prídavky XX eur, jej manžel má aktuálne príjem cca XXX eur. Z. špecifikovala ich rodinné mesačné výdavky v bode 6 odôvodnenia tohto rozsudku.

37. Navrhovateľka mala v čase posledného rozhodovania o výške výživného (2015) príjem v podobe invalidného dôchodku 170 eur mesačne, poberala príspevok za opatrovanie mal. A. ako aj rodinné prídavky na neho, rodičia dieťaťa jej posielali výživné, a jej manžel mal netto mesačný príjem 650 eur. Dnes poberá navrhovateľka plný invalidný dôchodok 321,70 eur mesačne. Na mal. A. poberajú do domácnosti celkovo sumu XXX,XX eur a na mal. W. sumu XXX,XX eur ( viď bod X odôvodnenia tohto rozsudku), manžel navrhovateľky má mesačný netto príjem 927,93 eur mesačne. Teda ich celkový príjem do domácnosti je 2.251,63 eur. Maloletý sa s matkou nestretáva, odmieta kontakt s ňou, preto je celá výživy, výchova a starostlivosť o mal. A. len na navrhovateľke a jej manželovi. Taktiež vymedzila jej mesačné výdavky na domácnosť ( viď bod 8 odôvodnenia tohto rozsudku).

38. V ďalšom súd skúmal zmenu pomerov u mal. A., objektívnosť mesačných výdavkov a či matka aj niečím naviac prispieva. Mal. A. v roku XXXX pri poslednom rozhodovaní o výživnom mal 6 rokov, už bol v osobnej starostlivosti navrhovateľky. Súd zistil, že u mal. dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov v tom, že primerane veku vyrástol, nastúpil do základnej škole, je už v 6. ročníku, dokonca do špeciálnej základnej internátnej školy s potrebou voziť ho do školy do Bratislavy. Maloletý v škole týždenne 1 až 2 krát prespáva. Dieťa je o cca 7 rokov starší, vyspelejší, s čím sú prirodzene objektívne zvýšené výdavky na jeho výživu a ošatenie. s čím sa matke zvýšili výdavky. Výchovu o maloletého zabezpečuje len navrhovateľka s manželom, lebo samotný maloletý matkou odmieta a tým pádom jej v podstate nedovolí prispieť k starostlivosti o neho. Je to mladý dospievajúci mládenec, teenager, so záujmom patriť do kolektívu, zúčastňovať sa školských výletov, chodiť do kina. Súd tieto argumenty navrhovateľky k výdavkom aj akceptoval. Súd však nehodnotí ako objektívny výdavok na neho každých 6 mesiacov kupovať nové okuliare A. za 150 eur. Povinnosťou navrhovateľky je podieľať sa na výchove dieťaťa aj v tom smere, aby ho učili nežiť nad pomery a vedieť si viac vážiť veci. Argument navrhovateľky pri rozbitých okuliaroch dieťaťa každého polroka, že je to chlapec, súd neakceptoval. Dalo by sa to brať do úvahy pri veku 6-7 rokov, ale pri 14 ročnom chlapcovi, ktorému sú ochotní kúpiť aj nový mobil by bolo potrebné intenzívnejšie začať vysvetľovať, aby si viac vážil svoje veci, pr. aj okuliare. Súd akceptoval u mal. A. ako objektívne výdavky najviac do 400 eur mesačne, v čom je započítaná už aj strava, ošatenie, výdavky na školu i výdavky na cestovanie. Súd pri výdavkoch na cestovanie prihliadal aj na fakt, že navrhovateľky do školy vozí dve deti a nie len A.. Pri rozhodovaní o výške výživného súd obligatórne prihliada na to, kto sa v akej miere o dieťa stará. Avšak v tomto konkrétnom prípade je výnimočné to, že matka by sa aj starať chcela, ale matka zhodne s navrhovateľkou uviedli, že dieťa matku odmieta a nechce ísť s ňou. Súd mal preukázané, že navrhovateľka má celkovo pre mal. A. mesačne k dispozícii sumu 448,80 eur a celkové príjmy do jej domácnosti sú 2.251,63 eur mesačne. Na základe vyššie uvádzaných zistení dospel súd k záveru, že je tu dôvod na zvýšenie výživného matke, avšak nie v navrhovateľkou navrhnutej sume. Súd zvýšil výživné z výživného 30 eur na 60 eur mesačne práve aj vzhľadom na fakt, aké finančné prostriedky má navrhovateľka na mal. A. k dispozícii a aké sú reálne možnosti a schopnosti matky platiť v súčasnosti vyššie výživné na dieťa.

39. Vzhľadom na vyššie preukázané skutočnosti má súd takto zvýšené výživné na 60 eur za spravodlivé a vo zvyšku návrh navrhovateľky zamietol ( t.j. v zvyšnej sume 140 eur). Navrhovateľka neuviedla žiadny reálny racionálny a objektívny dôvod, ktorý by jej bránil podať si návrh na zvýšenie výživného od 1.1.2020, od kedy požaduje spätné zvýšenie výživného, preto súd aplikoval § 77 ods. 1 zákona o rodine a zvýšené výživné priznal od podania návrhu a zamietol návrh navrhovateľky aj v časti spätného zvýšenia výživného a v časti návrhu na „zabezpečenie pravidelnosti úhrad vzhľadom na predchádzajúce obdobia“.

40. Súd zvýšil výživné od podania návrhu na súd v zmysle návrhu (od 30.09.2022). Takto určené výživné považuje nateraz za primerané jednak veku a odôvodneným potrebám dieťaťa, tak i reálnym možnostiam a schopnostiam matky, navrhovateľky a jej manžela. Nakoľko súd zvýšil výživné matke od 30.09.2022, táto preukázateľne platila bežné výživné po 30 eur mesačne, vznikol jej nedoplatok za obdobie od 30.9.2022 do 28.02.2023 vo výške 151 eur. Súd vypočítal nedoplatok do 28.02.2023 z

dôvodu, lebo rozhodoval 07.03., t.j. do 15. dňa v mesiaci. Výšku nedoplatku vypočítal nasledovne: za 1 deň septembra 2022 v sume 1 euro ( výpočet: 1 deň /30 dní x 30 eur/); za 10/2022-2/2023: 5 mes. x 30 eur = 150 eur, t.j. celkovo 151 eur. Nakoľko sa matka súc na rodičovskej dovolenke osobne stará aj o ďalšie maloleté dieťa, má vyživovaciu povinnosť aj k tretiemu dieťaťu, súd vyhodnotil v tomto konkrétnom prípadne za dôvodné povoliť matke splácať nedoplatok na výživnom. Súd vychádzal z zaužívanej súdnej praxe povoliť splátky najviac na dobu 36 mesiacov, preto povolil matke nedoplatok splácať mesačne po 10 eur spolu s bežným výživným. Pritom pokiaľ otec nezaplatí čo len jednu splátku riadne a včas, stane sa splatným celá výška nedoplatku.

41. O trovách konania rozhodol súd v zmysle § 52 C.m.p., že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od doručenia rozsudku na súde, proti ktorého rozsudku smeruje. Odvolanie môže podať účastník konania, v ktorého neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. Zmena návrhu na začatie konania je v odvolacom konaní prípustná.

Exekúciu vykoná exekútor, ktorého na vykonanie exekúcie poverí súd ( v spojení s ).

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje pri výkone rozhodnutia, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému. Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj pri výkone rozhodnutia o návrat maloletého do cudziny pri neoprávnenom premiestnení alebo zadržaní.

Podľa štvrtej časti C.m.p. sa postupuje aj vtedy, ak z osobitného predpisu alebo z medzinárodnej zmluvy, ktorou je Slovenská republika viazaná, vyplýva vykonateľnosť dohody alebo verejnej listiny, ktorou bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému.