Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16Er-1144-2012.pdf
PDF · 84.06 KB
Case nature
Subarea
16Er/1144/2012
Uznesenie
Okresný súd Košice I v právnej veci vykonania exekúcie v prospech oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s. so sídlom Mamateyova 17, 850 05 Bratislava, IČO 35 937 874, Krajská pobočka Košice, Senný trh 1, 040 01 Košice, proti povinnému: E. W., nar. X.X.XXXX, naposledy bytom Y. 8, XXX XX C., o vymoženie XXX,XX N. s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej pred súdnym exekútorom JUDr. Vierou Uhríkovou, Exekútorsky úrad so sídlom v Košiciach, Letná 40, takto
rozhodol:
I. Exekúciu vyhlasuje za n e p r í p u s t n ú .
II. Exekúciu z a s t a v u j e.
III. Súd ukladá o p r á v n e n é m u uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,97 EUR, do 15 dní od právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, ktorý bol súdnemu exekútorovi doručený dňa 10.2.2012 bolo Okresným súdom Košice I dňa 11.4.2012 vydané poverenie na vykonanie exekúcie č. XXXX XXXXXX.
Dňa 28.1.2014 bol súdu predložený exekučný spis na rozhodnutie o zastavení exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel pred začatím exekučného konania. Túto skutočnosť si mal preveriť oprávnený pred tým, ako podal návrh na vykonanie exekúcie, ktorý bol v konečnom dôsledku podaný bezdôvodne. Súdny exekútor si uplatnil trovy exekúcie vo výške 49,15 EUR.
Po preskúmaní súdneho spisu a pripojeného exekučného spisu súd zistil, že povinný zomrel dňa 27.12.2010. Exekučné konanie sa začalo v deň, kedy bol návrh na vykonanie exekúcie doručený súdnemu exekútorovi, t.j. 10.2.2012. Povinný teda zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa § 103 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej O.s.p.), kedykoľvek počas konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci. Jednou z podmienok je i spôsobilosť byť účastníkom konania (procesná spôsobilosť), ktorá musí byť splnená počas celého konania.
Podľa § 19 O.s.p., spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten komu ju zákon priznáva.
Podľa § 7 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej OZ), spôsobilosť fyzickej osoby mať práva a povinnosti vzniká narodením. Túto spôsobilosť má aj počaté dieťa, ak sa narodí živé. Podľa § 7 ods. 2 OZ, smrťou táto spôsobilosť zanikne.
Podľa § 104 ods.1 O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej EP), exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods. 1 EP, môže súd exekúciu zastaviť na návrh alebo bez návrhu.
V zmysle § 7 ods. 2 OZ a § 19 ods. 1 O.s.p. povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania dňa 27.12.2010. Napriek tomu oprávnený podal dňa 10.2.2012 voči povinnému návrh na vykonanie exekúcie. To, že sa exekúcia vedie proti niekomu, kto nemá spôsobilosť byť účastníkom konania, považoval súd za prekážku konania, ktorú nemožno odstrániť.
Vzhľadom na citované právne ustanovenie a zistený skutkový stav, súd exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil ju podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP, pretože povinný zomrel pred začatím exekučného konania.
Podľa § 196 EP, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 197 ods. 1 EP, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 1 EP, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd mal za to, že skutočnosť, že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý bol v čase podania návrhu mŕtvy, zakladá možnosť uložiť oprávnenému uhradiť trovy exekúcie súdneho exekútora podľa § 203 ods. 1 EP. Súd vidí zavinenie oprávneného na zastavení exekúcie už v samotnom podaní návrhu na vykonanie exekúcie proti povinnému, ktorý v tom čase nežil. Uvedené má za následok, že takáto exekúcia musí byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Vyúčtovaním trov exekúcie zo dňa 24.1.2014 súdny exekútor žiadal priznať na trovách exekúcie sumu 49,15 EUR (odmena 33,19 EUR, hotové výdavky 7,77 EUR, DPH 8,19 EUR).
Podľa § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, účinného v čase začatia konania, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví,
odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR.
Podľa § 14 ods. 2 vyhl. č. 288/1995 Z. z., paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 Eur.
Podľa § 15 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z., paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 22 vyhl. č. 288/1995 Z. z., súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Podľa § 23 vyhl. č. 288/1995 Z. z., náhrada za stratu času patrí súdnemu exekútorovi pri úkonoch vykonávaných v mieste, ktoré nie je sídlom jeho exekútorského úradu alebo kancelárie, a za čas strávený na ceste do tohto miesta a späť. Náhrada podľa odseku 1 je 0,66 EUR za každú aj len začatú polhodinu.
Podľa § 25 vyhl. č. 288/1995 Z. z., v odmene súdneho exekútora je zahrnutá aj náhrada za administratívne práce vykonané v súvislosti s exekučnou činnosťou.
Súd po preskúmaní vyčíslenia trov exekúcie považoval za účelne vynaložené a priznal poverenému exekútorovi trovy podľa vyhlášky č. 288/1995 Z. z. takto:
1. paušálna odmena podľa § 14 ods. 1 cit. vyhlášky:
najmenej 33,19 EUR
2. náhrada hotových výdavkov podľa § 22 cit. vyhlášky
poštovné 4,12 EUR
kancelárske potreby 1,00 EUR
Spolu 5,12 EUR
Spolu 38,31 EUR
DPH 7,66 EUR
45,97 EUR
V prvom rade súd uvádza, že ako vyplýva z § 200 ods. 1 EP, súdny exekútor má nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Nárok oprávneného nebolo možné vymáhať od povinného po tom čo zomrel. Každý z úkonov, za ktoré súdny exekútor žiadal odmenu a zároveň náhradu s nimi spojených hotových výdavkov, bol vykonaný až po smrti povinného, nakoľko samotný návrh na vykonanie exekúcie bol podaný po jeho smrti.
Podľa názoru súdu je však nutné prihliadnuť na skutočnosť, že súdny exekútor zistil, že povinný zomrel až na základe odpovede na lustráciu v Sociálnej poisťovni. Po tom, čo sa povinnému nepodarilo doručiť upovedomenie o začatí exekúcie, zásielka sa vrátila s poznámkou pošty adresát neznámy, požiadal súdny exekútor o súčinnosť Okresné riaditeľstvo PZ, ktoré v odpovedi oznámilo iba adresu povinného, bez oznámenia, že povinný zomrel. Súdny exekútor preto pokračoval vo vykonávaní úkonov exekučnej činnosti.
Zároveň súd prihliadol na to, že v zmysle § 44 ods. 1 EP, exekútor, ktorému bol doručený návrh oprávneného na vykonanie exekúcie, predloží tento návrh spolu s exekučným titulom najneskôr do 15 dní od doručenia alebo odstránenia vád návrhu súdu (§ 45) a požiada ho o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Na základe uvedeného považoval súd za účelne, resp. nevyhnutne vykonané úkony - získanie poverenia na vykonanie exekúcie, doručenie upovedomenia o začatí exekúcie povinnému a každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného - Sociálna poisťovňa. Súd však musel prihliadať na znenie § 14 ods. 1 vyhl. č. 288/1995 Z. z. podľa ktorého, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33,19 EUR. Preto súd priznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 33,19 EUR. Napriek tomu, že nie všetky úkony, ktoré vykonal, možno považovať za účelné, vyhláška č. 288/1995 Z. z. priznáva súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu vo výške 33,19 EUR.
Súd priznal súdnemu exekútorovi náhradu poštovného iba v rozsahu 4,12 EUR, ide o poštovné, ktoré sa viaže na úkony, ktoré súd považoval za nevyhnutne vykonané. Ak v súvislosti s inými neúčelne vykonanými úkonmi vznikli súdnemu exekútorovi hotové výdavky 2,65 EUR, tieto nemožno považovať za účelné trovy exekúcie a taktiež mu nie je možné priznať ich náhradu.
Na základe vyššie uvedených skutočností a s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd exekúciu zastavil a oprávnenému uložil uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 45,97 EUR.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I, v troch písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.