Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/32/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice I sudkyňou JUDr. Denisou Novotnou Mlinárcsikovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého W. N., D.. X.XX.XXXX, N. G., M. X, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, dieťa rodičov matka: N. C., D.. XX.X.XXXX, N. G., M. X a otec: N. S., D.. XX.X.XXXX, N. G., M. X v konaní o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu takto

rozhodol:

Maloletého W. N., D.. X.XX.XXXX z v e r u j e do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Matka je p o v i n n á prispievať na výživu maloletého W. N., D.. X.XX.XXXX sumou 50 € mesačne od 1.2.2014 do budúcna vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám otca.

Dlžné výživné za obdobie od 1.2.2014 do 31.5.2014 vo výške 200 € p o v o ľ u j e matke splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Úpravu styku matky s maloletým dieťaťom n e u r č u j e .

Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Otec návrhom doručeným súdu dňa 25.2.2014 žiadal, aby zveril mal. W. N., D.. X.XX.XXXX do jeho osobnej starostlivosti a matku zaviazal prispievať na jeho výživu od 1.1.2014 do budúcna vo výške 100 € mesačne. Úpravu styku upraviť nežiadal.

Matka sa k podanému návrhu vyjadrila písomným podaním doručeným súdu dňa 16.4.2014. So zverením mal. dieťaťa do osobnej starostlivosti otca súhlasila. Na výživu mal. dieťaťa je ochotná platiť výživné vo výške 10-15 € mesačne. Úpravu styku určiť nežiadala.

Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov v rodine mal. dieťaťa písomným podaním doručeným súdu dňa 14.4.2014 navrhol zveriť mal. W.Á. N. do osobnej starostlivosti otca. Styk neupraviť. Výživné určiť podľa schopností, možností a majetkových pomerov matky.

Z výpovede otca súd zistil, že manželstvo s matkou mal. dieťaťa uzavreli dňa 29.11.2008. Zo vzťahu pochádza mal. W., D.. X.XX.XXXX. Manželstvo doposiaľ právne trvá.

S matkou mal. dieťaťa nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko dlhoročne požívala alkoholické nápoje. Posledné 2 roky intenzívne. Po práci nechodila domov, nechcela povedať kam chodí po nociach. Prestala javiť záujem o deti, domácnosť a rodinu. Opustila ich kvôli inému vzťahu, odsťahovala sa z bytu dňa 26.12.2013. Od tohto dátumu prestala prispievať na domácnosť a odmieta prispievať na deti. Po viacerých pokusoch o zmier odmietla byť súčasťou rodiny. Naďalej poberá detské prídavky. Stratila dôveru nie len jeho ale aj detí.

Otec je samostatne zárobkovo činná osoba s priemerným mesačným príjmom 400 €. Spolu so synmi býva v byte, nájomné platí vo výške 220 až 240 € mesačne, strava 150 € mesačne. Iné mimoriadne výdavky nemá.

Mal. W. má 17 rokov. Je žiakom 1. ročníka SOŠ Ostrovského 1 v Košiciach, odbor grafik digitálnych médií s priemerným prospechom, má záujem o futbal, je zdravý, stravuje sa doma. Začiatkom školského roka boli výdavky, tieto uhradili ešte spolu s matkou dieťaťa. V súčasnosti výdavky syna spočívajú v cestovnom 10 € a vreckové 5-10 €. Otec prispel synovi na skeybord, aby sa mohol venovať tejto činnosti. Výdavky má hlavne na stravu, ošatenie, obuv. Po zdravotnej stránke je v poriadku, mimoriadne výdavky nemá.

Matka na výživu syna ničím neprispieva, možno prispeje synom vreckovým.

Z výpovede matky súd zistil, že manželstvo uzavreli v roku 2008. Zo vzťahu pochádzajú dve deti a to plnoletý P. N., D.. XX.X.XXXX a mal. W. N., D.. X.XX.XXXX. Zo spoločnej domácnosti bola po všetkých udalostiach vyplývajúcich za posledný čas a po prudkej hádke nútená odísť dňa 26.12.2013. Manželstvo bolo a je už dlhodobo rozvrátené a neplní ani jednu zo svojich funkcií. Otec detí sa asi 2 roky väčšinou zdržiaval na záhrade v N., kde si tiež doprial alkoholické nápoje. O rodinu, domácnosť javil záujem väčšinou v prípade osobnej potreby. Do domácnosti finančne pravidelne neprispieval, nakoľko mal nepravidelný príjem. O celú domácnosť a deti sa starala sama a všetky poplatky platila zo svojho platu. V manželstve pravidelne dochádzalo k hádkam, podozreniam, urážkam, ponižovaniu, vydieraniu, nezmyselných predstáv o alkohole a inom vzťahu, obmedzovanie osobnej slobody a hlavne chorobná žiarlivosť na každého, kto sa okolo nej mihol, či to už bol chlap alebo žena. Z uvedeného dôvodu preto nežijú v spoločnej domácnosti. Matka uviedla, že alkohol v nadmernej miere nepožíva, ani nemá žiadny iný partnerský alebo milenecký vzťah. Rodinné prídavky odovzdáva plnoletému synovi Oliverovi. Po odsťahovaní sa zo spoločnej domácnosti bola nútená finančne sa zadlžiť a nakoniec si zobrať pôžičku, aby mala na prežitie a splatenie dlhov, nakoľko otcovi detí nechala všetok nábytok. Otec má vo vlastníctve osobné automobily, malotraktor, ktorý spláca každý mesiac pravidelne vo výške 95 €. Dohodli sa, že ona bude platiť 95 € a nebude platiť výživné na deti pokiaľ nesplatí úver. Otec detí s tým najskôr súhlasil, ale neskôr sa vyjadril, že to dá radšej na súd, aby mal papiere.

Výživné na obe deti je ochotná platiť, nesúhlasí však s výškou 100 € mesačne. Jej príjem je vo výške 450-470 € mesačne. Výdavky sú nasledovné: nájom 300 € mesačne, úver za malotraktor, ktorý užíva otec detí 95 € mesačne, cestovné náklady 20 € mesačne, mobil, internet 20 € mesačne, strava, oblečenie, hygienické potreby 40 € mesačne.

Na mal. W. je schopná platiť výživné 30 € mesačne.

Matka ďalej uviedla, že jej manžel v práci spôsobil problémy a preto ju preradili z funkcie hlavnej pokladničky a jej príjem klesol o 20 € mesačne. Matka predložila súdu zmluvu o nájme bytu, predtým bývala v 1 izbovom byte, teraz býva v 3 izbovom byte, nájomné a poplatky za bývanie platí vo výške 300 € mesačne od 1.2.2014. Vzhľadom k tomu, že byt nebol zariadený, niektoré veci musela kúpiť, naďalej spláca úver vo výške 95 € mesačne za malotraktor. Deťom sa snaží prispievať na Vianoce, sviatky im dala 10 €. V prípade potreby prispeje vreckovým.

Matka potvrdila, že na výživu deťom otcovi žiadnou sumou neprispela.

Matka na preukázanie uvedených skutočností predložila listinné doklady.

Z pripojenej fotokópie daňového priznania k dani z príjmov fyzickej osoby za rok 2013 bolo zistené, že otec mal príjmy zo živnosti vo výške 3.823,68 €, výdavky 4.361,30 €, daňová strata z príjmov bola 537,62 €.

Z pripojeného oznámenia doručeného zamestnávateľom matky bolo zistené, že jej príjem za rok 2013 bol vo výške 500 € mesačne, za obdobie 1/14 do 3/14 vo výške 454 € mesačne.

Podľa ust. , Zákon o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia a 26 sa použijú primerane. Ak manželstvo, z ktorého pochádzajú maloleté deti, zaniklo smrťou alebo vyhlásením jedného z manželov za mŕtveho a ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, môže súd na návrh upraviť styk maloletého dieťaťa s blízkymi osobami zomrelého manžela alebo manžela, ktorý bol vyhlásený za mŕtveho. Ustanovenie sa použije primerane.

Podľa ust. § 62 ods. 1,2,3,4,5, cit. zákona plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa ust. § 75 ods. 1,2 cit. zákona pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa ust. § 76 ods. 1,2 cit. zákona výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa ust. § 77 ods. 1,2 cit. zákona právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa ust. § 78 ods. 1,2,3 cit. zákona dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Pri rozhodovaní o právach a povinnostiach rodičov k mal. dieťaťu prihliadol na to, aby sa rešpektovalo právo mal. dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom. Súd prihliadol aj na to, u ktorého z rodičov sú lepšie predpoklady pre riadny vývoj, výchovu a celkovú starostlivosť o mal. dieťa a po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že tieto podmienky má mal. dieťa vytvorené u otca. Prihliadol aj na tú skutočnosť, že otec sa osobne podieľa na výchove mal. dieťaťa, na citové väzby a vývinové potreby mal. dieťaťa a dospel k záveru, že otec bude schopný zabezpečiť aj v budúcnosti stabilné výchovné prostredie pre dieťa. Z uvedeného dôvodu zveril mal. dieťa do osobnej starostlivosti otca, ktorý ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok.

Pri určení konkrétnej výšky výživného treba vychádzať z toho aká finančná suma mesačne je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, pričom medzi tieto potreby patria výživa vo vlastnom zmysle slova, hmotné potreby ako je šatstvo, bielizeň, nájomné za byt ako aj potreby súvisiace s rozširovaním a prehlbovaním vzdelania dieťaťa, rozvojom jeho záujmov a potrieb, kultúrne, športové a rekreačné potreby, t.j. všetky potreby nevyhnutné pre život kultúrneho človeka v spoločnosti. Miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa, jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov.

Z citovaných zákonných ustanovení ako i z vyššie uvedeného vyplýva, že možnosti a schopnosti rodičov sú popri odôvodnených potrebách dieťaťa rozhodujúcimi hľadiskami pre určenie výživného.

Plnenie vyživovacej povinnosti by malo byť spravidla dobrovoľné, jej úprava súdnym rozhodnutím býva spravidla následkom nezhôd v osobnej sfére dotknutých účastníkov, tak ako je to v tomto prípade. Všeobecnými kritériami pre určenie výšky výživného na strane oprávneného sú relevantné odôvodnené potreby, na strane povinného schopnosti, jeho možnosti a majetkové pomery.

Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadol súd na schopnosti, možnosti a majetkové pomery matky, otca, odôvodnené potreby mal. dieťaťa, pričom prihliadol na počet vyživovacích povinností na strane oboch rodičov, na osobnú starostlivosť otca o mal. dieťa a dospel k presvedčeniu, že takto upravené výživné je primerané a matka ním môže prispievať na výživu dieťaťa bez ohrozenia svojich potrieb a domácnosti. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj tú skutočnosť, že mal. W. je študentom strednej školy. Vzhľadom na túto skutočnosť vzrástli náklady na jeho výchovu, výživu, ošatenie zo strany otca, ktorý zabezpečuje jeho starostlivosť. Prihliadol aj na zárobkové pomery a schopnosti oboch rodičov. Výdavky otca na mal. dieťa sa týkajú hlavne spoločenského, kultúrneho, športového vyžitia. Súd pri posúdení nutnosti konkrétnych výdavkov prihliadol na to, že v zásade by mala byť životná úroveň rodičov a ich detí rovnaká a v danom prípade v takom rozsahu ako ich uvádza otec sú primerané životu kultúrneho človeka v modernej spoločnosti a je v schopnostiach matky ako povinného rodiča podieľať sa na týchto výdavkoch. Pri posúdení pomerov účastníkov vzhľadom na zákonné ustanovenia citované v rozsudku a z nich vyplývajúcich zásad je primerané reálnym zárobkovým schopnostiam a možnostiam matky. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti prihliadal aj na tú skutočnosť, že otec okrem mal. W. zabezpečuje starostlivosť aj o plnoletého P. N.. Ku dňu rozhodnutia súdu vyživovacia povinnosť vo vzťahu k P. N. zo strany matky určená nebola. Súdom stanovené výživné vo výške 50 € mesačne zohľadňuje len základnú mieru nevyhnutných potrieb dieťaťa, ale vychádzajúc z ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine podľa ktorého odôvodnené potreby dieťaťa nie sú jediným zákonným kritériom pre určenie výživného, pretože okrem nich je potrebné zohľadniť aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča, ktoré podmieňujú mieru uspokojenia, resp. sú vždy limitujúcim kritériom vo vzťahu k uspokojovaniu odôvodnených potrieb dieťaťa. Ďalej poukazuje na ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktoré plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Ďalej poukazuje na ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý zaradil majetkové pomery povinného rodiča medzi všeobecné podmienky určenia rozsahu vyživovacej povinnosti a rozšíril východiská na zisťovanie tzv. potencionality príjmov. Princíp potencionality má prednosť pred princípom fakticity aj v prípade, že povinný berie na seba neprimerané majetkové riziká, ktoré zahŕňajú aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, resp. priamo vyvoláva stratu a súčasne možnosť poskytovania výživného. Súd je toho presvedčenia, že matka mala v rozhodnom období finančné prostriedky na uspokojovanie vlastných potrieb v rozsahu zodpovedajúcom minimálne bežnému štandardu, preto možno od nej spravodlivo žiadať, aby aspoň tento štandard poskytla dieťaťu formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičia, ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň ako keby spolužitie rodičov existovalo. Pri určovaní výšky výživného zohľadnil aj výdavky matky a výdavky otca s prihliadnutím na ich príjem. V zmysle ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, dieťa má zo zákona právo na výživu, ide o jeho zákonný nárok. Rodičom je uložená povinnosť plniť ich zákonnú povinnosť, pričom základ vyživovacej povinnosti rodičov k mal. deťom je zakotvený vrámci výpočtu zložiek rodičovskej zodpovednosti podľa § 28 ods. 1, písm.a/ Zákona o rodine. Každá povinná osoba musí vždy aj keď je to na úkor svojich potrieb zabezpečiť výživu dieťaťa. Schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča a tak isto odôvodnené potreby dieťaťa je potrebné u každého rodiča i dieťaťa hodnotiť jednotlivo. Schopnosti a možnosti rodiča má súd zhodnotiť zo všetkých dostupných, objektívnych hľadísk a to najmä z hľadiska jeho veku, zdravotného

stavu, dosiahnutej kvalifikácie, možnosti jeho uplatnenia v danom regióne. Pri hodnotení majetkových pomerov rodiča je potrebné vychádzať nie len z jeho vykazovaného príjmu, ale aj z celkovej hodnoty ním nadobudnutého majetku ako napr. nadobudnuté nehnuteľnosti, hnuteľné veci, pohľadávky, cenné papiere, úspory, ktorého prejavom môže byť aj nákladný spôsob života indikujúci ďalšie nedoložené príjmy. Zásadným je pravidlo podieľania sa dieťaťa na životnej úrovni rodičov. Pre určenie výživného súd prihliadol i na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Uvedené činnosti jedného z rodičov môžu sčasti alebo aj v plnom rozsahu pokryť jeho zákonnú vyživovaciu povinnosť voči dieťaťu vrátane vyživovacej povinnosti stanovenej v minimálnom rozsahu.

Podľa ust. ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, súd môže určiť dlhšiu lehotu. Súd môže určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať aj v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí a to aj tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Vzhľadom k tomu, že súd určil vyživovaciu povinnosť matky voči mal. dieťaťu za obdobie od 1.2.2014 do 31.5.2014 došlo na strane matky k vzniku dlžného výživného vo výške 200 €, ktoré jej povolil súd splácať v mesačných splátkach po 20 € spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok s tým, že splatnosť prvej splátky je po právoplatnosti rozsudku.

Dlžné výživné bolo vypočítané nasledovne: 4 mesiace x 50 €, spolu 200 €.

O možnosti splácať dlžné výživné v splátkach súd rozhodol s prihliadnutím na finančné a majetkové pomery matky.

Vyživovacia povinnosť bola upravená dňom 1.2.2014 a to z dôvodu, že otec podal návrh na úpravu rodičovských práv a povinností dňa 25.2.2014. Súd však ohraničil túto dobu a zaviazal matku prispievať na výživu dieťaťa počnúc dňom 1.2.2014.

O trovách konania bolo rozhodnuté v súlade s ust. , , kedy žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, ak sa konanie mohlo začať aj bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice I v 3 písomných vyhotoveniach.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.

Odvolanie musí obsahovať tieto náležitosti: musí byť z neho zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a dátované, musí byť z neho zrejmé, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda a v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha, musí byť predložené s potrebným počtom rovnopisov a prílohami, tak aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví jeho kópie na jeho trovy.

Podľa , v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.