Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_9C-26-2022.pdf
PDF · 92.58 KB
Case nature
Area
Subarea
9C/26/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Pezinok samosudkyňou JUDr. Zuzanou Lapšanskou , v právnej veci žalobcu : Marek Myslík, nar.16.04.1976, bytom v Častej, Sokolská č. 657/52 , právne zastúpený : JUDr. In Medias Res , s.r.o., so sídlom v Trnave, Sladovnícka č. 13, proti žalovanej : Anna Kuricová, rod. Potočná, nar. 03.07.1966, bytom v Častej, Podhorská č. 474/1 , o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, takto
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo strán sporu k nehnuteľnostiam nachádzajúcim sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres A. - rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX, parcela registra „C“ č. 392/1 vo výmere 798 m2 zapísaná ako trvalý trávny porast, parcela registra „C“ č. XXX vo výmere 1374 m2 zapísaná ako záhrada, parcela registra „C“ č. XXX vo výmere 1255 m2 zapísaná ako zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu A., katastrálny odbor, sa z r u š u j e.
II. Súd prikazuje nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území Č., obec Č., okres A. - rodinný dom súp. č. XX postavený na parc. č. XXX, parcela registra „C“ č. XXX/X vo výmere 798 m2 zapísaná ako trvalý trávny porast, parcela registra „C“ č. XXX vo výmere 1374 m2 zapísaná ako záhrada, parcela registra „C“ č. XXX vo výmere 1255 m2 zapísaná ako zastavaná plocha a nádvorie, všetko zapísané na liste vlastníctva č. XXXX Okresného úradu A., katastrálny odbor, do výlučného vlastníctva žalobcu a to v podiele 1/1.
III. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanej sumu 30.000,- EUR ako peňažnú náhradu za spoluvlastnícky podiel žalovanej k nehnuteľnostiam uvedeným v liste vlastníctva č. 1869 Okresného úradu Pezinok, katastrálny odbor, do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobca má právo na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Žalobou doručenou súdu 23.08.2022 sa žalobca domáhal zrušenia podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnostiam zapísaným v katastrálnom území Častá, obec Častá, okres Pezinok, na LV č. XXXX Okresného úradu A., parcela registra C č. XXX/X o výmere 798m2 - trvalý trávny porast, parcela registra C č. XXX o výmere 1374 m2 - záhrada, parcela registra C, č. XXX o výmere 1255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp. číslo XX postavený na parcele č. XXX. Ako dôvod uviedol, že nehnuteľnosti nadobudol kúpnou zmluvou do podielového spoluvlastníctva, ako majoritný spoluvlastník podielu 4/5 k celku. Žalovaná je vlastníčkou 1/5 podielu k celku a nehnuteľnosti neužívala a neužíva, rovnako nejaví snahu o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Žalobca navrhol, aby súd prikázal nehnuteľnosti v podiele 1/1 do výlučného vlastníctva a zaviazal žalobcu zaplatiť sumu 30.000,- eur , ako náhradu za spoluvlastnícky podiel.
2. Súd doručil žalovanej žalobu spolu s jej prílohami a vyzval žalovanú na vyjadrenie sa k žalobe. Žalovaná túto možnosť nevyužila.
3. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dôkazmi založenými v spise, nariadením znaleckého dokazovania , výsluchom žalobcu a jeho právneho zástupcu a ustálil nasledujúci skutkový stav veci.
4. Z obsahu Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2022, súd zistil, že predávajúci - podieloví spoluvlastníci a žalobca ako kupujúci uzavreli kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bol prevod vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam v katastrálnom území Častá, obec Častá, okres Pezinok, na LV č. XXXX Okresného úradu A., parcela registra C č. XXX/X o výmere 798m2 - trvalý trávny porast, parcela registra C č. XXX o výmere 1374 m2 - záhrada, parcela registra C, č. XXX o výmere 1255 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, rodinný dom súp. číslo XX postavený na parcele č. 395. Kúpna cena za spoluvlastnícky podiel 1/5 bola 30.000,- eur, žalobca zaplatil celkom 120.000,- eur a nadobudol tak 4/5 spoluvlastníckeho podielu k nehnuteľnostiam. Žalovaný ako ďalšia spoluvlastníčka podielu v 1/5 k celku, nebola účastníčkou zmluvy.
5. Podľa výpisu z Listu vlastníctva č. XXXX bol spoluvlastnícky podiel žalobcu vo výške 4/5 zapísaný do katastra nehnuteľností dňa 03.06.2022 na základe Kúpnej zmluvy V XXXX/XXXX. Žalovanej podiel predstavoval 1/5.
6. Podľa znaleckého posudku 180/2022 je všeobecná hodnota nehnuteľností, ktoré sú predmetom konania 209.000,- eur , z toho oddiel 1/5 predstavuje hodnotu 41.000,- eur.
7. Súd predvolal strany sporu na ústne pojednávanie, kde vypočul žalobcu a právneho zástupcu žalobcu. Uviedol, že mal príležitosť kúpiť susediacu nehnuteľnosť, ku ktorej je prístup z hlavnej cesty a využil ju, nakoľko priestory pre vinárstvo a činnosti s tým spojené. Nehnuteľnosti roky nikto nevyužíval, žalovaná nejavila vôbec žiadny záujem, ale nedalo sa s ňou nijako dohodnúť. Právny zástupca žalobcu uviedol, že sa snažili mimosúdne dohodnúť, nakoľko ostatní spoluvlastníci mali záujem nehnuteľnosti predať. Zároveň poukázal, že je zbytočné zaoberať sa rozdelením nehnuteľnosti, nakoľko žalovaná o takúto možnosť záujem neprejavila. Pri výške náhrady spoluvlastníckeho podielu vychádzali z uzavretej kúpnej zmluvy, kde každý predávajúci dostal zaplatenú kúpnu cenu 30.000,- eur , za 1/5 spoluvlastníckeho podielu.
8. Žalovaná sa na pojednávanie nedostavila, predvolanie jej bolo doručené dňa 18.01.2023. Neúčasť na pojednávaní neospravedlnila.
9. Nakoľko neboli žiadne ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, súd uznesením vyhlásil dokazovanie za skončené.
10. Aplikované právne predpisy :
Podľa § 136 ods. 1 Občianskeho zákonníka , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.
Podľa § 136 ods. 2 Občianskeho zákonníka , spoluvlastníctvo je podielové alebo bezpodielové. Bezpodielové spoluvlastníctvo môže vzniknúť len medzi manželmi.
Podľa § 137 ods. 1 Občianskeho zákonníka , podiel vyjadruje mieru, akou sa spoluvlastníci podieľajú na právach a povinnostiach vyplývajúcich zo spoluvlastníctva k spoločnej veci.
Podľa § 138 ods. 1 Občianskeho zákonníka, z právnych úkonov týkajúcich sa spoločnej veci sú oprávnení a povinní všetci spoluvlastníci spoločne a nerozdielne.
Podľa § 141 ods. 1 Občianskeho zákonníka , spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
Podľa § 142 ods. 1 , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.
Podľa § 101 Občianskeho súdneho poriadku, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
Podľa § 107 ods. 2 Občianskeho zákonníka, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
14.Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd s návrhom na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu (Nemo in communione potest invitus detineri - Nikoho nemožno držať v spoluvlastníctve proti jeho vôli). Dôvodom pre podanie takéhoto návrhu však spravidla býva skutočnosť, že medzi spoluvlastníkmi došlo k nezhode ohľadom hospodárenia so spoločnou vecou , prípadne, že sa spoluvlastníci nedohodli o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva .V konaní o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva súd musí spoľahlivo zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich podielov. Takýto návrh nemôže prejednať len s niektorým zo spoluvlastníkov, lebo voči ostatným spoluvlastníkom, s ktorými nekonal, by jeho rozhodnutie nebolo účinné. Návrhmi účastníkov konania nie je viazaný. Občiansky zákonník upravuje jednotlivé spôsoby vyporiadania podielového spoluvlastníctva a súčasne ustanovuje aj ich poradie, ktoré je pre súd záväzné. Prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva - reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky podielov - prichádza do úvahy iba tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie treba uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť overený príslušným katastrálnym úradom. Vo výroku rozsudku musí byť nehnuteľnosť presne označená a geometrický plán bude súčasťou rozsudku. Ak je predmetom konania o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva stavba, jej reálne rozdelenie treba posudzovať v súlade so stavebným zákonom č. 50/1976 Zb. Treba dbať o to, aby reálnym rozdelením vzniknuté časti boli samostatnými vecami . Keďže stavebnými úpravami majú vzniknúť samostatné budovy, rozdelenie v horizontálnej línii neprichádza do úvahy, ale len rozdelenie v línii vertikálnej. Samotná možnosť reálneho rozdelenia na dve alebo viac vecí ešte nie je postačujúca, lebo okrem nej treba zvážiť aj to, do akej miery možno od spoluvlastníkov spravodlivo požadovať vynaloženie nákladov spojených s reálnym rozdelením veci. Ak by toto rozdelenie vyžadovalo vykonanie nákladných stavebných úprav, bolo by treba nehnuteľnosť považovať za reálne nedeliteľnú. Pri zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci Občiansky zákonník pripúšťa možnosť zriadenia vecného bremena k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti Spravidla pôjde o využitie zariadenia, ktoré bolo vybudované za účelom lepšieho využitia celej, pôvodne nerozdelenej veci (spoločné studne, kanalizácia, plynové a vodovodné potrubie a pod.), ktoré sa v rámci rozdelenia veci dostalo do výlučného vlastníctva jedného z pôvodných spoluvlastníkov. V uvedenom prípade súd môže zriadiť vecné bremeno i bez návrhu, ak to vyžaduje tento spôsob vyporiadania spoluvlastníctva. Zásada zakotvená v druhej vete odseku 3 sa tiež môže uplatniť iba v prípade reálneho rozdelenia nehnuteľnosti. Pri tomto spôsobe zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva súd musí osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti, poskytnúť ochranu tak, aby ich mohli ďalej nerušene realizovať.
Druhý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, prichádzajúci do úvahy v prípade, že rozdelenie predmetu spoluvlastníctva nie je dobre možné, je prikázanie veci za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Súd pritom prihliada na účelné využitie veci (napríklad zisťuje bytovú odkázanosť účastníkov konania, prihliada na to, kto zo spoluvlastníkov spornú nehnuteľnosť užíval a pod.). V zmysle ostatného znenia § 142 ods. 1 (t. j. v znení zákona č. 526/2002 Z. z.) súd prihliada aj na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným podielovým spoluvlastníkom je teda ďalším kritériom pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému, resp. ktorým zo spoluvlastníkov prikáže vec. Úpravou sa sleduje eliminácia násilného správania podielového spoluvlastníka, a ochrana ostatných podielových spoluvlastníkov spočívajúca v tom, že súd zásadne vec neprikáže podielovému spoluvlastníkovi - násilníkovi. Čo treba rozumieť pod "násilným správaním" citované ustanovenie nedefinuje. Výklad tohto pojmu preto treba ponechať na judikatúru. Primeranou náhradou treba rozumieť príslušný podiel všeobecnej ceny veci. Treba ju chápať ako hodnotový ekvivalent vyjadrený v peniazoch, umožňujúci podľa miestnych podmienok obstaranie podobnej veci, aká bola predstavovaná podielom spoluvlastníka, ktorý pripadol ostatným spoluvlastníkom. Ak pôjde napr. o stavbu, primeranosť ceny nebude závisieť len od konštrukcie, vybavenia, veľkosti a veku stavby, ale aj od dopytu a ponuky v danom mieste a čase. Predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je vždy celá vec. Do výlučného vlastníctva niektorého zo spoluvlastníkov nemožno prikázať podiely ostatných spoluvlastníkov; prikázať možno len vec. Ak súd prikazuje vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom, vo výroku rozsudku vyjadrí, že zrušuje spoluvlastníctvo k celej veci, a že celá vec sa prikazuje do výlučného vlastníctva jedného zo spoluvlastníkov, prípadne do podielového spoluvlastníctva viacerým spoluvlastníkom (pôjde o novovytvorené podielové spoluvlastníctvo). Predpokladom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva týmto spôsobom je, že spoluvlastník, ktorému sa má vec prikázať, s tým súhlasí. Ak by totiž spoluvlastník vec nechcel, súd mu ju nemôže prikázať, a to ani vtedy, keby u neho boli splnené predpoklady účelného využitia veci. V prípadoch, kde sa vec nedá rozdeliť na reálne časti zodpovedajúce spoluvlastníckym podielom, možno podielové spoluvlastníctvo vyporiadať aj kombináciou reálneho rozdelenia veci s jej prikázaním za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom. Tretí spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva je nariadenie predaja spoločnej veci v prípade, že ju žiadny zo spoluvlastníkov nechce. Výťažok z predaja sa rozdelí medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Dokiaľ nedôjde k predaju, zostáva vec aj naďalej v spoluvlastníctve. Z toho vyplýva, že v prípade neúspešného pokusu o predaj spoločnej veci nie je vylúčené, že spoluvlastníci prikročia k zrušeniu a vyporiadaniu ich podielového spoluvlastníctva iným spôsobom. Na základe rozsudku vydaného v konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti sa vykoná zápis záznamom do katastra nehnuteľností . K zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva môže dôjsť iba výnimočne. Je to v prípade, ak vec tvoriaca predmet spoluvlastníctva nie je reálne deliteľná a ďalším dvom spôsobom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nej (t. j. prikázaniu veci za náhradu a jej predaju) bránia dôvody hodné osobitného zreteľa. Ich existenciu súd musí starostlivo skúmať individuálne, v každej prejednávanej veci. Dôvodom hodným osobitného zreteľa môže byť napríklad zdravotný stav, prípadne vek odporcu, skutočnosť, že odporca značnú časť svojho života prežil v nehnuteľnosti a pod. V prípadoch, v ktorých došlo k zamietnutiu návrhu na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva však nie je vylúčené, aby v budúcnosti, ak dôjde k podstatnej zmene okolností v konkrétnom prípade, bolo ďalšiemu takémuto návrhu ktoréhokoľvek zo spoluvlastníkov vyhovené.
15, V danom prípade bolo nespornou skutočnosťou, že strany sporu sú spoluvlastníkmi nehnuteľností špecifikovaných v žalobnom návrhu, s tým, že žalovaná je podielovým spoluvlastníkom v podiele 1/5 k celku. Bolo nesporné, že žalovaná, ktorá sa k žalobe nevyjadrila, nedostavila sa na pojednávanie, nemá o rozdelenie nehnuteľnosti záujem a nenavrhla v tomto zmysle žiadne dokazovanie. Nebolo sporné, že žalovaná nehnuteľnosti neužíva, nepodieľa sa na ich údržbe. Súd preto považoval rozdelenie nehnuteľnosti za nehospodárne a neefektívne. Žalobca prejavil záujem nehnuteľnosti vlastniť ako výlučný vlastník a zaplatiť žalovanej náhradu za jej spoluvlastnícky podiel. Žalobca je tiež majoritným spoluvlastníkom, ktorý chce nehnuteľnosti užívať a udržiavať ich. Súd preto nemal pochybnosti o tom, že prikázanie nehnuteľností , ktoré sú predmetom tohto konania je dôvodné a zákonné. Žalobca navrhol zaplatiť ako náhradu hodnoty spoluvlastníckeho podielu žalovanej sumu 30.000,- eur, vychádzajúc z Kúpnej zmluvy zo dňa 25.04.2022. Súd považoval tento návrh za korektný a logický , vzhľadom na
skutočnosť, že ostatní spoluvlastníci predali svoj spoluvlastnícky podiel za túto cenu. Žalovaná napokon ani inú sumu nenavrhovala.
16. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP, kedy žalobca bol v konaní plne úspešný a patrí mu náhrada trov konania v rozsahu 100 %.
Poučenie:
Podľa § 362 ods. 1 civilného sporového poriadku, je proti tomuto rozhodnutiu prípustné odvolanie, ktoré je možné podať v lehote 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti ktorého rozhodnutiu smeruje. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 363 civilného sporového poriadku , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 364 civilného sporového poriadku , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. Podľa § 365 ods. 1 csp , odvolanie možno odôvodniť len tým, že A) Neboli splnené procesné podmienky, B) Súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, C) Rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, D) Konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, E) Súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, F) Súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, G) Zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo H) Rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (2) Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (3) Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podľa § 367 ods. 1 csp , ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd.