Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4C/22/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Liptovský Mikuláš sudkyňou JUDr. Zuzanou Bajlovou, LL.M. v právnej veci žalobkyne: A. B., C. D., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX/XX, E. F., právne zastúpená: JANČI & Partners s.r.o., advokátska kancelária so sídlom Belopotockého 720/2, Liptovský Mikuláš, IČO: 47 258 748, proti žalovanej: A. G., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom A. XXX, H. B., o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, t a k t o

rozhodol:

I. Podielové spoluvlastníctvo žalobkyne a žalovanej k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa okrese Liptovský Mikuláš, obec I. J., katastrálne územie I. J., zapísanej na LV č. XXX, a to pozemok parcely registra „E“ evidovaný na mape určeného operátu parc. č. 990/501 o výmere 342 m2, trvalý trávny porast s a z r u š u j e. II. Súd v y p o r i a d a v a podielového spoluvlastníctvo strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalobkyne p r i k a z u j e pozemky na novovytvorených parcelách registra „C“ evidované na katastrálnej mape parc. č. 418/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2, parc. č. 419, záhrada o výmere 37 m2 a parc. č. 417/3, trvalý trávny porast o výmere 59 m2, ktoré vznikli oddelením od pôvodnej nehnuteľnosti vedenej Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, obec I. J., katastrálne územie I. J. na LV č. XXX, ako pozemok parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. 990/501 o výmere 342 m2, trvalý trávny porast, a to na základe geometrického plánu č. 40003337-43/2022 vyhotoveného vyhotoviteľom K. L. J., so sídlom V Luhoch 5, Liptovský Mikuláš, IČO: 40 003 337 dňa 11. 11. 2022 autorizačne overeného K. L. J. a úradne overeného na Okresnom úrade Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor pod č. G1-1347/2022 zo dňa 24. 11. 2022, ktorý tvorí neoddeliteľnú časť tohto rozsudku a zostávajúca časť pozemku parc. reg. „E“ evidovaná na mape určeného operátu parc. č. 990/501 o výmere 171 m2, trvalý trávny porast sa prikazuje do výlučného vlastníctva žalovanej. III. Žalobkyni sa voči žalovanej p r i z n á v a náhrada trov konania v celom rozsahu. IV. O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté súdom prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Žalobou podanou na súd prvej inštancie dňa 22. 03. 2024, upresnenou podaním doručeným súdu dňa 15. 07. 2024, sa žalobkyňa domáhala zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti uvedenej vo výrokovej časti tohto rozsudku, a to reálnym rozdelením veci. Žalobu odôvodnila tým, že žalobkyňa je so žalovanou podielovou spoluvlastníčkou nehnuteľnosti, každá o veľkosti spoluvlastníckeho podielu 1. Žalobkyňa je vlastníkom stavby – humna, ktoré prislúcha k stavbe postavenej na parcele registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 418/2, k. ú. I. J., a časť stavby

je postavená na pozemku v spoluvlastníctve strán sporu. Na základe uvedenej skutočnosti žalobkyňa navrhla žalovanej vyporiadať podielové spoluvlastníctvo rozdelením pozemku na dve samostatné časti, pričom prvá časť zostane vo vlastníctve žalobkyne a druhá časť zostane vo vlastníctve žalovanej, pričom táto bude mať výmeru 171 m2. Týmto spôsobom vyporiadania by boli zachované veľkosti výmer, pričom strany sporu by boli výlučnými vlastníkmi tej danej časti pozemku. Žalovanej bol dňa 20. 09. 2021 zaslaný Návrh vyporiadania podielového spoluvlastníctva prostredníctvom právneho zástupcu žalobkyne, na ktorý žalovaná nezaujala žiadne stanovisko, preto jej dňa 26. 01. 2023 bola zaslaná Výzva na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva. Na základe zamietavého stanoviska k výzve je potrebné, aby podielové spoluvlastníctvo vyporiadal súd.

2. Žalovaná vo vyjadrení k podanej žalobe (č. l. 45 spisu) uviedla, že k výzve dňa 27. 02. 2023 zaslala vyjadrenie, kde poukázala, že dohoda o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva má byť postavená na konsenze účastníkov spoluvlastníckeho vzťahu prejav vôle má byť bez výhrad a jednoznačný. Toto dodržané nebolo. V ďalšom svojom vyjadrení konštatovala, že geometrický plán bol vypracovaný bez toho, aby ju opätovne oslovili, napísali jej, zatelefonovali predtým, ako ho dali urobiť. Tvrdenie, že žalobkyňa sa chcela dohodnúť, je neopodstatnené. Trvá, že postup pri potenciálnom zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti dohodou nebol žiadnym spôsobom dodržaný. Zo strany žalobkyne išlo o jednostranný úkon, ktorým si svojvoľne určila rozdelenie nehnuteľnosti tak, ako jej to vyhovuje, bez ohľadu na to, že k predmetnej nehnuteľnosti majú rovnaké práva a povinnosti.

3. Žalobkyňa v podanej replike (č. l. 51 spisu) uviedla, že z celej výmery pozemku uhrádza náklady, resp. dane výlučne žalobkyňa. Vo vyjadrení žalovanej absentuje iný alternatívny spôsob vyporiadania, resp. žiaden iný spôsob nenavrhla a nepreukázala možnosť o jeho rozhodnutí.

4. Žalovaná v duplike (č. l. 67 spisu) zotrvávala na tvrdení, že ak žalobkyňa mala záujem o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva, mala predniesť návrh a o danom návrhu sa malo konzultovať, aby sa dosiahol konsenzus a nie si určiť vyporiadanie podľa toho, ako to žalobkyni vyhovuje a ako je to v jej prospech. Nie je si je vedomá nejakého prísľubu z jej strany, že súhlasila so spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva k predmetnej nehnuteľnosti. Keby došlo k dohode, nebola by predmetná vec na prejednaní súdom. Žalobkyňa mala iniciovať návrh na dohodu a nie si určiť čo vyhovuje jej. Dohoda je predsa o súhlase obidvoch strán.

5. Právny zástupca žalobkyne na pojednávaní trval na podanej žalobe. Uviedol, že čo sa týka novovytvorenej parcely, tak táto je zapísateľná v katastri nehnuteľnosti. Žalovaná má prístup k nehnuteľnosti len cez nevysporiadané pozemky. Oni sa pokúsili so žalovanou zmierlivo vyriešiť túto situáciu. Predmetný pozemok má pre žalobkyňu hospodársky význam, nakoľko tam má postavené humno, ktoré nie je zapísané v liste vlastníctva. Pre žalovanú sa nič v tejto veci nemení, doposiaľ nemala prístup k nehnuteľnosti a ani mať nebude. Žalovaná nepodala žiaden návrh na rozdelenie veci, nepredložila iný geometrický plán. Majú za to, že sú splnené podmienky pre reálne rozdelenie veci.

6. Splnomocnený zástupca žalovanej na pojednávaní uviedol, že predmetný pozemok nechcú, žiadajú, aby bol prikázaný do výlučného vlastníctva žalobkyne, požadujú náhradu 20 eur za m2. V blízkosti predmetného pozemku nevlastní žalovaná žiaden iný pozemok, v súčasnej dobe nemá prístup k tomuto pozemku. Oni sa vedia dohodnúť, všetko je to robené o nich, bez nich. Žalobkyňa si to rozdelila tak, ako jej to pasuje.

7. Súd vo veci vykonal dokazovania oboznámením sa s obsahom listín založených v spise a to výpisom z LV č. XXX, k. ú. Borové (č. l. 11 spisu), s Geometrickým plánom č. 40003337-43/2022, s Výzvou na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 25. 01. 2023 (č. l. 13 spisu), s Vyjadrením žalovanej k výzve zo dňa 27. 02. 2023 (č. l. 15 spisu), s Vyjadrením k výzve – odpoveď zo dňa 06. 03. 2023 (č. l. 16 spisu), s návrhom na vyporiadanie podielového spoluvlastníctva zo dňa 20. 09. 2021 (č. l. 17 spisu).

8. Zhodnotiac vykonané dôkazy jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti s prihliadnutím na všetko, čo v konaní vyšlo najavo, súd zistil tento skutkový a právny stav:

9. Súd mal preukázané, že strany sporu sú podielové spoluvlastníčky nehnuteľnosti -pozemku parcely registra „E“ evidovanej na mape určeného operátu parc. č. 990/501 - trvalý trávny porast o výmere 342

m2, zapísanej na LV č. XXX pre okres Liptovský Mikuláš, obec I. J. a katastrálne územie I. J., vedenom Okresným úradom Liptovský Mikuláš, katastrálny odbor, a to každá v spoluvlastníckom podiele 1-iny. Listom zo dňa 20. 09. 2021 žalobkyňa navrhla žalovanej vyporiadanie podielového spoluvlastníctva rozdelením pozemku na dve samostatné časti, pričom každá bude mať výmeru 171 m2 s tým, že ak súhlasí s daným riešením, žalobkyňa zabezpečí vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie pozemku, všetko na jej náklady. Výzvou zo dňa 25. 01. 2023, ktorá bola žalovanej bola doručená 30. 01. 2023, žalobkyňa opätovne navrhla žalovanej vyporiadať podielové spoluvlastníctva reálnym rozdelením na dve samostatné časti v zmysle priloženého Geometrického plánu č. 40003337-43/2022, na ktorú výzvu žalovaná reagovala listom zo dňa 27. 02. 2023, že o zrušení podielového spoluvlastníctva a vzájomnom vyporiadaní sa majú spoluvlastníci dohodnúť sami, preto návrh považuje za absolútne neopodstatnený a neprijateľný a s uvedením, že jednostranný návrh jej predložili ako hotovú vec. K predmetnej nehnuteľnosti nemá ani len prístupovú cestu. Z potvrdenia obce I. J. (č. l. 87 spisu) mal súd preukázané, že žalobkyňa má zaplatenú daň z nehnuteľnosti od roku 2005 až do roku 2019. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaná v súčasnej dobe nemá zabezpečený prístup k uvedenej nehnuteľnosti, len cez nevysporiadané pozemky.

10. Podľa , vec môže byť v spoluvlastníctve viacerých vlastníkov.

11. Podľa , ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov.

12. Obsahom spoluvlastníckeho právneho vzťahu sú práva a povinnosti, na ktorých sa spoluvlastníci podieľajú. Ideálnu mieru účasti každého spoluvlastníka vyjadruje spoluvlastnícky podiel. Výška spoluvlastníckeho podielu vyplýva z právneho úkonu, z právneho predpisu alebo z rozhodnutia súdu. V konaní o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva musí súd zistiť okruh spoluvlastníkov a výšku ich spoluvlastníckych podielov. Návrhom strán sporu súd nie je viazaný. Pre súd je však záväzné poradie spôsobu zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Prvým spôsobom je reálne rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich spoluvlastníckych podielov, ktorý prichádza do úvahy tam, kde predmet spoluvlastníctva je reálne deliteľný. Ak je predmetom zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva reálne deliteľný pozemok, jeho rozdelenie je možné uskutočniť na základe geometrického plánu, ktorý musí byť úradne overený príslušným katastrálnym úradom, ktorý sa následne stáva súčasťou rozsudku ako podklad nového zápisu vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Druhým spôsobom vyporiadania podielového spoluvlastníctva je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za náhradu a ak žiadny zo spoluvlastníkov nehnuteľnosť nechce, nariadenie jej predaja a rozdelenie výťažku medzi spoluvlastníkov.

13. Právo každého spoluvlastníka obrátiť sa kedykoľvek na súd so žalobou na zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva vyplýva zo zásady, že nikto nesmie byť spravodlivo nútený, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu.

14. Možnosť technického odčlenenia mal súd preukázaný z predloženého geometrického plánu, rozdelenie tejto nehnuteľnosti – pozemku je nielen možné, ale aj funkčne opodstatnené. Rozdelením pozemku vzniknú dva samostatné pozemky, ktoré ich vlastníkom môžu naďalej slúžiť, a to spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu. Na novovytvorenom pozemku, ktorý súd prikázal do výlučného vlastníctva žalobkyne, je postavené jej humno, ktoré nie je zapísané na liste vlastníctva. Je pravdou, že žalovaná v prípade rozdelenia pozemku nemá zabezpečený prístup z verejnej komunikácie na novovytvorený pozemok, avšak tento prístup nemá zabezpečený ani doposiaľ. V blízkosti pozemku, ktorého zrušenia a vyporiadania sa podanou žalobou žalobkyňa domáha, nemá žalovaná žiadny iný pozemok vo svojom spolu/vlastníctve a prístup je možný len cez nevysporiadané pozemky tak, ako doposiaľ.

15. Súd preto dospel k záveru, že reálna možnosť deľby predmetnej nehnuteľnosti ako prvá v zákonnej postupnosti možností spôsobu vyporiadania zrušeného podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti prichádza do úvahy. Súd pri rozhodovaní prihliadol aj na účelné využitie veci vzniknutej rozdelením

a práve existencia humna vo vlastníctve žalobkyne odôvodňuje prikázanie novovytvorených parciel registra „C“ evidovanej na katastrálnej mape parc. č. 418/7, zastavaná plocha a nádvorie o výmere 75 m2, parc. č. 419, záhrada o výmere 37 m2 a parc. č. 417/3, trvalý trávny porast o výmere 59 m2 jej do výlučného vlastníctva. Žalovanej súd prikázal do výlučného vlastníctva zostávajúcu časť parc. reg. „E“ evidovanú na mape určeného operátu parc. č. 990/501, trvalý trávny porast, ktorá zodpovedá veľkosti jej spoluvlastníckeho podielu, t. j. 171 m2.

16. Súd dáva do pozornosti, že žalovaná bola v súdenom prípade pasívna v tom zmysle, že nepredložila svoju konkrétnu predstavu vzájomného vyporiadania spoluvlastníctva. Jedine pred otvorením pojednávania zástupca žalovanej vyslovil stanovisko, že už žalovaná nemá záujem byť v spoluvlastníckom vzťahu a chce byť vyplatená. Žalovaná síce spochybnila geometrický plán predložený žalobkyňou, avšak nepredložila žiadne iné návrhy, prípadne iný geometrický plán, ktorý by zodpovedal jej predstave vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Ako vyplýva z rozsudku NS SR z 24. 08. 2022 sp. zn. , neúspešný pokus o zrušenie a vysporiadanie spoluvlastníctva dohodou spoluvlastníkov v zmysle nie je povinnou podmienkou pre podanie žaloby na súd. Skutkové tvrdenia žalovanej, ktorými odôvodňovala svoj návrh na zamietnutie žaloby, sa nielenže ukázali ako nepravdivé, keďže preukázateľne pred podaním žaloby na súd sa žalobkyňa so žalovanou pokúsila o mimosúdne vyriešenie sporu, a to reálnym rozdelením veci, ale tieto sú aj právne bez významu. Nie sú pravdivé tvrdenia žalovanej, že „žalobkyňa konala o nej, bez nej“. Naopak bola to žalobkyňa, ktorá sa pokúsila dohodnúť so žalovanou na zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva a až po neúspešnom pokuse bola nútená podať žalobu na súd. Pokiaľ žalovaná tvrdila, že nemá zabezpečený prístup k novovytvorenej parcele, v spore bolo preukázané, že tento prístup nemá k uvedenej parcele doposiaľ. Na jej právnom postavení sa teda nič nemení.

17. O trovách konania rozhodol súd podľa tak, že žalobkyni ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanej plnú náhradu trov konania. V zmysle nálezu Ústavného súdu SR, sp. zn. z 23. júna 2022, rozhodnutie, podľa ktorého žiadna zo strán nemá právo na náhradu trov konania v spore o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva sťažovateľov a žalovanej, ktorá na výzvy sťažovateľov pred podaním žaloby nereagovala, k žalobe sa nevyjadrila a na pojednávania sa bez ospravedlnenia nedostavila, pričom toto rozhodnutie vychádzalo z toho, že pravidlom v obdobnom spore je to, že každý zo spoluvlastníkov si bude svoje náklady sporu znášať sám a náhradu trov konania strane možno priznať, len ak by boli dané „zvláštne dôvody“, je mimo rámca úpravy v , čo zakladá porušenie základného práva sťažovateľov na súdnu ochranu podľa . Pred podaním žaloby na súd sa žalobkyňa pokúsila o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva reálnym rozdelením veci s tým, že zabezpečí vypracovanie geometrického plánu na rozdelenie pozemku, všetko na jej náklady. Pretože, ako bolo konštatované vyššie, žalovaná nepredložila svoju konkrétnu predstavu vzájomného vyporiadania spoluvlastníctva, bola žalobkyňa nútená domáhať sa zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva súdnou cestou a to rovnakým spôsobom, akým si uplatnila pred podaním žaloby, pričom dosiahla plný úspech vo veci. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník podľa .

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať v lehote 15 dní od jeho doručenia odvolanie na Okresnom súde Liptovský Mikuláš. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. O odvolaní rozhodne Krajský súd v Žiline.

Podľa , sa v odvolaní popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa , rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa , odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Podľa , prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov.