Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13S/2/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Radičovej a členov senátu JUDr. Evy Vékonyovej a JUDr. Zuzany Slušnej, v právnej veci žalobcu: W. Y. SK s. r. o., so sídlom profesora U. XXXX/XX, Y., IČO: XX XXX XXX, právne zastúpený: JUDr. Lenka Maďarová, s. r. o., so sídlom Štrková 95/21, Žilina, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. 101981302/2022 zo dňa 13. júla 2022, takto

rozhodol:

Správny súd žalobu z a m i e t a .

Žalovanému náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

1. Žalobca sa podanou správnou žalobou domáhal súdneho prieskumu v záhlaví uvedeného rozhodnutia žalovaného, ktorým bolo zamietnuté jeho odvolanie a súčasne bolo potvrdené rozhodnutie Daňového úradu Trenčín o predbežnom opatrení. Daňový úrad v rámci výkonu daňovej kontroly u žalobcu, ktorej predmetom bola daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia: 03-06/2020, 09-11/2020, 02-09/2021 (spolu 15 kontrolovaných mesiacov) vydal celkovo 15 rozhodnutí o predbežnom opatrení. Predmetom súdneho prieskumu je rozhodnutie zo dňa 13.7.2022, ktorým bolo potvrdené rozhodnutie o predbežnom opatrení na zabezpečenie daňovej pohľadávky za mesiac apríl 2020, ktorá vznikne v budúcnosti vo výške 8 242,60 eur, uložil žalobcovi povinnosť zložiť túto sumu.

2. Žalobca uviedol, že proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie spolu so žiadosťou o odblokovanie bankových účtov, s návrhmi na zastavenie daňového exekučného konania, na odloženie daňovej exekúcie, na zrušenie exekučných titulov. Poukázal na to, že v odvolacom konaní namietal neprimeranosť zásahu Daňového úradu Trenčín, prekročenie právomocí pri aplikácii zabezpečovacieho opatrenia, nakoľko nie je a ani nebola daná obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebola uhradená. Mal za to, že rozhodnutie je založené len na subjektívnych dohadoch. Jeho odvolaniu však žalovaný nevyhovel a následne došlo realizácii predbežného opatrenia. Žalovaný jeho odvolaniu nevyhovel a rozhodnutie správcu dane potvrdil.

3. Takýto postup orgánu verejnej správy považoval žalobca v podanej správnej žalobe za neprimeraný, šikanózny a neodôvodnený. Mal za to, že Daňový úrad Trenčín ho doslova zahltil množstvom rozhodnutí a podaní (15 rozhodnutí o uložení predbežného opatrenia, 15 rozhodnutí o začatí daňového exekučného konania, výzvy na predloženie dokladov a pod.), ktoré spôsobili, že nemal šancu ich vybaviť. Poukázal na to, že Daňový úrad Trenčín začal daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za 15 rôznych kalendárnych mesiacov, čo považoval za neprimerané a neodôvodnené. Zdôraznil, že zároveň išlo o obdobie, kedy jeho splnomocnená zástupkyňa vo veciach konania s Daňovým úradom Trenčín mala

vážne zdravotné problémy spôsobené COVID-19, ktoré jej neumožňovali v krátkych lehotách reagovať na množstvo požiadaviek zo strany Daňového úradu Trenčín. Považoval za nepravdivé tvrdenie, že by Daňovému úradu Trenčín neposkytol žiadne doklady tak, ako sa uvádza v rozhodnutí žalovaného. Táto skutočnosť je vyvrátená jednak Výzvou Daňového úradu Trenčín zo dňa 10.05.2022, v ktorej sa uvádza, že od dňa 23.03.2022 zasielal Daňovému úradu Trenčín požadované doklady. Išlo o množstvo dokladov, ktoré nebolo možné poslať v jednom podaní (faktúry s prílohami, bločky a pod. za 15 kalendárnych mesiacov). Táto skutočnosť musela byť žalovanému známa v čase vydania potvrdzujúcich rozhodnutí a mala byť zohľadnená pri vydávaní napadnutých rozhodnutí. Okrem toho sa dňa 12.9.2022 zúčastnil ústneho pojednávania u správcu dane a zodpovedal na všetky otázky k predloženým dokladom. S poukazom na uvedené tu nebola odôvodnená obava, že by nesplatená daň alebo vyrubená daň nebola v dobe jej splatnosti uhradená, a teda nebol daný zákonný podklad na postup, aký zvolil Daňový úrad Trenčín a následne potvrdilo Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky. Poukázal na to, že v čase podania správnej žaloby mu Daňový úrad Trenčín prikázaním pohľadávky z účtu odňal celkovú sumu 251.815,14 eur, čím došlo k neoprávnenému odňatiu finančných prostriedkov určených na podnikanie a dosahovanie zisku. S poukazom na uvedené žiadal rozhodnutie o predbežnom opatrení zrušiť s tým, že správca dane mu vráti peňažné prostriedky späť.

4. Žalovaný v písomnom vyjadrení k podanej správnej žalobe zotrval na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia a žiadal správnu žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Zopakoval, že správca dane začal u žalobcu daňovú kontrolu s tým, že žalobca nepredložil ani v lehote 8 dní od začatia daňovej kontroly t. j. do 19.1.2022 žiadne doklady preukazujúce správnosť údajov uvedených v daňovom priznaní za zdaňovacie obdobie apríl 2020. Správca dane preto prostredníctvom výzvy na predloženie dokladov zo dňa 26.1.2022 opätovne žalobcu vyzval na predloženie všetkých daňových a účtovných dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. Túto výzvu si žalobca prevzal v posledný deň úložnej lehoty dňa 15.2.2022, avšak požadované doklady v stanovenej lehote, teda do 23.2.2022 nepredložil. Dňa 23.2.2022 žalobca požiadal o predĺženie lehoty do 11.3.2022, tejto jeho žiadosti síce bolo vyhovené, ale žalobca opäť doklady nepredložil. Ku dňu vydania rozhodnutia o predbežnom opatrení žalobca žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložil, teda ani z formálnej stránky nepreukázal právo na odpočítanie dane z pridanej hodnoty, ktoré si uplatnil v podanom daňovom priznaní. Formálne doklady, na základe ktorých si uplatnil odpočítanie dane v zdaňovacom období apríl 2020, začal žalobca predkladať až po vydaní predbežného opatrenia. Daň z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobie apríl 2020 nebola do dňa vydania rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia vyrubená, avšak z dôvodu vyhodnotenia správania žalobcu ako vysokorizikového, vznikla odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. Správca dane zisťoval aktuálny stav majetku žalobcu, analyzoval údaje o podnikaní z verejne prístupných zdrojov, z databáz správcu dane a aj analýzou takto získaných údajov vznikla odôvodnená obava ohľadne zaplatenia alebo vymoženia dane.

5. Žalovaný trval na tom, že správca dane pri uložení predbežného opatrenia neporušil žiadnu zo zásad správy daní, ani nerealizoval svoje oprávnenie na úkor práv žalobcu. V konaní o uložení predbežného opatrenia správca dane zistil, že žalobca neeviduje vo vlastníctve žiadny nehnuteľný majetok. Prostredníctvom Kriminálneho úradu Finančnej správy bolo zistené, že vlastní motorové vozidlo, ktorého hodnota je nepomerne nižšia ako suma predpokladaného celkového vyrubeného rozdielu dane. Prvotne bolo zriadené záložného právo k predmetnému motorovému vozidlu, ktoré bolo rozhodnutím zo dňa 8.9.2022 zrušené. Správca dane pristúpil k vydaniu predbežných opatrení s tým, že pri ich vydávaní sa nevykonáva dokazovanie, musí byť osvedčená odôvodnená obava, že nesplatná alebo nevyrubená daň nebude zaplatená, bude nevymožiteľná alebo jej vymoženie bude spojené so značnými ťažkosťami.

6. Žalobca v následnom písomnom vyjadrení uviedol, že žalovaný nepredložil žiaden konkrétny dôkaz, ktorým by bola preukázaná skutočná obava, že v budúcnosti vyrubená daň nebude uhradená alebo bude nevymožiteľná. Zdôraznil, že si riadne a včas plní všetky povinnosti a splatnú daň uhrádza riadne a včas. Počas svojho podnikania nedal žalovanému ani jednu príležitosť k tomu, aby sa domnieval, že splatná daň nebude zaplatená. Ako dôkaz predložil výpisy z účtu za obdobie január až jún 2020 a september až november 2020, január až september 2021, ktorými dokladoval platby realizované Daňovému úradu. Ďalej uviedol, že skutočnosť, že nevlastní žiaden nehnuteľný majetok nemôže byť sama o sebe dôvodom pochybností, že splatnú daň neuhradí. Žalobca mal za to, že samotným uspokojením v budúcnosti určenej dane v celkovej výšky 251 815,14 eur z jeho účtu preukázal, že jeho podnikateľské aktivity sú

lukratívnejšie ako hodnota akejkoľvek nehnuteľnosti, ktorú by si žalovaný zabezpečil. Odňatím hotovosti spôsobilej na nákup ďalšieho materiálu a ďalších podnikateľských aktivít spôsobil, že žalobca nie je konkurencie schopný.

7. Ďalej poukázal na to, že žalovaný vychádzal zo sumy budúcej dane vo výške 251 815,14 eur, čo by žalobca nedokázal ani vyrobiť a nie to, platiť daň v takejto abnormálnej výške. Poukázal na to, že v období, ktorého sa daň bola pandémia Covid-19, a teda v tomto období nebol schopný podnikateľskej aktivity na takej úrovni ako v minulosti. Uvedené malo byť zohľadnené, rovnako ako to, že po vydaní prvostupňového rozhodnutia žalovaný disponoval dokladmi, ktoré mal zohľadniť. Postup orgánov verejnej správy mu znemožnil kúpu pozemku, ktorý bol predávaný v rámci obchodnej verejnej súťaže mesta Myjava.

8. Z administratívneho spisu bolo zistené, že správca dane začal u daňového subjektu dňa 11.1.2022 na základe Oznámenia o daňovej kontrole č. 102462781/2021 zo dňa 2.12.2021, doručeného dňa 7.12.2021, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia 03/2020-06/2020, 09/2020-11/2020. Predmetom daňovej kontroly bolo dodržiavanie ustanovení o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov (ďalej len „“). Ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia o predbežnom opatrení, daňová kontrola nebola ukončená.

9. Žalobca je platiteľ dane z pridanej hodnoty a za zdaňovacie obdobie apríl 2020 podal riadne daňové priznanie k dani z pridanej hodnoty, v ktorom deklaroval zdaniteľné transakcie s uplatnením odpočítania dane podľa a v nadväznosti na v sume 8 242,60 eur. V deň začatia daňovej kontroly daňový subjekt nepredložil žiadne doklady preukazujúce správnosť údajov uvedených v podanom daňovom priznaní za kontrolované zdaňovacie obdobie. Predmetné doklady nepredložil ani v lehote 8 dní od začatia daňovej kontroly (t. j. do 19.01.2022), ktorú správca dane určil v oznámení o daňovej kontrole ako lehotu na predloženie všetkých dokladov potrebných na vykonanie daňovej kontroly. Správca dane preto prostredníctvom Výzvy na predloženie dokladov zo dňa 26.01.2022 opätovne vyzval daňový subjekt na predloženie všetkých daňových a účtovných dokladov potrebných k výkonu daňovej kontroly. Výzvu na predloženie dokladov si daňový subjekt prevzal dňa 15.02.2022, t. j. v posledný deň úložnej lehoty, avšak požadované doklady v stanovenej lehote do 23.02.2022 nepredložil. Dňa 23.02.2022 daňový subjekt požiadal o predĺženie lehoty na predloženie dokladov, a to do 11.03.2022. Správca dane žiadosti daňového subjektu vyhovel a lehotu na predloženie dokladov predĺžil. Daňový subjekt v termíne, ktorý si sám navrhol, t. j. do dňa 11.03.2022 a ani ku dňu vystavenia odvolaním napadnutého rozhodnutia o predbežnom opatrení (dňa 22.03.2022) žiadne doklady k výkonu daňovej kontroly nepredložil.

10. Správca dane dňa 22.3.2022 vydal rozhodnutie o predbežnom opatrení. Proti tomuto rozhodnutiu podal žalobca včas odvolanie, o ktorom rozhodol žalovaný napadnutým rozhodnutím tak, že ho ako nedôvodné zamietol. V odôvodnení uviedol, že zo zápisov v obchodnom registri vyplýva, že daňový subjekt vznikol dňa 20.03.2018 a odo dňa vzniku zmenil svoje sídlo dvakrát. Ako predmet činnosti má zapísaných celkom 13 rôznorodých živností a v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2020 deklaroval, že vykonáva činnosti v oblasti

- nešpecializovaný veľkoobchod. Spoločníkom a štatutárom žalobcu bola v období od 20.03.2018 do 22.11.2018 K.. Y. F., L. XXXX/XX, T., v období od 22.11.2018 do 26.11.2019 R. W., M. N. XXX, L., Česká republika, od 22.11.2018 je jediným konateľom a zároveň spoločníkom Y. S., profesora U. XXXX/XX, Y.. Podľa Obchodného registra Slovenskej republiky je, resp. bol konateľ daňového subjektu Y. S. uvedený aj v ďalších dvoch záznamoch ako štatutárny zástupca alebo spoločník. Ide o spoločnosti: - Y. Z. s. r. o., spoločník od 06.05.2011 doposiaľ, konateľ od 06.05.2011 do 24.01.2022, aktuálne je spoločnosť bez štatutárneho zástupcu, - Y. Y. Z. s.r.o., spoločník od 05.02.2020 doposiaľ, konateľ od 27.03.2019 doposiaľ. V spoločnosti Y. Z. s. r. o., v ktorej Y. S. pôsobil ako konateľ v období od 06.05.2011 do 24.01.2022, správca dane vykonával daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia júl 2018 až december 2018, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2019 až december 2019, daňovú kontrolu dane z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2020, apríl 2020, máj 2020. Všetky tri daňové kontroly začali dňa 11.01.2020, avšak v deň začatia konateľ spoločnosti nepredložil žiadne doklady potrebné k výkonu daňových kontrol. Ku dňu 24.01.2022 bola v obchodnom registri zapísaná zmena týkajúca sa skončenia funkcie konateľa Y. S., od tohto dátumu je spoločnosť Y. Z. s. r. o. bez štatutárneho zástupcu.

V priebehu daňových kontrol správca dane zasielal kontrolovanej spoločnosti výzvy na predloženie dokladov, na ktoré reagovala účtovníčka spoločnosti Ing. R. F. a požiadala o predĺženie termínu na predloženie dokladov. V predĺženom termíne boli správcovi dane doručené iba evidencie DPH, iné doklady preukazujúce správnosť údajov uvedených v podaných daňových priznaniach predložené neboli. Správca dane preto v prípade všetkých troch daňových kontrol pristúpil k určovaniu dane podľa pomôcok, pričom je vysoký predpoklad, že kontrolovaná spoločnosť predpokladané budúce nálezy z daňových kontrol neuhradí, nakoľko podľa zistení správcu dane nedisponuje žiadnym majetkom. V spoločnosti Y. Y. Z. s.r.o. Y. S. pôsobí ako konateľ odo dňa 27.03.2019. Ku dňu 01.10.2021 bola tejto spoločnosti zrušená registrácia pre daň z pridanej hodnoty. Následne, od 01.05.2022 bola spoločnosť na základe žiadosti zo dňa 06.04.2022 opätovne zaregistrovaná ako platiteľ dane z pridanej hodnoty.

11. Podľa údajov zaznamenaných v informačnom systéme finančnej správy, žalobca je registrovaný na dani z príjmov právnických osôb od 26.03.2018 a na dani z pridanej hodnoty s mesačným zdaňovacím obdobím od 09.05.2018. Žalovaný poukázal na to, že správca dane vykonal analýzu daňových priznaní k dani z pridanej hodnoty podaných žalobcom za jednotlivé zdaňovacie obdobia roka 2020. Analýzou bolo zistené, že daňový subjekt v daňových priznaniach k dani z pridanej hodnoty za zdaňovacie obdobia január 2020 až december 2020 vykázal daň z uskutočnených zdaniteľných obchodov a odpočítanie dane tak, že výsledná suma vo vzťahu k štátnemu rozpočtu je relatívne nízka vlastná daňová povinnosť. Daňový subjekt za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2020 deklaruje vysoké obraty a nízke vlastné daňové povinnosti. Za kontrolované zdaňovacie obdobie apríl 2020 daňový subjekt deklaroval dodávky tovarov a služieb podľa § 8 a 9 zákona vo výške 28 567,68 eura a daň vo výške 5 713,54 eura, nadobudnutie tovaru v tuzemsku podľa § 11 vo výške 11 987,30 eura a daň vo výške 2 397,46 eura, tovary a služby pri ktorých daň platí príjemca vo výške 2 164,22 eura a daň vo výške 432,84 eura, pričom priznal vlastnú daňovú povinnosť vo výške 301,24 eura, ktorá bola uhradená dňa 26.5.2020. Ako je už uvedené vyššie správca dane v procese daňovej kontroly zistil, že daňový subjekt si za zdaňovacie obdobie apríl 2020 uplatnil odpočítanie dane z pridanej hodnoty vo výške 8 242,60 eura, avšak ku dňu vydania odvolaním napadnutého rozhodnutia nepredložil žiadne formálne doklady preukazujúce oprávnenosť uplatneného odpočítania dane. Tieto začal čiastočne predkladať až po tom, ako sa dozvedel o uložení predbežného opatrenia.

12. Žalovaný ďalej uviedol, že správca dane vyhľadávacou činnosťou zistil, že daňový subjekt v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uviedol v kontrolných výkazoch transakcie od viacerých rizikových dodávateľov. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z celkového počtu 19 sporných dodávateľov má až 11 z nich zaregistrované sídlo na adrese C. XX, F.. Ide o adresu, ktorá po zadaní do internetového prehliadača ukazuje starú ošarpanú budovu, na ktorej je podľa obchodného registra evidovaných celkovo 21 spoločností. Desiati deklarovaní dodávatelia majú aj rovnakého konateľa, a to občana Poľskej republiky F. E. C., pričom viacerí sú prepojení aj prostredníctvom účtovníčky K.. R. F., ktorá je účtovníčkou a súčasne splnomocnenou zástupkyňou pre obojsmernú komunikáciu aj u daňového subjektu. Podľa údajov z kontrolných výkazov si sporní dodávatelia vykrývajú vlastnú daňovú povinnosť takmer výhradne prostredníctvom transakcií uvedených v časti B3 kontrolného výkazu (doklady z ERP). Správca dane poukázal aj na zistenie, že podľa výpisu z bankového účtu daňový subjekt deklarovaným dodávateľom neuhrádzal žiadne bezhotovostné platby.

13. Na základe všetkých vyššie uvedených skutočností žalovaný v odvolacom konaní uzavrel, že správca dane zabezpečil dostatok indícií svedčiacich pre budúce vyrubenie dane. Už len samotné zistenie, že daňový subjekt v sledovanom období deklaroval transakcie s viacerými spoločnosťami, ktoré sa javia ako vysokorizikové, pričom v tomto štádiu daňovej kontroly nepreukázal ani splnenie formálnych podmienok pre odpočítanie dane, keď nepredložil žiadne doklady uvedené v , zakladá vysokú mieru pravdepodobnosti, že daň bude v určitej výške v budúcnosti vyrubená. Správca dane zároveň poukázal aj na rizikové správanie konateľa daňového subjektu, ktorý v pozícii štatutárneho orgánu v obchodnej spoločnosti Y. Z. s. r. o. so správcom dane pri výkone daňových kontrol nespolupracoval, doklady nepredkladal, po začatí daňových kontrol mu zanikla funkcia konateľa, pričom výsledkom týchto daňových kontrol budú zrejme vysoké rozdiely dane, ktoré sú v podstate nevymožiteľné z dôvodu absencie postihnuteľného majetku. Na základe vyššie uvedeného žalovaný konštatoval, že predpoklad pre uloženie predbežného opatrenia, t. j. miera pravdepodobnosti, že daň bude v budúcnosti v predpokladanej výške vyrubená, je splnený. Druhý predpoklad pre uloženie predbežného opatrenia, t. j. nevymožiteľnosť v budúcnosti splatnej dane, založil správca dane na zisteniach týkajúcich sa finančno-ekonomickej situácie daňového subjektu. Správca dane preveroval

majetkové pomery daňového subjektu, aby zistil, či daňový subjekt disponuje dostatočným majetkom na to, aby v prípade vzniku daňového nedoplatku po vyrubení dane, mohol tento majetok zabezpečiť. Daňový subjekt podľa údajov z účtovnej závierky za rok 2021 nevlastní žiadny dlhodobý nehmotný majetok, ktorým by mohol byť zabezpečený rozdiel dane v prípade vyrubenia dane v budúcnosti. Správca dane z údajov zverejnených v katastri nehnuteľností zistil, že daňový subjekt neeviduje vo svojom vlastníctve žiadny nehnuteľný majetok. Prostredníctvom Kriminálneho úradu finančnej správy bolo zistené, že daňový subjekt je vlastníkom hnuteľných vecí - motorového vozidla, ktorého hodnota je ale nepomerne nižšia ako suma predpokladaného celkového vyrubeného rozdielu dane. Pri preverovaní stavu bankových účtov správca dane zistil, že daňový subjekt má v súčasnosti vedený bankový účet iba u poskytovateľa platobných služieb U. D. banka, a. s. Na bankovom účte je na základe údajov z výpisu z účtu zo dňa 16.03.2022 účtovný zostatok mínus 45 353,61 eura a výška rezervácii je vo výške 817,61 eura. Na základe žiadosti správcu dane boli ku dňu 18.03.2022 vygenerované obraty na bankovom účte za obdobie od 01.10.2021 do 18.03.2022, z ktorých vyplýva, že peňažné prostriedky nie sú dlhodobo držané na bankovom účte a spravidla sú vyberané v lehote niekoľkých dní. Zostatok na účte bol odo dňa 22.02.2022 trvale mínusový, pritom v období od 01.10.2021 do 21.02.2022 kreditné a debetné transakcie boli v rovnováhe. Z uvedeného vyplýva, že stav finančných prostriedkov na účte je po začatí daňovej kontroly v nepomerne nízkej, resp. mínusovej hodnote. Z vyššie uvedených zistení správcu dane bol učinený záver, že žalobca ako kontrolovaný daňový subjekt nevlastní nehnuteľný majetok, ktorý by bolo možné po splatnosti predpokladaného vyrubeného rozdielu dane na dani z pridanej hodnoty postihnúť v rámci daňového exekučného konania. Vlastní hnuteľný majetok (jedno motorové vozidlo). Vzhľadom na výšku ešte nevyrubeného rozdielu dane a vzhľadom na mínusový stav finančných prostriedkov na účte daňového subjektu vedeného u poskytovateľa platobných služieb v čase lustrácie majetkových pomerov daňového subjektu, existovala odôvodnená obava, že v prípade splatnosti vyrubeného rozdielu dane, správca dane nebude môcť vzniknutý daňový nedoplatok vymôcť, resp. je riziko, že jeho vymáhanie bude spojené so značnými ťažkosťami. Na základe uvedeného aj druhý predpoklad pre uloženie predbežného opatrenia, ktorým je existencia odôvodnenej obavy z nevymožiteľnosti, je splnený.

14. Podľa § 50 ods. 1 Daňového poriadku, správca dane môže počas daňovej kontroly, počas určovania dane podľa pomôcok alebo pri miestnom zisťovaní na zabezpečenie ich účelu alebo ak je odôvodnená obava, že nesplatná daň alebo nevyrubená daň nebude v dobe jej splatnosti uhradená alebo bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami, v rozsahu nevyhnutne potrebnom uložiť rozhodnutím daňovému subjektu, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo strpel, a to najmä, aby

a) zložil peňažnú sumu na účet správcu dane,

b) nenakladal s vecami alebo právami určenými v rozhodnutí.

15. Podľa § 50 ods. 5 Daňového poriadku, proti rozhodnutiu o uložení predbežného opatrenia možno podať odvolanie, ktoré nemá odkladný účinok.

16. Krajský súd v Trenčíne ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal bez nariadenia pojednávania (nakoľko účastníci jeho nariadenie nežiadali) správnou žalobou napadnuté rozhodnutie a postup žalovaného v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe dospel k záveru, že správna žaloba nebola podaná dôvodne.

17. Správny súd v prvom rade uvádza, že žalovaný správne uviedol, že predbežné opatrenie má dočasný, predbežný a zabezpečovací charakter a sleduje zabezpečenie splnenia daňovej povinnosti v budúcnosti za situácie, keď sa toto dôvodne javí ako ohrozené. Predbežné opatrenie môže byť vydané na doposiaľ nevyrubenú alebo nesplatnú daň vtedy, ak existujú skutočnosti, ktoré zakladajú odôvodnenú obavu, t. j. primeranú mieru pravdepodobnosti, že daň bude v budúcnosti vyrubená a zároveň, že v dobe jej splatnosti nebude uhradená, resp. v dobe vymáhateľnosti bude nevymožiteľná alebo že v tejto dobe bude vymáhanie dane spojené so značnými ťažkosťami. V zmysle uvedeného sa potom žalovaný vysporiadal s jednotlivými predpokladmi vydania predbežného opatrenia.

18. Žalovaný oprel svoje závery o splnení zákonom stanovených predpokladov pre nariadenie predbežného opatrenia o viaceré zistené skutočnosti, ktoré vyhodnotil jednotlivo, ako aj vo vzájomnom súhrne. Za takéto skutočnosti odôvodňujúce vydanie predbežného opatrenia považoval:

ad a) nespoluprácu žalobcu pri daňovej kontrole, konkrétne skutočnosť, že žalobca počas daňovej kontroly nepredložil žiadne doklady potrebné pre výkon daňovej kontroly. Neučinil tak ani v dodatočne určenej lehote, o ktorej poskytnutie sám požiadal. Až po vydaní rozhodnutia správcu dane o predbežnom opatrení začal žalobca predkladať doklady. Uvedené bolo podstatné aj preto, že správca dane zistil obdobný postup pri daňovej kontrole realizovanej u daňového subjektu, ktorý bol personálne prepojený so žalobcom. V tejto spoločnosti takáto nečinnosť, resp. nespolupráca nakoniec viedli k určeniu dane podľa pomôcok. Okrem toho, štatutárovi tejto personálne prepojenej kontrolovanej spoločnosti (teda osobe, ktorá je aj štatutárom žalobcu) zanikla funkcia konateľa a z pozície spoločníka táto osoba neustanovila iného konateľa, čím sa samozrejme sťažil aj postup správcu dane.

Ad b) Okrem toho správne orgány vychádzali aj zo zistenia, že od vzniku spoločnosti v roku 2018, spoločnosť už dvakrát menila sídlo a mala v čase ich rozhodovania už v poradí tretieho konateľa. Ako predmet činnosti má zapísaných celkom 13 rôznorodých živností a v daňovom priznaní k dani z príjmov právnickej osoby za zdaňovacie obdobie roka 2020 deklaroval, že vykonáva činnosti v oblasti

- nešpecializovaný veľkoobchod. Spoločnosť nemala žiaden nehnuteľný majetok, bolo zistené len vlastníctvo automobilu značky Mercedes. Pokiaľ ide o finančné prostriedky na bankovom účte, tak bolo z vygenerovaných obratov za obdobie od 01.10.2021 do 18.03.2022 zistené, že peňažné prostriedky nie sú dlhodobo držané na bankovom účte a spravidla sú vyberané v lehote niekoľkých dní. Ako bude uvedené nižšie, platby svojmu obchodnému partnerovi žalobca nerealizuje bezhotovostne.

Ad c) Žalobca taktiež za jednotlivé zdaňovacie obdobia roku 2020 deklaroval vysoké obraty a nízke vlastné daňové povinnosti. Uvedené žalovaný demonštroval uvedením konkrétnych údajov.

Ad d) Ďalšou posudzovanou skutočnosťou bolo zistenie, že žalobca v kontrolovaných zdaňovacích obdobiach uviedol v kontrolných výkazoch transakcie od viacerých rizikových dodávateľov. Ako vyplýva z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia z celkového počtu 19 sporných dodávateľov má až 11 z nich zaregistrované sídlo na adrese C., F.. Ide o adresu, ktorá po zadaní do internetového prehliadača ukazuje starú ošarpanú budovu, na ktorej je podľa obchodného registra evidovaných celkovo 21 spoločností. Desiati deklarovaní dodávatelia majú aj rovnakého konateľa, a to občana Poľskej republiky F. E. C., pričom viacerí sú prepojení aj prostredníctvom účtovníčky Ing. R. F., ktorá je účtovníčkou a súčasne splnomocnenou zástupkyňou pre obojsmernú komunikáciu aj u daňového subjektu. Podľa údajov z kontrolných výkazov si sporní dodávatelia vykrývajú vlastnú daňovú povinnosť takmer výhradne prostredníctvom transakcií uvedených v časti B3 kontrolného výkazu (doklady z ERP). Správca dane poukázal aj na zistenie, že podľa výpisu z bankového účtu daňový subjekt deklarovaným dodávateľom neuhrádzal žiadne bezhotovostné platby.

19. Z uvedeného vyplýva, že žalovaný vymedzil viaceré konkrétne a vzájomne súvisiace skutočnosti, na základe ktorých uzavrel, že sú dané zákonom stanovené predpoklady pre vydanie predbežného opatrenia.

20. Na druhej strane správny súd zdôrazňuje, že konanie pred správnym súdom je pri všeobecnej správnej žalobe ovládané zásadou dispozičnou a koncentračnou. Prvá reprezentuje východisko, že predmet konania je v rukách žalobcu a súd môže spravidla preskúmať vec len v medziach žalobných bodov. Druhá je prejavom princípu, že žalobca môže svoje žalobné body uplatňovať len v zákonom stanovenej lehote (s výnimkou napríklad sociálnych vecí) a k neskôr uplatneným námietkam nie je v zásade už možné prihliadať. Správna žaloba teda musí obsahovať žalobné body, z ktorých musí byť zrejmé, z akých skutkových a právnych dôvodov žalobca považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné. Zmyslom žalobných bodov je jednoznačné stanovenie rámca požadovaného súdneho prieskumu, pričom nie je namieste, aby súd za žalobcu špekulatívne domýšľal ďalšie argumenty, či vyberal skutočnosti, ktoré žalobu podporujú. Takýmto postupom by prestal byť nestranným rozhodcom sporu.

21. Správny súd poukazuje na to, že žalobca vo písomnom vyjadrení k replike žalovaného rozšíril žalobné body, keď začal spochybňovať predbežne vyčíslenú nevyrubenú daň, ktorej zaplatenie sa vydaním predbežného opatrenia zabezpečuje a ďalej nezohľadnenie situácie ohľadne pandémie. Uvedené námietky však boli uplatnené oneskorene, po uplynutí dvojmesačnej lehoty na podanie správnej žaloby, a preto na ne správny súd neprihliada a nebude sa s nimi zaoberať. Riadne a včas uplatnené žalobcove žalobné body nesmerujú voči skutkovým zisteniam a následným právnym záverom ohľadne personálneho obsadenia štatutárneho orgánu žalobcu, prepojenia s inými spoločnosťami, obchodovania s rizikovými obchodnými partnermi, s ktorými pri obchodovaní boli realizované hotovostné platby. Žalobca takto nespochybňoval časť zistení správnych orgánov uvedených v odseku 18 tohto rozsudku, ktoré boli základom pre právne závery žalovaného. Z tohto dôvodu sa k uvedenému nebude vyjadrovať ani správny súd, nakoľko v zmysle podanej správnej žaloby a dispozičnej zásady uvedené nie je predmetom súdneho prieskumu.

22. Žalobné body žalobcu predstavujú v podstate tri námietky, a to ad a) jeho zahltenie množstvom podaní od správcu dane, konkrétne malo ísť o rozhodnutia o uložení predbežného opatrenia, o začatí daňového konania, výzvy na predloženie dokladov. V súvislosti s uvedeným namietal aj to, že daňová kontrola bola vykonávaná za 15 rôznych kalendárnych mesiacov, čo je neprimerané a neodôvodnené. Ďalej namietal ad b) že v išlo o obdobie, kedy jeho splnomocnená zástupkyňa mala vážne problémy spôsobené COVID-19, ktoré jej neumožňovali v krátkych lehotách reagovať na množstvo požiadaviek zo strany daňového úradu. Považoval za objektívne nesplniteľné reagovať na všetky požiadavky daňového úradu. A v neposlednom rade ad c) žalobca namietal, že daňovému úradu zasielal doklady, čo vyplýva aj z výzvy tohto úradu zo dňa 10.5.2022 a dňa 12.9.2022, sa zúčastnil pojednávania a odpovedal na otázky správcu dane. V intenciách takto formulovaných žalobných bodov bude správny súd realizovať súdny prieskum zákonnosti rozhodnutia žalovaného.

23. Pokiaľ ide o námietku týkajúcu sa zahltenia žalobcu výzvami a rozhodnutiami, tak správny súd uvádza, že žalobca uvedenú námietku formuloval všeobecne, bez toho, aby uviedol konkrétne dátumy doručenia takýchto rozhodnutí a výziev, ktorými by demonštroval existenciu tvrdenej ťaživej situácie. Je pritom zrejmé, že tieto neboli realizované súčasne. Napríklad výzvy na predloženie dokladov k daňovej kontrole z časového hľadiska predchádzali vydaniu 15 rozhodnutí o predbežnom opatrení, nakoľko práve nesplnenie povinnosti predložiť k daňovej kontrole doklady bolo jedným (nie však jediným) z dôvodov pre vydanie predbežného opatrenia. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na to, že lehota na predloženie dokladov bola žalobcovi na jeho žiadosť predlžovaná, avšak bez toho, že by v takto nanovo určenom čase došlo reálne k splneniu povinnosti.

24. Okrem toho zmienených 15 rozhodnutí o vydaní predbežného opatrenia nepredstavuje také rozhodnutia, ktoré by boli založené na iných skutkových okolnostiach a rozdielnych právnych záverov. Naopak sú odôvodnené obdobnými, resp. rovnakými skutkovými okolnosťami a právnymi závermi, a preto ich vydanie nepredstavuje pre žalobcu takú záťaž, aby ho to paralyzovalo. Samotná skutočnosť, že daňová kontrola je vykonávaná za viac mesiacov, predstavuje štandardný postup a v prípade, že žalobca vedie riadne účtovníctvo, nemôže byť pre neho neprekonateľnou prekážkou predložiť z tohto účtovníctva potrebné doklady pre výkon daňovej kontroly, resp. pre preukázanie oprávnenosti uplatneného odpočtu. S poukazom na uvedené nepovažuje správny súd uvedenú žalobnú námietku za dôvodnú.

25. S uvedeným úzko súvisí druhá námietka žalobcu, podľa ktorej „v tomto období“ mala splnomocnená zástupkyňa žalobcu zdravotné problémy, ktoré jej neumožňovali v krátkych lehotách reagovať. Odhliadnuc od toho, že nie je zrejmé, aký konkrétny časový úsek mal žalobca na mysli vyjadrením v „tomto období“, tak správnemu súdu nebol predložený žiaden doklad preukazujúci toto tvrdenie ohľadne závažného zdravotného stavu jeho splnomocnenej zástupkyne. Uvedenú skutočnosť žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Bez ohľadu na uvedené správny súd poukazuje na to, že vzťah zástupcu a zastúpeného, resp. nemožnosť zástupcu riadne plniť svoj zmluvný záväzok, sa dotýka týchto dvoch subjektov a nemá v zásade vplyv na tretiu osobu, voči ktorej mal zástupca realizovať úkony. Ak tu boli okolnosti, pre ktoré zástupca nebol schopný riadne vykonávať zastupovanie, teda riadne plniť svoj zmluvný záväzok, mal uvedené oznámiť zastupovanej osobe. Táto v záujme ochrany svojich záujmov mohla zvážiť zmenu v osobe zástupcu alebo realizovať iné vhodné kroky. Okrem toho správny súd opakovane poukazuje na to, že samotný žalobca žiadal o dodatočné poskytnutie lehoty na predloženie dokladov, pričom sám určil dodatočný termín, ktorému správca dane vyhovel. Z uvedeného sa dá predpokladať, že pri tejto žiadosti a určenie novej lehoty na predloženie dokladov sám zvážil svoju

situáciu, a určil lehotu, v ktorej je schopný požadované doklady predložiť. Uvedená žalobná námietka teda taktiež nie je dôvodná.

26. V neposlednom rade mal žalobca za to, že mal žalovaný zohľadniť skutočnosť, že začal v rámci prebiehajúcej daňovej kontrole predkladať doklady a odpovedal na otázky správcu dane pri ústnom pojednávaní konanom dňa 12.9.2022. K uvedenému správny súd uvádza, že ústne pojednávanie, na ktoré sa žalobca odvoláva bolo realizované až po vydaní žalobou napadnutého rozhodnutia, a preto na uvedené nie je možné prihliadať. Pokiaľ ide o to, že žalobca po vydaní prvostupňového rozhodnutia vo veci predbežného opatrenia začal predkladať správcovi dane doklady, tak toto samé o sebe nie je dôvodom nezákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia. Správny súd opakovane poukazuje na to, že nepredloženie dokladov bolo jedným a z ďaleka nie jediným dôvodom vydania predbežného opatrenia. Uvedený dôvod bol vyhodnotený aj v kontexte iných zistených skutočností, z ktorých väčšinu žalobca v správnej žalobe ani nerozporoval. Správny súd má pritom za to, že tu nebol zistený a preukázaný žiaden objektívny dôvod, pre ktorý žalobca po začatí daňovej kontroly riadne nepredložil svoje účtovné doklady. Uvedené začal realizovať až pod ťarchou vydania predbežného opatrenia, a to tiež len postupne. Uvedené správanie v kontexte ostatných zistených skutočností bolo riadne a správne vyhodnotené.

27. Správny súd ďalej poukazuje na to, že žalobca opakovane v správnej žalobe vo všeobecnej rovine konštatoval šikanóznosť a neprimeranosť vydaného predbežného opatrenia. Uvedené konštatovania však boli namietané vo všeobecnej rovine a správny súd nie je oprávnený sám vyhľadávať potenciálne dôvody pre takýto zásah do práv žalobcu. Naopak, správny súd v intenciách včas uplatnených žalobných bodov nezistil porušenie zákona, ktoré by odôvodňovalo zrušenie žalobou napadnutého rozhodnutia. S poukazom na uvedené bola správna žaloba zamietnutá podľa .

28. O trovách konania bolo rozhodnuté podľa tak, že úspešnému žalovanému súd náhradu trov nepriznal, nakoľko žalovanému žiadne dôvodne vynaložené trovy nevznikli a žalovaný si náhradu trov konania ani neuplatnil.

29. Senát krajského súdu v danej veci rozhodol pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať na Krajský súd v Trenčíne kasačnú sťažnosť v lehote 30 dní odo dňa jeho doručenia. Zmeškanie lehoty nemožno odpustiť. V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body") a návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. To neplatí, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, ak ide o konania o správnej žalobe podľa a alebo ak je žalovaným Centrum právnej pomoci.