Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16C/132/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II v konaní pred samosudkyňou JUDr. Evou Bielikovou v právnej veci navrhovateľa: O. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. XX/A, XXX XX N. zastúpený: Hudec s.r.o., Lazaretská 23, 811 09 Bratislava proti odporkyni: O.. O. Z., D.. XX.XX.XXXX, H. N. Č. XX/A, XXX XX N., zastúpená: JUDr. Mojmír Plavec, advokát, so sídlom Ul.29 augusta č.5, 811 08 Bratislava o ochranu osobnosti, takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Navrhovateľ je p o v i n n ý zaplatiť odporkyni náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 416,01 €, do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 04.06.2013 domáhal, aby súd uložil odporkyni povinnosť zdržať sa do budúcnosti doručovania hromadných listov adresovaných 3. osobám obsahujúcim hodnotenia navrhovateľa. Navrhovateľ taktiež žiadal, aby bola odporkyni uložená povinnosť v lehote do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručiť do každej schránky v bytovom dome na Č. X. XX- XX/A S. N. a tiež zverejniť na oznamovacích tabuliach v bytovom dome na Č. X. Č..XX-XX/A S. N. na dobu 14 dní list v nasledovnom znení:

,,Dolu podpísaná O.. O. Z. sa týmto ospravedlňujem p. Marekovi Szabovi za informácie o jeho osobe, a o jeho správaní ku mne, obsiahnuté v mojom liste z 21.03.2013, ktoré mohli vyvolať dojem, že som ním obťažovaná a šikanovaná, a že p. Szabo je udavač a prevádzateľ nebezpečných praktík, čo nie je pravda.",

ktorý vlastnoručne podpíše.

Okrem zdržania sa doručovania hromadných listov odporkyňou a uverejnenia ospravedlnenia sa navrhovateľ od odporkyne domáhal taktiež náhrady trov konania.

Podaný návrh navrhovateľ odôvodnil tým, že odporkyňa dňa 20.03.2013 napísala list nasledujúceho znenia a ten doručila všetkým vlastníkom bytového domu na Č. ulici do ich schránok. Znenie predmetného listu je nasledovné:

,,Vážení susedia,

dovoľte mi informovať Vás o nebezpečných praktikách, ktoré prevádza domový dôverník, ktorého ste si zvolili a mal by zastupovať aj mňa, ako nového obyvateľa našej bytovky.

V septembri 2010, keď som sa rozhodla z viacerých ponúk, ktorý byt si kúpim, dala som prednosť práve bytu v tejto bytovke, lebo som dúfala, že bytovka s menším počtom bytov je lepšia na spolužitie medzi susedmi. Bohužiaľ som netušila, že odo dňa, keď sa nasťahujem, začne ma domový dôverník neustále obťažovať. Najprv vypisovaním rôznych lístočkov na dvere, SMS správ a neskôr podaním žaloby na terasu a pozemky, ktoré mi vraj nepatria. Za vrchol všetkého považujem jeho požiadanie nášho správcu (AMC-A správa nehnuteľností s.r.o.) v mene Vás všetkých, o podanie žiadosti na Stavebný úrad Ružinov na preverenie čiernej stavby! Ako to vôbec nazvať? Obyčajne - udavačstvo.

Na takýchto praktikách sa zúčastňuje aj správca, ktorého si všetci platíme, čiže aj ja a mal by zastupovať teda aj mňa. Správca však nepovažoval za potrebné ma o tom upovedomiť a pritom všetky podklady, projekty k tomuto domu musí mať založené on. Na dôvažok, keďže spravuje túto budovu dlhšie, určite ju dobre pozná. Dnes domový dôverník prostredníctvom správcu udal mňa za tkz. čiernu stavbu, zajtra možno niektorého z Vás za balkón, garáž, okno alebo iný nezmysel.

Čo sa týka sporu o terasy, pri otázke prečo tento spor neprebehol skôr ako som kúpila byt ja som nedostala riadnu odpoveď. Na moju otázku, že o čo tu vlastne ide, aký by ste z toho mali mať praktický úžitok, okrem obohatenia sa na môj úkor, domový dôverník odpovedal, že ide o p r i n c í p. Doposiaľ som nevedela, že princíp znamená rozhnevať susedov. Som lekárka a dennodenne pomáham, liečim ľudí a tak tento p r i n c í p mi je veľmi, veľmi vzdialený.

Ako prílohu si Vám dovolím priložiť stanovisko pána L.. S. k terasám, ktoré je jasné a zrozumiteľné. Ja celý súdny proces vedený proti mne považujem za útok voči mojej osobe, len nemôžem uveriť, že všetci ste na strane domového dôverníka. Preto Vás milí susedia chcem požiadať, ak s ním nesúhlasíte, prejavte mi Vašu podporu tým, že ma budete kontaktovať, alebo ma navštívite.

Mnohých z Vás som nemala možnosť ani spoznať a ani Vy mňa a preto stále rozmýšľam kto a prečo túto štvavú hru hrá.

S úctou

O. Z.

Kontakt:

XXXX XXX XXX"

Navrhovateľ v podanom návrhu ďalej uviedol, že odporkyňa sa stala vlastníčkou bytu v bytovom dome na Č.Č. X. Č.. XX/A od 05.08.2010. Zhruba od polovice roku 2011 začala byť odporkyňa upozorňovaná ostatnými vlastníkmi bytov na porušovanie pravidiel s parkovaním motorových vozidiel v areáli domu na ktorých sa uzniesli vlastníci bytov na schôdzach konaných dňa 21.03.2006 a 14.11.2006. Nakoľko podľa tvrdení navrhovateľa odporkyňa ignorovala prvú výzvu navrhovateľa, zaslal navrhovateľ odporkyni dňa 27.10.2011 opakovanú výzvu na ktorú taktiež nereagovala a pokračovala v nerešpektovaní oznamov vyvesených v bytovom dome. Okrem iného išlo aj o nerešpektovanie oznamu o zamykaní chodbových dverí z dôvodu zvýšenia bezpečnosti bytového domu. V dôsledku konania odporkyne navrhovateľ na vchodové dvere bytu odporkyne vyvesil list, v ktorom ju vyzval na rešpektovanie pravidiel bytového domu. Odporkyňa nezjednala žiadnu nápravu rešpektovania zavedených pravidiel, pričom svoje konanie ešte vyeskalovala listom zo dňa 20.03.2013. Podľa názoru navrhovateľa štylizácia a použité výrazové prostriedky v liste navodzujú dojem, že odporkyňa je navrhovateľom sexuálne obťažovaná, pričom súčasne označuje všetky navrhovateľom vykonané úkony ako zvoleného zástupcu vlastníkov za udavačstvo. Odporkyňa sa podľa navrhovateľa snažila navodiť dojem obťažovanej obete a zároveň verejne poškodiť vnímanie osoby navrhovateľa v očiach ostatných vlastníkov bytov v bytovom dome. Navrhovateľa odporkyňu vyzval listom zo dňa 24.03.2013 na verejné ospravedlnenie s korekciou ním namietaných formulácií, vylučujúcich akýkoľvek negatívny dopad na vnímanie jeho osoby v očiach ostatných vlastníkov bytov. Konaním odporkyne malo teda podľa navrhovateľa dôjsť k neoprávnenému zásahu do jeho osobnostných práv, a to k poškodeniu jeho dobrého mena a cti.

Odporkyňa sa k podanému návrhu vyjadrila písomne podaním doručeným súdu dňa 26.07.2013. Uviedla v ňom, že návrh považuje v celom rozsahu za nedôvodný. Uviedla, že navrhovateľ sa od okamihu, kedy sa nasťahovala do predmetnej bytovky správal k odporkyni obťažujúco a to adresovaním rôznych odkazov prilepených na dvere, formou SMS správ, e-mailov. Neskoršie podal navrhovateľ na odporkyňu žalobu, ktorou bolo spochybnené jej vlastnícke právo k pozemkom, ktoré nadobudla riadnou kúpnou

zmluvou od svojho predchodcu. Osobný spor medzi navrhovateľom a odporkyňou vyústil až do konania navrhovateľa, ktoré malo za následok zbúranie oplotenia predzáhradky k bytu navrhovateľky, ktorá tvorí právoplatne skolaudovanú súčasť bytového domu. Keďže obťažujúce správanie sa navrhovateľa po určitom čase prekročilo únosnú mieru, rozhodla sa odporkyňa poukázať na jeho správanie formou otvoreného listu. Jej snahou nebolo zdiskreditovať navrhovateľa, odporkyňa sa iba ako žena chcela účinne brániť voči jeho útokom a zásahom do jej súkromia. Odporkyňa ďalej uviedla, že od jej nasťahovania sa do bytu v bytovom dome na Č. ulici vznikla zo strany navrhovateľa voči nej určitá miera sympatií, ktoré však odporkyňa nemala záujem opätovať v očakávanej intenzite. Nechtiac sa takto dostala do "vzťahového trojuholníka" pričom neskôr bola označená za dôvod problému v osobnom vzťahu navrhovateľa a jeho partnerky. Tieto tvrdenia preukazuje e-mailom navrhovateľa, ktorý jej zaslal navrhovateľ po následnej osobnej konfrontácii s jeho partnerkou. Čo sa týka obsahu predmetného listu, podľa jej názoru odporca posudzuje predmetný list príliš vyhranene a tendenčne a podľa jej názoru sa v ňom nenachádza nič, čo by mohlo navrhovateľa dehonestovať, znížiť jeho česť, či inak zasiahnuť do jeho osobnostných práv. Okrem vecnej stránky mala výhrady aj k samotnému zneniu petitu, ktorým sa navrhovateľ domáha, aby bola odporkyni uložená povinnosť zdržať sa do budúcnosti doručovania hromadných listov adresovaným tretím osobám obsahujúcich hodnotenie navrhovateľa. Ak by jej súd uložil túto povinnosť, obmedzil by tým jej základné právo priznané a to právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom, alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idei a informácie bez ohľadu na hranice štátu tak, ako to vyplýva z článku 26 ods. 2 SR. Taktiež poukázala na znenie SR, z ktorého vyplýva, že slobodu prejavu, právo vyhľadávať a šíriť informácie možno obmedziť zákonom, ak ide o opatrenia v demokratickej spoločnosti nevyhnutné na ochranu práv a slobôd iných, bezpečnosť štátu, verejného poriadku, ochranu verejného zdravia a mravnosti. Odporkyňa je naviac názoru, že za neoprávnený zásah do osobnosti fyzickej osoby sa nedá považovať zásah, ku ktorému došlo v rámci výkonu práva kritiky za predpokladu, že zásah predstavuje kritiku právom prípustnú alebo oprávnenú. Právom prípustná kritika predpokladá, že pri nej nie sú prekročené hranice vecnej a konkrétnej kritiky. Odporkyňa taktiež namieta svoju povinnosť, ktorá jej má byť uložená s rozhodnutím súdu a to, aby v lehote 15dní odo dňa právoplatnosti rozsudku doručila do každej schránky list v bytovom dome na Č. X. Č.. XX - XXA S. N., ako aj povinnosť zverejniť na oznamovacích tabuliach po dobu 14 dní list s textom.

"Dolu podpísaná O.. O. Z. sa týmto ospravedlňujem A.. O. Z. za informácie o jeho osobe, a o jeho správaní ku mne, obsiahnuté v mojom liste z 21.03.2013, ktoré mohli vyvolať dojem, že som ním obťažovaná a šikanovaná, a že p. Z. je udavač a prevádzateľ nebezpečných praktík, čo nie je pravda." Ako dôvod uvádza, že navrhovateľ nepreukázal svoje tvrdenia, že otvorený list, ktorý mal zakladať údajný zásah do jeho osobnostných práv bol riadne doručený všetkým obyvateľom bytového dumu na Č. X. Č.. XX - XXA, ako aj to, že sa aj všetci obyvatelia bytového domu oboznámili s jeho obsahom.

Súd vo veci nariadil pojednávanie a vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom odporkyne, výsluchmi svedkov L.. M. Z., L.. O. W., L.. L. O., O. Š., L.. O. Z., ako aj listinnými dôkazmi predloženými účastníkmi konania tvoriacimi obsah spisu.

Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav:

Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že navrhovateľ je vlastníkom bytu č. XX nachádzajúceho sa na prvom poschodí bytového domu na Č.L. XX/A S. N.. Z výpisu LV č. XXXX vyplýva, že odporkyňa je vlastníčkou bytu č. XX nachádzajúceho sa na prízemí bytového domu na Č. XX/A S. N..

Zo zápisnice zo schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov bytového domu Č. XX - XXA S. N. konanej dňa 07.12.2010 vyplýva, že za zástupcu vlastníkov bytového domu bol zvolený navrhovateľ.

Navrhovateľ prvý krát mailom dňa 02.08.2011 a opakovane dňa odoslaným dňa 27.10.2011 vyzval odporkyňu na rešpektovanie vlastníckeho práva ostatných obyvateľov bytového domu z dôvodu súbežného parkovania viacerých áut v areáli. V maily ďalej uviedol, že vzhľadom na rozlohu jej bytu jej prináleží podiel na parkovacej ploche len vo veľkosti jedného parkovacieho miesta. Zároveň ju upozornil na platnosť uznesenia č. 6 prijatého vlastníkmi bytov a nebytových priestorov dňa 14.11.2006, ktoré stanovuje možnosť vyrubenia sankčného poplatku prostredníctvom správcu domu.

Odporkyňa listom, na ktorom nie je uvedený konkrétny dátum informovala susedov o nebezpečných praktikách domového dôverníka (navrhovateľa). V predmetnom liste uviedla, že ju domový dôverník neustále obťažuje, čo špecifikovala tak, že jej vypisuje rôzne lístočky na dvere, SMS správy, ako aj to, že bola na ňu podaná žaloba na súd. Toto správanie označila tak, že si položila otázku: "Ako to vôbec nazvať? Obyčajne - udavačstvo."

Ďalšiu "otázku", ktorú si položila odporkyňa v predmetnom liste adresovanom susedom bolo: "Preto stále rozmýšľam, kto a prečo túto štvavú hru hrá?".

Navrhovateľ vo svojej výpovedi pred súdom uviedol, že funkciu zástupcu vlastníkov vyková od roku 2010 až doposiaľ. V rámci plnenia si povinnosti vyplývajúcich mu z funkcie sa snaží, aby boli dodržiavané pravidlá, ktoré boli dohodnuté medzi vlastníkmi pre ich spokojnosť. V danej veci sa cíti byť dotknutý a to z dôvodu, že niekto, kto nerešpektuje dohodnuté pravidlá (odporkyňa) nerieši problém priamo s ním, alebo na schôdzi vlastníkov, ale rieši to listom zaslaným všetkým ostatným vlastníkom. V predmetnom liste sú podľa neho uvedené dehonestujúce prívlastky adresované na jeho osobu a verejného ospravedlnenia sa domáha z dôvodu, že chce, aby tento dojem, ktorý bol predmetným listom vyvolaný, bol rovnakou formou aj napravený. Okrem toho ho označuje za udavača, vykonávateľa nebezpečných praktík a niekoho, kto hrá štvavú hru. Predmetnými vyjadreniami odporkyňa zasiahla do jeho osobnostných práv, pričom tento zásah bližšie navrhovateľ nekonkretizoval. Navrhovateľ ďalej uviedol, že s ostatnými vlastníkmi v bytovom dome má výborné vzťahy, pričom po liste odporkyne sa zmenili jeho vzťahy najmä so ženskou časťou osadenstva bytového domu. Jeho vzťah s pánom Z. a pánom W. charakterizoval ako susedský, pričom uviedol, že podľa neho sú to asi jediné osoby, ktorým záleží na chode domu. Jeho zásah do osobnostných práv, konkrétne do jeho cti a dôstojnosti navrhovateľ vidí v tom, že ho odporkyňa v liste označila ako osobu, ktorá ju obťažuje, pričom podľa jeho názoru z kontextu listu sa dalo usúdiť, že ide o sexuálne obťažovanie. Taktiež ho označila prívlastkom udavač a to v súvislosti s konaním, ktoré na podnet vlastníkov bytov inicioval správca domu. Taktiež sa ohradil voči slovnému spojeniu, ktorým bol označený ako štváč. Vo výpovedi ďalej uviedol, že odporkyňa vyvolala nezhody, ktoré mal so svojou priateľkou.

Odporkyňa vo svojej výpovedi pred súdom uviedla, že o chode bytového domu bola informovaná navrhovateľom ako bytovým dôverníkom. V čase, keď kúpila byt bola jej komunikácia s navrhovateľom bezproblémová. Vždy bol voči nej ochotný a ústretový a to až do novembra 2010. Vtedy jej pri vchodových dverách zazvonila priateľka navrhovateľa, ktorá ju hrubým spôsobom osočila a obvinila z toho, že zasahuje do ich života. Ona dôvody jej výstupu nechápala, pričom priateľka navrhovateľa jej povedala, že si počká kým bude mať ona priateľa a urobí jej to isté. Následne navrhovateľovi poslala mail, kde mu uviedla, že si viac neželá podobné výstupy a to najmä z dôvodu, že nepozná dôvod takéhoto konania. Na druhý deň sa stretla s navrhovateľom a s jeho priateľkou, pričom navrhovateľ jej uviedol, že jeho priateľka jej chce niečo vysvetliť resp. sa jej chce ospravedlniť. Ona celú situáciu uzavrela tak, že im povedala, že si neželá, aby sa takéto niečo opakovala a tým to považovala za vybavené. Bezprostredne po tomto stretnutí došlo k zmene v správaní navrhovateľa voči nej. Jeho správanie sa stalo voči nej značne nátlakové, pričom navrhovateľ ju začal upozorňovať na problémy s pozemkom, ktorého je výlučnou vlastníčkou. V roku 2011 bola voči odporkyni podaná žaloba zo strany navrhovateľa a začalo sa stávať to, že mala vchodové dvere polepené lístočkami a taktiež aj motorové vozidlo. Čo sa týka parkovania motorových vozidiel, čo jej bolo zo strany navrhovateľa vytýkané, uviedla, že keď sa v roku 2010 nasťahovala bolo v byte potrebné urobiť určité rekonštrukčné práce, pričom potvrdila, že v tom čase chodilo ku nej viacero osôb. Ona však navrhovateľovi oznámila, že v byte prebiehajú rekonštrukčné práce a nakoľko je tam zvýšený počet osôb môže sa stať, že na vyhradených miestach parkujú aj iné motorové vozidlá ako jej. Prvej schôdze vlastníkov sa zúčastnila v roku 2012, pričom podotkla, že väčšinoví vlastníci v bytovom dome na Č. X. XX V. XX/A sú traja ľudia a to je navrhovateľ, pán W. a pán Z.. Na tejto schôdzi prítomným vysvetlila prečo čiastočne nerešpektovala pravidlá týkajúce sa parkovania pred domom, pričom pán Z. a pán W. jej povedali, že to chápu a nemali s tým žiadny problém. Čo sa týka jej účasti na schôdzi vlastníkov konanej v marci 2013, na ktorej sa preberal list, ktorý adresovala susedom a v ktorom vyjadrila svoje výhrady voči činnosti navrhovateľa uviedla, že na tejto schôdzi sa nezúčastnila z dôvodu, že v tom čase bola hospitalizovaná. Pre priblíženie dôvodu, pre ktorý sa rozhodla takýto list napísať a zaslať ostatným vlastníkom bolo, že navrhovateľ jej povedal, že oplotenie terasy na jej pozemku si má dať odstrániť, lebo ho dá odstrániť on. Navrhovateľ svoje slovo aj dodržal, keď v máji 2013 ráno prišla na jej pozemok skupina ľudí, ktorým navrhovateľ nariadil zbúranie plota. Po jej upozornení, aby prestali s búraním zavolala políciu, pričom navrhovateľ spolu s ostatnými

počkali, kým policajti odišli a zbúrali aj druhý plot. Po týchto skúsenostiach so správaním sa navrhovateľa ako zástupcu vlastníkov považovala za potrebné poukázať na tieto skutočnosti a informovať o jeho správaní aj ostatných vlastníkov. S navrhovateľom je v niekoľkých súdnych sporoch, z toho všetky sú iniciované navrhovateľom. Vo výpovedi ďalej uviedla, že list nebol doručený všetkým vlastníkom bytov na Č.L. XX -XX/A. Na priblíženie výrazu "prevádzač nebezpečných praktík" uviedla, že na ňu nebezpečne pôsobilo to, že navrhovateľ na ňu striehol, vyhľadával ju, ako aj to, že sa jej vyhrážal, že jej dá zbúrať plot. Čo sa týka ňou položenej otázky: "Kto a prečo túto štvavú hru hrá?" uviedla, že vychádzala z toho, že väčšinovými vlastníkmi bytov sú navrhovateľ, pán W. a pán Z., ktorých niekoľko krát videla v družnom rozhovore a prišlo jej prirodzené opýtať sa, kto vlastne predmetný bytový dom ovláda, pretože podľa jej názoru stačí, aby sa dohodli traja ľudia, ktorí to tam budú všetko riadiť.

Svedkyňa L.. L. O., ako susedka navrhovateľa a odporkyne uviedla, že nevie čo presne bolo obsahom predmetného listu a podľa nej ide o úplnú malichernosť, pričom jej vzťah k účastníkom sa predmetným listom nijako nezmenil. Svedok L.. O. Z. uviedol, že má vedomosť o tom, že odporkyňa hádzala do schránok nájomníkom list, ktorým sa ich snažila vyburcovať k aktivite. List ho oslovil, bol vecný s tým, že ihneď sa odporkyni ozval telefonicky a povedal jej, že je na jej strane. Ďalej uviedol, že bytový dom na Č. XX V. XXA je ovládaný štyrmi osobami (navrhovateľ, L.. Z., L.. W. V. L.. O.) a keďže tieto štyri osoby dokúpili ešte ďalšie priestory ovládajú celý bytový dom. On je vlastníkom bytu na Č. ulici, pričom jeho vzťah k navrhovateľovi ako aj k odporkyni sa po doručení predmetného listu ničím nezmenil a ani ho to nijako neovplyvnilo. Taktiež uviedol, že má vedomosť o tom, že navrhovateľ vedie niekoľko súdnych sporov a má výhrady voči jeho výkonu funkcie ako zástupcu vlastníkov, nakoľko v dôsledku jeho správania sú v bytovom dome na Č. ulici vážne narušené susedské vzťahy.

Svedok L.. M. Z. - sused navrhovateľa a odporkyne vo výpovedi uviedol, že listom bol pohoršený a zaskočený, preberali ho aj v rodine a s obsahom listu nesúhlasí. Predmetný list podľa jeho názoru naštrbil dôveru navrhovateľa, nakoľko v liste boli spochybnené jeho kvality v súvislosti s výkonom jeho funkcie ako zástupcu vlastníkov. Ďalej uviedol, že nikdy si nevšimol správanie navrhovateľa k odporkyni, ktoré by mohlo mať sexuálny podtón, alebo sexuálne narážky. Navrhovateľa vníma ako seriózneho človeka, pričom v konečnom dôsledku sa listom jeho vzťah k nemu v ničom nezmenil.

Svedok L.. O. W. - taktiež sused navrhovateľa a odporkyne uviedol, že nepozná dôvod prečo vznikol predmetný list, pričom jeho postoj k navrhovateľovi sa listom v ničom nezmenil. Taktiež si nikdy nevšimol, že by malo správanie navrhovateľa voči odporkyni nejaký sexuálny podtón.

Svedkyňa O. Š. - priateľka navrhovateľa uviedla, že list jej navrhovateľ zaslal oskenovaný mailom, načo ona sa ho hneď pýtala, čo to má byť. Navrhovateľ jej uviedol, že toto bude riešiť a nepovažuje to za korektné. Nebolo jej to jedno a zamýšľala sa nad tým, ako sa na ňu budú ostatní pozerať. Navrhovateľ jej celú situáciu vysvetlil tak, že nič čo je v liste uvedené sa nezakladá na pravde, pričom po tomto vysvetlení to už ďalej neriešila.

Po právnej stránke súd vec posúdil nasledovne:

Podľa fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života a zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy.

Podľa podobizne, obrazové snímky a obrazové a zvukové záznamy sa môžu bez privolenia fyzickej osoby vyhotoviť alebo použiť primeraným spôsobom tiež na vedecké a umelecké účely a pre tlačové, filmové, rozhlasové a televízne spravodajstvo. Ani také použitie však nesmie byť v rozpore s oprávnenými záujmami fyzickej osoby.

Podľa fyzická osoba má právo najmä sa domáhať, aby sa upustilo od neoprávnených zásahov do práva na ochranu jej osobnosti, aby sa odstránili následky týchto zásahov a aby jej bolo dané primeranú zadosťučinenie.

Podľa pokiaľ by sa nezdalo postačujúce zadosťučinenie podľa odseku 1 najmä preto, že bola v značnej miere znížená dôstojnosť fyzickej osoby alebo jej vážnosť v spoločnosti, má fyzická osoba tiež právo na náhradu nemajetkovej ujmy v peniazoch.

Podľa výšku náhrady podľa odseku 2 určí súd s prihliadnutím na závažnosť vzniknutej ujmy a na okolnosti, za ktorých k porušeniu práva došlo.

Podľa každý má právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa sloboda prejavu a právo na informácie sú zaručené.

Podľa každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez ohľadu na hranice štátu. Vydávanie tlače nepodlieha povoľovaciemu konaniu. Podnikanie v odbore rozhlasu a televízie sa môže viazať na povolenie štátu. Podmienky ustanoví zákon.

Podľa len súd rozhoduje o vine a treste za trestné činy. Podľa každý, proti komu sa vedie trestné konanie, považuje sa za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.

Podľa čl. 10 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd každý má právo na slobodu prejavu. Toto právo zahŕňa slobodu zastávať názory a prijímať a rozširovať informácie alebo myšlienky bez zasahovania štátnych orgánov a bez ohľadu na hranice. Tento článok nebráni štátom, aby vyžadovali udeľovanie povolení rozhlasovým, televíznym alebo filmovým spoločnostiam.

Podľa čl. 10 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd výkon týchto slobôd, pretože zahŕňa aj povinnosti aj zodpovednosť, môže podliehať takým formalitám, podmienkam, obmedzeniam alebo sankciám, ktoré ustanovuje zákon a ktoré sú nevyhnutné v demokratickej spoločnosti v záujme národnej bezpečnosti, územnej celistvosti, predchádzania nepokojom a zločinnosti, ochrany zdravia alebo morálky, ochrany povesti alebo práv iných, zabráneniu úniku dôverných informácií alebo zachovania autority a nestrannosti súdnej moci.

Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, v ktorom je súd viazaný petitom návrhu.

Ustanovenie § 13 Obč. zák. upravuje tri prostriedky občianskoprávnej ochrany pre prípad neoprávneného zásahu do osobnosti fyzickej osoby, ktoré môže fyzická osoba uplatniť prostredníctvom troch občianskoprávnych návrhov (žalôb), a to: negatórnym návrhom (upustenie od neoprávnených zásahov), reštitučným alebo odstraňovacím návrhom (odstránenie následkov už uskutočnených neoprávnených zásahov), satisfakčným návrhom (poskytnutie primeraného zadosťučinenia).

Nevyhnutným predpokladom pre poskytnutie ochrany pred zásahmi do práva na ochranu osobnosti v zmysle § 13 a nasl. Obč. zákonníka je teda okrem iného skutočnosť, že zásah bol neoprávnený. Pre vznik zodpovednosti za neoprávnený zásah je potrebná existencia protiprávneho zásahu objektívne spôsobilého vyvolať ujmu spočívajúcu v porušení alebo ohrození osobnosti fyzickej osoby v priamej príčinnej súvislosti s ktorou došlo k neoprávnenému zásahu. Všetky podmienky musia byť splnené súčasne, aby vznikol právny vzťah, obsahom ktorého je právo fyzickej osoby domáhať sa ochrany a povinnosť subjektu zásahu súdom uloženú povinnosť znášať. Zásah musí byť spôsobilý narušiť integritu fyzickej osoby, znížiť hodnotu jej osobnosti, privodiť jej ujmu na cti, dôstojnosti a spoločenskej vážnosti.

Neoprávneným zásahom je taký zásah do osobnosti fyzickej osoby, ktorý je v rozpore s objektívnym právom t.j. s právnym poriadkom.

Základné hodnoty ľudskej osobnosti sú ľudská dôstojnosť a osobná česť. Práva na zachovanie ľudskej dôstojnosti a osobnej cti sú zaručené a ich ochrana .

Ľudská dôstojnosť je kategória, ktorá charakterizuje človeka ako ľudskú bytosť, patrí každému bez výnimky a rozdielu. Právo na ochranu ľudskej dôstojnosti zabezpečuje každému človeku život pri rešpektovaní určitej všeobecne uznávanej hranice slušnosti, pri rešpektovaní svojbytosti každej ľudskej bytosti. Každý má rovnaké právo na zachovanie ľudskej dôstojnosti a na rovnakú ochranu pred jej ponižovaním.

Na druhej strane česť je výrazom určitej úcty, uznania, ocenenia, vážnosti fyzickej osoby, ktorú požíva pre svoje správania, konanie a postoje u ostatných členov spoločnosti a ktorá ovplyvňuje jej postavenie a uplatnenie v spoločnosti.

Pri zdržovacom nároku, ktorého sa navrhovateľ podanou žalobou domáha, je nevyhnutné, aby neoprávnený zásah trval alebo, aby tu bola reálna hrozba jeho opakovania v budúcnosti. Splnenie tejto podmienky je predpokladom úspechu uplatnenia tohto nároku navrhovateľa a obdobná žaloba preto neprichádza do úvahy tam, kde ide o jednorazový a už dokonaný zásah. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že odporkyňa doručovala list vlastníkom bytového domu na Č. X. XX V. XX/A, tak, že ho vhodila do poštových schránok. Ako sama však uviedla, nedoručila ho všetkým vlastníkom resp. ho nehodila do všetkých poštových schránok, pričom konala tak v úmysle nie uraziť navrhovateľa, ale poukázať na niektoré výhrady voči jeho činnosti ako zástupcu vlastníkov. Konanie odporkyne možno vyhodnotiť ako jednorazové a už dokonané. Preto podľa názoru súdu, návrhu navrhovateľa v časti zdržania sa do budúcnosti doručovania hromadných listov adresovaných tretím osobám obsahujúcim hodnotenie navrhovateľa odporkyňou nie je možné vyhovieť. Tento občianskoprávny prostriedok, smeruje k tomu, aby odporkyňa upustila od neoprávneného zásahu do osobnostných práv navrhovateľa ( má preventívny charakter), nie je však ale prípustné, aby bola odporkyni uložená povinnosť, ktorá by jej znemožňovala do budúcnosti prejavovať svoj názor, prípadne kritiku. Samotná SR v článku 26 ods.1 zaručuje každému právo na slobodu prejavu a právo na informácie. Takýmto rozhodnutím by došlo k neprimeranému zásahu do zaručených práv odporkyne.

Druhý nárok, ktorého sa navrhovateľ voči odporkyni domáha je povinnosť odporkyne doručiť do každej schránky v bytovom dome na Č.L. X. Č.. XX-XX/A a taktiež zverejniť na oznamovacích tabuliach v bytovom dome na Č. X. Č.. XX-XX/A list s textom vyššie uvedeného znenia. Konkrétne sa má odporkyňa v danom liste navrhovateľovi ospravedlniť za informácie o jeho osobe, a o jeho správaní ku nej, ktoré mohli vyvolať dojem, že je ním obťažovaná a šikanovaná a že navrhovateľ je udavač a prevádzateľ nebezpečných praktík, čo nie je pravda. Ako teda vyplýva z vyššie uvedeného, navrhovateľ sa okrem zdržania sa doručovania hromadných listov domáha aj morálnej satisfakcie. Podľa ustálenej judikatúry je pri posudzovaní adekvátnosti nárokovej formy ospravedlnenia potrebné zohľadňovať aj to, či primeraným zadosťučinením podľa , nemôže byť ospravedlnenie uverejnené za takých okolností, že až z uverejneného ospravedlnenia sa určitá časť verejnosti dozvie o zásahu do osobnostných práv fyzickej osoby, o ktorom by sa inak nedozvedela, a ktorý by do tej doby nemohol vážnosť postihnutej fyzickej osoby v očiach danej časti verejnosti znížiť. V danom prípade, navrhovateľ nepreukázal, že predmetný list odporkyne bol doručený všetkým vlastníkom. Z uvedeného tak vyplýva ,že určité osoby by sa dozvedeli o navrhovateľom tvrdenom zásahu do jeho osobnostných práv až po doručení ospravedlnenia.

Pri posudzovaní výrokov odporkyne nie je možné izolovať len niektoré výroky a vytrhávať ich z kontextu situačného zakotvenia, a to i s prihliadnutím k tomu, že priznať navrhovateľovi právnu ochranu by bolo popretím rovnosti strán a rovnakých práv účastníkov konania, ktorých obojstranné chovanie spojené s množstvom útokov na práva a postavenie druhého s napadaním a obviňovaním, nie je možné prehliadnuť. Pri posudzovaní výrokov odporkyne, konkrétne jej výroku položeného ako otázka: ,,Ako to vôbec nazvať? Obyčajne - udavačstvo", ako aj výroku: ,,Preto stále rozmýšľam, kto a prečo túto štvavú hru hrá" v kontexte celého listu možno podľa názoru súdu konštatovať, že k tak intenzívnemu excesu ako uvádza navrhovateľ nedošlo, a miera kritiky odporkyne, ktorá mala určitý skutkový základ nevybočila z rámca obojstranných útokov medzi účastníkmi. Súd taktiež poukazuje na výpovede svedkov, z ktorých ani jeden neuviedol, že by odporkyňou uvedený termín ,,obťažovaná" chápal tak, že navrhovateľ odporkyňu obťažuje sexuálne, ako to uvádza navrhovateľ. Taktiež odporkyňou položená otázka: ,,Ako to vôbec nazvať? Obyčajne - udavačstvo", je podľa názoru súdu položená v ponímaní celého kontextu listu všeobecne, pričom odporkyňa sa v liste vyjadruje nielen ku správaniu sa navrhovateľa, ale aj správcu bytového domu.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd zastáva názor, že v dôsledku listu odporkyne nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, konkrétne nedošlo ním k porušeniu jeho dobrého mena a cti, pričom podľa názoru súdu text predmetného listu nebol ani objektívne spôsobilý narušiť alebo ohroziť práva navrhovateľa chránené ustanovením . Je pravdou, že to isté tvrdenie nemusí znamenať neprípustný zásah do ochrany osobnosti, aj keď je nepravdivé; práve tak však to isté

tvrdenie môže byť neprípustným zásahom, aj keď je pravdivé. Záver o tom, či ide o neprípustný zásah, závisí od zhodnotenia všetkých okolností, za ktorých k tvrdeniu došlo, ako aj súvislostí, v ktorých bol zásah urobený.

S poukazom na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia, súd konštatuje, že z hľadiska posúdenia zásahu do ochrany osobnosti navrhovateľa nedošlo k takej ujme na ochrane jeho práv ako uvádzal navrhovateľ. V prejednávanej veci nebol zistený taký zásah do práva na česť a dôstojnosť , ktorým by bola v značnej miere znížená dôstojnosť alebo vážnosť navrhovateľa v spoločnosti.

Preto súd dospel k záveru, že v danom prípade nedošlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv navrhovateľa a žalobu v celom rozsahu zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa v spojení s , tak, že úspešnej odporkyni priznal náhradu trov konania titulom trov právneho zastúpenia za šesť úkonov právnej služby v zmysle vyhl. č. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov nasledovne:

- príprava a prevzatie zastúpenia dňa 28.06.2013, á 61,41 € (§ 14 ods.1 písm. a) Vyhl.)

- písomné podanie na súd (vyjadrenie k žalobe zo dňa 23.07.2013), á 61,41 €, (§ 14 ods.1 psím. b)

- účasť na pojednávaní dňa 30.10.2013, á 61,41 € (§ 14 ods.1 písm. c) )

- účasť na pojednávaní dňa 14.02.2014, á 61,41 € (§ 14 ods.1 písm. c) )

- písomné vyjadrenie označené ako záverečné zhrnutie zo dňa 26.02.2014, á 61,41 €

- účasť na pojednávaní dňa 19.05.2014, á 61,41 € (§ 14 ods.1 písm. c) )

Režijný paušál ku každému úkonu 3 x 7,81 € za rok 2013 a 3 x 8,04 € za rok 2014 (podľa § 16 ods. 3 vyhlášky) spolu 47,55 €.

Spolu teda náhrada trov právneho zastúpenia priznaná právnemu zástupcovi odporkyne predstavuje sumu 368,46 € + 47,55 € spolu 416,01 €.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bratislava II na Krajský súd Bratislava, písomne, v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( ).

Podľa , odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie zhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.