Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_51P-136-2013.pdf
PDF · 114.97 KB
Case nature
Area
Subarea
51P/136/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III, v konaní pred samosudkyňou JUDr. Annou Klepáčovou, v právnej veci starostlivosti súdu o maloletých: Y. V., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, štátne občianstvo SR, v zastúpení kolízneho opatrovníka: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Pezinok, úsek sociálnych vecí a rodiny pracovisko Senec, so sídlom Trnavská 1, Senec, dieťa rodičov: matka - J. Cingelová, nar. XX.X.XXXX, bytom ul. R. Č.. XX, R., štátne občianstvo SR, zastúpená JUDr. Denisom Koprdom, advokátom, Holubyho 18, Bratislava a otec - O. V., nar. X.XX.XXXX, bytom Z. Č.. XX, R., štátne občianstvo SR, zastúpený splnomocnencom: Mgr. Lukášom Szabóom, nar. 27.6.1987, Lichnerova 35, Senec, o návrhu matky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu a o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku s maloletým dieťaťom, takto
rozhodol:
Súd zveruje maloleté dieťa: Y. V., nar XX.X.XXXX do osobnej starostlivosti matky, ktorá ju bude v bežných veciach zastupovať a spravovať jej majetok.
Otec je povinný platiť výživné na mal. dieťa: Y. V., nar XX.X.XXXX vo výške 120,- eur mesačne, v pravidelne sa opakujúcich plneniach, splatných vždy k 15 dňu v mesiaci vopred k rukám matky s účinnosťou od 12.8.2013.
Dlh otca na zročnom výživnom na maloleté dieťa: Y. V., nar XX.X.XXXX za obdobie od 12.8.2013 do 31.5.2014 vo výške celkom 687,42 eur súd povoľuje otcovi zaplatiť formou splátok vo výške 20,- eur, splatných vždy spolu s bežným výživným pod stratou výhody splátok s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku.
Súd zastavuje konanie o vzájomnom návrhu otca na úpravu styku.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka sa návrhom na začatie konania / § 79 ods. 1,2 OSP/ doručeným tunajšiemu súdu dňa 12.8.2013 domáhala titulom úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, vrátane styku podľa § 36 Zákona o rodine zverenia dieťaťa do svojej starostlivosti s povinnosťou dieťa zastupovať v bežných veciach a spravovať jeho majetok./ v tejto časti návrh doplnený na pojednávaní dňa 17.2.2014 / Výživné na dieťa žiadala určiť otcovi sumou po 250,- eur mesačne. Styk otca s dieťaťom žiadala určiť bez obmedzenia. Skutkovo návrh vo veci samej odôvodnila tvrdením, že s otcom dieťaťa nie sú manželia, spolužitie ukončili v mesiaci február 2012, od doby ktorej je dieťa v o faktickej starostlivosti matky, otec prispieval na výživu dieťaťa sumou 100,- eur mesačne do februára 2013 a od februára 2013 sumou po 70,- eur mesačne. Otec sa s dieťaťom stretáva len počas sviatkov a na narodeniny dieťaťa.
Otec pôvodne v písomnom vyjadrení v rámci prípravy pojednávania zo dňa 14.11.2013 / čl. 20/ sporoval tvrdenie matky o čase ukončenia spolužitia, ku ktorému došlo v mesiaci júl 2012. Ďalej táto skutočnosť bola pre konanie bez právneho významu, pretože matka v petite návrhu nežiadala určenia výživného na dieťa spätne, ale len odo dňa podania návrhu, t.j. od 12.8.2013. Ďalej v písomnom vyjadrení otec nesporoval výšku dobrovoľného plnenia jeho vyživovacej povinnosti v peňažnej forme, v tomto rozsahu súhlasil so skutkovým tvrdením matky, uviedol však, že zároveň zabezpečoval dieťaťu v nepeňažnej forme nákupom oblečenia, hračiek a stravy odôvodnené potreby dieťaťa. Nesúhlasil s navrhovanou výškou výživného na dieťa z dôvodu, že v tom čase bol nezamestnaný, bez podpory v nezamestnanosti a bez iných príjmov, zároveň ako nemajetný, zaťažený hypotekárnym úverom za byt, v ktorom býva nie je schopný platiť na dieťa vyššie výživné ako 50,- eur mesačne. Súhlasil so zverením maloletej do osobnej starostlivosti matke s tým, že zastupovať a spravovať majetok dieťaťa bude každý z rodičov.
Kolízny opatrovník vo svojom vyjadrení sa priklonil k návrhu matky s tým, že v spore rodičov o výživnom na dieťa úpravu jeho výšky ponechal na úvahe súdu, svoje vyjadrenie doplnil záverečným prednesom, kedy matkou vyčíslené odôvodnené náklady dieťaťa považoval za nadhodnotené, za primerané náklady na dieťa vzhľadom na jeho vek, zdravotný stav navrhol upraviť aspoň sumou 120,- eur mesačne.
Na prejednanie veci súd nariadil pojednávanie, na ktorom dňa 17.2.2014 matka zotrvala na žalobnom petite, otec súhlasil s návrhom matky okrem výživného na dieťa. Oproti pôvodnému vyjadreniu za primerané výživné na dieťa považoval sumu 100,- eur mesačne z dôvodu, že jeho aktuálna brutto mzda je 850,- eur mesačne na základe pracovnej zmluvy zo dňa 2.1.2014.
Na zistenie skutkového stavu súd vykonal dokazovanie podľa § 120 ods. 2 OSP prečítaním listinných dôkazov zadokumentovaných v spisovom materiáli, výsluchom matky a otca maloletého dieťaťa a oboznámením sa so správou o šetrení pomerov.
Z výpovede matky na pojednávaní dňa 17.2.2014 súd zistil, že k obnoveniu spolužitia rodičov nedošlo. Od ukončenia spolužitia v mesiaci máj 2012 je maloletá nepretržite v jej osobnej starostlivosti, bez súdnej úpravy. Na základe ústnej dohody mal otec platiť na maloletú výživné po 100,- eur mesačne, ktorú si postupne neplnil z dôvodu nezamestnanosti. S maloletou sa stretával sporadicky. Matka však otca v tomto smere považuje za zodpovedného rodiča, ktorý sa v rámci styku dokáže o maloletú postarať. Matka je na rodičovskom príspevku, ktorý poberá vo výške 217,- eur mesačne vrátane prídavkov na dieťa. Býva s dcérou u svojich rodičov a s plnoletou sestrou, celkom 5 osôb. Maloletá dovŕšila vek 3 rokov, je zdravá, k otcovi má dobrý vzťah. K úhrade všetkých odôvodnených potrieb maloletej matka vyčíslila sumu 518,- eur mesačne. Otec okrem peňažnej formy k ich úhrade od 12.8.2013 prispieva aktuálne sumou po 30,- eur mesačne, nepeňažne nijak. Na pojednávaní dňa 19.5.2014 z doplňujúcej výpovede matky súd zistil, že od posledného pojednávania otec maloletej dodnes dobrovoľne výlučne v peňažnej forme prispel na výživu spolu sumou 470 eur, nepeňažne nijak, nedošlo k obnoveniu spolužitia s otcom maloletej, aktuálne však matke maloletej zanikol príjem a to rodičovský príspevok z dôvodu, že jej skončila materská dovolenka dovŕšením 3 rokov veku maloletej Y.Ó., matka sa nezamestnala, lebo čaká na vyjadrenie predškolského zariadenia t.j. materskej škôlky, či jej maloletú dcéru príjmu od septembra 2014 do predškolského zariadenia. Matka ďalej uviedla, že aktuálne nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, na materskej dovolenke bola ako nezamestnaná. Vo veci úpravy styku matka maloletej uviedla, že doposiaľ medzi ňou a otcom maloletej nedošlo k dohode, hoci ona v pôvodne v návrhu navrhovala styk otca s dieťaťom upraviť bez obmedzenia, pretože otcovi v styku nebráni. Od pojednávania dňa 17.2.2014 dodnes sa styk otca s maloletou realizoval pravidelne 1 x mesačne, vždy to bolo výslovne na požiadavku otca, tak v mesiaci marec, apríl, za máj/2014 bol styk otca s maloletou realizovaný 2 x v dňoch, ktoré súdu matka označiť nevedela, styk sa realizoval v osobnej neprítomnosti matky. Matka maloletej uviedla, že bezdôvodne nikdy nebránila otcovi v styku s maloletou, len počas choroby maloletej, doposiaľ styk prebiehal bez problémov, problém vznikol iba v sobotu 17.5.2014 v čase kedy bola maloletá chorá, otec ju nechal prespať na zemi na matraci a vrátila sa jej choroba, preto matka nesúhlasí, aby maloletá u otca prespávala. Pokiaľ ide o výživu maloletej matka uviedla, že celkové mesačné náklady na maloleté dieťa vychádzajú na sumu 400 eur mesačne, kde sú zahrnuté všetky výdavky, okrem nákladov spojených s bývaním, pričom náklady na bývanie predstavujú sumu 51 eur, t.j. celková suma nákladov maloletej predstavuje sumu 451 eur mesačne.
Z výpovede otca na pojednávaní dňa 19.5.2014 mal súd za preukázané, že je slobodný, okrem maloletej Y. ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá, bol nezamestnaný, pracovný pomer skončil výpoveďou zo strany zamestnávateľa, u ktorého bol zamestnaný v pracovnej pozícii špeditér s priemernou čistou mesačnou mzdou 630 eur, počas evidencie na Úrade práce poberal podporu v nezamestnanosti, následne po výplate zákonného nároku sa zamestnal od 2.1.2014 na pracovný pomer na dobu neurčitú, opäť ako špeditér, zmluvné dojednanie mzdy má vo výške 880,- eur brutto, bez ďalších mzdových nárokov, zamestnávateľ mu vypláca v čistom mzdu 650,- eur. So súčasnou priateľkou nevedie spoločnú domácnosť, v 2-izb. byte býva sám, za byt spláca úver, ktorý zakúpil v záujme bývania počas spolužitia s matkou maloletej, pričom ručiteľom úveru je jeho matka. Okrem mzdy iný príjem podliehajúci dani z príjmov nemá, výživné platí dobrovoľne. Otec maloletej ďalej uviedol, že starostlivosť matky o maloletú považuje za dobrú, s maloletou sa pravidelne stretáva pokiaľ mu to matka umožňuje mesačne min. 2 x mesačne, prevažne cez víkendy od piatka do soboty večera, alebo cez sobotu do nedele, počas pracovného týždňa v nadväznosti na plnenie pracovných povinností nemá vôbec možnosť vykonávať právo styku
s maloletou. Styk s maloletou je obmedzený len na dni pracovného pokoja od piatka do nedele, aj to však nie je isté, pretože pri prevoze nadrozmernej prepravy ako člen posádky, keď mu vznikne povinnosť plniť pracovné povinnosti aj počas víkendov, nemá možnosť styku s maloletou a v tomto smere sú preto medzi ním a matkou maloletej problémy v komunikácii.
Z listinných dôkazov zadokumentovaných v súdom spise mal súd preukázané, že maloletá má v rodnom liste za otca zapísaného O. V.Í. a za matku J. M. ako štátnych občanov Slovenskej republiky.
Z lustrácie otca v registri Sociálnej poisťovne súd zistil, že od 2.7.2013 bol zamestnancom Agility Logistics, s.r.o., ktorý zamestnávateľ dal otcovi výpoveď z pracovného pomeru podľa § 72 Zákonníka práce v skúšobnej dobe, bez uvedenia dôvodu ku dňu 3.10.2013, ktorý listinný dôkaz predložil súdu otec. / čl.24/. Z výplatnej pásky od tohto zamestnávateľa súd zistil, že jeho čistá mzda bola 626,48 eur. / čl.25/.
Ďalej súd zistil, že otec bol evidovaným nezamestnaným na ÚPSVaR Pezinok od 4.10.2013. Z pracovnej zmluvy býv. zamestnávateľa otca GEBRUDER WEISS, s.r.o. súd zistil, že pracovný pomer otca trval od 1.4.2013 do 1.7.2013, skočil dohodou, z potvrdenia o príjmoch otca mal súd preukázane, že za mesiace 4-7/2013 bol otcovi vyplatený brutto príjem spolu 2 166,30 eur , na základe pracovnej zmluvy, podľa ktorej výška mzdy bola dojednaná sumou 700,- eur brutto. Z výpisov osobného účtu otca v TATRA BANKA súd zistil, že podpora v nezamestnanosti mu bola vyplácaná vo výške 403,70 eur / čl.52/, od uzavretia nového pracovného pomeru mu súčasný zamestnávateľ poukázal na účet čistú mzdu vo výške 630,55 eur dňa 10.2.2014, vo výške 655,12 eur dňa 10.3.2014, vo výške 656,46 eur dňa 10.4.2014.Z pracovnej zmluvy otca so súčasným zamestnávateľom / čl. 41/ mal súd preukázané, že pracovný pomer vznikol dňa 2.1.2014, bol dojednaný na dobu neurčitu s dohodnutou výškou mzdy 850,- eur mesačne/ brutto. Z výplatnej pásky za mesiac január 2014 bola otcovi vyplatená čistá mzda 630,55 eur. / čl.40/.
Zároveň z úverových zmlúv otca s veriteľom UniCredit Bank /čl. 68 až79/ mal súd preukázané, že otec prevzal na kúpu nehnuteľnosti úver vo výške 49 790,- eur a vo výške 6 210,- eur., ktorých ručiteľom je matka otca na základe dohody o ručení. / čl.80 a nasl./.
Z listinných dôkazov predložených matkou súd zistil, že odôvodnené potreby dieťaťa vyčíslila sumou 518,- eur mesačne, pri nákladoch bývania 111,- eur, oblečenie 134,- eur, strava 150,- eur,- drogéria 59,- eur, lekár a doprava 14,- eur, hračky a rozvoj dieťaťa 50,- eur. / čl.39/.
Z listinných dôkazov predložených matkou na pojednávaní dňa 19.5.2014 súd zistil, že poberá z ÚPSVaR Bratislava rodičovský príspevok spolu s prídavkami vo výške 226,72 eur mesačne od februára 2014, predtým vo výške 222,70 eur mesačne. Z výpisu z osobného účtu matky mal súd preukázané, že otec prispel na dieťa sumou po 70,- eur mesačne v mesiaci 5/2014, 4/2014,3/2014,2/2014, sumou 30,- eur mesačne v mesiaci 1/2014, 11/2013,10/2013, sumou 70,- eur mesačne v mesiaci 9/2013, 8/2013, 7/2013. Vo vzťahu k týmto listinným dôkazom súdu rodičia zhodne potvrdili, že ku dňu vyhlásenia rozsudku odo dňa podania návrhu na začatie konania otec prispel výživným na dieťa vo výške spolu 470,- eur. Zo zmluvy o pôžičke súd zistil, že matka dňa 15.3.2012 ako dlžník prevzala bezúčelovú pôžičku vo výške najmenej 300,- eur mesačne od svojho otca , v hmotnoprávnom postavení veriteľa za účelom zabezpečenia svojej výživy a výživy dieťaťa. Z uznania dlhu z tejto pôžičky bolo preukázané, že od podania návrhu matka prijala od veriteľa pôžičku v celkovej výške 2 700,- eur ku dňu 12.5.2014.
Zo správy o šetrení pomerov na strane otca / čl. 45/ mal súd preukázané, že otec maloletej býva v 2- izb.byte v novostavbe v spoluvlastníctve s jeho matkou., s maloletou má
vytvorený dobrý vzťah, rovnako aj jeho súčasná priateľka. Dieťa má pre styk vytvorené u otca vhodné podmienky.
Po výsluchoch rodičov splnomocnenec otca namietal len žalobný petit matky v časti výšky výživného, ktorý rozsah zákonnej vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu žiadal upraviť sumou oproti poslednému vyjadreniu otca zo sumy 100 eur na sumu 70 eur mesačne.
Otec v súlade so svojím písomným vyjadrením nesúhlasil so žalobným petitom matky o úprave styku, po prednese vzájomného návrhu tento žiadal upraviť v intervaloch v súlade s jeho písomným vyjadrením zo dňa 14.11.2013 .
Obaja rodičia potom, čo otec vzal späť vzájomný návrh na úpravu styku predniesli voči súdu zhodný procesný návrh, ktorým žiadali styk neupravovaťv súlade s § 25 ods.2 Zákona o rodine.
Záverečným prednesom kolízny opatrovník za maloleté dieťa uviedol, že z vykonaného dokazovania nebola zistená žiadna závada pri starostlivosti matky o dieťa, ani v rozsahu zastupovania a správy majetku maloletej matkou, výšku výživného otca k maloletej kolízny opatrovník ponechal na úvahe súdu, pokiaľ ide o dôvodný rozsah nákladov na maloletú vzhľadom na jej vek a skutočnosť, že nie je zaradená do predškolského zariadenia, považoval sumu vyčíslenú matkou za neprimeranú. Podľa praxe kolízneho opatrovníka za primeranú možno považovať sumu do dovŕšenia 3 rokov bez závažných zdravotných problémov do 120 eur mesačne, mimo nákladov bývania. Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletou, kolízny opatrovník pristúpil k zhodnému procesnému návrhu obidvoch rodičov, a tento vzhľadom na spävzatie vzájomného návrhu otcom žiadal v súlade so zhodným prednesom oboch rodičov ponechať bez úpravy.
Podľa § 96 ods. 1 OSP navrhovateľ môže vziať za konania späť návrh na jeho začatie, a to sčasti alebo celkom. Ak je návrh vzatý späť celkom, súd konanie zastaví.Ak je návrh vzatý späť sčasti, súd konanie v tejto časti zastaví.
Podľa § 97 ods. 1 OSP odporca môže za konania upraviť svoje práva proti navrhovateľovi i vzájomným návrhom.
Podľa § 97 ods. 3 OSP na vzájomný návrh sa primerane použijú ustanovenia o návrhu na začatie konania, jeho zmene a späťvzatí.
Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 25a 26 sa použijú primerane.
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode., to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 odsek 3 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 odsek 4 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 odsek 5 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnuté vynaložiť.
Podľa § 75 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 75 odsek 2 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 odsek 1 Zákona o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 2 písm. c) bod. 2/ zákona č. 601/2003 Z. z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov / v znení účinnom od 01.07.2013/ za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm vo výške 90,42 eura mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa.
Zákon o rodine v tretej časti prvá hlava, prvý oddiel upravuje ako samostatný druh vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom., pričom v § 62 ods. 1 explicitne vymedzuje okruh osôb oprávnených výživou = t.j. deti rodičov , ak nie sú schopné sa živiť samé a okruh rodičov / matka, otec/ ako osôb povinných výživou. Z povahy výživného je zrejmé, že výživné na dieťa je osobným právom dieťaťa voči rodičom, ktorým vyživovacia povinnosť vyplýva priamo zo zákona., ktorú v prípade, že sa dobrovoľne neplní súd určuje samostatným výrokom a v prípade maloletého dieťaťa spolu s označením osoby povinnej ho preberať za mal. dieťa od osoby povinnej výživou dieťaťa.
Z vymedzenia žalobného petitu a podporne zo skutkového vymedzenia návrhu na začatie konania mal súd z vykonaného dokazovania preukázané splnenie hmotnoprávnej podmienky na úpravu výkonu rodičovských práv a povinnosti k dieťaťu podľa § 36 ods. 1, veta druhá Zákona o rodine z dôvodu, že rodičia, ktorí spolu nežijú sa o ich úprave nedohodli.
Pri rozhodovaní súdu, ktorý z rodičov bude vykonávať osobnú starostlivosť o dieťa, súd prihliadal na doterajšiu stabilitu výchovného prostredia dieťaťa, ktoré je vo faktickej starostlivosti matky od ukončenia spolužitia rodičov, výkon tejto starostlivosti matkou o dieťa bol bez zistených nedostatkov, preto nebol daný žiaden zákonný dôvod, aby súd v tejto časti návrhu matky nevyhovel. Zároveň pri svojej úvahe súd vychádzal podporne aj s vyjadrenia kolízneho opatrovníka ako aj z vyjadrenia otca , ktorý súhlasil so zverením dieťaťa do osobnej starostlivosti matky, rovnako súhlasil oproti pôvodnému vyjadreniu, aby zastupovanie v bežných veciach dieťaťa so správou majetku dieťaťa v bežných veciach vykonávala matka. Preto súd v tejto časti návrhu matky vyhovel. Rovnako súd za konania vo veci samej ex offo z úradnej povinnosti neupravoval styk rodičov s dieťaťom, prihliadal k zhodnému prednesu rodičov, ktorí úpravu styku žiadali neupraviť, ako aj k stanovisku kolízneho opatrovníka, ktorý potvrdil súdu, že tento zhodný návrh rodičov voči súdu , vykonaní podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods.2, posledná časť vety Zákona o rodine je akceptovateľným aj s prihliadnutím k záujmom dieťaťa a nevyžaduje úpravu styku súdom z dôvodu, že rodičia o úprave styku neuzavreli dohodu podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine v spojení s § 25 ods.1, prvá časť vety Zákona o rodine.
Vychádzajúc z týchto skutkových zistení súd zároveň akceptoval aj späťvzatie vzájomného návrhu otca na úpravu styku a konanie podľa § 96 ods. 1 OSP zastavil.
Vychádzajúc zo znenia zákonnej úpravy vyživovacej povinnosti rodičov na dieťa mal súd z vykonaného dokazovania prejudiciálne preukázané, že maloleté dieťa je nemajetné, nezaopatrené a v celom rozsahu svojich odôvodnených potrieb odkázané na výživu oboma rodičmi.
Súd primeranosť nákladov výživy dieťaťa na uspokojovanie jeho životných potrieb, primeraných veku, zdravotnému stavu dieťaťa útleho veku, pred jeho nástupom do predškolského zariadenia, posudzoval v úzkej spojitosti s právom dieťaťa na jeho v zásade rovnakú životnú úroveň akú majú jeho rodičia.
Vzhľadom na vek dieťaťa súd zároveň prihliadal na skutočnosť preukázanú z výpovede matky, že dieťaťu zabezpečuje naďalej osobnú celodennú starostlivosť aj po ukončení rodičovskej dovolenky ako nezamestnaná bez existencie akejkoľvek prekážky zdravotného stavu dieťaťa.
Súd sa však stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvádzanými kolíznym opatrovníkom ako aj otcom dieťaťa, že výška matkou vyčíslených nákladov výživy dieťaťa je neadekvátna a v zásade výrazne neodôvodnene prevyšuje samotný zákonný rámec práva dieťaťa , vzhľadom k životnej úrovni a príjmom oboch rodičov dieťaťa.
V tomto smere sa súd zhodne so stanoviskom kolízneho opatrovníka priklonil v právnemu názoru, že za primeranú výšku výživného na dieťa otcom možno považovať sumu 120,- eur mesačne, ktorá suma zároveň prevyšuje aj sumu spoločensky uznanej výšky nákladov, pod ktorou nastáva stav hmotnej núdze nezaopatreného dieťaťa, vytvára aj s prihliadnutím k súčasným zárobkovým a majetkovým pomerom otca dieťaťu úhradu nákladov primerane jeho životnej úrovne, ako osoby, ktorá je zároveň zamestnancom v riadnom pracovnom pomere s príjmom, na ktorý nemožno prihliadať ako dobrovoľne sa vzdanie výhodnejšieho zamestnania, či iného majetkového prospechu. Vzhľadom k vyjadreniam otca má súd za to, že takto upravená výška jeho zákonnej vyživovacej povinnosti zabezpečí otcovi aj proti jeho vyjadreniam dostatok príjmov bez ohrozenia vlastnej výživy otca, pričom je potrebné prihliadať na zákonnú úpravu vymedzenú v Zákone o rodine, že výživné rodiča na dieťa má prednosť pred inými výdavkami rodiča .
Z takto upravenej výšky vyživovacej povinnosti otca na dieťa vznikol otcovi dlh na zročnom výživnom za obdobie od podania návrhu do 31.5.2014 ako rozdiel medzi jeho povinnosťou výživy spolu vo výške 1 157,42 eur a dobrovoľným plnením výživného na dieťaťa vo výške celkom 470,- eur, pričom tento dlh otca na zročnom výživnom v celkovej výške 687,42 eura súd povolil otcovi zaplatiť formou splátok vo výške 20,- eur, splatných vždy spolu s bežným výživným, pod stratou výhody splátok, s poukazom na § 160 ods. 1 OSP.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1, písm. a) veta OSP., keďže konanie mohlo začať aj bez návrhu.
O náležitostiach odôvodnenia rozsudku platí § 157 ods. 2 OSP.
Poučenie:
Účastník môže padnúť rozhodnutie súdu I. stupňa odvolaním (§ 201 OSP)
Odvolanie sa podáva do 15 dní od doručenia rozhodnutia na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1 OSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno dôvodiť len tým, že :
- v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 od. 1
- konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci
- súd I. stupňa neúplne zistil vskutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností
- súd I. stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
- doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
- rozhodnutie súdu I. stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 OSP).