Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (12)Rozhodnutie_7C-58-2014.pdf
PDF · 93.62 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/58/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Prešov sudkyňou JUDr. Danou Farkášovou v právnej veci žalobcu Home Credit Slovakia, a.s., so sídlom Teplická 7343/147, 921 22 Piešťany, IČO: 36 234176, právne zastúpeného Advokátskou kanceláriou Korytár s.r.o., so sídlom Sladovnícka 13, 917 01 Trnava, IČO: 47 243 279, proti žalovanému U. Š., D.. XX.XX.XXXX, N. XXX XX X. Š. XX, S. konaní o zaplatenie 1 414,86 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 235,50 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
II. V prevyšujúcej časti žalobný návrh žalobcu z a m i e t a.
III. Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Žalobca žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 24.10.2013 žiadal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť mu sumu vo výške 1 414,86 Eur, ako aj trovy konania. Žalobu vo veci samej odôvodnil tým, že dňa 28.12.2007 uzatvoril žalobca ako veriteľ a žalovaný ako dlžník Úverovú zmluvu, ktorou sa žalobca zaviazal žalovanému poskytnúť úverový rámec vo výške 763,13 Eur za účelom kúpy veci, alebo úhrady ceny za službu. Neoddeliteľnou súčasťou uzatvorenej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky. Žalovaný sa zaviazal poskytnutý úver splácať v pravidelných mesačných splátkach, v termíne, v počte a výške určenej v zmluve. Dňa 28.07.2011
vyzval žalobca žalovaného na zaplatenie celkovej dlžnej sumy vo výške 1 414,86 Eur.
Žalovaný sa k žalobe žalobcu vyjadril v písomnom podaní, súdu doručenom dňa 28.03.2014, kde uviedol, že je dôchodcom, preto v prípade zaviazania na zaplatenie danej sumy žiadal povoliť splátky.
Súd vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a to žalobou zo dňa 12.09.2013, Zmluvou o úvere zo dňa 28.12.2007,Úverovými zmluvnými podmienkami spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s., splátkovým kalendárom, oznámením o splatení celého úveru zo dňa 28.07.2011, ostatným spisovým materiálom a zistil tento skutkový stav:
Dňa 28.12.2007 bola medzi žalobcom ako veriteľom a žalovaným ako dlžníkom, podpísaná Úverová zmluva na základe ktorej bol žalovanému poskytnutý úver v celkovej výške 28 464,- Sk, ktorý sa žalovaný zaviazal splácať v mesačných splátkach vo výške 2 372,- Sk, v počte splátok 12, pri RPMN 52,5 %. Dátum prvej splátky bol určený k 28.01.2008, a ďalšie splátky vždy k 20.tému dňu toho ktorého mesiaca. Neoddeliteľnou súčasťou úverovej zmluvy boli aj úverové zmluvné podmienky spoločnosti Home Credit Slovakia, a.s. na platenie.
Zo splátkového kalendára, ktorý súdu predložil žalobca vyplýva ( čl. 8 súdneho spisu), že celkovo žalovaný čerpal z poskytnutého úveru sumu 2 270,17 Eur, pričom zaplatil podľa splátkového kalendára žalobcovi celkovú sumu 2 034,67 Eur.
Listom zo dňa 28.07.2011 oznámil žalobca žalovanému zosplatnenie celého úveru, pričom ho vyzval na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 414,86 Eur v termíne do 15 dní odo dňa spísania listu.
Súd vec prejednal na pojednávaní dňa 19.05.2014, kde právny zástupca žalobcu žiadal žalobe v celom rozsahu vyhovieť. Mal za to, že žalovaný nedodržal svoju povinnosť splácať žalobcovi splátky riadne a včas z poskytnutého úveru, z tohto dôvodu sa dostal do omeškania, pričom žalobca mu oznámil zosplatnenie úveru. Žiadal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie dlžnej sumy vo výške 1 414,86 Eur.
Na súdom nariadené pojednávanie sa neustanovil žalovaný, ktorému predvolanie na pojednávanie bolo riadne a včas doručené dňa 22.04.2014. Svoju neprítomnosť na pojednávaní písomne neospravedlnil, pojednávanie z dôležitého dôvodu nežiadal odročiť. Súd postupom podľa § 101 ods. 2 O.s.p. tak vec prejednal v jeho neprítomnosti.
Na základe takto zisteného skutkového stavu, súd právne uzatvára:
Podľa § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Podľa § 502 ods. 1 Obchodného zákonníka, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
Podľa § 502 ods. 2 Obchodného zákonníka, pri pochybnostiach sa predpokladá, že dojednaná výška úrokov sa týka ročného obdobia
Podľa § 503 ods. 1 Obchodného zákonníka, záväzok platiť úroky je splatný spolu so záväzkom vrátiť použité peňažné prostriedky. Ak lehota na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov je dlhšia ako rok, sú úroky splatné koncom každého kalendárneho roka. V čase, keď sa má vrátiť zvyšok poskytnutých peňažných prostriedkov, sú splatné aj úroky, ktoré sa ho týkajú.
Podľa § 503 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak sa poskytnuté peňažné prostriedky majú vrátiť v splátkach, sú v deň splatnosti každej splátky splatné aj úroky z tejto splátky.
Podľa § 503 ods. 3 Obchodného zákonníka, dlžník je oprávnený vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky pred dobou určenou v zmluve. Úroky je povinný zaplatiť len za dobu od poskytnutia do vrátenia peňažných prostriedkov.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
Podľa § 369 ods. 2 Obchodného zákonníka, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
Podľa § 369 ods. 3 Obchodného zákonníka, ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 4 ods. 1 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, Zmluva o spotrebiteľskom úvere musí mať písomnú formu, inak je neplatná.
Podľa § 4 ods. 2 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy Zmluva o spotrebiteľskom úvere okrem všeobecných náležitostí obsahuje najmä
a) sumu, počet a termíny splátok istiny, úrokov a iných poplatkov; ak je to možné, treba uviesť aj súčet týchto platieb s upozornením na možnosť účtovania kompenzácie ušlých výnosov, ak veriteľ chce túto možnosť využiť,
b) opis tovaru alebo služby, na ktoré sa zmluva o spotrebiteľskom úvere vzťahuje,
c) cenu tovaru alebo poskytnutej služby,
d) identifikáciu vlastníka, ak vlastníctvo neprechádza na spotrebiteľa okamihom odovzdania a prevzatia tovaru alebo služby, a podmienky nadobudnutia vlastníckeho práva spotrebiteľom,
e) adresu predávajúceho, na ktorej môže spotrebiteľ uplatniť reklamáciu alebo sťažnosť,
f) meno a adresu spotrebiteľa,
g) ročnú percentuálnu mieru nákladov; ak nie je uvedená, spotrebiteľský úver sa považuje za bezúročný a bez poplatkov,
h) podmienky závislé od objektívnych skutočností, pri ktorých splnení môže byť upravená ročná percentuálna miera nákladov,
i) výpočet nákladov uvedených v §2 písm. c), ktoré neboli zahrnuté do výpočtu ročnej percentuálnej miery nákladov; ide o určenie podmienok, za ktorých musí spotrebiteľ zaplatiť zvýšené náklady. Uvedie sa výška týchto nákladov, spôsob výpočtu alebo čo najpresnejší odhad.
Podľa § 4 ods. 3 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy Zmluva ďalej obsahuje
a) oprávnenia spotrebiteľa na zníženie nákladov na spotrebiteľský úver pri jeho splatení pred lehotou splatnosti podľa §6,
b) sankcie za porušenie zmluvy,
c) podmienky, za ktorých možno použiť zmenku alebo šek,
d) spôsob zániku záväzku zo zmluvy,
e) práva spotrebiteľa podľa § 7.
Podľa § 4 ods. 4 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, pri nesplnení podmienok podľa odsekov 2 a 3 je zmluva o spotrebiteľskom úvere platná, ak bol spotrebiteľovi na jej základe
a) poskytnutý spotrebiteľský úver a spotrebiteľ ho začal čerpať alebo
b) dodaný tovar alebo poskytnutá služba.
Podľa § 4 ods. 5 Zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch účinnému ku dňu uzatvorenia zmluvy, od spotrebiteľa nemôže veriteľ požadovať úrok alebo poplatky, ktoré nie sú uvedené v zmluve o spotrebiteľskom úvere.
Podľa § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka účinnému ku dňu 31.01.2013, výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Nepochybne úverová zmluva zo dňa 28.12.2007 bola uzatvorená podľa ustanovení § 497 až 507 Obchodného zákonníka, pričom súd uvádza, že zmluva o úvere, ktorá je uzatvorená v súlade s ustanovením § 497 Obchodného zákonníka, je tzv. absolútnym obchodom, podľa § 261 ods. 3 písm. d) Obchodného zákonníka, teda záväzkové vzťahy, ktoré na základe uvedenej zmluvy vznikli, sa spravujú výlučne obchodným zákonníkom, bez ohľadu na povahu účastníkov zmluvného vzťahu.
Právna úprava spotrebiteľských úverov, je upravená v zákone č. 258/2001 Z.z. a je iba špeciálnou úpravou zmluvy o úvere podľa § 497 a nasl. Obchodného zákonníka. Je nepochybné, že zmluva o úvere, uzatvorená medzi účastníkmi konania dňa 28.12.2007 je úverovou zmluvou.
Súd je v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva patrí nepochybne svojim obsahom medzi spotrebiteľské zmluvy, vzhľadom k tomu, že bola pripravená vopred, na formulári, vrátane znenia všeobecných obchodných podmienok, ktorý formulár textu zmluvy a jeho obsahu, vrátane všeobecných obchodných podmienok bol vopred zo strany žalobcu pripravený, bez možnosti žalovaného meniť obsah a text uvedenej zmluvy. Jedná sa teda o klasickú typovú zmluvu bez možnosti žalovaného, ako spotrebiteľa zasahovať do znenia tejto zmluvy a do obsahu dopredu pripravenej úpravy vzájomných práv a povinností.
Súd je preto v danom prípade toho názoru, že uvedená zmluva uzavretá medzi účastníkmi konania je typickou spotrebiteľskou zmluvou, vzhľadom na právnu povahu účastníkov konania, kde žalovaný vystupuje ako spotrebiteľ vo vzťahu ku službe, t.j. úveru, ktorý využíva na uspokojovanie svojich osobných potrieb, žalobca vystupuje ako podnikateľ, poskytujúci uvedenú službu.
Súd z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že dňa 28.12.2007 bola medzi účastníkmi uzatvorená úverová zmluva.
V záverečných ustanoveniach je uvedené, že podpisom tejto zmluvy zároveň účastníci uzatvárajú aj revolvingový úver s úverovým rámcom a pravidelnými mesačnými splátkami, dohodnutými v hlave 8 a 9 úverových podmienok, zároveň uzatvárajú zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru 2, s úverom a pravidelnými splátkami, uvedenými v hlave 13 úverových podmienok.
Z predloženého splátkového výpisu mal súd za preukázané, že žalovaný čerpal celkovo finančné prostriedky v sume 2 270,17 Eur, pričom žalobcovi zároveň zaplatil sumu 2 034,67 Eur, čo pre súd vyplynulo z prehľadu histórie splátok, ktoré predložil žalobca.
Súd I. stupňa považoval zmluvu o revolvingovom úvere za absolútne neplatnú, vzhľadom k tomu, že vo vzťahu k revolvingovým úverom 1 a 2 nebola dodržaná obligatórna písomná forma. Podľa názoru súdu účastníci podpísali len predtlač zmluvy, ktorá v dolnej časti, drobným písmom v predposlednom
odseku, bez bližšej konkretizácie uvádza, že zároveň bola uzatvorená aj zmluva o revolvingovom úvere s odkazom na hlavu 8 a 9 úverových podmienok.
Podľa názoru súdu právny úkon, na ktorý sa odvolával žalobca v podanej žalobe a nárokom z neho je neplatný. Odkaz na úverovú zmluvu, uzatvorenú medzi účastníkmi konania vo vzťahu k revolvingovému úveru je nutné hodnotiť ako zmluvu, ktorá neobsahuje dojednaný úverový rámec, výšku mesačných splátok, úrokovú sadzbu, celkové náklady žalovaného ako spotrebiteľa na to, aby pri uzatváraní zmluvy mal vedomosť o tom, aká služba v akej výške, za aké poplatky mu bude poskytnutá, aké povinnosti preňho vyplývajú.
Podľa názoru súdu z týchto dôvodov jednoznačne absentujú zákonom stanovené podmienky zmluvy o spotrebiteľských úveroch. Súd ju vyhodnotil ako zmluvu absolútne neplatnú v rozpore so zákonom. Predložená zmluva, ktorá je formulárová a s ktorou sa súd opakovane stretáva, obsahuje dohodnuté podmienky v prvej časti zmluvy a drobným nečitateľným písmom uvádza ďalšie okolnosti, ktoré majú záväznosť spotrebiteľa k ďalším povinnostiam.
Z tohto dôvodu súd vyhodnotil túto zmluvu ako absolútne neplatnú pre rozpor so zákonom z dôvodu, že nebola dodržaná predpísaná forma.
Vzhľadom k tomu považoval súd za dôvodné a zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi iba rozdiel, a to s poukazom na znenie § 457 Občianskeho zákonníka podľa ktorého, ak je zmluva neplatná alebo ak bola zrušená, je každý z účastníkov povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.
Ako už súd vyššie uviedol žalovaný čerpal celkovo z poskytnutého revolvingového úveru sumu 2 270,17 Eur, pričom žalobcovi zaplatil sumu 2 034,67 Eur. Súd ho tak zaviazal zaplatiť žalobcovi rozdiel v sume 235,50 Eur ( 2270,17 - 2034,67 Eur).
V prevyšujúcej časti nad sumu, ktorá bola žalobcovi priznaná, súd jeho návrh s poukazom na vyššie uvedené odôvodnenie zamietol.
O trovách konania súd rozhodol postupom podľa § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého, ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo.
V tomto prípade bol žalobca v prevažnej miere neúspešný, žalovanému trovy konania nevznikli, preto súd ich náhradu účastníkom nepriznal a rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Prešov.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda
a dôvody odvolania, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.