Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_30P-7-2013.pdf
PDF · 99.73 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/7/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, v právnej veci navrhovateľky A. N., R., štátnej občianky Slovenskej republiky, bydliskom A. R. C. - N., N. XX/XX, proti odporcovi K. N., R., štátnemu občanovi Slovenskej republiky, trvale bydliskom K. X., o návrhu na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností na čas po rozvode k maloletým deťom N., K., nar. XX.XX.XXXX a K., nar. XX.XX.XXXX, v konaní zastúpené kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, takto
rozhodol:
Manželstvo účastníkov A. N., rod. N. a K. N., uzavreté dňa XX.XX.XXXX v A. R. C., zapísané v knihe manželstiev matričného úradu Mesta A. R. C., vo zväzku 15, ročník 2007, na strane 76, pod poradovým číslom 116, s a r o z v á d z a.
Maloleté deti N., K. a K., sa na čas po rozvode z v e r u j ú do osobnej starostlivosti navrhovateľky. Právo zastupovať a spravovať ich majetok majú obaja rodičia.
Odporca je p o v i n n ý platiť na výživu maloletému K. sumou po 50,- Eur mesačne a maloletému K. sumou po 50,- Eur mesačne, k rukám navrhovateľky, vždy do 15. dňa každého mesiaca vopred, s účinnosťou od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva.
Styk odporcu s maloletými deťmi sa upravuje bez obmedzenia, vždy po dohode s matkou a maloletými deťmi.
Odporca je p o v i n n ý zaplatiť súdny poplatok vo výške 66,- Eur na účet Okresného súdu Trenčín, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Účastníci n e m a j ú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka žiadala o rozvod manželstva s poukazom na to, že k vážnejším rozporom v manželstve dochádzalo hneď po uzatvorení manželstva. Odporca prichádzal domov nepravidelne, v neskorých nočných hodinách a choval sa agresívne. Stávalo sa, že navrhovateľku udrel. Požíval alkoholické nápoje a omamné látky. Už v tom čase bol drogovo závislý na pervitíne. Navrhovateľka uviedla, že pred uzatvorením manželstva ona, ani jej príbuzní túto informáciu nemali. Odporca neprispieval na domácnosť a o deti sa nestaral. V tom čase pracoval asi pol roka v J. a peniaze, ktoré zarobil, míňal so svojimi kamarátmi. Navrhovateľka mala svoj príjem iba z rodičovského príspevku, ktorý poberala vždy na jedno z detí. Z ich manželstva sa narodili dve, teraz ešte maloleté deti, K., nar. XX.XX.XXXX a K., nar.
XX.XX.XXXX. V súčasnosti navrhovateľka uviedla, že už viac ako dva roky nežije s odporcom v spoločnej domácnosti. Naposledy spolu žili v prenajatom 3-izbovom byte v T. T. niekedy v roku 2011 alebo 2012 s tým, že byt bol prenajatý bez zariadenia, nájomné za byt platila matka otca a ona zabezpečila aj zariadenie do tohto bytu. Po troch mesiacoch spolužitia s odporcom navrhovateľka spolu s deťmi odišla bývať do rodinného domu jej rodičov, kde s deťmi žije až doteraz. Dôvodom jej odchodu bola skutočnosť, že odporca jej v byte ubližoval, nadával jej a vyhrážal sa jej. Posledným dôvodom pre jej rozhodnutie odísť zo spoločnej domácnosti s odporcom bolo to, že odporca vzal nohu zo stoličky a chcel ňou udrieť ich syna. Navrhovateľka uviedla, že má vedomosť, že odporca má bydlisko ako občan bez domova v X.. Je už niekoľko rokov drogovo závislý na pervitíne. Pokiaľ uviedol vo svojej výpovedi, že mávajú intímny styk, navrhovateľka priznala, že je to pravda. Intímne s odporcom však žije iba preto, lebo sa bojí jeho agresivity. Ak by s intímnym stykom nesúhlasila, mala by veľký problém. Poukázala, že zároveň s návrhom na rozvod podávala aj návrh na vylúčenie otca detí z užívania domu, v ktorom teraz býva, lebo otec sa choval agresívne, opakovane rozbíjal na dome jej rodičov okná, poštovú schránku a napriek všetkým sťažnostiam na polícii a jej návrhu podanom na tunajšom súde zakázať otcovi priblížiť sa k domu, v ktorom s deťmi žije, sa nič nestalo. Polícia v tejto veci nič nerobí a konanie o zákaz priblíženia sa otca k domu, kde bývajú, bolo odmietnuté z dôvodu, že nevedela dobre zabezpečiť doplnenie svojho návrhu. Mal. K. bude mať X rokov a mal. K. má X rokov. Obe deti navštevujú materskú školu s poplatkom 22 Eur za obe deti. Deti sú zdravé a výdavky s nimi má bežné, primerané ich veku a potrebám. Odporca sa o deti vôbec nezaujíma a na ich výživu neprispieva ničím. Navrhovateľka potvrdila, že s odporcom udržuje kontakt, keď sa stretávajú na víkend a cestujú k matke odporcu do X.. Odporca je vyučený J. - Č. a v súčasnosti je dobrovoľne nezamestnaný. Na čas po rozvode navrhovateľka žiadala zveriť obe deti do jej osobnej starostlivosti a otcovi určiť povinnosť platiť maloletým deťom výživné vo výške 50 Eur mesačne pre každé z detí. Styk odporcu s maloletými deťmi navrhovateľka nežiadala upraviť s poukazom, že tento sa realizuje dobrovoľne po vzájomnej dohode.
Odporca s návrhom navrhovateľky na rozvod manželstva nesúhlasil. Uviedol, že navrhovateľka je s ním a on ju má rád. Potvrdil, že koncom roku 2012 bývali spolu v prenajatom byte s tým, že všetky náklady na domácnosť hradil sám. Matka bola na rodičovskej dovolenke a z dávok platila manko. Vo februári 2013 sa navrhovateľka spolu deťmi odsťahovala ku svojej
matke. Cez víkendy však navrhovateľka spolu s ním a s deťmi navštevujú jeho matku, kde teraz odporca žije. Odporca potvrdil, že pracoval v spoločnosti T. a J. a pracoval tiež na tzv. „čierno“, lebo mal exekúcie. Od 27.12.2012 na potreby detí finančne neprispieva, ale občas deťom kúpi oblečenie a zoberie ich do reštaurácie a zaplatí deťom obedy v materskej škole. Odporca vyjadril domnienku, že navrhovateľka sa chce rozviesť iba kvôli svojej matke. Poukázal, že s navrhovateľkou stále intímne žije. V prípade, že by súd ich manželstvo rozviedol, odporca súhlasil so zverením oboch detí do osobnej starostlivosti navrhovateľky s tým, že na ich výživu bude platiť minimálne zákonné výživné. Naposledy bol zamestnaný v auguste a v septembri 2013. Od októbra 2013 do februára 2014 si privyrábal pomocnými prácami na stavbe, so zárobkom cca 400,- Eur mesačne. V súčasnosti prácu nemá a nepoberá ani dávky v hmotnej núdzi. Má záujem ísť pracovať do Českej republiky. Svojej matke na stravu a bývanie neprispieva ničím.
Súd po vykonanom dokazovaní výsluchom účastníkov konania, oboznámením potvrdenia o ich poslednom spoločnom bydlisku, sobášnym listom, rodnými listami mal detí K. a K. mal za preukázané, že obaja účastníci sú slovenskí štátni občania slovenskej národnosti, ktorí uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v A. R. C., pred matričným úradom v A. R. C.. U navrhovateľky aj odporcu išlo o prvé manželstvo, z ktorého sa dňa XX.XX.XXXX narodil mal. K. a dňa XX.XX.XXXX sa narodil mal. K.. Posledné spoločné bydlisko mali účastníci v obvode Okresného súdu Trenčín, preto bol na konanie príslušný tunajší súd. Ďalej súd oboznámil správy a potvrdenia ÚPSVaR Trenčín o dávkach poberaných účastníkmi, o ich evidencii v zozname účastníkov o zamestnanie, správy o príjme navrhovateľky a odporcu od ich zamestnávateľov a spis tunajšieho súdu spis.zn 17C/144/2013-9.
Podľa § 23 ods. 1-3 Zákona o rodine č.36/2005 Z.z., súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Súd zisťuje príčiny,
ktoré viedli k vážnemu rozvráteniu vzťahov medzi manželmi, a pri rozhodovaní na ne prihliada. Pri posudzovaní miery rozvratu prihliadne na porušenie povinnosti podľa §18 a 19.
Podľa § l8 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie
Podľa § 19 ods. 1 predtým citovaného zákona, o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom sú povinní starať sa obidvaja manželia podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
Z uvedených ustanovení, ale aj celej koncepcie Zákona o rodine vyplýva, že spoločenský účel manželstva spočíva vo vytváraní rodinného prostredia vhodného pre výchovu detí, ako aj prostredia, kde manželia žijú spolu vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytujúc si vzájomnú podporu a pomoc. Preto sa rozvod manželstva vo všeobecnosti považuje za nežiaduci jav, ktorý má byť iba výnimočným riešením bezvýchodiskovej situácie, v prípadoch, keď vážny stav narušenia vzťahov medzi manželmi nemožno prekonať iným, vhodnejším spôsobom pri zachovaní ich manželstva. K narušeniu manželstva rozvodom možno teda pristúpiť iba v spoločensky odôvodnených prípadoch (§ 22 Zákona o rodine).
Zákon sa v prípade rozvodu neuspokojuje s akýmkoľvek rozvratom, ale vyžaduje jeho kvalifikovaný stupeň. To znamená, že rozpor v spolužití musí mať určitú intenzitu, ktorá je podmienená najmä tým, že trvá dlhšiu dobu. Musí ísť o stav, ktorý trvale znemožňuje vytvárať zdravé rodinné prostredie, stav, kedy od manželov nemožno očakávať obnovenie spolužitia. Záver o tom, že vzťahy medzi manželmi sú vážne rozvrátené , môže súd urobiť iba na základe skúmania a zisťovania príčin, ktoré rozvrat spôsobili.
Z vykonaného dokazovania v predmetnej veci mal súd za preukázané, že v manželstve účastníkov nastal rozvrat, ktorý možno charakterizovať ako hlboký a trvalý. Vzťahy medzi účastníkmi sú dlhšiu dobu narušené tak, že ich manželstvo si už neplní žiadnu zo svojich funkcií. Súd skúmal vážnosť rozvratu manželstva účastníkov, berúc do úvahy najmä ich vzájomný vzťah, doterajšie spolužitie, resp. nespolužitie účastníkov, ako aj dĺžku trvania a intenzitu rozvratu vzťahov medzi nimi. V konaní bolo preukázané, že odporca je v súčasnosti nezamestnaný, ale príjem, ako sám potvrdil si vie zabezpečiť tzv. prácou na čierno v stavebníctve, kde pracoval od októbra 2013 do februára 2014 so zárobkom cca 400,- Eur mesačne. Z uznesenia tunajšieho súdu č.k. 17C/144/2013-9 zo dňa 14.06.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 12.07.2013 mal súd preukázané, že súd odmietol návrh navrhovateľky na vylúčenie odporcu z užívania domu, nakoľko navrhovateľka napriek výzve súdu na odstránenie vád podania tieto vady neodstránila. Navrhovateľka uviedla, že výzve nerozumela a napriek pomoci pracovníkmi súdu nevedela vady ostrániť. Navrhovateľka poukazovala, že odporca pod vplyvom omamných látok agresívne a fyzicky útočí nielen na samotnú navrhovateľku, ale aj na ich maloleté dieťa. Z tohto dôvodu bola preto nútená opustiť spoločnú domácnosť a odsťahovala sa do rodinného domu jej rodičov, kde žije spolu s deťmi aj v súčasnosti. Odporca sa po jej odsťahovaní domáhal stretnutia s ňou, ale spôsob, ako to robil, je pre navrhovateľku aj pre deti neprijateľný. Odporca sa stretnutia domáhal agresívne a opakovane rozbíjal okná na dome jej rodičov a rozbil ich poštovú schránku a podľa vyjadrenia navrhovateľky, polícia tomuto konaniu otca nezabránila. Vylúčenie odporcu z užívania domu sa jej nepodarilo ani súdnou cestou. Navrhovateľka preto tento problém rieši tak, že s odporcom udržiava intímny styk a odporca sa prestal správať agresívne. Za situácie, keď sa odporca domáha uspokojenia svojich požiadaviek agresiou a pod hrozbou násilia si s navrhovateľkou vynúti intímny styk, nemožno od navrhovateľky očakávať obnovenie spolužitia s odporcom. Príčinou narušenia spolužitia bola dlhodobá nezodpovednosť odporcu v starostlivosti o rodinu a deti, jeho agresivita a násilné chovanie spôsobené zrejmým dlhodobým nadmerným užívaním alkoholu a dlhodobým užívaním omamných látok, konkrétne pervitínu, ako uviedla navrhovateľka. Účastníci konania hodnotili priebeh trvania manželstva v zásade rozdielne. Navrhovateľka trvala na rozvode manželstva a odporca chcel v manželstve zotrvať. Pre prípad rozvodu však súhlasil s tým, aby obe maloleté deti K. a K. boli zverené do osobnej starostlivosti navrhovateľky a bol ochotný platiť na ich výživu minimálnym výživným.
V konaní bolo preukázané, že manželstvo účastníkov si neplní svoj spoločenský účel, ktorý spočíva predovšetkým vo vytváraní zdravého rodinného prostredia, v ktorom by manželia mali žiť vo vzájomnej zhode, citovom zblížení, poskytovať si navzájom duševnú i materiálnu pomoc. Existuje iba ako formálne pretrvávajúci zväzok muža a ženy bez vzájomnej citovej náklonnosti, bez vzájomnej manželskej podpory a starostlivosti. Tento rozvrat pretrváva v manželstve účastníkov po dlhšiu dobu.
Medzi takýmto správaním sa účastníkov a rozvratom ich manželstva súd videl príčinnú súvislosť. Mal teda za to, že sú splnené podmienky na rozvod manželstva, a preto návrhu v tejto časti v plnom rozsahu vyhovel. Rozvod manželstva nebude ani v neprospech maloletých detí K. a K., nakoľko matka má k obom deťom vytvorený veľmi dobrý vzťah a snaží sa im aj za súčasných podmienok vytvoriť prostredie vhodné pre ich rozvoj.
Zákon o rodine predpokladá, že rozvádzajúci sa manželia sa sami dohodnú na úprave práv a povinností k maloletým deťom na čas po rozvode manželstva. Ak však k nej nedôjde, tento zákon v § 24 ukladá zároveň (uno actu) s otázkou rozvodu zabezpečiť úpravu práv a povinností aj ochranu záujmov maloletých detí (a to aj v zmysle § 113 O.s.p.).
Kolízny opatrovník v prípade, že súd manželstvo rozvedie, odporučil zveriť maloleté deti K. a K. do osobnej starostlivosti navrhovateľky a odporcu zaviazať platením výživného každému z maloletých detí sumou po 50,- Eur mesačne. Úpravu styku odporcu s maloletými deťmi K. a K. účastníci nežiadali.
Podľa § 24 ods. 1,2 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu o výške výživného. Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná. Pri schvaľovaní dohody rodičov súd vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa § 62 ods. 1,2,4,5 tohto zákona vyživovacia povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do toho času, kým nie sú deti samé schopné sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich možností, schopností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V ďalšej časti sa súd zaoberal rozhodnutím o právach a povinnostiach účastníkov konania k maloletým deťom K. a K.. V súčasnosti výchovu oboch detí zabezpečuje navrhovateľka, ktorá sa o obe maloleté deti riadne stará. Súd na základe odporučenia kolízneho opatrovníka, ale tiež za súhlasu otca zveril maloleté deti K. a K. od výchovy navrhovateľky a určil odporcovi povinnosť platiť každému z maloletých detí výživné sumou po 50,- Eur mesačne, s prihliadnutím, na vek detí (X a X rokov) a ich bežné potreby. Navrhovateľka je nezamestnaná a príjem má iba z dávok v hmotnej núdzi vo výške 121,10 Eur a z prídavku na dve deti 47,04 Eur mesačne. Odporca sám potvrdil že mal príležitostné príjmy z prác tzv. na čierno v stavebníctve, vo výške cca 400,-Eur mesačne. Výživné vo výške 50,- Eur pre každé z detí súd preto považoval za primerané možnostiam a schopnostiam odporcu, ktorý je zdravý a má možnosť zabezpečiť si prácu s príjmom, z ktorého bude môcť plniť svoju vyživovaciu povinnosť k maloletým deťom K. a K..
Podľa 25 ods. l,2 toho času platného Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Ak sa rodičia nedohodnú
o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods. 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode.
Súčasťou rozsudku je aj výrok o trovách konania.
Vzhľadom na skutočnosť, že navrhovateľke bolo priznané oslobodenie od platenia súdnych poplatkov 66,- Eur, o náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 144 O.s.p., v zmysle ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov konania o rozvod manželstva. Súd však môže priznať túto náhradu alebo jej časť, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho
doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol
dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).
Manžel, ktorý prijal pri uzavretí manželstva priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do troch mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma opäť svoje predošlé priezvisko.
Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, možno podať návrh na exekúciu podľa osobitného predpisu.
Výrok o výživnom je predbežne vykonateľný