Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_47Cpr-24-2013.pdf
PDF · 112.33 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B5-47Cpr/24/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava V, sudcom JUDr. Dušanom Srogončíkom v občianskoprávnej veci navrhovateľa: S. T., bytom: T., Banšelova č. 3989/12, zast. JUDr. Ing. Branislav Pecho, PhD., advokát so sídlom: Nitra, Piaristická č. 2, proti odporcovi: Q. so sídlom: Bratislava, L. IČO: XXXXXXXX,. o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru a o zaplatenie mzdových nárokov takto
rozhodol:
Súd návrh navrhovateľa z a m i e t a .
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ v podanom návrhu zo dňa 25.07.2013 žiadal, aby sú určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo dané navrhovateľovi rozhodnutím zo dňa 28.05.2013 podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce je neplatné a pracovný pomer trvá ďalej a navrhovateľ ďalej uplatnil mzdové nároky vyplývajúce z neplatného skončenia pracovného pomeru. Svoj návrh navrhovateľ odôvodňoval tým, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru sú vykonštruované, nakoľko bola u odporcu evidentná snaha sa ho zbaviť. Navrhovateľ tvrdil, že v rámci pracovného pomeru u odporcu svoju prácu vykonával s náležitou odbornou starostlivosťou.
Odporca navrhoval návrh navrhovateľa zamietnuť tvrdiac, že navrhovateľ v návrhu neuviedol žiadne dôkazy o tom, že by dôvody boli vykonštruované. Odporca naopak tvrdil, že postup z jeho strany bol v súlade so Zákonníkom práce, pričom poukazoval aj na pracovný poriadok spoločnosti Q. J. J., kde sú definované prípady závažného porušenia pracovnej disciplíny.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rozhodnutím o okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.05.2013, pracovnou zmluvou zo dňa XX.XX.XXXX, oznámením navrhovateľa o tom, že trvá na ďalšom zamestnávaní, oboznámením sa s listinným dôkazom zo dňa 27.05.2013 označeným ako bezpečnostný incident - hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca, s prílohami k bezpečnostnému incidentu, a to rozpočtami, výpisom z obchodného registra týkajúcej sa firmy T. J., J. a J. A. J., oboznámením sa so smernicou Princípy podnikania spoločnosti Q. J., J. nákupným poriadkom č. XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, výsluchom svedkov S. A., J. F., A. G., E.. E. P., H. R., O.. E. P., faktúrami vystavenými na spoločnosť H. H. J. za obdobie od X.XX.XXXX do mája XXXX a zistil.
Navrhovateľ bol zamestnaný u odporcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa XX.XX.XXXX v pracovnom zaradení ako I.. Rozhodnutím odporcu zo dňa XX.XX.XXXX bol okamžite skončený pracovný pomer s navrhovateľom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvodom na skončenie pracovného pomeru bolo viacnásobné závažné porušenie pracovnej disciplíny, ktoré malo spočívať v tom:
A) že navrhovateľ v čase od októbra XXXX až do XX.XX.XXXX ovplyvňoval ponuky určené do výberového konania na produkčné agentúry, a to nasledovne: požadoval od zodpovednej zamestnankyne spoločnosti R. T. J. aby upravila konkurenčné ponuky tak, aby ponuka spoločnosti H. H. J. vyšla lacnejšie, než ponuky konkurenčných spoločností, hoci ponuky konkurenčných spoločností boli v skutočnosti nižšie, v niektorých prípadoch aj o viac ako 100 000 Eur. V rozhodnutí sa ďalej konštatuje, že podľa čl. 9.2 rovnosť a transparentnosť smernice č. XX/XXXX H. H. Q. J. J. zamestnávateľ a zamestnanci pri podpore konkurenčného prostredia sa zaväzujú zaručovať transparentnosť a rovné príležitosti pre všetkých súčasných a potenciálnych dodávateľov, pri nákupe využívať postupy na objektívne prideľovanie objednávok, zaisťovať pre spoločnosť služby a produkty za najlepších dostupných podmienok. Zamestnanec je v zmysle pracovnej zmluvy zodpovedný za spracovanie a čerpanie jemu pridelenej časti rozpočtu zamestnávateľa, a teda dbať na zaistenie najlepšej dostupnej ceny nakupovanej služby. Zamestnanec preto svojim vyššie popísaným konaním porušil ustanovenie smernice č. XX/XXXX H. H. Q. J. J., a zároveň ustanovenia § 81 písm. e) Zákonníka práce, v zmysle ktorého je zamestnanec povinný hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa.
B) podľa výpisu z obchodného registra zo dňa 27.05.2013 bolo zistené, že zamestnanec je odo dňa XX.XX.XXXX spoločníkom a konateľom spoločnosti T., a zároveň odo dňa XX.XX.XXXX jediným spoločníkom a konateľom spoločnosti J. A. J.. Obe tieto spoločnosti majú predmet činnosti zhodný s predmetom činnosti zamestnávateľa vo viacerých bodoch, predovšetkým v bode reklamné a marketingové služby. Zamestnanec si na výkon tejto činnosti od zamestnávateľa nežiadal súhlas, ani ho o tejto skutočnosti nijako neinformoval. Vzhľadom ku skutočnosti uvedenej v čl. 12.1 pracovnej zmluvy zamestnanca a § 83 Zákonníka práce, sa na výkon inej zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, vyžaduje písomný súhlas zamestnávateľa, je vyššie uvedené konanie zamestnanca porušením pracovnej zmluvy, ako aj Zákonníka práce.
Konaním popísaným v bode A) a B) zamestnanec zvlášť hrubým spôsobom porušil pracovné povinnosti, a preto bol s ním okamžite skončený pracovný pomer podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Z pripojeného listinného dôkazu zo dňa 27.05.2013 označeným ako bezpečnostný incident - hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnanca mal súd preukázané, že dňa 06.05.2013 riaditeľ pre marketingovú komunikáciu S. A. informoval oddelenie bezpečnosti o tom, že bol pracovníčkou kreatívnej agentúry R. T., pani A. G. informovaný o neetickom postupe zamestnanca spoločnosti S. T., ktorý spočíval v tom, že S. T. ovplyvňoval pracovníčku agentúry R. pani A. G. v tom smere, aby upravila strop predložených cenových ponúk produkčných agentúr pre spoločnosť Q. J. J. tak, aby bola cenovo najvýhodnejšia ponuka produkčnej agentúry H. H. J. T.. Na základe tohto oznámenia oddelenie bezpečnosti začalo vyšetrovanie v dňoch 07. až 27.05.2013 s cieľom zistiť, či sa jedná o neetické konanie zamestnanca s nasledovným záverom: v časovom období od 16.10.2012 do 27.05.2013 navrhovateľ aktívne ovplyvňoval výsledky ponukových konaní na produkciu TV reklamných spotov pre spoločnosť Q. J.. realizovaných agentúrou R. J. tak, že telefonicky po obdržaní cenových ponúk nariadil zamestnankyni agentúry R. T. J. A. G., aby upravila konkurenčné cenové ponuky tak, aby cenová ponuka agentúry H. H. J. bola cenovo najvýhodnejšia. Ďalej sa konštatuje, že dňa 27.05.2013 za prítomnosti vyšetrovateľa oddelenia bezpečnosti v priestoroch agentúry R. T. J. opätovne nariadil A. G., aby upravila konkurenčné cenové ponuky tak, aby rozdiel viac ako 100 000 Eur v neprospech agentúry H. bol umelo navýšený tak, aby ponuka agentúry H. bola najvýhodnejšia. Ďalej sa konštatuje, že od roku 2008 a 2012 je navrhovateľ štatutárnym orgánom firmy T. J. a J. A. J. ktorých predmet činnosti je zhodný s predmetom činnosti zamestnávateľa, čím priamo porušil ustanovenie 4.6.17 pracovného poriadku spoločnosti Q. J. J. nakoľko zamestnávateľa nežiadal o súhlas s týmto podnikaním. K tomuto zápisu boli pripojené rozpočty firiem, ktoré sa mali zúčastniť súťaže so záverom, že ponuka firmy H. H. J. bola vyššia, ako iné firmy.
Navrhovateľ z hľadiska ponúk, ktoré boli zrealizované od septembra 2012 do mája 2013 uviedol, že podľa jeho vedomostí v tomto období boli zrealizované tri ponuky a postup bol taký, že sa obrátili e- mailom na agentúru, agentúra im spätne e-mailom predložila tri ponuky, kde sa uvádzal návrh režiséra, režisérsky scenár, referencie o režisérovi a cena ponuky. Na základe tohto dokumentu s nadriadeným pánom A. robil výber režiséra, cena nebola rozhodujúca, pretože on mal stanovený limit peňazí pre túto pracovnú činnosť a tento limit nemohol prekročiť. Navrhovateľ ďalej uviedol, že pán P. mu oznámil, že pokiaľ ide o množstvo ponúk, ktoré museli byť predložené, že týchto ponúk musí byť viac, čo vyplynulo
z nejakej kontroly. Ďalej uvádzal, že po vybratí režiséra všetky cenové ponuky boli zasielané pánovi P., ktorý ich posudzoval, bez jeho posúdenia to nemohlo ďalej ísť.
Svedok S. A., ktorý zastáva funkciu riaditeľa marketingovej komunikácie a navrhovateľ mu bol podriadený uviedol, že na oddelení pracuje 8-10 ľudí, navrhovateľ bol majiteľom nákladového strediska a z tejto funkcie mu vyplývalo zabezpečovať realizáciu televíznej produkcie. Navrhovateľ prostredníctvom kreatívnej agentúry zabezpečoval výberové konania. Svedok poukazoval na to, že iná situácia bola do októbra 2012 a iná bola potom, keď do októbra 2012 oddelenie nákupu nevyžadovalo viaceré ponuky, to znamená, že sa pracovalo s jediným subjektom. Od októbra 2012 sa situácia zmenila v tom, že oddelenie nákupu malo pracovať s viacerými subjektmi, minimálne s tromi v súvislosti s výberovým konaním. Svedok ďalej uviedol, že hoci bol nadriadený navrhovateľovi, informáciu dostal od navrhovateľa a bol presvedčený, že v rámci slušnej komunikácie a plnenia povinností sa to realizuje podľa novej úpravy. Následne svedok zistil, že takto sa nepostupuje, o čom sa presvedčil v máji 2013, v podstate išlo o to, že výberové konanie sa malo realizovať tak, že bola stanovená komisia, jej členovia boli stanovení z oddelenia nákupu, pracovníka agentúry a majiteľa nákladového strediska. Táto komisia mala vybrať jedného uchádzača, pričom sa nedá povedať, že by cena nebola rozhodujúca, pretože sa má konať efektívne v rámci rozpočtu celého roka pre príslušné oddelenie, z čoho vyplýva záver, že ak sú tu diametrálne odlišnosti z hľadiska ceny, nemožno vybrať uchádzača, ktorý má cenu najvyššiu. Od októbra 2012 sa celkovo zrealizovali tri výberové konania, posledné výberové konanie bolo v máji 2013, ale už aj za súčinnosti oddelenia bezpečnosti, čo bolo vyvolané poznatkami, ako sa výberové konania robia. Pri výberovom konaní realizovanom v apríli 2012 svedok mal poznatky, že subjekt, ktorý vyhral výberové konanie, bol predražený. O tom, že projekt bol predražený zistil tým, že si dal urobiť spätnú kalkuláciu, kde boli vykázané značné rozdiely v prospech toho, kto vyhral. Na základe tohto zistenia preto bola v máji 2013 do výberového konania zapojená bezpečnostná zložka. Svedok ďalej uviedol, že nevie, či boli definované podmienky výberového konania, režiséra produkciu vyberal navrhovateľ, ktorý ho o tom informoval. Pokiaľ ide o cenu produkcie alebo rozpočet produkcie, svedok sa vyjadril tak, že túto cenu stanovoval majiteľ oddelenia nákupu. Pokiaľ ide o rozpočet, svedok uviedol, že navrhovateľ mal stanovený rozpočet na jeden rok s určením na jednotlivé mesiace, pričom išlo o odhad čerpania, avšak rozpočet z mesiaca sa dal presúvať. Prakticky nebol stanovený limit pre navrhovateľa na jednotlivé kampane.
Svedkyňa J. F., ktorá pracuje ako vedúca oddelenia nákupu uviedla, že navrhovateľ jej nie je podriadený a ani nadriadený. Jej oddelenie zabezpečuje nákup služieb tým, že po zadaní úlohy interným zákazníkom osloví firmy zaoberajúce sa danou problematikou, robí výberové konanie. Výber uskutočňuje interný zákazník, v danom prípade navrhovateľ a nákupca, pričom nákupca vychádza z poznatkov trhu. Po kvalitatívnej stránke kritéria stanovuje interný zákazník, po iných stránkach to zabezpečuje jej oddelenie. Pri výberových konaniach je nie vždy rozhodujúca cena, v prípade, že si interný zákazník vyberie režiséra, oddelenia má právo veta, a to neodsúhlasiť. Takýto prípad sa nestal u navrhovateľa. Svedkyňa ďalej uviedla, že vznikli pochybnosti o správnosti výberu, bol vykonaný audit, ktorý to potvrdil a celý proces výberového konania bol upravený tak, aby nedochádzalo k pochybeniam ako predtým, a toho času platí, že len nákup môže komunikovať s interným zákazníkom. Svedkyňa ďalej potvrdila, že boli vydané pravidlá výberového konania, sú upravené v nákupnom poriadku a tieto pravidlá by mal ovládať interný zákazník. Svedkyňa sa nevedela vyjadriť, či navrhovateľ mal stanovený rozpočtový limit pre jednotlivé akcie, potvrdila však, že nákupný zámer mal byť schválený. Svedkyňa ďalej uviedla, že spoločnosť R.. je vybraná spoločnosť odporcom na zabezpečenie reklamných spotov. Ak táto spoločnosť nemala postprodukciu, vyberali sa ďalšie agentúry, ktoré im pomáhajú, v danom prípade výberové konanie zabezpečia táto spoločnosť.
Svedkyňa A. G., ktorá bola zamestnankyňou spoločnosti R. v T. uviedla, že od októbra 2012 pre odporcu robili výberové konania, keď išlo o televízne kampane, pričom finančne to bolo dosť vysoko. Od októbra 2012 do mája 2013 boli takto vykonané dve kampane, ktoré sa zrealizovali tak, že prihlášku podala firma H., formálne tam boli ďalšie dve firmy, ktoré podali finančnú ponuku, teda boli podané tri ponuky, pričom pri dvoch z ponúk cenu upravila na žiadosť navrhovateľa a na základe toho bola firma H. vybraná. Svedkyňa to považovala za požiadavku odporcu cez navrhovateľa vzhľadom na predchádzajúcu spoluprácu. Pri poslednej akcii v máji 2013 boli oslovené okrem H. aj ďalšie dve firmy, ktoré v realite uviedli cenovú ponuku, a táto cenová ponuka bola nižšia od H. o 100 000 Eur. V tomto prípade sa o výberové konanie zaujímal aj nadriadený navrhovateľa pán A.. Svedkyňa ďalej potvrdila, že do firmy R. T. J.. nastúpila v januári 2012, od začiatku sa spolupracovalo s firmou H.. pri televíznych
reklamách. Od januára 2012 do októbra 2012 nikto od nej nežiadal konkurenčné rozpočty, rozpočet H. išiel priamo cez odporcu. Svedkyňa na otázku právneho zástupcu navrhovateľa, či konkurenčné firmy mali dostatok časového priestoru na spracovanie konkurenčného rozpočtu, svedkyňa udáva, že v máji 2013 tomu tak bolo, pokiaľ ide o dve predchádzajúce akcie, tak nie, ona dostala pokyn od navrhovateľa, že treba pripraviť formálne konkurenčné rozpočty. Vzhľadom na krátkosť času svedkyňa neoslovovala ďalšie subjekty. Pokiaľ svedkyňa dostala v októbri 2012 takúto požiadavku, oslovila ďalšie dve firmy, ktorým dala čas na spracovanie rozpočtu pár hodín, tieto firmy jej odpovedali, že aj tak je to len formálne, keď je vopred daný výsledok. Rozpočet bol len od firmy H., ktorý zohľadňoval scenár, u ďalších dvoch firiem cenu stanovila ona, a táto sa odvíjala od ceny H..
Svedok E.. E. P., ktorý pracuje u odporcu na oddelení bezpečnosti a on spracoval materiál označený ako bezpečnostný incident uviedol, že tento materiál bol spracovaný na základe informácií získaných od pani G. a na požiadanie pána A.. V poslednom prípade v máji 2013 svedok bol prítomný v kancelárii pani G., kde pani G. telefonicky volala navrhovateľovi, že má cenové ponuky od troch záujemcov a do telefónu mu uviedla, že cenové ponuky od ďalších dvoch sú výrazne nižšie. Odpoveď navrhovateľa bola taká, že on sa porozpráva s pracovníčkou T., ktorá pracuje v H., či s tou cenovou ponukou vedia niečo spraviť, teda ju znížiť. Pani G. bolo oznámené, že akonáhle dostane novú cenovú ponuku od H., cenové ponuky od ostatných dvoch agentúr má zvýšiť tak, aby cenová ponuka H. bola najlacnejšia. Konkrétne jej bolo povedané „urob to tak, ako sa to robilo predtým“.
Svedok H. R., ktorý pracoval u odporcu a navrhovateľ mu bol podriadený uviedol, že on prijímal do pracovného pomeru navrhovateľa, robil s ním pohovor a pri tejto príležitosti ho informoval, že má podnikateľskú činnosť. Túto skutočnosť zobral na vedomie, nevidel v tom nič zlé, a preto bol prijatý do pracovného pomeru. Svedok sa nevedel vyjadriť, či dával nejaký písomný súhlas navrhovateľovi a nevedel sa vyjadriť, či mal aj právo o tom rozhodovať. Svedok ďalej uviedol, že pri realizovaní projektov cena nebola rozhodujúca a cena stanovená produkčnou agentúrou nebola konečná, pretože do toho vstupovali ďalšie veci, ktoré cenu navyšovali alebo znižovali, boli však aj prípady, keď cena konečná bola. Viackrát sa rokovalo s produkčnými agentúrami ohľadom podmienok vrátane ceny. Do procesu vyjednávania lepších podmienok vstupovalo oddelenie nákupu, pán P., marketingová komunikácia, navrhovateľ a svedok. Zodpovedným za výber produkčnej agentúry bol riaditeľ marketingovej komunikácie, navrhovateľ mohol dať len návrh. Riaditeľ marketingovej komunikácie schvaľoval výber produkčnej agentúry a musel schváliť rozpočet. Svedok ďalej uviedol, že pán A. sa mal vyjadriť, že navrhovateľa chce z firmy vyhodiť.
Svedok O.. E. P. uviedol, že jeho pôsobisko je v Prahe a v rámci vnútorných procesov spoločnosti spolupracuje s odporcom. Vzhľadom na poznatky ohľadom vývoja cien za jednotlivé produkty a z hľadiska možného porovnávania cien, svedok vydal odporúčanie, ktoré spočívalo v tom, že pri výberových konaniach by sa mali vyhodnocovať minimálne tri ponuky, pričom uvádzal, že cena bola len jedným z ukazovateľov, nie rozhodujúcim, keď sa prihliadalo aj na iné skutočnosti. Cena bola významnou zložkou ponúk. Po vydaní tohto odporúčania sa svedok nezaujímal, ako sa to na Slovensku realizuje, keď na to nemal ani možnosti. Pokiaľ ide o jednotlivé ponuky, tieto sa vyhodnocovali oddelením marketingu a oddelením nákupu, do toho bolo zapojených viacero ľudí, pri konečnom schvaľovaní to boli aj iní ľudia, ako tí z oddelenia marketingu a nákupu. V písomnej podobe sa vyhodnocovanie ponúk nearchivovalo, zaznamenalo sa to len vtedy, keď sa to robilo. Túto činnosť z hľadiska výberového konania mal kontrolovať marketing a H. oddelenia nákupu. Pokiaľ svedok komunikoval s navrhovateľom o niektorých produktoch, tak s niektorými bolo viacej, s niektorými menej spokojný, s niektorými bol, a to z hľadiska ceny, v niektorých prípadoch sa mu zdala vysoká. Jeho výhrady boli až po tom, keď bolo ním vydané odporúčanie z hľadiska výberových konaní. Svedok sa ďalej vyjadril v tom zmysle, že mohla byť vybraná produkčná spoločnosť s najvyššou cenou z hľadiska ponuky, čo sa muselo adekvátne odôvodniť, v praxi sa však na takýto prípad nepamätal. Svedok potvrdil, že navrhovateľ mu posielal materiály na konzultácie, v rámci nich boli aj cenové ponuky, nevedel, či sa v konečnom dôsledku zrealizovali v rámci ponuky. Niekedy to dostal až po akcii, ktorá sa zrealizovala, pretože nebol časový priestor. Pokiaľ s niečím nesúhlasil, nesúhlas vyjadril, či však bol akceptovaný, uviesť nevedel. Svedok sa nevedel vyjadriť, koľko takýchto materiálov bolo predložených od októbra 2012 do mája 2013, ale z hľadiska marketingovej kampane to bola jesenná, vianočná a jarná. Svedok ďalej uviedol, že on bol jedným zo schvaľovateľov objednávok projektu, netýkalo sa to všetkých objednávok. Pokiaľ ide o rozpočet jednotlivých kampaní, ten schvaľoval alebo komentoval, všetky tieto formy mali odporúčací charakter. Svedok potvrdil, že on dojednával podmienky s produkčnými spoločnosťami, takýto spôsob
bol aj s firmou H. formou e-mailu pred odsúhlasením konečnej cenovej ponuky. Takýto postup je ešte predtým, ako sa rozhodne o výbere niektorého uchádzača, oslovujú sa minimálne dvaja, pričom cenová ponuka z tejto firmy je už daná, čiže vyjednáva sa cena.
Z pracovného poriadku, ktorý je účinný od 01.02.2013 súd zistil, že tento poriadok vymedzuje závažné porušenie pracovnej disciplíny, kde okrem iného sa za závažné porušenie pracovnej disciplíny považuje zneužitie pridelených pracovných pomôcok, prostriedkov, prípadne prístupov a hesiel iného zamestnanca na dosiahnutie osobného prospechu, alebo prospechu inej osoby, ďalej sa tu uvádza výkon zárobkovej činnosti, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa.
Z pripojeného nákupného poriadku upraveného smernicou XX/XXXX, ktorý je účinný od XX.XX.XXXX, má súd preukázané, že táto smernica stanovovala pravidlá nákupného procesu a zadávanie zákaziek, upravovala jednotný postup procesu prípravy a schvaľovania nákupných zmlúv uzatváraných spoločnosťou Q. O2 J. Táto smernica je záväzná pre všetkých zamestnancov odporcu, ktorí sú zapojení do procesu nákupu tovaru a služieb pre spoločnosť.
Navrhovateľ v priebehu konania namietal aj tú skutočnosť, že rozhodnutie o okamžitom skončení pracovného pomeru je nedostatočne konkretizované tak, ako to má na mysli Zákonník práce. Pokiaľ ide o bod A) a pokiaľ ide o bod B) dôvodu navrhovateľ uvádzal, že uplynula subjektívna lehota pre tento postup a v prípade, že sa tak aj stalo, intenzita porušenia pracovnej disciplíny nebola taká, aby bol naplnený dôvod podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce.
Podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer výnimočne a to iba vtedy, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu.
Podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce Zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 4 a 5.
Podľa § 70 Zákonníka práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť.
Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej dobe alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť.
Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru.
Podľa § 79 ods. 2 Zákonníka práce ak celkový čas, za ktorý by sa mala zamestnancovi poskytnúť náhrada mzdy, presahuje 12 mesiacov, môže súd na žiadosť zamestnávateľa jeho povinnosť nahradiť mzdu za čas presahujúci 12 mesiacov primerane znížiť, prípadne náhradu mzdy za čas presahujúci 12 mesiacov zamestnancovi vôbec nepriznať. Náhrada mzdy môže byť priznaná najviac za čas 36 mesiacov.
Na základe vykonaného dokazovania súd návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietol. Súd zastáva názor, že odporca postupoval v súlade so Zákonníkom práce a skutočnosti uvedené v rozhodnutí o okamžitom skončení pracovného pomeru, ktoré boli dôvodom pre toto rozhodnutie, sa v konaní preukázali a súd ich vyhodnotil ako porušenie pracovnej disciplíny závažným spôsobom. Podľa názoru súdu pokiaľ ide o bod A) rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru , tento dôvod bol preukázaný jednak listinným dôkazom označeným ako bezpečnostný incident zo dňa 27.05.2013, jednak výsluchom svedkov A. a hlavne G. ktorí jednoznačne uviedli, akým spôsobom navrhovateľ ovplyvňoval výberové konania. Ovplyvňovanie výberových konaní zo strany navrhovateľa preukázané bolo a aj keď on priamo výberové konanie nerealizoval, do neho zasahoval, a to spôsobom, aby firma, o ktorú mal záujem, výberové konanie vyhrala. Tento stav v podstate pokračoval z hľadiska výberových konaní ako bol predtým, to je do októbra 2012, keď vtedy sa spolupracovalo s jednou firmou, a to s firmou H. čo postupovalo aj následne v roku 2013, len sa zmenila forma, kde sa formálne oslovovali ďalšie firmy, dochádzalo k znižovaniu cien, resp. k ich navyšovaniu, aby vyhrala jedna firma, o ktorú mal záujem navrhovateľ. Z dokazovania jednoznačne nevyplynulo, že by cena projektov bola určujúcou, avšak bola podstatnou a v tejto súvislosti nemožno sa stotožniť s vyjadrením navrhovateľa, že on mal ročný rozpočet a pokiaľ neprekročil tento limit, cenu nepovažoval za rozhodujúcu, keď treba vychádzať z jedného a vyplýva to z nákupného poriadku, kde pri vyhodnocovaní predložených ponúk rozhodujú výlučne obchodné podmienky, a to cena. Tvrdenie navrhovateľa, že cenové relácie, resp. výberové konanie schvaľovali nadriadení, konkrétne uvádzal pána P. súd v tejto súvislosti poukazuje na to, že tento svedok uvádzal, že zo strany navrhovateľa bol informovaný o výberových konaniach, keď mu boli posielané materiály na konzultácie, svedok však nebol informovaný o tom, ako sa následne ponuky zrealizovali, a to aj z hľadiska ceny, pokiaľ s niečím nesúhlasil, nesúhlas vyjadril. Nevedel sa však vyjadriť, či nesúhlas bol rešpektovaný, alebo nie. V danom prípade rozhodujúcim z hľadiska hodnotenia porušenia pracovnej disciplíny je tá skutočnosť, že navrhovateľ ovplyvňoval výberové konanie, a to z hľadiska ceny so zámerom, aby vyhrala konkrétna firma, čo je v rozpore s pracovným poriadkom, ako aj so Zákonníkom práce.
Pokiaľ ide o určitosť rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru, súd zastáva názor, že toto rozhodnutie je dostatočne konkretizované, časovo vymedzené, k tomu boli vypočutí svedkovia, to znamená nemohlo ísť o zámenu s niečím iným z hľadiska porušenia pracovnej disciplíny. Podľa názoru súdu dostatočným spôsobom bol preukázaný aj bod B) rozhodnutia o okamžitom skončení pracovného pomeru, čo v konečnom dôsledku nepopieral ani navrhovateľ, keď písomný súhlas nemal, o podnikaní mal informovať pána Vaneka, avšak podanie informácie nie je postup, ktorý vyžadoval pracovný poriadok, kde sa konštatovalo, že musí ísť o písomný súhlas.
Vychádzajúc z vyššie uvedených zistení preto súd konštatuje, že zo strany navrhovateľa došlo k závažnému porušeniu pracovnej disciplíny, a pokiaľ s ním zamestnávateľ okamžite skončil pracovný pomer, tak to bolo v súlade so Zákonníkom práce, pričom aj sám pracovný poriadok uvádzal, čo je nutné považovať za závažné porušenie pracovnej disciplíny, s ktorým bol navrhovateľ oboznámený.
Z hľadiska plynutia subjektívnej lehoty z hľadiska použitia dôvodu označeného pod B) súd konštatuje, že táto lehota zachovaná je, pretože ak navrhovateľ nežiadal súhlas s podnikaním, odporca sa nemohol o tomto dozvedieť a ak to zistil pri bezpečnostnom incidente, tak to bolo 27.05.2013, čo je v lehote, ktorú predpokladá § 68 ods. 2 Zákonníka práce.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keď navrhovateľ v konaní úspech nemal, odporca trovy konania neuplatňoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu Krajskému súdu v Bratislave, dvojmo. V odvolaní okrem všeobecných náležitostí uvedených v § 42 ods. 3 O.s.p. sa musí uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v čom sa vidí nesprávnosť tohto rozhodnutia lebo postupu súdu a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.) Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 202 a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.