Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

BN-6C/162/2013

Uznesenie

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľa: T.. E. Ď., nar. XX.XX.XXXX, bytom Z. R. XXX, XXX XX Z. R., proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, o obnovu konania takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa Ing. Tibora Ďurčeka na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O trovách štátu (náhrade svedočného) rozhodne súd samostatným uznesením.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 16.12.2013 a doplneným na výzvu súdu dňa 13.1.2014 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou . Svoj návrh odôvodnil tým, že v uvedenom konaní došlo k mareniu ústavného práva na spravodlivý súdny proces. To, čo sa za skoro 9 rokov nepodarilo vyšetriť orgánom, počnúc políciou, advokáciou, súdom a končiac exekútorským úradom, sa jemu podarilo za dva dni. On nebol tou osobou, ktorá bola kontrolovaná revízorom a následne privolanou hliadkou OO PZ Bratislava - Ružinov - Východ dňa 28.2.2006. Zadržaná osoba nepredložila žiadny doklad totožnosti, nakoľko ten mal on pri sebe. Ak by bol občiansky preukaz predložený, tak by revízor a polícia zistili, že jeho rodné číslo je XXXXXX/XXXX a nie XXXXXX/XXXX. Vtedy začal mať prvé podozrenie, že tou osobou bol jeho brat. Vzhľadom k tomu, že ich oboch vychovala jedna matka, tak meno matky, jej priezvisko za slobodna, meno otca, jeho číslo domu a dátum narodenia, ktoré si orgány preverili na centrálnej evidencii obyvateľstva, boli známe aj jeho bratovi. Od začiatku mal podozrenie, že osobou, ktorá zneužila jeho osobné údaje, bol jeho brat, teraz to už vie doložiť aj čestným vyhlásením svojho brata B. Ď. zo dňa 11.12.2013, v ktorom sa jeho brat k danej veci priznal. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že zároveň podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Nový dôkaz, teda vyhlásenie svojho brata B. Ď., nemohol použiť v pôvodnom konaní z dôvodu, že v tom čase nevedel, kde sa menovaný zdržiava. O dôvode obnovy konania sa dozvedel 11.12.2013, kedy mu brat oznámil, že sa dňa 28.2.2006 pri cestovaní MHD Bratislava vydával za neho. Ďalším dôvodom na obnovu konania sú podľa navrhovateľa nezrovnalosti v listinných dôkazoch, a to že v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok pri údajoch o cestujúcom je nesprávne uvedené štvorčíslie za lomítkom rodného čísla a číslo občianskeho preukazu bolo dodatočne dopísané po preverení na evidencii obyvateľstva. Okrem toho pri vykonaní kontroly nebola prizvaná hliadka, tak ako je uvedené v rozsudku, ale hliadka OR PZ, OO PZ Staré Mesto - Východ a až následne bola vec zaslaná a postúpená na OO PZ Ružinov - Východ Bratislava.

Odporca sa k návrhu do vyhlásenia rozhodnutia písomne nevyjadril, ani sa nezúčastnil na pojednávaní. Písomné vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené až po pojednávaní a vyhlásení tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 19.5.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka B. Ď. a oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä: čestné vyhlásenie B. Ď. z 11.12.2013, potvrdenie OR PZ Bratislava II, OO PZ Ružinov - východ z 12.12.2013, trestné oznámenie zo 16.12.2013 podané navrhovateľom, potvrdenie OR PZ Bánovce nad Bebravou z 19.12.2013 o preverovaní podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pripojený spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , z neho najmä: návrh na vydanie platobného rozkazu, hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, zápisnica o pojednávaní z 20.6.2007, oznámenie advokátskej kancelárie JUDr. M. Chovanec z 15.8.2007, oznámenie Obvodného oddelenia PZ Ružinov - Východ Bratislava II z 28.8.2007, oznámenie OR PZ v Trenčíne, vysunuté pracovisko Bánovce nad Bebravou o občianskom preukaze z 10.4.2008, lekársky nález MUDr. Evy Šinskej z 20.6.2008, zápisnica zo 6.8.2008, zápisnica o pojednávaní z 13.8.2008, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -37 s doložkou právoplatnosti, odvolanie T.. E. Ď. z 11.9.2008, vyjadrenie právneho zástupcu protistrany k odvolaniu datované 6.10.2008, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -52.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že súd mu spôsobil týmto rozsudkom množstvo problémov, dostal silnú cukrovku. Cukrovkou trpel aj predtým, ale podstatne sa mu zhoršila, nepomohlo ani liečenie, teraz je na úplnom invalidnom dôchodku. Na otázku, prečo neuviedol meno brata, ktorý mal cestovať MHD a vydávať sa za neho, už v pôvodnom konaní, navrhovateľ uviedol, že vtedy mal iba tušenie, lebo raz mu brat už niečo podobné spravil, ale nechcel nikomu robiť nepríjemnosti, kým to nemal overené. A k tomu došlo až na základe priznania brata. Na otázku, či podal trestné oznámenie aj proti bratovi, navrhovateľ uviedol, že nie. Na otázku, v akom štádiu je trestné konanie na základe jeho trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, navrhovateľ uviedol, že toto jeho trestné oznámenie bolo zamietnuté, vraj preto, lebo nebolo dokázané, že sa jedná o úmyselný trestný čin.

Svedok B. Ď. na pojednávaní vypovedal, že asi pred ôsmimi rokmi bol v Bratislave v električke kontrolovaný revízorom, podrobnosti si nepamätá. Nemal cestovný lístok, ani nemal pri sebe občiansky preukaz, takže bola privolaná policajná hliadka a prostredníctvom vysielačky bol lustrovaný. Bol vtedy hľadaný políciou a vedel, že by ho boli zadržali, poznal spôsob, akým to policajti lustrujú, že to nerobia podľa fotiek, ale len cez vysielačku na stanicu, preto nadiktoval údaje svojho brata, ktorý bol bezúhonný. Nevedel len číslo za lomítkom v rodnom čísle, toto policajtom nepovedal, to oni museli dodatočne zistiť, následne ho prepustili. Až po čase sa dozvedel, čo spôsobil, v plnej zodpovednosti sa k tomu priznáva. Na otázku, kedy sa dozvedel o tom, čo spôsobil bratovi, svedok povedal, že to bolo asi o 4 roky neskôr. Keď bol z výkonu trestu pozrieť mamu, stretol sa aj s bratom a ten mu povedal, že ho naháňajú, či s tým nemám niečo spoločné a on sa bratovi priznal, že áno, nechcel mu ublížiť, ale jeho iniciály sa mu hodili. Na otázku, prečo čestné vyhlásenie spísal až 11.12.2013, svedok uviedol, že dovtedy to od neho nikto nechcel, nikto ho nepredvolal, nikto od neho nechcel žiadne vyjadrenie.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok, pričom v taxatívne uvádza dôvody, kedy je obnova konania prípustná, a ďalej v a ustanovuje subjektívnu trojmesačnú a objektívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania. V súčasne ustanovuje taxatívne výnimky, kedy je možné podať návrh na obnovu konania aj po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, teda po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku, pričom nie je daný žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení , pre ktorý by bolo možné podať návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku.

Súd zistil, že navrhovateľ T.. E. Ď. (v konaní vedenom pod sp. zn. v procesnom postavení odporcu) bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -37 zo dňa 13.8.2008 zaviazaný zaplatiť Dopravnému podniku Bratislava, a.s., sumu 1 414,- Sk a náhradu trov konania. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -52 zo dňa 19.11.2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.2.2009. Návrh na obnovu konania bol podaný dňa 16.12.2013.

Návrh na obnovu konania navrhovateľ zdôvodnil existenciou nového dôkazu, a to čestného vyhlásenia jeho brata B. Ď. z 11.12.2013, v ktorom sa B. Ď. priznal, že to bol on, kto dňa 28.2.2006 cestoval MHD Bratislava bez platného cestovného lístka, bol kontrolovaný revízorom a príslušníkom PZ a uviedol meno a údaje svojho brata E. Ď.. V tomto prípade však nejde o také nové dôkazy, ktoré by súviseli s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť - čo by bol podľa dôvod na podanie návrhu na obnovu konania aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ, aj keď v návrhu uvádzal, že podal trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, nepreukázal právoplatným trestným rozsudkom, že by bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu. Naopak, z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.5.2014 vyplynulo, že jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté.

Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol ani žiaden z ostatných dôvodov na podanie návrhu na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ako sú uvedené v ustanovení .

Okrem toho z výsluchu svedka B. Ď. vyplynulo, že tento sa štyri roky po tom, čo sa stal predmetný skutok, priznal svojmu bratovi, navrhovateľovi T.. E. Ď., že to bol on, kto cestoval v roku 2006 bez cestovného lístka a nadiktoval jeho údaje. Navrhovateľ sa teda o tejto skutočnosti bez pochybností (ktoré uvádzal, že mal počas konania vo veci ) dozvedel už vtedy, čo bolo niekedy v roku 2010. Preto nie je dodržaná ani subjektívna trojmesačná lehota podľa .

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s . Náhradu trov konania však súd odporcovi nepriznal, pretože odporca nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania.

Keďže svedok B. Ď. na pojednávaní dňa 19.5.2014 uviedol, že si uplatňuje svedočné, rozhodne súd samostatným uznesením o svedočnom a o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu vyplatené svedočné.

Poučenie:

- 40

IČS: 3213205984

U Z N E S E N I E

Okresný súd Bánovce nad Bebravou v právnej veci navrhovateľa: Ing. Tibor Ďurček, nar. 28.12.1960, bytom Veľké Chlievany 175, 956 55 Veľké Chlievany, proti odporcovi: Dopravný podnik Bratislava, a.s., IČO: 00 492 736, so sídlom Olejkárska 1, 814 52 Bratislava, o obnovu konania takto

rozhodol:

Návrh navrhovateľa Ing. Tibora Ďurčeka na obnovu konania vedeného na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou s a z a m i e t a .

Odporcovi sa náhrada trov konania nepriznáva.

O trovách štátu (náhrade svedočného) rozhodne súd samostatným uznesením.

O d ô v o d n e n i e

Navrhovateľ sa návrhom podaným dňa 16.12.2013 a doplneným na výzvu súdu dňa 13.1.2014 domáhal, aby súd povolil obnovu konania vo veci vedenej na Okresnom súde Bánovce nad Bebravou pod spisovou značkou . Svoj návrh odôvodnil tým, že v uvedenom konaní došlo k mareniu ústavného práva na spravodlivý súdny proces. To, čo sa za skoro 9 rokov nepodarilo vyšetriť orgánom, počnúc políciou, advokáciou, súdom a končiac exekútorským úradom, sa jemu podarilo za dva dni. On nebol tou osobou, ktorá bola kontrolovaná revízorom a následne privolanou hliadkou OO PZ Bratislava - Ružinov - Východ dňa 28.2.2006. Zadržaná osoba nepredložila žiadny doklad totožnosti, nakoľko ten mal on pri sebe. Ak by bol občiansky preukaz predložený, tak by revízor a polícia zistili, že jeho rodné číslo je 601228/6621 a nie 601228/6940. Vtedy začal mať prvé podozrenie, že tou osobou bol jeho brat. Vzhľadom k tomu, že ich oboch vychovala jedna matka, tak meno matky, jej priezvisko za slobodna, meno otca, jeho číslo domu a dátum narodenia, ktoré si orgány preverili na centrálnej evidencii obyvateľstva, boli známe aj jeho bratovi. Od začiatku mal podozrenie, že osobou, ktorá zneužila jeho osobné údaje, bol jeho brat, teraz to už vie doložiť aj čestným vyhlásením svojho brata Jozefa Ďurčeka zo dňa 11.12.2013, v ktorom sa jeho brat k danej veci priznal. Navrhovateľ ďalej v návrhu uviedol, že zároveň podal trestné oznámenie na neznámeho páchateľa za zneužitie právomoci verejného činiteľa. Nový dôkaz, teda vyhlásenie svojho brata Jozefa Ďurčeka, nemohol použiť v pôvodnom konaní z dôvodu, že v tom čase nevedel, kde sa menovaný zdržiava. O dôvode obnovy konania sa dozvedel 11.12.2013, kedy mu brat oznámil, že sa dňa 28.2.2006 pri cestovaní MHD Bratislava vydával za neho. Ďalším dôvodom na obnovu konania sú podľa navrhovateľa nezrovnalosti v listinných dôkazoch, a to že v hlásení o porušení tarifných a prepravných podmienok pri údajoch o cestujúcom je nesprávne uvedené štvorčíslie za lomítkom rodného čísla a číslo občianskeho preukazu bolo dodatočne dopísané po preverení na evidencii obyvateľstva. Okrem toho pri vykonaní kontroly nebola prizvaná hliadka, tak ako je uvedené v rozsudku, ale hliadka OR PZ, OO PZ Staré Mesto - Východ a až následne bola vec zaslaná a postúpená na OO PZ Ružinov - Východ Bratislava.

Odporca sa k návrhu do vyhlásenia rozhodnutia písomne nevyjadril, ani sa nezúčastnil na pojednávaní. Písomné vyjadrenie odporcu bolo súdu doručené až po pojednávaní a vyhlásení tohto rozhodnutia.

Na pojednávaní dňa 19.5.2014 súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľa, výsluchom svedka Jozefa Ďurčeka a oboznámením listinných dôkazov predložených navrhovateľom, a to najmä: čestné vyhlásenie Jozefa Ďurčeka z 11.12.2013, potvrdenie OR PZ Bratislava II, OO PZ Ružinov - východ z 12.12.2013, trestné oznámenie zo 16.12.2013 podané navrhovateľom, potvrdenie OR PZ Bánovce nad Bebravou z 19.12.2013 o preverovaní podozrenia zo spáchania prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, pripojený spis Okresného súdu Bánovce nad Bebravou sp. zn. , z neho najmä: návrh na vydanie platobného rozkazu, hlásenie o porušení tarifných a prepravných podmienok, zápisnica o pojednávaní z 20.6.2007, oznámenie advokátskej kancelárie JUDr. M. Chovanec z 15.8.2007, oznámenie Obvodného oddelenia PZ Ružinov - Východ Bratislava II z 28.8.2007, oznámenie OR PZ v Trenčíne, vysunuté pracovisko Bánovce nad Bebravou o občianskom preukaze z 10.4.2008, lekársky nález MUDr. Evy Šinskej z 20.6.2008, zápisnica zo 6.8.2008, zápisnica o pojednávaní z 13.8.2008, rozsudok Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -37 s doložkou právoplatnosti, odvolanie Ing. Tibora Ďurčeka z 11.9.2008, vyjadrenie právneho zástupcu protistrany k odvolaniu datované 6.10.2008, rozsudok Krajského súdu v Trenčíne č.k. -52.

Navrhovateľ na pojednávaní uviedol, že súd mu spôsobil týmto rozsudkom množstvo problémov, dostal silnú cukrovku. Cukrovkou trpel aj predtým, ale podstatne sa mu zhoršila, nepomohlo ani liečenie, teraz je na úplnom invalidnom dôchodku. Na otázku, prečo neuviedol meno brata, ktorý mal cestovať MHD a vydávať sa za neho, už v pôvodnom konaní, navrhovateľ uviedol, že vtedy mal iba tušenie, lebo raz mu brat už niečo podobné spravil, ale nechcel nikomu robiť nepríjemnosti, kým to nemal overené. A k tomu došlo až na základe priznania brata. Na otázku, či podal trestné oznámenie aj proti bratovi, navrhovateľ uviedol, že nie. Na otázku, v akom štádiu je trestné konanie na základe jeho trestného oznámenia pre podozrenie z prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa, navrhovateľ uviedol, že toto jeho trestné oznámenie bolo zamietnuté, vraj preto, lebo nebolo dokázané, že sa jedná o úmyselný trestný čin.

Svedok Jozef Ďurček na pojednávaní vypovedal, že asi pred ôsmimi rokmi bol v Bratislave v električke kontrolovaný revízorom, podrobnosti si nepamätá. Nemal cestovný lístok, ani nemal pri sebe občiansky preukaz, takže bola privolaná policajná hliadka a prostredníctvom vysielačky bol lustrovaný. Bol vtedy hľadaný políciou a vedel, že by ho boli zadržali, poznal spôsob, akým to policajti lustrujú, že to nerobia podľa fotiek, ale len cez vysielačku na stanicu, preto nadiktoval údaje svojho brata, ktorý bol bezúhonný. Nevedel len číslo za lomítkom v rodnom čísle, toto policajtom nepovedal, to oni museli dodatočne zistiť, následne ho prepustili. Až po čase sa dozvedel, čo spôsobil, v plnej zodpovednosti sa k tomu priznáva. Na otázku, kedy sa dozvedel o tom, čo spôsobil bratovi, svedok povedal, že to bolo asi o 4 roky neskôr. Keď bol z výkonu trestu pozrieť mamu, stretol sa aj s bratom a ten mu povedal, že ho naháňajú, či s tým nemám niečo spoločné a on sa bratovi priznal, že áno, nechcel mu ublížiť, ale jeho iniciály sa mu hodili. Na otázku, prečo čestné vyhlásenie spísal až 11.12.2013, svedok uviedol, že dovtedy to od neho nikto nechcel, nikto ho nepredvolal, nikto od neho nechcel žiadne vyjadrenie.

Podľa právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak

a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci,

c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu,

d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením,

e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev,

f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie.

Podľa návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.

Podľa po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku možno návrh podať len z dôvodu uvedeného v:

a) § 228 ods. 1 písm. a) v prípade, že ide o trestný rozsudok, na podklade ktorého sa v občianskom súdnom konaní priznalo právo a ktorý bol neskôr podľa trestnoprávnych predpisov zrušený,

b) § 228 ods. 1 písm. a) alebo b), ak nové dôkazy súvisia s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť,

c) § 228 ods. 1 písm. c),

d) § 228 ods. 1 písm. d),

e) § 228 ods. 1 písm. e).

Podľa navrátenie lehoty na obnovu konania nie je prípustné.

Podľa návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni.

Podľa návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.

Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorým možno napadnúť právoplatný rozsudok, pričom v taxatívne uvádza dôvody, kedy je obnova konania prípustná, a ďalej v a ustanovuje subjektívnu trojmesačnú a objektívnu trojročnú lehotu na podanie návrhu na obnovu konania. V súčasne ustanovuje taxatívne výnimky, kedy je možné podať návrh na obnovu konania aj po uplynutí objektívnej trojročnej lehoty.

Súd v danom prípade dospel k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, teda po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku, pričom nie je daný žiaden z dôvodov uvedených v ustanovení , pre ktorý by bolo možné podať návrh na obnovu konania aj po troch rokoch od právoplatnosti rozsudku.

Súd zistil, že navrhovateľ Ing. Tibor Ďurček (v konaní vedenom pod sp. zn. v procesnom postavení odporcu) bol rozsudkom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č. k. -37 zo dňa 13.8.2008 zaviazaný zaplatiť Dopravnému podniku Bratislava, a.s., sumu 1 414,- Sk a náhradu trov konania. Krajský súd v Trenčíne rozsudkom č. k. -52 zo dňa 19.11.2008 rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Obidva rozsudky nadobudli právoplatnosť dňa 12.2.2009. Návrh na obnovu konania bol podaný dňa 16.12.2013.

Návrh na obnovu konania navrhovateľ zdôvodnil existenciou nového dôkazu, a to čestného vyhlásenia jeho brata Jozefa Ďurčeka z 11.12.2013, v ktorom sa Jozef Ďurček priznal, že to bol on, kto dňa 28.2.2006 cestoval MHD Bratislava bez platného cestovného lístka, bol kontrolovaný revízorom a príslušníkom PZ a uviedol meno a údaje svojho brata Tibora Ďurčeka. V tomto prípade však nejde o také nové dôkazy, ktoré by súviseli s novými vedeckými metódami, ktoré v pôvodnom konaní nebolo možné použiť - čo by bol podľa dôvod na podanie návrhu na obnovu konania aj po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku.

Navrhovateľ, aj keď v návrhu uvádzal, že podal trestné oznámenie pre podozrenie zo zneužitia právomoci verejného činiteľa, nepreukázal právoplatným trestným rozsudkom, že by bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu. Naopak, z výpovede navrhovateľa na pojednávaní dňa 19.5.2014 vyplynulo, že jeho trestné oznámenie bolo odmietnuté.

Navrhovateľ nepreukázal a ani neuviedol ani žiaden z ostatných dôvodov na podanie návrhu na obnovu konania po uplynutí troch rokov od právoplatnosti rozsudku, ako sú uvedené v ustanovení .

Okrem toho z výsluchu svedka Jozefa Ďurčeka vyplynulo, že tento sa štyri roky po tom, čo sa stal predmetný skutok, priznal svojmu bratovi, navrhovateľovi Ing. Tiborovi Ďurčekovi, že to bol on, kto cestoval v roku 2006 bez cestovného lístka a nadiktoval jeho údaje. Navrhovateľ sa teda o tejto skutočnosti bez pochybností (ktoré uvádzal, že mal počas konania vo veci ) dozvedel už vtedy, čo bolo niekedy v roku 2010. Preto nie je dodržaná ani subjektívna trojmesačná lehota podľa .

Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k záveru, že návrh na obnovu konania bol podaný oneskorene, a preto ho zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol súd v súlade s . Náhradu trov konania však súd odporcovi nepriznal, pretože odporca nepodal návrh na rozhodnutie o náhrade trov konania.

Keďže svedok Jozef Ďurček na pojednávaní dňa 19.5.2014 uviedol, že si uplatňuje svedočné, rozhodne súd samostatným uznesením o svedočnom a o povinnosti navrhovateľa nahradiť štátu vyplatené svedočné.

Proti tomuto rozhodnutiu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou na Krajský súd v Trenčíne.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v troch rovnopisoch. Ak potrebný počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (, ).

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že:

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , teda:

- sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,

- ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,

- účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,

- v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

- sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,

- účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,

- rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát,

- súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav,

- sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali,

- odvolacím súdom má byť schválený zmier;

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností;

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam;

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( );

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.