Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_16C-77-2022.pdf
PDF · 115.99 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/77/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Katarínou Pecuchovou v spore žalobcu: O. A., nar. XX.X.XXXX, bytom X.. P.. Š. XXX/XX, Š., zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Tomáš Mutkovič, s.r.o., so sídlom SNP 10, Hlohovec, IČO: 53 121 279 proti žalovaným: v 1. rade X. L., nar. XX.XX.XXXX, bytom L. I. XXX, v 2. rade F. C., nar. XX.X.XXXX, bytom A. XXX, obom zastúpeným advokátom: Mgr. Juraj Horváth, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zrušenie a vyporiadanie podielového spoluvlastníctva t a k t o
rozhodol:
I. Podielové spoluvlastníctvo žalobcu a žalovaných v 1. a 2. rade k nehnuteľnosti evidovanej Okresným úradom O., katastrálnym odborom, nachádzajúcej sa v obci L. I., kat. územie L. I., okres O., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra „M.“ evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, sa z r u š u j e .
II. Nehnuteľnosť evidovaná Okresným úradom O., katastrálnym odborom, nachádzajúca sa v obci L. I., kat. územie L. I., okres O., zapísaná na LV č. XXX ako parcela registra „M.“ evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXX, orná pôda o výmere XXX m2, sa p r i k a z u j e do výlučného vlastníctva žalobcu.
III. Žalobca je p o v i n n ý titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 2.562,50 eur a žalovanej v 2. rade sumu 2.562,50 eur, a to do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
IV. Žalobcovi sa voči žalovaným v 1. a 2. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 5.10.2022 domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že spolu so žalovanými je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v obci L. I., k. ú. L. I., okres O., zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra „M.“ evidovaná na mape určeného operátu ako parcela č. XXX - orná pôda o výmere XXX m2, pričom žalobca má spoluvlastnícky podiel o veľkosti 6/8, žalovaný v 1. rade o veľkosti 1/8 a žalovaná v 2. rade o veľkosti 1/8. Žalobca nemal záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu. Poukázal na to, že je výlučným vlastníkom pozemkov - parcely registra „M.“ parc. č. XXX, XXX, XXX zapísaných na LV č. XXX a výlučným vlastníkom stavby - rodinného domu so súp. č. XX postavenom na parcele č. XXX, na LV č. XXX. Predmetný rodinný dom zasahuje aj na parcelu č. XXX, ku ktorej je prístup zabezpečený z verejnej komunikácie len cez parcely č. XXX a č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Žalobca pred podaním žaloby kontaktoval žalovaných za účelom odkúpenia ich spoluvlastníckych podielov, avšak bezúspešne. Žalobca ďalej poukázal na to, že parcela č. XXX má v juhovýchodnej časti šírku cca 2 až 3 m, pričom táto
šírka nebola dostačujúca na účelné využitie pozemku a pre absenciu prístupu z verejného priestranstva nebolo možné takúto parcelu reálne rozdeliť. Žalobca mal záujem nadobudnúť parcelu do svojho výlučného vlastníctva za primeranú náhradu a to za účelom jej účelného využitia, s prihliadnutím na spoluvlastnícky podiel žalobcu, ktorý bol vyšší ako podiel žalovaných. Za účelom určenia primeranej náhrady za spoluvlastnícky podiel oslovil žalobca znalca, ktorý vypracoval odborné stanovisko č. XXX/ XXXX, v ktorom určil všeobecnú hodnotu parcely č. XXX ako primeranú náhradu vo výške 25 eur/m2. Z uvedenej hodnoty pripadá na spoluvlastnícky podiel každého žalovaného primeraná náhrada vo výške 2.562,50 eur. K žalobe pripojil žalobca výtlačok z aplikácie mapový klient so zobrazením spornej parcely, výňatok z katastrálnej mapy, LV č. XXX, XXX, XXX, odborné stanovisko č. XXX/XXXX, listy adresované žalovaným na odkúpenie podielov spolu s podacími lístkami.
3. K žalobe sa vyjadrili žalovaní podaním zo dňa 11.11.2022, v ktorom uviedli, že bolo nespochybniteľné, že žalobca nemá záujem zotrvať v spoluvlastníckom vzťahu k predmetnému pozemku spoločne so žalovanými. Trvali na tom, že majú záujem na vyriešení veci mimosúdnou cestou, pričom mali záujem na rozdelení predmetného pozemku, pričom súhlasili, aby si žalobca ponechal časť pod rodinným domom. Nebolo pravdivé tvrdenie žalobcu, že prístup k pozemku z verejnej komunikácie bol zabezpečený len cez v žalobe uvedené nehnuteľnosti vo výlučnom vlastníctve žalobcu. K uvedenému tvrdeniu predložili výpis z katastrálnej mapy s vyznačenou prístupovou komunikáciou k predmetnému pozemku a fotodokumentáciu zadnej časti pozemku spoločne s bránou, ktorá zabezpečuje vstup na pozemok cez prístupovú komunikáciu. Žalovaní mali záujem ponechať si časť pozemku, ktorým chceli disponovať a využívať ho a to spoločne s vlastníkom susednej nehnuteľnosti v k. ú. L. I. zapísanej na LV č. XXX, T. F., ktorý je švagrom žalovaného v 1. rade. Po právnej stránke žalovaní poukázali na ustanovenie § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a mali za to, že pozemok je fyzicky aj právne deliteľný, pričom na žalovaných pripadal podiel vo veľkosti XXX m2, ktorí chceli žalovaní využívať spolu s pánom F. na pestovanie plodín. K svojmu vyjadreniu žalovaní predložili LV č. XXX, katastrálnu mapu parcely č. XXX a fotografie o existencii bránky na spornom pozemku.
4. Žalobca v replike zo dňa 7.12.2022 uviedol, že sa pokúsil uvedený spor riešiť so žalovanými mimosúdne, avšak k ukončeniu rokovaní došlo z dôvodu, že žalovaní neakceptovali návrh žalobcu. Trval na tom, že prístup k parcele č. XXX z verejnej komunikácie bol zabezpečený len cez parcely vo vlastníctve žalobcu. Parcela č. XXX, ktorú žalovaní označujú ako prístupovú komunikáciu k parcele č. XXX, bola vo vlastníctve Obce L. I. a nepredstavuje napojenie na verejnú komunikáciu. Medzi parcelou č. XXX a verejnou komunikáciou je ešte parcela č. XXX, ktorá tvorí napojenie na verejnú komunikáciu, avšak táto bola v súkromnom vlastníctve subjektu: Poľnohospodárske družstvo Q.. Žalobca nespochybnil existenciu bránky na spornom pozemku, avšak táto bránka predstavuje prístup k parcele č. XXX vo vlastníctve žalobcu. Nebola prístupom k predmetu spoluvlastníctva strán sporu. Ak by chceli uvedenú bránku žalovaní využívať, museli by prechádzať cez parcelu č. XXX vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z uvedeného teda vyplývalo, že k parcele č. XXX nebol zabezpečený prístup z verejnej komunikácie. Na záver žalobca uviedol, že rozdelenie a užívanie pozemku tak, ako navrhli žalovaní, nebolo účelné a súčasne záujem žalovaných užívať časť parcely č. XXX nemohol byť objektívnym kritériom na zhodnotenie možnosti a účelnosti reálnej deľby pozemku. K vyjadreniu predložil žalobca výpis z katastrálnej mapy parcely č. XXX, LV č. XXX.
5. Žalovaní v duplike zo dňa 16.1.2023 opätovne uviedli, že majú záujem spor riešiť mimosúdne. Trvali tiež na tom, že bolo možné rozdelenie pozemku a tiež, že bolo účelné využitie pozemku z ich strany. Tvrdili, že parcela č. XXX predstavuje napojenie na verejnú komunikáciu a to cez nehnuteľnosť zapísanú na LV č. XXX, pozemok parc. č. XXX/X, ktorý bol vo vlastníctve Obce L. I.. Žalovaní nespochybnili skutočnosť, že brána predstavuje prístup k parcele č. XXX, avšak v prípade rozdelenia sporného pozemku bolo možné vytvoriť novú bránu, ktorá by predstavovala vstup na rozdelený pozemok. Záverom poukázali na to, že majú záujem ponechať si časť pozemku a využívať ho spoločne s vlastníkom susednej nehnuteľnosti, pánom F.. K vyjadreniu predložili žalovaní výpis z katastrálnej mapy parcely č. XXX/X, E. Č.. XXX, návrh na odčlenenie parc. č XXX.
6. Na pojednávaní konanom dňa 8.3.2023 predložili žalovaní súdu krátkou cestou návrh oddelenia spoluvlastníckych podielov vypracovaný D.. Q. Ď.. Právny zástupca žalobcu uviedol, že trvá na podanej žalobe v celom rozsahu, pričom žalobca si uvedenou žalobou uplatňuje právo vyplývajúce z Občianskeho zákonníka, nakoľko nedošlo medzi spoluvlastníkmi k dohode o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva. Navrhol, aby súd spoluvlastníctvo zrušil a predmetný pozemok prisúdil
za primeranú náhradu do výlučného vlastníctva žalobcu. Žalobca trval na tom, že predmetná nehnuteľnosť nie je deliteľná s prihliadnutím na jej využitie. Preto navrhol súdu, aby vyhovel žalobe v celom rozsahu a zaviazal žalovaných na úhradu trov konania. Vo vzťahu k predloženému návrhu oddelenia spoluvlastníckych podielov vypracovaného D.. Ď. uviedol, že uvedený návrh nespĺňa náležitosti špecifikácie oddeľovanej parcely v zmysle zákona o katastre nehnuteľnosti, nebol označený samostatným parcelným číslom, uvedený návrh nebol predložený na príslušný katastrálny odbor na schválenie. K poslednému písomnému podaniu žalovaných uviedol, že pozemok parc. č. XXX/X nepredstavuje prístupovú cestu k spornému pozemku, nakoľko išlo o roľu a nie účelnú komunikácia a na tomto pozemku nebol zabezpečený prístup verejnosti. Takisto žalovaní tvrdia, že na rozdelenie pozemku podľa ich návrhu by bolo nutné vytvoriť nové oplotenie s novou bránou a už s prihliadnutím na hodnotu predmetnej parcely vo výmere spoluvlastníckych podielov, ktorá prislúcha žalovaným, nebolo hospodárne a účelné vytvárať nové oplatenie a novú bránu, ktoré by stáli niekoľko stoviek eur.
7. Na pojednávaní dňa 8.3.2023 predstúpil právny zástupca žalovaných, ktorý uviedol, že podľa § 142 ods. 1 Občianskeho zákonníka a nimi uvedeného skutkového stavu bolo rozdelenie predmetného pozemku možné a súčasne bolo možné aj pozemok využívať. Poukázal na to, že v rámci vysporiadania podielového spoluvlastníctva je na prvom mieste rozdelenie veci. Mal za to, že sú splnené všetky podmienky, aby bolo vysporiadané podielové spoluvlastníctvo nehnuteľnosti rozdelením veci. Čo sa týkalo fyzickej a právnej deliteľnosti, na základe návrhu oddelenia spoluvlastníckych podielov, bolo zrejmé, že právne aj reálne je pozemok deliteľný s tým, že prístup k pozemku bol zabezpečený cez pozemky vo vlastníctve Obce L. I., pričom tento prístup využíva aj sused, vlastník vedľajšieho pozemku, pán T. F., ktorého navrhol vypočuť ako svedka. Čo sa týkalo účelného využitia rozdelenej veci, žalovaní mali záujem využívať vec na pestovanie poľnohospodárskych plodín, šírka pozemku cca 3 m bola dostačujúca na to, aby sa pozemok využíval na vinice, pričom predmetný pozemok chceli využívať spoločne so susedom, T. F., ktorý bol švagrom žalovaného v 1. rade. Čo sa týkalo oplotenia uviedol, že by sa nedával zo strany T. F., ohradila by sa len tá časť, ktorá bola ohradená doteraz, pričom by sa plot posunul. Žalovaní mali záujem na mimosúdnom vyriešení veci s tým, že vytvorenie geometrického plánu bolo v danom prípade nákladné a v prípade, ak by bola uzatvorená mimosúdna dohoda, náklady na tento geometrický plán by zdieľali so žalobcom. Vzhľadom k tomu, že žalobca trval na podanej žalobe, žalovaní si zabezpečia geometrický plán aj s rozdelením parciel, ktorý bude vkladu schopná listina. Na záver uviedol, že žalovaní nespochybnili tvrdenia žalobcu, že rodinný dom žalobcu zasahuje aj na predmetný pozemok, ktorý bol predmetom sporu, pričom ich návrh rozdelenia pozemku by bol, že žalobca by si ponechal pozemok pod svojim domom. Žalovaní uhrádzali daň z nehnuteľnosti, pričom si od žalobcu neuplatňovali žiadnu náhradu za užívanie, keďže ten ho užíva aj v súčasnej dobe nad rozsah svojho spoluvlastníckeho podielu. V rámci záverečného zhrnutia právny zástupca žalobcu uviedol, že má zato, že z písomných podaní a z prednesov na dnešnom pojednávaní a z listín v spise bolo zjavné, že rozdelenie predmetnej parcely nebolo účelné. Z toho dôvodu bola žaloba dôvodná v celom rozsahu a navrhol súdu, aby nevykonával výsluch svedka, nakoľko nebol potrebný a rozhodol na základe už vykonaných dôkazov. Ďalšie návrhy na dokazovanie nemal. Právny zástupca žalovaných uviedol, že sa pridržiava vyjadrení, mal zato, že pozemok bolo možné rozdeliť a takto rozdelený pozemok aj účelne využívať. Čo sa týkalo prístupu, tak v rámci nimi predložených listín, bol prístup cez parc. registra M. parc. č. XXX/X možný a to už aj z dôvodu, že na susedných pozemkoch k parc. registra M. č. XXX/X sa plánuje výstavba rodinných domov. Takisto aj Obec L. I. mala záujem na tom, aby sa tam vytvorila prístupová komunikácia, čo by opäť potvrdil svedok T. F., ktorý je poslancom obecného zastupiteľstva. Ako dôkaz navrhol výsluch pána F.. Iné návrhy na dokazovanie nemal.
8. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa so žalobou a jej prílohami, ako i písomnými vyjadreniami strán sporu spolu s predloženými listinnými dôkazmi: výtlačkom z aplikácie mapový klient so zobrazením spornej parcely, výňatkom z katastrálnej mapy, LV č. XXX, XXX, XXX, odborným stanoviskom č. XXX/ XXXX, listami adresovanými žalovaným na odkúpenie podielov spolu s podacími lístkami, LV č. XXX, katastrálnou mapou parcely č. XXX a fotografiami o existencii bránky na spornom pozemku, výpisom z katastrálnej mapy parcely č. XXX, LV č. XXX, výpisom z katastrálnej mapy parcely č. XXX/X, LV č. XXX, návrhom na odčlenenie parc. č XXX, návrhom oddelenia spoluvlastníckych podielov vypracovaný D.. Q. Ď., prednesom právnych zástupcov strán sporu na pojednávaní konanom dňa 8.3.2023 a zistil nasledovný skutkový a právny stav.
9. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a to k ornej pôde o výmere XXX m2, ktorú žalobca vlastnil s
veľkosťou podielu 6/8 a žalovaní v 1. a 2. rade v rovnakej veľkosti podielov 1/8. Vzhľadom k tomu, že mimosúdne rokovania medzi stranami sporu neboli úspešné, bol žalobca nútený podať žalobu, ktorou sa domáhal zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva k uvedenej nehnuteľnosti s tým, že žiadal, aby súd túto nehnuteľnosť prikázal do výlučného vlastníctva žalobcu s povinnosťou vyplatiť žalovaných za ich podiely. Žalobca tvrdil, že rozdelenie uvedenej nehnuteľnosti nebolo možné a ani účelné a to aj vzhľadom k tomu, že k uvedenej nehnuteľnosti existoval prístup z verejnej komunikácie len cez parcely vo vlastníctve žalobcu. Žalovaní trvali na tom, že sa chcú so žalobcom dohodnúť mimosúdne, tvrdili, že nehnuteľnosť bola reálne deliteľná, a mali záujem svoju veľkosť podielu využívať za účelom pestovania plodín a to spolu s vlastníkom susediacej nehnuteľnosti, pánom T. F.. Súhlasili, aby si žalobca ponechal časť nehnuteľnosti pod svojím domom, pričom súdu na pojednávaní predložili návrh oddelenia spoluvlastníckych podielov, z ktorého mala vyplývať reálna deliteľnosť spornej nehnuteľnosti. Trvali na tom, že prístup na uvedenú parcelu bol z verejnej komunikácie a to cez parc. registra M. parc. č. XXX/ X, ktorá bola vo vlastníctve Obce L. I., ako aj z dôvodu, že na susedných pozemkoch k parc. registra M. č. XXX/X sa plánuje výstavba rodinných domov.
10. Podľa § 137 písm. b) zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o nároku na usporiadanie práv a povinností strán, ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.
11. Podľa § 141 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), spoluvlastníci sa môžu dohodnúť o zrušení spoluvlastníctva a o vzájomnom vyporiadaní; ak je predmetom spoluvlastníctva nehnuteľnosť, dohoda musí byť písomná.
12. Podľa § 142 OZ (1) Ak nedôjde k dohode, zruší spoluvlastníctvo a vykoná vyporiadanie na návrh niektorého spoluvlastníka súd. Prihliadne pritom na veľkosť podielov a na účelné využitie veci. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, prikáže súd vec za primeranú náhradu jednému alebo viacerým spoluvlastníkom; prihliadne pritom na to, aby sa vec mohla účelne využiť a na násilné správanie podielového spoluvlastníka voči ostatným spoluvlastníkom. Ak vec žiadny zo spoluvlastníkov nechce, súd nariadi jej predaj a výťažok rozdelí podľa podielov. (2) Z dôvodov hodných osobitného zreteľa súd nezruší a nevyporiada spoluvlastníctvo prikázaním veci za náhradu alebo predajom veci a rozdelením výťažku. (3) Pri zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozdelením veci môže súd zriadiť vecné bremeno k novovzniknutej nehnuteľnosti v prospech vlastníka inej novovzniknutej nehnuteľnosti. Zrušenie a vyporiadanie spoluvlastníctva nemôže byť na ujmu osobám, ktorým patria práva viaznúce na nehnuteľnosti.
13. Podľa § 151 ods. 1 a 2 Civilného sporového poriadku (ďalej aj ako „CSP“), skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné. Ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
14. Z povahy podielového spoluvlastníctva ako spoločenstva vlastníckych práv založeného na zásade dobrovoľnosti vyplýva, že ak nedôjde k dohode, ktorýkoľvek spoluvlastník môže kedykoľvek požiadať súd o zrušenie spoluvlastníctva a jeho vyporiadanie. Toto právo vyplýva zo zásady, že nikto nemôže byť spravodlivo nútený k tomu, aby zotrval v spoluvlastníckom vzťahu, ak mu to z akýchkoľvek dôvodov nevyhovuje. Ak nie je rozdelenie veci dobre možné, súd použije ďalší spôsob zrušenia a vyporiadania spoluvlastníctva, ktorým je prikázanie veci jednému alebo viacerým spoluvlastníkom za primeranú náhradu.
15. Ak súd o zrušení a vyporiadaní spoluvlastníctva rozhoduje rozsudkom, t.j. autoritatívne, musí pri procesnom postupe dodržať poradie a podmienky použitia jednotlivých spôsobov vyporiadania zrušeného spoluvlastníctva, lebo sú preň záväzné. Preto ani súhlas všetkých účastníkov konania s navrhovaným vyporiadaním ešte neodôvodňuje, aby súd svojím rozsudkom vyporiadal spoluvlastníctvo v rozpore so spôsobmi a poradím uvedeným v zákone. Len v prípade, keď by pred súdom došlo k uzavretiu súdneho zmieru (tak pred začatím konania, ako aj v jeho priebehu), si sami spoluvlastníci môžu zvoliť spôsob vyporiadania a prejav ich vôle, ak zmier nie je v rozpore s právnymi predpismi, nie je prekážkou schválenia zmieru. Najprirodzenejším spôsobom likvidácie spoluvlastníckych vzťahov je rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Predpokladom použitia tohto spôsobu zrušenia spoluvlastníctva však je, že ide o deliteľnú vec (z technického hľadiska) a že jej rozdelenie je
aj funkčne opodstatnené, t.j. vtedy, keď rozdelením veci vzniknú samostatné veci, ktoré ich vlastníkom môžu aj naďalej slúžiť spôsobom, ktorý zodpovedá ich povahe a spoločenskému poslaniu (záujmu). Pri reálnom rozdelení nehnuteľnosti súd musí dbať o to, aby rozdelením vznikli samostatné veci v právnom zmysle a aby rozdelenie bolo možné zapísať vkladom práva do katastra nehnuteľností. Ak je predmetom reálneho rozdelenia pozemok, pričom dochádza k vytvoreniu nových parciel, a tým aj k zmene hraníc pôvodnej nehnuteľnosti, treba vyhotoviť geometrický plán, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený katastrálnym odborom okresného úradu. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení.
16. Súd na základe vykonaného dokazovania a s poukazom na vyššie uvedené zákonné ustanovenia dospel k záveru o opodstatnenosti podanej žaloby. V danom prípade nebolo sporné, že strany sporu sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXX a to ornej pôdy o výmere XXX m2 nachádzajúcej sa v Obci L. I.. Nebolo sporným, že žalobca nemienil zotrvať v podielovom spoluvlastníctve so žalovanými a z tohto dôvodu pred podaním žaloby kontaktoval žalovaných za účelom uzavretia dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva s tým, že im navrhol, aby mu svoj podiel predali za primeranú náhradu. Súd mal taktiež v spore preukázané, že k dohode nedošlo, hoci žalovaní trvali na tom, že sa chcú mimosúdne dohodnúť, avšak nesúhlasili s návrhom žalobcu, že mu svoj podiel odpredajú. Vzhľadom na skutočnosť, že nedošlo k uzavretiu dohody o zrušení a vyporiadaní podielového spoluvlastníctva, a žalobca nemienil zotrvať v podielovom spoluvlastníctve, pričom nikoho nemožno nútiť, aby v podielovom spoluvlastníctve zotrval, bolo namieste vydanie autoritatívneho rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie bol pri rozhodovaní v danej veci viazaný zákonom, t. j. právnou úpravou Občianskeho zákonníka, konkrétne ustanovením § 142 ods. 1, a skúmal, či v danom prípade bolo možné rozdelenie veci medzi spoluvlastníkov podľa výšky ich podielov. Žalobca tvrdil, že nebolo možné reálne rozdelenie veci a to vzhľadom k neexistencii prístupu z verejného priestranstva a naviac z dôvodu, že uvedená parcela mala v juhovýchodnej časti šírku cca 2 až 3 m. Tiež tvrdil, že rozdelenie veci nebolo účelné a súčasne poukázal na svoj väčšinový podiel.
17. Žalovaní sporovali tvrdenia žalobcu, resp. tvrdili, že reálne rozdelenie veci bolo možné a ako dôkaz súdu predložili návrh oddelenia spoluvlastníckych podielov vypracovaný D.. Q. Ď.. Súd poukazuje na to, že civilné sporové konanie je ovládané prejednacou zásadou, v súlade s ktorou je úspech procesnej strany definovaný jej povinnosťou tvrdenia a na ňou nadväzujúcou dôkaznou povinnosťou a im zodpovedajúcim korelátom v podobe bremena tvrdenia a dôkazného bremena. Z prejednacej zásady potom následne vyplýva základné procesné pravidlo, podľa ktorého každá strana je povinná dokazovať skutočnosti zodpovedajúce znakom právnej normy, ktorá je pre ňu priaznivá a ktorej sa domáha. Strana domáhajúca sa týchto právnych následkov ponesie aj nepriaznivé dôsledky stavu non liquet (neobjasneného určitého skutkového stavu, resp. určitej relevantnej skutočnosti), teda procesných následkov toho, ako keby bolo zistené, že k naplneniu skutkových predpokladov hypotézy právnej normy, ktorej účinkov sa domáhala, nedošlo. Z uvedeného vyplýva, že ak žalovaní tvrdili, že reálna deľba veci bola možná, bolo nevyhnutné, aby na preukázanie tohto svojho tvrdenia predložili, resp. navrhli vykonanie dôkazov. Z návrhu oddelenia spoluvlastníckych podielov spornej parcely predloženého žalovanými nevyplývalo, že nehnuteľnosť je reálne deliteľná, nakoľko išlo len o náčrt, ako by sa sporný pozemok mohol rozdeliť. Súd poukazuje na to, že reálna deliteľnosť parcely je otázkou odbornou, na zodpovedanie ktorej bol potrebný odborník v danej oblasti, z ktorého stanoviska sa následne vypracuje geometrický plán. Svedok navrhnutý žalovanými, ktorý sa mal vyjadriť ku skutočnostiam majúcim vplyv na reálne rozdelenie veci, nebol znalcom, či odborníkom oprávneným sa vyjadriť k reálnemu rozdeleniu, keď túto skutočnosť žalovaní ani netvrdili. Žalovaní nenavrhli vykonanie dôkazu uvedeným smerom, t. j. nenavrhli vykonanie dôkazu ohľadom odborného zistenia reálnej deliteľnosti spornej nehnuteľnosti, čím tak neuniesli v spore dôkazné bremeno o nimi tvrdených skutočnostiach. Naviac bolo zrejmé, že rozdelením pozemku ako navrhovali žalovaní a to v zmysle návrhu na oddelenie spoluvlastníckych podielov, by vznikli nové parcely a preto bolo potrebné vyhotoviť geometrický plán, potvrdený jeho zhotoviteľom a overený katastrálnym odborom okresného úradu. Len takýto technický podklad na zmenu týkajúcu sa pozemkových nehnuteľností sa môže stať súčasťou rozsudku o ich reálnom rozdelení. Takýto dôkaz súdu nebol ani predložený a ani navrhnutý, pričom žalovaní zastúpený advokátom, nenavrhli s ohľadom na uvedené vykonanie žiadneho dôkazu. Súd preto vychádzal zo skutkových tvrdení uvedených žalobcom a ním predložených listinných dôkazov a dospel k záveru, že reálna deľba nehnuteľnosti nebola možná. Z tohto dôvodu, vzhľadom na to, že žalobca vyslovil súhlas s prikázaním spornej nehnuteľnosti do jeho výlučného vlastníctva, súd výrokom I. podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti zrušil a prikázal nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Súd
pri prikázaní nehnuteľnosti do výlučného vlastníctva žalobcu vychádzal aj z tej skutočnosti, že žalobca bol väčšinovým podielovým spoluvlastníkom spornej nehnuteľnosti, keď jeho podiel bol vo veľkosti 6/8 a podiel žalovaných vo veľkosti 1/8. Ďalšou podstatnou skutočnosťou bolo to, že k uvedenej nehnuteľnosti, resp. k časti pozemku, ktorú navrhovali žalovaní prikázať do ich vlastníctva rozdelením spornej nehnuteľnosti, nebol prístup z verejnej komunikácie. Žalobca poukazoval na to, že prístup na uvedenú parcelu, bol možný z verejnej komunikácie cez parcely vo vlastníctve žalobcu, pričom žalovaní poukazovali na parcely vo vlastníctve Obce L. I. ako i vo vlastníctve Poľnohospodárskeho družstva, cez ktoré bol prístup na verejnú komunikáciu. Skutočnosť, že parcely vo vlastníctve uvedených subjektov sa využívali na prechod, či už pešo alebo motorovým vozidlom neznamená, že v danom prípade ide o verejnú komunikáciu, keďže išlo o pozemky v súkromnom vlastníctve, a Poľnohospodárske družstvo využívalo svoje pozemky na prechod k poliam, ktoré obhospodarovali. Naviac nebolo sporné, že sporná nehnuteľnosť bola oplotená ako celok a k častiam parciel, ktoré mienili žalovaní nadobudnúť do svojho vlastníctva v zmysle návrhu na oddelenie spoluvlastníckych podielov, nebol zabezpečený prístup cez bránku, nakoľko bránka, cez ktorú bol možný prístup na mienené parcely, sa nachádzala na parcele vo výlučnom vlastníctve žalobcu. Z tohto dôvodu by v prípade oddelenia spoluvlastníckych podielov bolo nevyhnutné vytvoriť novú bránku, prípadne predložiť už existujúcu bránku, čím by vznikli ďalšie náklady. Súd na podporu uvedených záverov poukazuje aj na odborné stanovisko č. 217/2022 vypracované znalcom D.. J. X., z ktorého vyplýva z časti 2.2.1.1.1., že „Ohodnocovaný pozemok „M.“ registra parc. č. XXX je v prednej severozápadnej časti zastavaný časťou rodinného domu, časť pozemku za domom je súčasťou dvora a prevažná časť pozemku je súčasťou plošne rozsiahlej úžitkovej záhrady užívanej s hlavnou stavbou. Vzhľadom ku skutočnosti, že ohodnocované pozemky sú situované medzi ďalšími parcelami užívanými už s existujúcou hlavnou stavbou rodinného domu a z dôvodu reálnej šírky ohodnocovaného pozemku nie je možné vzniesť predpoklad samostatného vyššieho stupňa využitia ako v súčasnosti.“ V nasledujúcej časti stanoviska znalec uvádza, že „Aktuálne v dosahu umiestnenia pozemku v zdaných nezastavaných častiach nie je zabezpečený prístup pomocou verejných komunikácií,...“. S ohľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti súd záverom poukazuje aj na zistenú neúčelnosť rozdelenia sporného pozemku a to z dôvodu neexistencie prístupu na verejnú komunikáciu, s ohľadom na menšinový podiel žalovaných na spornej nehnuteľnosti a skutočnosť, že spornú nehnuteľnosť využíva žalobca, ako i s ohľadom na potrebu vzniku ďalších nákladov v dôsledku presunutia, či vybudovania bránky zabezpečujúcej prístup k podielom, ktoré žalovaní mienili nadobudnúť.
18. Súd preto vo výroku II. prikázal spornú nehnuteľnosť do výlučného vlastníctva žalobcu. Vo výroku III. uložil žalobcovi povinnosť titulom náhrady za spoluvlastnícke podiely zaplatiť žalovanému v 1. rade sumu 2.562,50 eur a žalovanej v 2. rade sumu 2.562,50 eur, pričom súd vychádzal z odborného stanoviska predloženého žalobcom, ktoré stanovisko nebolo žalovaným popreté a žalovaní výšku primeranej náhrady v spore žiadnym spôsobom nenamietali. Súd preto uvedenú skutočnosť považoval za nespornú a pri svojom rozhodnutí z nej vychádzal.
19. Záverom súd dopĺňa, že nevykonal dôkaz výsluchom svedka, T. F., nakoľko jeho výsluch súd v spore nepovažoval za hospodárny a naviac uvedený svedok nebol spôsobilý potvrdiť skutočnosť, že sporná nehnuteľnosť bola reálne deliteľná, ktorá skutočnosť bola sporná a na zodpovedanie ktorej sa vyžadovali odborné znalosti, ktorými svedok nedisponoval a naviac žalovanými nebol navrhnutý za účelom vyjadrenia sa k reálnej deliteľnosti nehnuteľnosti, ale za účelom tvrdenia, že k spornej nehnuteľnosti existoval prístup z verejnej komunikácie v jeho juhovýchodnej časti.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP, o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. (1) O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. (2)
22. O trovách konania súd rozhodol tak, že žalobcovi, ktorý bol v konaní v celom rozsahu úspešní priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % voči žalovaným v 1. a 2. rade. Súd poukazuje na stanovisko Najvyššieho súdu SR z 8.3.1973 sp. zn. Cpj 8/72, ktorého text znie: „Pri rozhodovaní o náhrade trov je podľa ustanovení § 142 a § 143 O.s.p. smerodajný úspech v konaní. Ak súd vyhovel návrhu a zrušil spoluvlastníctvo spôsobom, ktorý bol navrhovaný, najmä ak sa žalovaní bránili alebo
navrhovali, a to neúspešne, iný spôsob vyporiadania, niet v zásade prekážok, aby súd použil ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p. a aby navrhovateľovi priznal plnú náhradu trov konania. Iný je, pravda, prípad, ak súd rozhodol o vyporiadaní inak, než bolo navrhnuté.“ V danom prípade súd žalobe vyhovel v celom rozsahu tak, ako bolo navrhnuté, v zmysle žalobného návrhu, keď zrušil a vyporiadal podielové spoluvlastníctvo k nehnuteľnosti tak, ako navrhol žalobca.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na súde, proti ktorého rozsudku smeruje.
Podanie treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.
Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní to, čo mu ukladá vykonateľné súdne rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa Exekučného poriadku.