Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Co/16/2023

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kašajovej a členov senátu Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej a JUDr. Valérie Kleinovej v právnej veci žalobcov: 1/ iClinic plus s. r. o., so sídlom Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 36 835 528, 2/ MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING GROUP s.r.o., so sídlom Prievozská 4/D, Bratislava, IČO: 47 681 233, 3/ MEDICAL INVESTMENTS CONSULTING a. s., so sídlom Prievozská 4/D, Bratislava, IČO: 46 099 158, 4/ CORNEA-SK, s. r. o., so sídlom Dlhé Diely I/6A, Bratislava, IČO: 45 320 063, všetci zastúpení JUDr. Janou Kubáňovou, advokátkou so sídlom Cintorínska 5, Nitra proti žalovanému: Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, so sídlom Žellova 2, Bratislava, IČO: 30 796 482, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalobcov 1/ až 4/ proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 23. januára 2023, č.k. -61, takto

rozhodol:

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie potvrdzuje.

Žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie zamietol návrh žalobcov na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií týkajúcich sa žalobcov 1/ až 4/ prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky, médií, vrátane internetových médií, s výnimkou prípadov, kedy mu túto povinnosť výslovne ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis platný v Slovenskej republike. Žalovanému nárok na náhradu trov konania nepriznal.

2. Súd prvej inštancie poukázal na to, že žalobcovia svoj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia odôvodnili tým, že žalovaný uverejnil dňa 20.12.2022 na svojej webovej stránke v sekcii „aktuality“ oznam s názvom ,,Úrad zaznamenal alarmujúci stav hromadiacich sa podnetov na spoločnosti s prepojením na očnú kliniku iClinic, aktívne o nich informoval aj ministra zdravotníctva a požiadal ho, aby príslušné útvary ministerstva konali“ (ďalej len ,,Oznam“), ktorý zaslal na vedomie Tlačovej agentúre SR, ktorá ho uverejnila na svojej webovej stránke a následne bol tento Oznam prebratý desiatkami elektronických médií a uverejňovaný na ich webových stránkach. Aj napriek absencii právomoci v zákone, t. j. akokoľvek riešiť platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti žalovaný v Ozname uviedol, že: „Úrad má doklady o tom, že realizáciu výkonu poskytovateľ zdravotnej starostlivosti písomne podmienil úhradou zálohy za šošovky, ktorá bola uhradená u jedného zo subjektov zo skupiny, ďalší subjekt podľa zdravotnej dokumentácie poskytol zdravotnú starostlivosť a výkony, resp. šošovky vykázal zdravotnej poisťovni a ďalší subjekt zúčtoval úhradu od poistenca.“ Žalovaný sa neoprávnene vyjadril k platbám za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a snažil sa navodiť dojem nedovoleného konania žalobcov, zároveň nepostupoval nestranne, keď ohľadne výberu úhrady zálohy za šošovky v oznámení uviedol len žalobcov ako spoločnosti s prepojením na očnú kliniku iClinic, pričom uvedenú prax majú zaužívanú aj iní poskytovatelia zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore

oftalmológia. Žalovaný svoje protiprávne konanie v texte Oznamu obhájil záujmom niekoľkých novinárov, čo vylučuje, pričom svojím konaním prekročil svoju právomoc stanovenú zákonom a zároveň sa dopustil trestného činu ohovárania, nakoľko spôsob akým uverejnil Oznam a jeho samotný obsah sú spôsobilé navodiť u širokej verejnosti dojem protiprávneho konania žalobcov, pričom údajnú nezákonnosť konania ohľadne platieb za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti môže konštatovať len kompetentný orgán. Podľa názoru žalobcov je potrebné bezodkladne upraviť pomery strán, pretože bez takejto úpravy by boli ich práva ohrozené. Žalobcovia nemajú inú zákonnú možnosť brániť sa proti svojvôli žalovaného, ktorý úmyselne porušuje zákon, nekoná nezávisle a nestranne. V prípade ďalšieho nedôvodného zverejňovania tendenčných oznámení týkajúcich sa žalobcov bez opory v zákone žalovaným by malo uvedené za následok ekonomickú likvidáciu žalobcov. Žalobcovia sú závislí od pozitívnej reklamy, pozitívnych referencií, v opačnom prípade sú vytlačení z trhu. Žalovaný svojím konaním protiprávne zasahuje do konkurenčného boja súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia, čím je daná potreba bezprostrednej nevyhnutnosti úpravy pomerov. Žalovaný v Ozname uviedol, že o výsledkoch bude informovať po ukončení dohľadov, teda v protiprávnom konaní voči žalovaným plánuje pokračovať. Žalobcovia mali za to, že navrhovaným neodkladným opatrením možno objektívne dosiahnuť ochranu, ktorej sa domáhajú (princíp efektívnosti), právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom (princíp proporcionality) a navrhovaným neodkladným opatrením nebude vytvorený nenávratný stav.

3. Vychádzajúc z uvedeného posúdil podaný návrh po právnej stránke podľa , , a , a dospel k záveru, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nie sú dané. Mal za nesporné, že žalovaný vydal predmetný Oznam, ktorý prevzala Tlačová agentúra SR a následne bol tento Oznam prevzatý viacerými elektronickými médiami a uverejňovaný na ich internetových stránkach, avšak uvedené pokladal za relevantné len v prípade posudzovania osvedčenia nároku žalobcov na odstránenie Oznamu žalovaným z jeho internetovej stránky. V tejto súvislosti konštatoval, že hoci žalobcovia v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia prevažne namietali sporný Oznam, tento nebol predmetom konania o nariadenie neodkladného opatrenia. V danom prípade sa však žalobcovia domáhali nariadenia neodkladného opatrenia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií týkajúcich sa žalobcov prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky, médií, vrátane internetových médií, s výnimkou prípadov, kedy mu túto povinnosť výslovne ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis platný v Slovenskej republike. Potrebu neodkladnej úpravy pomerov žalobcovia zdôvodnili tým, že žalovaný po preverení opodstatnenosti realizácie úhrad z verejného poistenia, ako aj sám avizoval v obsahu Oznamu, bude informovať o jeho výsledkoch, a teda v prípade ak by žalovaný zverejnil ďalšie nedôvodné tendenčné oznámenia týkajúce sa žalobcov bez opory v zákone, uvedené by malo za následok ekonomickú likvidáciu žalobcov, ktorí sú závislí od pozitívnej reklamy a pozitívnych referencií a zároveň žalovaný svojím konaním protiprávne zasahuje do konkurenčného boja súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia. Súd prvej inštancie v prvom rade poukázal na to, že je viazaný návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, teda nemôže do neho zasiahnuť, pričom dospel k záveru, že navrhovaný výrok uznesenia je nevykonateľný. Vychádzal z toho, že žalobcovia navrhovali nariadiť neodkladné opatrenie, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zdržať sa akéhokoľvek zverejňovania informácií týkajúcich sa žalobcov prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky, médií, vrátane internetových médií, s výnimkou prípadov, kedy mu túto povinnosť výslovne ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis platný v Slovenskej republike. Takéto vymedzenie charakteru informácií, šírenia ktorých sa má žalovaný zdržať, podľa súdu prvej inštancie nezodpovedá požiadavke určitosti a vykonateľnosti výroku súdneho rozhodnutia. Dodal, že označenie informácie ako akejkoľvek neznamená, že nie je pravdivá, resp. že je tendenčná alebo difamačná. Konštatoval, že žalovaný je orgánom verejnej správy, bol zriadený o zdravotných poisťovniach, dohľade nad zdravotnou starostlivosťou ako právnická osoba, ktorej sa v oblasti verejnej správy zveruje vykonávanie dohľadu nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti a verejným zdravotným poistením, a teda je oprávnený konať len v rámci svojej pôsobnosti, ktorá mu bola zverená zákonom. Predmetom dohľadu žalovaného je o. i. dodržiavanie ustanovení zákona v oblasti výberu poistného, prerozdeľovania poistného a úhrad za poskytnutú zdravotnú starostlivosť. Keďže žalovaný je oprávnený konať len v rámci svojej pôsobnosti zverenej mu zákonom, súd prvej inštancie nevzhliadol dôvod, aby mu zakázal konať, resp. zverejňovať informácie o žalobcoch, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti zverenej mu zákonom. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že v navrhovanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia

nevzhliadol prvok nevyhnutnosti, a to práve s poukazom na to, že žalovaný je ako orgán štátnej správy oprávnený konať len to, čo mu zákon ukladá. Na základe uvedeného dospel k záveru, že návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyhovieť, pričom dodal, že žalobcovia majú prostriedky na to, aby sa proti tvrdeniam žalovaného relevantne bránili, ak sú toho názoru, že sú nepravdivé. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanému ako plne úspešnej strane trovy konania nepriznal, nakoľko mu žiadne nevznikli.

4. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie o zamietnutí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podali žalobcovia v zákonnej lehote odvolanie, ktorým sa domáhali, aby odvolací súd predmetné uznesenie zmenil tak, že nariadi neodkladné opatrenie v znení požadovanom žalobcami 1/ až 4/ v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a priznal náhradu trov konania žalobcom vo výške 100%, prípadne aby predmetné uznesenie zrušil a vrátil vec súdu prvej inštancie na opätovné rozhodnutie. Namietali, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci a súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam. Podľa žalobcov žalovaný nepostupuje pri plnení úloh, ktoré mu patria do pôsobnosti, v zmysle nestranne a nezávisle, prekračuje svoje právomoci, čím neoprávnene zasahuje do práv a oprávnených záujmov žalobcov patriacich do skupiny očných kliník so značkou iClinic, keď o nich bez opory v zákone zverejňuje informácie spôsobilé poškodiť ich dobré meno a značku iClinic, pod ktorou vystupujú, pričom tieto boli naposledy zverejnené v Ozname dňa 20.12.2022 najskôr na svojej webovej stránke, následne bol tento Oznam posunutý Tlačovej agentúre SR, aby informácie obsiahnuté v Ozname boli zverejnené v médiách a internetových slovenských médiách. Okrem nestrannosti a nezávislosti má podľa žalobcov žalovaný neohovárať a neočierňovať iné subjekty. Žalobcovia poukázali na to, že len nariadeným neodkladným opatrením je možné zabezpečiť účinnú a hlavne rýchlu ochranu poškodzovaných práv a oprávnených záujmov žalobcov. Predmetný zverejnený Oznam mal pre žalobcov likvidačný charakter preukazujúci sa markantným úbytkom klientov, pričom v tejto súvislosti dodali, že mediálny lynč je v súčasnosti spôsobilý v priebehu krátkej doby zničiť prosperujúcu spoločnosť. Žalobcovia boli názoru, že Oznam uverejnený žalovaným dňa 20.12.2022 mal za cieľ očierniť žalobcov ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v oblasti oftalmológia a zvýhodniť konkurenciu žalobcov. Mali za to, že akékoľvek vybočenie zo zákonného rámca pri podávaní informácií žalovaným sú prejavom svojvôle žalovaného a je podľa nich nemysliteľné, aby podávali každý týždeň, prípadne mesiac návrh na vydanie neodkladného opatrenia, prípadne žalobu na ochranu dobrého mena, kde by bola presne špecifikovaná informácia, tak ako to žiada súd prvej inštancie v zamietavom uznesení, lebo žalobcovia nevedia predvídať, aké údaje žalovaný o žalobcoch opätovne zverejní, ktoré budú v rozpore so zákonom resp. nad rámec zákona. Žalovaný podľa žalobcov tendenčne s cieľom poškodiť žalobcov uviedol údaj o podaných podnetoch od občanov (43), pričom pravdivosť tohto údaju žalobcovia nevedia vyhodnotiť, avšak toto číslo je mizivé oproti počtu žalobcami vykonaných operácii ročne, ide tak podľa žalobcov o to, aby žalovaný „vyvolal hystériu“ vo verejnosti s cieľom vytvoriť obraz o žalobcoch ako o poskytovateľoch, ktorí nesprávne poskytujú zdravotnú starostlivosť alebo nesprávne vedú zdravotnú dokumentáciu a zároveň žalovaný porovnáva žalobcov s konkurenciou, čím ju obsahom Oznamu cielene uprednostňuje. Žalobcovia uviedli, že formulovali petit neodkladného opatrenia spôsobom, ako ho uviedli v podanom návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, lebo sú názoru, že v zásade všetky informácie, ktoré žalovaný uverejňuje nad rámec zákona, pri ktorom vykonáva zákonný dohľad, už porušuje povinnosť konať nezávisle a nestranne. Preto by mal podľa nich žalovaný upustiť od zverejňovania neopodstatnených informácií, ktoré môžu byť pravdivé, napr. počet podaných podnetov, keďže nie je zrejmé koľko z nich môže byť v rámci správneho konania vyhodnotené ako opodstatnené. Poukázali na to, že žalovaný vyššie uvedeným konaním protiprávne zasahuje do konkurenčného boja súkromných poskytovateľov zdravotnej starostlivosti v medicínskom špecializačnom odbore oftalmológia a v prípade ďalších tendenčných oznámení týkajúcich sa žalobcov bez opory v zákone zo strany žalovaného by malo uvedené za následok úplnú ekonomickú likvidáciu žalobcov, preto je na mieste bezodkladnosť úpravy pomerov. Podaným návrhom na neodkladné opatrenie žiadali len aby žalovaný postupoval v zmysle zákona a nešíril informácie, na ktoré nie je oprávnený ani povinný. Namietali nepreskúmateľnosť a nezrozumiteľnosť súdneho rozhodnutia, keď podľa žalobcov súd prvej inštancie neuviedol dôvody, prečo žalobcami navrhovaný petit nie je vykonateľný, prípadne mal uviesť ako by mal byť v konkrétnej situácii žalobcov petit formulovaný, aby bol podľa názoru prvostupňového súdu vykonateľný. V závere odvolania dodali, že dosiahnuť trvalú úpravu pomerov strán je možné už vydaním neodkladného opatrenia a nie je potrebné rozhodovať vo veci samej, ak žalovaný upustí od uverejňovania informácií, ktoré prekračujú

zákonný rámec a nebude rozširovať informácie o žalobcoch, ktoré sú spôsobilé poškodiť dobré meno a povesť žalobcov.

5. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu súhlasil s názorom súdu prvej inštancie, že navrhovaný výrok neodkladného opatrenia nezodpovedá požiadavke určitosti a vykonateľnosti, taktiež že nie je dôvod zakázať žalovanému zverejňovať informácie o žalobcoch, ktoré nepatria do zákonnej pôsobnosti žalovaného a v danom prípade chýba prvok nevyhnutnosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. K tvrdeniu žalobcov, že žalovaný svojím konaním zasahuje do dobrej povesti žalobcov, žalovaný poukázal na to, že k zásahu do dobrej povesti právnickej osoby môže dôjsť len v prípade neoprávneného alebo nepravdivého tvrdenia o právnickej osobe, pričom predmetný Oznam bol uverejnený oprávnene a neobsahuje nepravdivé skutočnosti. V tejto súvislosti žalobcovia neuviedli, v čom vidia nepravdivosť zverejnených informácií, ani nepreukázali, že by zverejnené informácie boli nepravdivé a nijak neosvedčili nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Žalovaný konštatoval, že bol v zmysle zákona zriadený ako nezávislý orgán verejnej moci, ktorý v rámci svojej pôsobnosti vykonáva aj dohľad nad zdravotnými poisťovňami zameraný na účelné, efektívne a hospodárne nakladanie s finančnými prostriedkami verejného zdravotného poistenia, ktoré zdravotné poisťovne spravujú a taktiež vykonáva dohľad nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Pri výkone dohľadu môže žalovaný zistiť okrem porušenia zákonných povinností dohliadaných subjektov, ktoré podliehajú sankčnej právomoci žalovaného, aj iné skutočnosti týkajúce sa činnosti dohliadaných subjektov, vrátane skutočností, ktoré môžu odôvodňovať začatie konania pred iným príslušným orgánom. V predmetnej veci vykonával dohľad výlučne v rámci svojich zákonných kompetencií, u žalobcov dohliadal na správne poskytovanie zdravotnej starostlivosti a správne vedenie zdravotnej dokumentácie a v zdravotných poisťovniach dohliadal na oprávnenosť úhrady zdravotnej starostlivosti, ktorú žalobcovia vykázali zdravotnej poisťovni. Namietol, že by predmetom dohľadu boli v predmetnej veci platby za služby súvisiace s poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Ak mali žalobcovia na mysli úhradu za výkony, ktoré nie sú hradené z verejného zdravotného poistenia, ale uhrádza ich pacient (cenník poplatkov v takom prípade kontroluje VÚC), žalovaný mal za potrebné uviesť, že šošovky sú v určených prípadoch hradené z verejného zdravotného poistenia, a teda je v kompetencii žalovaného preverovať aj to, či zdravotná poisťovňa oprávnene uhradila výkony, v rámci ktorých sú aj šošovky, v súlade s právnymi predpismi. Pri zistení nedostatkov môže žalovaný podať návrh na začatie konania na príslušnom orgáne. Uviedol, že rámci dohľadov okrem iného zistil aj to, že žalobcovia pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej následnom vykazovaní zdravotnej poisťovni za účelom získania úhrady z verejného zdravotného poistenia sú vzájomne prepojení a v niektorých prípadoch z doloženej dokumentácie bolo veľmi problematické jednoznačne určiť, ktorý zo žalobcov zdravotnú starostlivosť pacientom skutočne poskytoval. Zároveň v rámci dohľadu zistil skutočnosti, ktoré vyvolávajú podozrenia z neoprávneného čerpania finančných prostriedkov z verejného zdravotného poistenia, keďže v zdravotnej dokumentácii niekoľkých pacientov je napríklad zaznamenaná diagnóza sivý zákal, hoci týmto ochorením zjavne netrpeli, pričom náklady na liečenie sivého zákalu sú hradené z verejného zdravotného poistenia. V súvislosti s tvrdeniami uvedenými v Ozname ohľadom úhrad za šošovky poukázal na to, že vyberanie zálohy za šošovky žalovaný neoznačil za neoprávnené, či nedovolené konanie, zo znenia Oznamu je zrejmé, že predmetom informácie je poukázať na zložitú schému poskytovania služieb a financovania, ktorá spočíva v zložitosti vzťahov, v rámci ktorých jeden zo žalobcov prijal od pacienta zálohu na šošovky, ďalší zo žalobcov poskytol zdravotnú starostlivosť a šošovky vykázal v zdravotnej poisťovni za účelom úhrady z verejného zdravotného poistenia a ďalší zo žalobcov zúčtoval úhradu od pacienta, t.j. poistenca. Žalovaný mal za to, že sa v Ozname vyjadroval k veciam, ktoré sú v jeho kompetencii, pričom Oznam obsahuje fakty a jeho obsahom nie sú hodnotiace úsudky, ani difamačné tvrdenia. Taktiež poukázal na to, že v rámci jeho zákonne zverenej kompetencie dohľadu nad systémom verejného zdravotného poistenia a zdravotnej starostlivosti, je jeho úlohou okrem kontroly postupov a uplatňovania sankcií aj prispievať svojou činnosťou k zvyšovaniu kvality poskytovania zdravotnej starostlivosti a bezpečnosti pacientov za účelom ochrany ich života a zdravia. K tomu žalovaný prispieva napríklad odhaľovaním systémových chýb pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti a jej financovaní, ukladaním nápravných opatrení na odstránenie zistených nedostatkov, v neposlednom rade informovaním verejnosti o dôležitých skutočnostiach v oblasti poskytovania zdravotnej starostlivosti, ako aj nakladania s finančnými prostriedkami zdravotného poistenia, ktoré sú vecami oprávneného verejného záujmu. Informácie o podaných podnetoch na vykonanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou ako aj o zisteniach vyplývajúcich z činnosti dohľadu žalovaného považuje žalovaný za potrebné obzvlášť v prípadoch, kedy u konkrétneho poskytovateľa zdravotnej starostlivosti dôjde k prudkému nárastu podnetov na prešetrenie správnosti poskytnutej zdravotnej starostlivosti, k vysokej miere opodstatnenosti podnetov a

iným závažným zisteniam, na základe ktorých následne žalovaný aj podal trestné oznámenie z dôvodu podozrenia zo spáchania trestných činov ublíženia na zdraví, falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie, ako aj podvodu, nakoľko je potrebné venovať zvýšenú pozornosť a informovať o nich verejnosť za účelom ochrany života a zdravia osôb, keďže tieto hodnoty majú v demokratickej spoločnosti absolútnu prioritu a sú súladné s článkom 26 SR a činnosťou žalovaného. Žalovaný mal za to, že pri uverejňovaní Oznamu konal objektívne a s vynaložením odbornej starostlivosti, keď okrem počtu podaných podnetov na žalobcov uviedol aj skutočnosť, že do roku 2020 bol počet podnetov podaných na žalobcov v porovnateľnom počte s inými poskytovateľmi zdravotnej starostlivosti v rovnakom odbore, zároveň okrem počtu podnetov žalovaný uviedol aj počet ukončených dohľadov (24) a počet opodstatnených podnetov (14). Z uvedeného tak podľa žalovaného nemožno vyvodiť jeho údajnú snahu poškodzovať žalobcov ako poskytovateľov zdravotnej starostlivosti. Keďže počet opodstatnených podnetov bol v porovnaní s ostatnými poskytovateľmi alarmujúci, žalovaný bol toho názoru, že mal okrem oprávnenia aj povinnosť informovať verejnosť o veciach oprávneného verejného záujmu a verejnosť má právo takéto informácie dostať. Dodal, že spoločenská potreba zverejňovania informácií o podnetoch na vykonanie dohľadu nad zdravotnou starostlivosťou viedla aj k prijatiu právnej úpravy účinnej od 01.01.2023, ktorou sa v ustanovila povinnosť žalovaného zverejňovať do 31. marca na svojom webovom sídle údaje o všetkých podnetoch na výkon dohľadu za predchádzajúci kalendárny rok, pričom Ministerstvo zdravotníctva SR určilo, že má žalovaný informovať aj o podnetoch, pri ktorých ešte neboli ukončené dohľady. Záverom žalovaný dodal, že nariadením navrhovaného neodkladného opatrenia by bola zmarená úloha žalovaného, pre ktorú bol zákonom zriadený.

6. Odvolací súd preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu a v medziach uplatnených odvolacích dôvodov, ktorými je viazaný ( ), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa a contrario a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov 1/ až 4/ nie je dôvodné.

7. Podľa na konanie na odvolacom súde sa primerane použijú ustanovenia o konaní pred súdom prvej inštancie, ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Podľa pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.

9. Podľa neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.

10. Podľa neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.

11. Podľa ak súd nepostupoval podľa , nariadi neodkladné opatrenie, ak sú splnené podmienky podľa , inak návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne.

12. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia.

13. Podľa pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

14. Podľa odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

15. Z citovaných ustanovení vyplýva, že základným predpokladom pre nariadenie neodkladného opatrenia je existencia potreby bezodkladnej úpravy pomerov medzi stranami sporu alebo obavy, že vykonanie exekúcie súdneho rozhodnutia bude ohrozené, pokiaľ nemožno tento účel dosiahnuť zabezpečovacím opatrením. Pre nariadenie neodkladného opatrenia sa tak vyžaduje hodnoverné osvedčenie aspoň základných skutočností pre záver o dôvodnosti a trvaní nároku, ktorému sa má

poskytnúť ochrana, ako i dostatočné opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nevyhnutnosť potreby neodkladnej úpravy pomerov medzi stranami alebo obavu z ohrozenia exekúcie.

16. So zreteľom na podstatu, účel a zmysel inštitútu neodkladného opatrenia nie je pre rozhodnutie o návrhu na jeho nariadenie potrebné vykonávať dokazovanie, avšak splnenie predpokladov pre nariadenie neodkladného opatrenia nemožno vyvodiť len zo samotných tvrdení navrhovateľa, a je preto potrebné tieto tvrdenia aspoň spoľahlivo osvedčiť, a to aspoň do tej miery, že možno dôvodne nadobudnúť presvedčenie o ich pravdivosti a hodnovernosti; keď pri nariaďovaní neodkladného opatrenia prevláda záujem na rýchlosti rozhodnutia nad požiadavkou úplnosti skutkových zistení.

17. Po zhodnotení relevantných skutočností sa odvolací súd v plnej miere stotožnil so záverom súdu prvej inštancie o tom, že v predmetnej veci zákonné podmienky pre nariadenie navrhovaného neodkladného opatrenia žalobcami nie sú dané. Ako aj uviedol súd prvej inštancie žalobcovia sa domáhali nariadením neodkladného opatrenia, aby sa súd zdržal akéhokoľvek zverejňovania informácií týkajúcich sa žalobcov 1/ až 4/ prostredníctvom svojej oficiálnej webovej stránky, médií, vrátane internetových médií, s výnimkou prípadov, kedy mu túto povinnosť výslovne ustanovuje všeobecne záväzný právny predpis platný v Slovenskej republike. Žalobcovia namietali v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sporný Oznam, tento však predmetom neodkladného opatrenia nebol. Súd je však pri rozhodovaní viazaný predmetným návrhom, nemôže do neho zasiahnuť, preto musel v prvom rade posúdiť, či petit návrhu spĺňa požiadavku vykonateľnosti. Vzhľadom k tomu, že sa žalobcovia predmetným návrhom domáhali, aby sa žalovaný zdržal akéhokoľvek zverejňovania informácií týkajúcich sa žalobcov 1/ až 4/ s výnimkou prípadov, ktoré má ustanovené zákonom, nemôže tak byť uvedeným naplnená základná požiadavka určitosti a zrozumiteľnosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Z uvedeného petitu návrhu nie je možné vymedziť informácie, ktorých sa má žalovaný zdržať. Žalovaný je orgánom verejnej moci, zriadený , v súvislosti s výkonom dohľadu nad verejným zdravotným poistením a nad poskytovaním zdravotnej starostlivosti, pričom koná len v rámci svojej pôsobnosti, ktorá mu bola zverená zákonom. Preto ak sa žalobcovia domáhajú, aby žalovaný nezverejňoval informácie, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti zverenej mu zákonom, musia presne, určito a zrozumiteľne uviesť o aké informácie sa jedná, aby súd mohol posúdiť opodstatnenosť podaného návrhu, či je zverejnením takýchto informácií daná bezodkladná úprava pomerov. Zároveň je z uvedeného zrejmé, že v danom návrhu absentuje prvok nevyhnutnosti. Napriek tomu, že žalobcovia namietajú zverejnenie sporného Oznamu, nedomáhajú sa, aby ho žalovaný odstránil, domáhajú sa však nariadenia neodkladného opatrenia, aby podľa ich názoru žalovaný „nešíril informácie, na ktoré nie je oprávnený ani povinný“, preto z uvedeného nie je možné vyvodiť bezodkladnosť úpravy pomerov. Zároveň, ako bolo už uvedené vyššie, nemožno žalovanému zakázať zverejňovať informácie, ktoré nepatria do jeho pôsobnosti, pretože žalovaný koná len v medziach zákona. Ak sú žalobcovia názoru, že žalovaný konaním v predmetnej veci presiahol rámce svojho oprávnenia, navrhované neodkladné opatrenie nemôže byť spôsobilým prostriedkom na zjednanie nápravy, súd môže rozhodovať len o konkrétnych konaniach žalovaného, v opačnom prípade by mohol zasiahnuť do konania žalovaného konajúceho v rámci zákona.

18. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky žalobcov týkajúce sa nepreskúmateľnosti uznesenia súdu prvej inštancie v časti vykonateľnosti návrhu, keď súd v odôvodnení uviedol dostatočné a relevantné dôvody, z ktorých považuje navrhované neodkladné opatrenie za nevykonateľné. Súd pri odôvodnení rozhodnutia nie je povinný uviesť, ako by mal byť petit návrhu formulovaný, lebo iba tak bude naplnená požiadavka preskúmateľnosti rozhodnutia. Keďže mal odvolací súd za to, že navrhovaný výrok neodkladného opatrenia je nevykonateľný, považoval námietky žalobcov ohľadom údajného nezávislého a nestranného postupu žalovaného a poškodzovania dobrej povesti žalobcov konaním žalovaného za bezpredmetné, preto sa nimi pri rozhodovaní viac nezaoberal.

19. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne podľa potvrdil.

20. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a žalovanému, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, nepriznal proti žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko mu v tomto konaní žiadne trovy nevznikli.

21. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ).

Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).