Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2To/109/2021

Uznesenie

Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedu JUDr. Jozefa Janíka a sudcov JUDr. Mariána Dunčka a JUDr. Michala Antalu v trestnej veci proti obžalovanému S. T., rod. K., nar. X.X.XXXX v Z., trvale bytom Z., D. XX, prechodne bez prihlásenia D. XXX, pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, prejednal na verejnom zasadnutí dňa 9. marca 2023 odvolanie obžalovaného podané proti rozsudku Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. mája 2021, sp. zn. a takto

rozhodol:

Podľa sa odvolanie obžalovaného S. T. z a m i e t a, pretože nie je dôvodné.

odôvodnenie:

Rozsudkom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom zo dňa 28. mája 2021, sp. zn. bol obžalovaný S. T. uznaný za vinného z prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku na tom skutkovom základe, že

ako otec mal. N. N., nar. XX.XX.XXXX v Myjave a inde od 25.03.2014 do 18.07.2018, kedy nastúpil do výkonu trestu odňatia slobody vo veci nepodmienečného odsúdenia Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom sp. zn. , si ako otec maloletého N. N., nar. XX.XX.XXXX, riadne neplnil svoju vyživovaciu povinnosť na mal. N. vyplývajúcu mu z § 62 Zákona o rodine a ktorej rozsah mu bol určený Rozsudkom Okresného súdu v Novom Meste nad Váhom č. k. -118 zo dňa 08.02.2012, právoplatným dňa 29.02.2012, tak, že je povinný prispievať na výživu maloletého N. N. sumou vo výške 80,- Eur mesačne k rukám matky A. N., bytom Z., ul. X. Z. č. XXX/XX, hoci vedel o existencii vyživovacej povinnosti, o syna sa žiadnym iným spôsobom nestaral a nezaujímal, túto si riadne neplnil, pričom je poberateľom invalidného dôchodku, od dňa 20.02.2017 bol zamestnancom Chirana T. Injeckta, a.s., v čase od 18.02.2014 do 07.03.2014 pracoval v spoločnosti Rhenus Logistics, s.r.o. Trebatice, v čase od 26.10.2015 do 05.11.2015 v Nemocnici Alexandra Wintera n.o. Piešťany, od 14.01.2016 do 16.02.2016 Sam Holding a.s. Myjava, od 01.10.2016 do 25.10.2016 Reutter SK s.r.o. Myjava, hoci trestným rozkazom Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -102 zo dňa 20.11.2014, právoplatným dňa 24.01.2015, bol odsúdený pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa , čím spôsobil dlh na výživnom v sume 3.535,- Eur k rukám matky A. N..

Za tento trestný čin bol odsúdený podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. na trest odňatia slobody vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov. Podľa § 48 ods. 2 písm. b) Tr. zák. bol obžalovaný na výkon trestu odňatia slobody zaradený do ústavu na výkon trestu so stredným stupňom stráženia.

Citovaný rozsudok okresného súdu nenadobudol právoplatnosť, pretože ho v zákonnej pätnásťdňovej lehote napadol odvolaním obžalovaný prostredníctvom svojho obhajcu aj samostatným podaním. V

písomnom odôvodnení odvolania podaného prostredníctvom obhajcu namietal, že si svoju vyživovaciu povinnosť riadne vo výkone trestu nahlásil a zo začiatku takto uhrádzal cca 42,- eur mesačne, kým to bolo možné. Uviedol, že poberá čiastočný invalidný dôchodok. Prednostne je zrážané výživné na iné deti. Po prepustení z výkonu trestu v inej trestnej veci má na slobode oveľa väčšiu šancu uhrádzať dlžné výživné a to aj vzhľadom na nájdenú prácu. Žiadal podmienečný trest. Samostatným podaním uviedol, že v ústave na výkon trestu vždy nahlásil svoju vyživovaciu povinnosť, avšak nakoľko nebola zdokladovaná potrebnými dokumentmi, nebola uhrádzaná. Zopakoval, že na slobode môže vzhľadom na zabezpečenú prácu splácať aj zameškané výživné a dodal, že by mal invalidný dôchodok poberať už v plnej výške. Opätovne požiadal o podmienečné odsúdenie s určením skúšobnej doby a tiež s probačným dohľadom s tým, že na slobode vyrovná zameškané výživné v plnom rozsahu.

K odvolaniu obžalovaného sa písomne vyjadrila prokurátorka Okresnej prokuratúry Nové Mesto nad Váhom. Uviedla, že trestná činnosť obžalovaného je preukázaná, rovnako i uložený trest je zákonný a dôvodný. S poukazom na odpis registra trestov uviedla, že obžalovaný bol doteraz 11-krát súdne trestaný pre rôznorodú trestnú činnosť, pričom bol opakovane odsúdený aj pre prečin zanedbania povinnej výživy. Vzhľadom na tieto okolnosti žiadala odvolanie obžalovaného podľa zamietnuť ako nedôvodné.

Prokurátorka nadriadenej krajskej prokuratúry na verejnom zasadnutí odvolacieho súdu navrhla, aby krajský súd podľa odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol.

Obžalovaný v konečnom návrhu poukázal na svoju situáciu a vykonané dôkazy a navrhol zrušiť napadnutý rozsudok vo výroku o nepodmienečnom treste odňatia slobody a uložiť mu trest odňatia slobody s podmienečným odkladom jeho výkonu.

Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací na podklade podaného odvolania, ktoré mu spolu so spisom bolo predložené 21. októbra 2021, nezistiac dôvody pre zamietnutie odvolania obžalovaného podľa a ani dôvody pre zrušenie napadnutého rozsudku podľa , na verejnom zasadnutí dňa 9. marca 2023 preskúmal postupom podľa zákonnosť a odôvodnenosť výrokov o vine a treste napadnutého rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo. Uvedeným postupom zistil, že odvolanie obžalovaného S. T. nie je dôvodné. Nezistil pritom chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané a ktoré by odôvodňovali podanie dovolania podľa

Po splnení prieskumnej povinnosti odvolací súd zistil, že súd prvého stupňa vykonal kontradiktórnym spôsobom všetky potrebné dôkazy v rozsahu nevyhnutnom na objasnenie skutkového stavu veci a tieto správne vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomnej súvislosti tak, ako mu ukladajú ustanovenia a a dospel ku správnym skutkovým zisteniam i právnym záverom. Súd prvého stupňa svoje skutkové zistenia správne oprel predovšetkým o svedeckú výpoveď A. N., listinné dôkazy, predovšetkým rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -118 zo dňa 08.02.2012, rozsudok Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -103 zo dňa 13.12.2013, právoplatný dňa 09.04.2014 a trestný rozkaz Okresného súdu Nové Mesto nad Váhom č.k. -102 zo dňa 20.11.2014, právoplatný dňa 24.01.2015, ktorý tvorí kvalifikačný znak žalovanej skutkovej podstaty a taktiež o výpoveď samotného obžalovaného, ktorý sa čiastočne priznal k spáchanej trestnej činnosti, na výživu svojho maloletého dieťaťa neprispieval výživné stanovené súdom a v stanovenom termíne, avšak svoje konanie ospravedlňoval zlou finančnou situáciou, vyživovacou povinnosťou na ďalšie deti, nepriaznivým zdravotným stavom a tiež výkonom iného trestu odňatia slobody. Okresný súd sa dostatočne vysporiadal s touto obranou obžalovaného, ktorú považoval za účelovú, pretože z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplynulo, že obžalovaný bol v priebehu žalovaného obdobia zamestnaný, dosahoval primeraný príjem, bol poberateľom invalidného dôchodku, no napriek tomu si vyživovaciu povinnosť riadne neplnil, hoci bolo v jeho schopnostiach i možnostiach túto povinnosť plniť. Krajský súd sa plne stotožnil s názorom okresného súdu ohľadom neúspešnej obrany obžalovaného, keďže neuviedol žiaden právne relevantný dôvod, pre ktorý si vyživovaciu povinnosť neplnil.

Okresný súd svoje skutkové zistenia podrobne, vecne správne a presvedčivo odôvodnil v napadnutom rozsudku a na ich podklade dôvodne neakceptoval obhajobné tvrdenia obžalovaného, pretože boli v rozpore s ostatnými vo veci vykonanými dôkazmi, z nich predovšetkým s listinnými dôkazmi.

Odvolací súd po preskúmaní veci vzhľadom na uvedené dôvody dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa, pretože dôkazy, ktoré vykonal súd prvého stupňa, na ktoré podrobne poukázal v odôvodnení napadnutého rozsudku a o vierohodnosti ktorých nie sú žiadne pochybnosti, vytvárajú ucelenú reťaz dôkazov, ktorými bolo spoľahlivo preukázané, že sa žalovaný skutok stal a že ho spôsobom uvedeným vo výroku napadnutého rozsudku spáchal obžalovaný S. T..

Vychádzajúc zo správne zisteného skutkového stavu súd prvého stupňa nepochybil ani pri právnom posúdení konania obžalovaného S. T. ako prečinu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1, ods. 3 písm. b), písm. c) Tr. zák. s poukazom na § 138 písm. b) Tr. zák. v znení účinnom v čase spáchania skutku, pričom svoje závery aj v tomto smere v napadnutom rozsudku tiež podrobne a zákonu zodpovedajúcim spôsobom odôvodnil. Dokazovaním pred súdom prvého stupňa bolo preukázané, že obžalovaný počas celej doby, kedy bol rozsudkom zaviazaný prispievať na výživu svojho maloletého syna, neprispieval na výživné vo výške stanovenej súdom v určenom termíne, pričom obžalovaný uvedené nepopieral, priznal sa k spáchanej trestnej činnosti a svoje konanie oľutoval, avšak ospravedlňoval svoje konanie zlou finančnou, zdravotnou a celkovou nepriaznivou životnou situáciou.

Krajský súd v tejto súvislosti dáva do pozornosti, že páchateľ trestného činu zanedbania povinnej výživy má až do záverečnej porady krajského súdu, resp. súdu druhého stupňa možnosť uplatniť inštitút účinnej ľútosti, pričom toto ustanovenie sa týka oboch skutkových podstát a výsledkom je zánik trestnosti trestného činu. Samozrejmosťou je fakt, že na aplikáciu účinnej ľútosti v zmysle § 86 ods. 1 písm. a) Tr. zák. je potrebné, aby boli kumulatívne splnené dve podmienky a to, že trestný čin nemal trvalo nepriaznivé následky a páchateľ svoju povinnosť dodatočne splnil skôr, než sa súd odobral na záverečnú poradu, pričom konečné posúdenie splnenia podmienok uplatnenia účinnej ľútosti závisí od konkrétnych okolností a ich zhodnotení súdom, avšak možnosť pokúsiť sa využiť tento inštitút tu pre páchateľa resp. pre obžalovaného je zákonodarcom daná pri tomto konkrétnom trestnom čine až do záverečnej porady senátu krajského súdu.

Z tohto dôvodu krajský súd pred konaním verejného zasadnutia dožiadal matku A. N. o oznámenie, či obžalovaný uhradil dlžné výživné vo výške 3.535,- eur alebo aspoň jeho časť za stíhané obdobie od 25.03.2014 do 18.07.2018. Svedkyňa A. N. tunajšiemu súdu písomne oznámila, že obžalovaný od vyhlásenia prvostupňového rozsudku (28.05.2021) nepravidelne uhrádzal mesačne po 10,- eur, pričom do dňa konania verejného zasadnutia krajského súdu uhradil celkovo 120,- eur, čo svedkyňa doložila poštovými potvrdeniami.

Napriek tomu, že obžalovaný prejavil ľútosť nad spáchanou trestnou činnosťou, nesplnil si svoju povinnosť uhradiť zameškané výživné (zo sumy 3.535,- eur uhradil len 120,- eur), z tohto dôvodu krajský súd už ďalej nepristupoval k posudzovaniu ďalších podmienok pre uplatnenie účinnej ľútosti.

Krajský súd v tejto súvislosti tiež zdôrazňuje, že obžalovaný sa v písomnom odôvodnení odvolania zaručoval, že v prípade, že mu bude podmienečne odložený výkon trestu odňatia slobody, budú mu poskytnuté lepšie vyhliadky na úhradu zameškaného výživného. Z preskúmania veci je však zrejmé, že obžalovaný sa nejakým značnejším spôsobom o úhradu dlžného výživného nepričinil, pričom mal, vzhľadom k uplynutiu značného času od napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa a času strávenému na slobode (od posledného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody dňa 18.07.2021 až doposiaľ, uplynulo viac ako rok a pol) dostatok času na splnenie predostrených sľubov ohľadom zamestnania sa a úhrady zameškaného výživného, pričom sa tejto príležitosti nechopil a dlžné výživné neuhradil v plnej výške. Ako už bolo vyššie uvedené, z predložených fotokópii šekov vyplýva, že uhradil celkovo len 120,- eur.

Z tohto dôvodu preto argumenty obžalovaného uvedené už v písomnom odôvodnení odvolania, ale tiež prednesené na verejnom zasadnutí krajského súdu, týkajúce sa nemožnosti uhrádzať výživné vo výkone trestu odňatia slobody a tiež sľuby o potencionálnom zamestnaní a uhradení zameškaného výživného na slobode, v prípade uloženia podmienečného trestu odňatia slobody, v tomto smere vyznievajú nedôveryhodne a neperspektívne, pričom nie sú ani okolnosťami, na základe ktorých by bolo možné uložiť miernejší trest, resp. podmienečný odklad uloženého trestu.

Odvolací súd - vzhľadom na uvedené dôvody - dospel nielen k rovnakým skutkovým zisteniam, ale aj k rovnakým právnym záverom ako súd prvého stupňa, preto ani v tomto smere nezistil dôvody

na zmenu napadnutého rozsudku. Odvolacie námietky obžalovaného uvedené v odvolaní, ktoré vo svojej podstate sú len opakovaním jeho obhajobných námietok prednesených už pred súdom prvého stupňa a s ktorými sa ten dostatočne a vecne správne vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku, neboli spôsobilé odôvodniť zmenu vo vzťahu ku skutkovým zisteniam a právnemu posúdeniu konania obžalovaného súdom prvého stupňa, preto ich odvolací súd nepovažoval za dôvodné a neakceptoval ich. V podrobnostiach pritom len poukazuje na podrobné a vecne správne odôvodnenie napadnutého rozsudku tak vo vzťahu ku skutkovým zisteniam, ako aj k právnemu posúdeniu konania obžalovaného, s ktorými sa stotožnil.

Pochybenie zo strany okresného súdu nezistil odvolací súd ani vo výroku o treste odňatia slobody. Trest odňatia slobody uložený obžalovanému S. T. podľa § 207 ods. 3 Tr. zák. s použitím § 36 písm. l), § 37 písm. m), § 38 ods. 2 Tr. zák. vo výmere 12 (dvanásť) mesiacov so zaradením na výkon trestu odňatia slobody do ústavu so stredným stupňom stráženia zodpovedá všetkým zákonným hľadiskám, stanoveným pre jeho ukladanie v zmysle § 34 ods. 1, 4 a 5 Tr. zák., konkrétnej miere závažnosti spáchaného trestného činu vyplývajúceho z jeho povahy, zo spôsobu spáchania a z hroziaceho i reálne spôsobeného následku, tiež zisteným poľahčujúcim a priťažujúcim okolnostiam, ako aj pomerom obžalovaného a možnostiam jeho nápravy z hľadiska účelu trestu, jeho individuálnej i generálnej prevencie, pričom uložený trest odňatia slobody v takto stanovenej výmere je súčasne dostatočným vyjadrením morálneho odsúdenia obžalovaného spoločnosťou.

Vzhľadom k vyššie uvedeným argumentom odvolací súd nezistil žiadne zákonné dôvody na zmenu napadnutého rozsudku vo výrokoch o vine a treste v prospech obžalovaného S. T., preto v tomto smere nepovažoval odvolacie námietky obžalovaného za dôvodné a neakceptoval ich.

So zreteľom na uvedené skutočnosti odvolací súd dospel k záveru, že okresný súd rozhodol na základe náležite zisteného skutkového stavu veci a v súlade so zákonom, preto odvolanie obžalovaného ako nedôvodné podľa zamietol.

Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (3:0).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je sťažnosť prípustná.