Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15C-135-2012.pdf
PDF · 98.04 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K3-10Ro/966/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice - okolie samosudkyňou JUDr. Ivetou Puškášovou v právnej veci BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, 811 08, IČO: 45 535 108m zapísaný v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 64971/B, v zastúpení Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 35 6862 711, zapísaný v obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, odd. Sro, vložka č. 57530/B, proti odporkyni: S. Z., E. W. Č.. XX, za účasti vedľajšieho účastníka OZ, právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42 247 268, Sofijská 13,Košice, v zastúpení advokátom JUDr. Ladislavom Miklušom, AK, Košice, Stará Baštová 2, Košice, o zaplatenie 248,95 eur s prísl., takto
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Navrhovateľ je povinný uhradiť vedľajšiemu účastníkovi trovy právneho zastúpenia vo výške 58,88 eur na účet JUDr. Ladislava Mikluša, advokáta AK, Stará Baštová 2, Košice, a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. III. Trovy konania medzi navrhovateľom a odporcom súd nepriznáva.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa podaným návrhom domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 248,95 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania.
Odporkyňa sa k písomnému návrhu nevyjadrila.
Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa zákona č. 610/2003 Zb. o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporcu bolo okrem iného odmerať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa odporkyni vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku splnenia záväzku odporkyne. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať ceny služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporkyňa postupne splnila svoj záväzok, ktorému zodpovedal záväzok právnemu predchodcovi navrhovateľa zabezpečiť odporkyni mobilný telefón za zľavnenú cenu.
Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporkyni faktúrou č. XXXXXXXXXX C.platného dňa 27.05.2009 sumu vo výške 248,95 eura a teda celkovo neuhradená suma v čase postúpenia pohľadávky predstavovala sumu 248,95 eur.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa listinami, návrhom na začatie konania, ktoré predložil navrhovateľ, zmluvou o pripojení z č.l. 2, 3, faktúrou z č.l 4, Všeobecnými podmienkami poskytovania verejných elektronických služieb ako aj ostatným materiálom a zistil tento skutočný stav: Keďže odporkyňa sa pojednávania nezúčastnila i napriek tomu, že bola riadne a včas predvolaná, súd podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v neprítomnosti účastníkov konania.
Z faktúry č. XXXXXXXXXX zistil, že právny predchodca navrhovateľa vyfakturoval za obdobie od 08.04.2009 do 07.05.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur s dátumom splatnosti do 27.05.2009.
Vedľajší účastník návrh týkajúci sa zaplatenia zmluvnej pokuty navrhol ako nedôvodný zamietnuť. Poukázal na to, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno, keď ani v návrhu neuvádza, ani listinami nepreukázal to, že vôbec vzniklo právo na zmluvnú pokutu, či a v akom rozsahu a v čom odporkyňa porušila svoje zmluvné povinnosti a navyše sa jedná o spotrebiteľskú zmluvu, kde je dojednanie o zmluvnej pokute neplatné pre neprijateľnú zmluvnú podmienku.
Podľa ust. § 5 ods. 1,2 O.s.p. súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa ods. 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.
Podľa ust. § 101 ods. 1 O.s.p. sú účastníci povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne popíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a dbajú na pokyny súdu.
Podľa ust. § 120 ods. 1 O.s.p. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich, alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti (§ 153 ods. 1 O.s.p.).
Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce tvrdené skutočnosti.
Navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu. V danom prípade navrhovateľ pri uplatnení zmluvnej pokuty predložil súdu iba všeobecné podmienky poskytovania služieb a faktúru č. XXXXXXXXXX, z textu ktorej vyplýva iba to, že predmetom je zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo a podobne. Navrhovateľ nepredložil a nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.
Podľa ust. § 544 ods. 1 OZ, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikla škoda.
Podľa ods. 2 cit. ustanovenia, zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty ako aj určený spôsob jej určenia.
Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušené zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporkyňa neuhrádzala cenu služieb riadne a včas, ani ohľadom toho navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy. Navyše z predloženej zmluvy o pripojení Fix (č.2 ) nie je ani zrejmé, kedy došlo k uzavretiu tejto zmluvy, nakoľko v týchto zmluvách absentuje dátum.
Vychádzajúc zo znenia § 544 ods. 1 OZ, nato, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá, je treba presne a určito identifikovať, teda opísať, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. V pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne, ktorá povinnosť bola porušená, čiže obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej
pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej zmluvná pokuta má zabezpečovať je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Prísnu špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, faktúra neobsahuje, a teda nemožno zistiť, za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (zmluvou bližšie neurčenej) si ju navrhovateľ účtuje a dôvody uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto hľadiska ide o faktúru č. 7904155712 (pri jej posudzovaní z pohľadu právneho úkonu, ktorým bola odporkyňa vyzvaná na jej zaplatenie) o neplatný právny úkon podľa § 35 ods. 2 a 3 OZ, podľa ktorého: 2. právne úkony vyjadrené slovami, treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom, 3. právne úkony vyjadrené inak než slovami, sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.
Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitnosti v porovnaní s úrokmi z omeškania, a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencii platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách, podľa názoru súdu poškodzuje spotrebiteľa.
Podľa § 52 ods. 1 OZ (platného a účinného v čase spísania zmluvy) spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluvy o dielo alebo iné odplatné zmluvy uzavreté v 8. časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy.
Podľa § 52 ods. 2 OZ, ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.
Podľa § 52 ods. 3 OZ, dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa § 53 ods. 1 OZ spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa § 54 ods. 2 OZ v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Aj podľa rozsudku č. ESD -618/10 vo veci B-Espanol Decredito c/a JOAQUIN caldern cvamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení Súdny dvor 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takúto zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť - ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok predajcom alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľovi jednoducho neuplatnia. Preto takáto možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah
nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o ich neplatnosti, mohli by si vymeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom ostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak je možné zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, totiž musí v zásade existovať ďalej, bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.
Súd mal vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku (ktorú nie je možné ani moderovať) viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené aj judikatúrou ESD. Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá, ods. 2 OZ, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní, je v omeškaní.
Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni telekomunikačné zariadenie Samsung 110 za cenu 1.00 (0,03 eura) s DPH, pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 119,17 eur. Odporkyňa mala predmetný mobilný telefón uhrádzať počas celej doby trvania zmluvného vzťahu s postupnými splátkami, čo však nedodržala, týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, až by odporkyňa dodržala svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnila počas celej doby viazanosti.
Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporkyne zotrvať v zmluvnom vzťahu s ním po dobu 24 mesiacov. Toto skutkové vymedzenie nároku na náhradu škody je potrebné posudzovať právne podľa ust. § 420 ods. 1 OZ, podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom
Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. V tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 13.2 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou, c) odstúpením, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.
Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou nedošlo a teda svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 k vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívna vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a
je teda nenapraviteľná pri poskytnutí majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozloženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konzensu medzi navrhovateľom a odporcom.
Navrhovateľ nepreukázal, že odporkyňa v zmluvnom vzťahu nezotrvala po dobu 24 mesiacov. V tomto závere súd vychádza z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13 Všeobecných podmienok, ktoré sú súčasťou zmluvy.
Podľa bodu 13.2 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká: g) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, h) dohodou, i) odstúpením, j) výpoveďou, k) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, l) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.
Podľa § 40 ods. 2 OZ písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne.
V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporkyňou nedošlo a teda svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnila, čím nie je daný predpoklad č. 1 k vzniku škody.
Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza, že podľa § 442 ods. 1 OZ, uhrádza sa skutočná škoda, a to čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
OZ nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a je objektívne vyjadrená všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii.
Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu. To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk) je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozloženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152).
Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda, ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predával mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného, ale nepreukázaného) protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného konzensu medzi navrhovateľom a odporcom.
Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia jeho očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladá. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.
Na základe vyššie uvedeného súd návrh v časti týkajúcej sa zmluvnej pokuty vo výške 248,95 eur ani z titulu náhrady škody nepriznal.
Odporca bol v konaní úspešný, preto by mal nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, ak mu vznikli, pričom tento postup zdieľa aj vedľajší účastník a keďže tento bol v konaní zastúpený právnym zástupcom, súd mu priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 právny úkon služby v sume 21,58 eur podľa § 10 ods. 1 s použitím § 14 ods. 3 písm. b) č. 655/2004 Zb. a to za dva úkony právnej služby (prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu, t.j. 2x 21,58 eur + 1x 7,63 eur + 1x 7,81 eur - režijný paušál, spolu 58,60 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.