Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-85-2010.pdf
PDF · 82.6 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/85/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I, v konaní pred sudkyňou JUDr. Helenou Hausleitnerovou, v právnej veci žalobcu: Sociálna poisťovňa, Ul. 29.augusta 8-10, Bratislava, proti žalovanému: Daňový úrad Bratislava I, Radlinského 37, Bratislava,
o 64,93,- eur,
rozhodol:
Súd žalobu zamieta.
Žalovanému náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č.k. 4Co 136/2011-38 zo dňa 29.2.2012 zrušil súd rozsudok Okresného súdu Bratislava I, č.k. 18C/25/2010-24 zo dňa 28.9.2010 a vrátil vec na ďalšie konanie.
Žalobca sa na pojednávanie neustanovil, doručenie predvolania mal riadne vykázané, preto súd v zmysle § 101 ods. 2 O.s.p. pojednával v jeho neprítomnosti.
V odvolaní namietal, že žalobca neplnil povinnosť zomrelého N. H. ani povinnosť, ktorá jeho smrťou prešla prípadne na jeho dedičov. Tvrdil, že žalovaný získal majetkový prospech plnením bez právneho dôvodu, pretože po smrti povinného, už dôchodok nepatril, a preto poukázané sumy za mesiac júl a august 2008 v sume 64,93 eur neboli zrážkami z jeho dôchodku, ale o túto sumu bol znížený základný fond dôchodkového zabezpečenia, čím sa žalovaný bezdôvodne obohatil na úkor žalobcu.
Žalobca za povinného neplatil daň, tak ako sa mylne domnieva žalovaný, ale na základe daňového exekučného príkazu vykonáva len zrážky z dôchodku povinného, čo však nemožno stotožňovať s úmyslom (konaním) smerujúcim k plateniu dane za daňový subjekt. Okrem toho tu išlo o daňové exekučné konanie v ktorom sa od povinného vymáhal daňový nedoplatok.
Poukázaná suma 64,93 eur bola finančným prostriedkom základného fondu dôchodkového zabezpečenia a nemala nič spoločné s daňovým dlhom N.Š. H.. Išlo o omylom poukázané platby.
Žalovaný k odvolaniu sa vyjadril v tom zmysle, že dňa 29.6.2008 daňový subjekt N. H. zomrel. Žalobca realizoval ďalšie 2 zrážky z dôchodku a poukázal na daňový exekučný účet za mesiace júl a august 2008 sumu 64,32 eur pričom platby zastavil až od septembra 2008.
Žalobca namieta, že tieto dve posledné zrážky nebolo zrážkami z dôchodku povinného (nakoľko po smrti mu už dôchodok nepatril), ale ich poukázaním došlo k zníženiu základného fondu sociálneho zabezpečenia v sume 64,93 eur, čím sa správca dane bezdôvodne obohatil v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
V zmysle § 58 ods. 6 zák.č. 511/1992 Zb. o správe daní a poplatkov je správca dane povinný prijať každú platbu, i keď nie je zaplatená daňovým subjektom, a zaobchádzať s ňou rovnakým spôsobom, akoby ju zaplatil daňový subjekt. Vrátenie platby tomu, kto ju za daňový subjekt zaplatil, nie je prípustné. Pre daňové exekučné konanie platí, že v zmysle § 73 ods. 11 tohto zákona je navrátenie stavu v tomto konaní vylúčené. Zákon o správe daní a poplatkov je lex specialis a jeho ustanovenia majú preto prednosť pred všeobecnou právnou úpravou v Občianskom zákonníku z čoho vyplýva, že použitie ustanovení § 451 o bezdôvodnom obohatení je v daňovom, resp. daňovom exekučnom konaní vylúčené. Vzťah medzi správcom dane a daňovníkom je vzťahom verejnoprávnym, vyplývajúcim z finančnej činnosti štátu a jeho orgánov a nemožno ho považovať za občianskoprávny. O bezdôvodnom obohatení v zmysle ustanovení § 451 ods. 1 a nasl. Občianskeho zákonníka nejde v prípade splnenia si daňovej povinnosti vo vzťahu k správcovi dane. Ustanovenie § 451 a nasl. Občianskeho zákonníka neupravuje právne vzťahy z verejnoprávnych vzťahov, občiansky zákonník upravuje majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb a majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom. Ústava SR v čl. 2 ods. 2 ustanovuje, že štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom ktorý ustanoví zákon. V prípade ak by správca dane vrátil požadovanú sumu 64,93 eur žalobcovi, konal by bez opory v zákone a teda protizákonne.
Podľa § 451 občianskeho zákonníka kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať.
Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Žalobca dôvodil, že ide o bezdôvodné obohatenie. Bezdôvodným obohatením v zmysle § 451 ods. 2 Obč. zákonník je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Ani jedna skutkových podstát bezdôvodného obohatenia nie je naplnená, pretože žalobca plnil na základe právneho dôvodu, ktorý neodpadol, ale po úmrtí povinného N. H. nastupujú právni nástupcovia - dedičia a technicky plnenie - povinnosť platiť daň nebude zabezpečovať už žalobca. Totižto povinný N. H. bol povinný na základe daňového exekučného príkazu ako daňový subjekt správcovi dane a žalobca len technicky zabezpečoval túto daňovú povinnosť N. H. zrážkami z invalidného dôchodku. Suma, ktorú dovtedy strhával a poukázoval žalovanému, bol suma z dôchodku na základe exekučného titulu. Teda, že žalobca len technicky zabezpečoval strhávanie zrážky neobstojí.
Okrem iného keď by išlo o bezdôvodné obohatenie, toto plnenie by muselo
mať svoj základ v občianskoprávnych vzťahoch. Preto ustanovenie § 451 Občianskeho zákonníka nedopadá na právne vzťahy vznikajúce napr. podľa právnej úpravy nemocenského poistenia, daňového práva a pod.
Z ustanovenia § 2 zák. č. 479/2009 Z.z. o orgánoch štátnej správy v oblasti daní a poplatkov jednoznačne vyplýva, že orgánmi štátnej správy v oblasti daní a poplatkov sú :
a) Ministerstvo financií SR
b) Finančné riaditeľstvo SR
c) daňové úrady
Podľa § 1 zák.č. 563/2009 Z.z. tento zákon upravuje správu daní, práva a povinnosti daňových subjektov a iných osôb, ktoré im vzniknú v súvislosti so správou daní.
Občianskoprávnymi vzťahmi sú majetkové vzťahy fyzických a právnických osôb, majetkové vzťahy medzi týmito osobami a štátom, ako aj vzťahy vyplývajúce z práva na ochranu osôb, pokiaľ tieto občianskoprávne vzťahy neupravujú iné zákony (§ 1 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Tieto vzťahy sú upravené normami súkromného práva a sú založené na princípoch právnej rovnosti ich subjektov, práva a povinnosti, ktoré sú obsahom právnych vzťahov tejto povahy, vznikajúce na základe prejavov vôle vyplývajúcich z princípu autonómie vôle ich subjektov. Vzťahy, ktoré sú založené na nerovnom právnom postavení ich účastníkov a v ktorých orgány verejnej moci rozhodujú o právach a povinnostiach účastníkov na báze autoritatívnosti, sú verejnoprávne.
Pre vyriešenie otázky, či ten - ktorý právny vzťah je súkromnoprávny alebo verejnoprávny, je nevyhnutné predovšetkým zistiť, z ktorého právneho vzťahu sa vyvodzuje žalobným návrhom uplatnený nárok (predmet súdneho konania). Tento vzťah treba následne analyzovať a správne právne posúdiť. Za účelom zabezpečenia podkladov, nevyhnutých pre tento postup, ukladá zákon žalobcovi povinnosť uviesť v žalobnom návrhu rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O.s.p.), ktoré majú súdu umožniť, aby daný právny vzťah a z neho vyvodzovaný nárok analyzoval a právne kvalifikoval z aspektov, významných nielen pre posúdenie rôznych otázok procesnej povahy (napr. právomoci, príslušnosti, spôsobilosti byť účastníkom konania), ale aj pre posúdenie veci samej. Žalobca je povinný svoj nárok skutkovo vymedziť, nemusí ho však právne vyhodnotiť a odôvodniť. Je totiž vždy vecou súdu, aby podal jeho právnu kvalifikáciu. Ak ho ale predsa v žalobnom návrhu právne vyhodnotí, súd tým nie je viazaný.
Z obsahu žalobného návrhu žalobcu (ako aj z jeho vyjadrení) je zrejmé, že pre uplatnenie nároku na zaplatenie spornej sumy (titulom bezdôvodného obohatenia) v súdnom konaní považoval za rozhodujúcu skutočnosť, že v daňovom exekučnom konaní (ako povinný) zaplatil (žalovanému) vykonávajúcemu daňovú exekučnú činnosť uplatnenú čiastku. Teda svoj nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vyvodzoval z právneho vzťahu , ktorý vznikol medzi ním a žalovaným ako správcom dane v rámci daňového exekučného konania vykonávajúcim daňovú exekučnú činnosť, ktorý sa netýkal niektorej z typických súkromných oblastí života fyzickej osoby alebo existencie právnickej osoby. Preto na posúdenie opodstatnenosti uplatneného nároku bolo v prvom rade potrebné jednoznačne ustáliť, či išlo medzi žalobcom, vykonávajúcim zrážku z dôchodku a žalovaným vykonávajúcim daňovú exekučnú činnosť o vzťah vyplývajúci zo súkromného práva, alebo o verejnoprávny vzťah, pričom treba vychádzať aj z právneho postavenia žalovaného definovaného v daňovom zákone.
V prejednávanej veci ide o verejnoprávny vzťah, ktorý je založený na vzťahu nadriadenosti (Daňový úrad) a podriadenosti (daňový subjekt N.Š. H.). Kdežto súkromnoprávne vzťahy, na ktoré sa vzťahuje Občiansky zákonník, sú založené na rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov. Nie je možné preto použiť ustanovenie o bezdôvodnom obohatení.
Občianske súdne konanie je konanie dôkazným. To znamená, že účastník má povinnosť tvrdenia § 101 O.s.p. a svoje tvrdenie musí dôkazne preukázať. Tvrdenie navrhovateľa, že plnil omylom, hoci nemal plniť, je účelové. V návrhu tvrdí, že plnil bez právneho dôvodu, Vo vyjadrení k odvolaniu zasa, že plnil na základe dôvodu, ktorý odpadol. Žalobca dôkazne nepreukázal, neoznačil dôkazy na tvrdenie, že nemal v úmysle pokračovať v plnení zrážok na základe daňového exekučného titulu ale že plnil omylom, bez právneho dôvodu.
Na základe vyššie uvedeného súd žalobu ako nedôvodnú zamietol
O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. Nepriznal úspešnému žalovanému náhradu trov konania, nakoľko žiadne trovy žalovanému nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne, dvojmo. Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované ( § 42 O.s.p.) V odvolaní sa má uviesť v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie, proti rozsudku, ktorým bolo rozhodnuté vo veci, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na exekúciu.