Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Co-118-2022.pdf
PDF · 95.37 KB
Case nature
Area
Subarea
19Co/118/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Beáty Čupkovej a sudcov JUDr. Viery Škultétyovej a JUDr. Radoslava Svitanu, PhD. v spore žalobcu: W. Y., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. - E., X. B. XX/XX, právne zastúpený: V.. W. E., advokát so sídlom Z. I. Z., G. H. XXX, R.: XX XXX XXX, proti žalovanému: M. B. E., B. E. N. M., so sídlom G., P.O.Z. 9, Z. I. Z., R.: XX XXX XXX, právne zastúpený: V.. I. K., advokát so sídlom Q., M. XXX/X, R.: XX XXX XXX, o určenie členstva v poľovníckom združení, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bánovce nad Bebravou č.k. 1C/30/2022-108 zo dňa 24. októbra 2022, takto
rozhodol:
Rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
Žalobca m á proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v celom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie svojím rozsudkom určil, že žalobca je členom B. združenia „N. M.“ so sídlom G., P. O. Z. X, Z. I. Z., R.: XX XXX XXX. Rozhodol, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v celom rozsahu, a to do troch dní od právoplatnosti uznesenia o výške náhrady trov konania, ktoré vydá súdny úradník súdu prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku (výroky I., II.). Vychádzal zo zistenia, že uznesením členskej schôdze žalovaného konanej dňa 30.04.2017 v X. členská schôdza PZ schválila prijatie člena W. Y. (v procesnom postavení žalobcu v tomto konaní). Členstvo je podmienené pracovnou zmluvou p. Y. s firmou Z. F.. (kmeňový zamestnanec - zamestnávateľ/závislá práca) a vlastníctvom poľovných pozemkov v PR N. M. firmou Z. F.. V prípade straty statusu len jednej z podmienok členstvo v PZ automaticky zaniká. Listom zo dňa 02.05.2017 žalovaný informoval žalobcu, že členská schôdza ho dňa 30.04.2017 prijala za člena PZ N. M. G. a súčasne mu oznámil, že jeho členstvo je podmienené pracovnou zmluvou a vlastníctvom poľovných pozemkov PZ firmou Z. F.M... Zo zápisnice schôdze výboru žalovaného konanej dňa 21.01.2022 v B. vyplynulo, že výbor sa jednohlasne uzniesol, že podmienené členstvo, ktoré ani nemalo vzniknúť žalobcovi za základe uznesenia členskej schôdze zo dňa 30.04.2017, zaniklo. Z oznámenia o ukončení členstva v PZ zo dňa 21.01.2022 adresovaného žalovaným žalobcovi vyplynulo, že mu podľa časti 3 článok 3 v spojení s časťou 2 článok 4 Stanov PZ členstvo v PZ N. M. G. zaniklo. Listom označeným ako „Odvolanie voči rozhodnutiu označenému ako Oznámenie o ukončení členstva v PZ zo dňa 21.01.2022“ vyplynulo, že žalobca podal odvolanie voči rozhodnutiu žalovaného o zániku jeho členstva v PZ. Zo zoznamu členov žalovaného tvoriaceho prílohu k stanovám PZ vyplynulo, že pod poradovým číslom 23 je uvedený žalobca ako člen. V súvislosti s posudzovaním právomoci vychádzal zo záverov rozhodnutia kompetenčného senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. 1KO/33/2017 zo dňa 10.10.2017, z čoho vyvodil, že v žalovanej veci je právne konformné postupovať podľa CSP a preskúmať rozhodnutia orgánov žalovaného na základe podanej žaloby v občianskoprávnom konaní. Vzhľadom na to, že právne postavenie žalobcu v PZ žalovaného je v tomto čase neisté a rozhodnutím súdu sa vyrieši sporná otázka
členstva žalobcu v PZ žalovaného, čo vytvorí pevný základ pre budúce právne vzťahy medzi žalobcom a žalovaným, konštatoval, že žalobca má v zmysle § 137 písm. c) CSP naliehavý právny záujem na požadovanom určení. Vychádzajúc z výsledkov vykonaného dokazovania dospel k záveru, že žalobca bol za člena žalovaného prijatý (platne a účinne) v súlade s druhou časťou článkom 1 stanov PZ N. M.U. (po splnení stanovami vyžadovaných predpokladov) na základe uznesenia členskej schôdze o prijatí do PZ zo dňa 30.04.2017, ktorej právomoc vyplýva z tretej časti, článku 2 stanov PZ. Od oznámenia uvedenej skutočnosti listom zo dňa 02.05.2017 až do roku 2022 žalobca vykonával práva a povinnosti člena PZ žalovaného, čo medzi stranami nebolo sporné. Žalobca bol v zmysle prílohy stanov prijatých na členskej schôdzi dňa 15.07.2018 uvedený v zozname členov PZ N. M. G. ako jeho riadny člen (pod poradovým číslom 23). Konštatoval, že podmienky, ktorými žalovaný podmienil prijatie žalobcu za svojho člena, boli právne neúčinné, pretože zo žiadneho ustanovenia stanov PZ, či SPZ nevyplýva oprávnenie žalovaného podmieniť riadne členstvo žalobcu splnením akejkoľvek ďalšej podmienky, okrem tých, ktoré z uvedených interných predpisov jednoznačne vyplývajú a ktoré žalobca pri prijatí riadne splnil. Súd „dodal“, že žalovaný je záujmovou organizáciou postavenou a budovanou na demokratických zásadách, z čoho vyvodil rovnosť všetkých členov žalovaného pri posudzovaní splnenia podmienok na prijatie za člena PZ, pri vykonávaní práv a povinností členov PZ, pri posudzovaní splnenia podmienok na zánik členstva a dodržania procesného postupu pri rozhodovaní o ňom. K procesnej obrane žalovaného, že žalobcovi členstvo v PZ nikdy nevzniklo, nakoľko išlo o „podmienené“ členstvo naviazané na dodržanie dohodnutých podmienok, ktoré žalobca nedodržal, resp. nikdy nesplnil, súd uviedol, že podmieňovať možno iba právny úkon, ktorý platne vznikne a podmienka je následne spojená iba s jeho právnymi účinkami, nie s platnosťou samotného právneho úkonu. Ak by aj súd pripustil, že dojednaná podmienka je platná a účinná, nespôsobuje jej nesplnenie zo strany žalobcu neplatnosť právneho úkonu, na ktorý sa vzťahovala. Na rozdiel od argumentácie žalovaného, že členstvo žalobcu v PZ žalovaného nikdy nevzniklo, súd zastával názor, že členstvo žalobcu v PZ žalovaného platne a účinne vzniklo spôsobom a rozhodnutím orgánu žalovaného, pričom akékoľvek ďalšie individuálne dohodnuté podmienky nespôsobujú neúčinnosť celého právneho úkonu - prijatia žalobcu za člena žalovaného. Podľa názoru súdu platne a účinne mohlo členstvo žalobcu zaniknúť len spôsobom, ktorý stanovy PZ (článok 5 stanov PZ N. M., G.) a SPZ (§ 9 stanov SPZ) pripúšťajú. Pokiaľ by členstvo žalobcu v PZ žalovaného malo zaniknúť jeho vylúčením z PZ, toto je možné len za splnenia podmienok, ktoré špecifikujú stanovy PZ v článku 4. Ak o zániku členstva žalobcu v PZ rozhodol výbor PZ na schôdzi dňa 21.01.2022, tak v zmysle stanov (časť tretia, článok 3) rozhoduje o takomto vylúčení člena PZ len v prvom stupni a proti takémuto rozhodnutiu výboru PZ je prípustné odvolanie, o ktorom rozhoduje členská schôdza (časť tretia, článok 2). Pokiaľ žalovaný tvrdil, že rozhodnutie výboru zo dňa 21.01.2022 bolo prejednané na výročnej členskej schôdzi žalovaného dňa 13.03.2022, svoje tvrdenie nepreukázal. Zároveň toto tvrdenie vyznieva rozporuplne vzhľadom na tvrdenie žalovaného, že členstvo žalobcu v PZ žalovaného nikdy nevzniklo. Dospel k záveru, že členstvo žalobcu v PZ žalovaného vzniklo v súlade so stanovami SPZ a PZ a doposiaľ nezaniklo žiadnym zo spôsobov, ktoré stanovy SPZ a PZ pripúšťajú. Rozhodol podľa § 32 ods. 1, 2 zák. č. 274/2009 Z. z. o poľovníctve, stanov SPZ a stanov PZ. 2. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania. Namietal, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP). V podstatnej miere zopakoval svoju argumentáciu z konania pred súdom prvej inštancie. Zotrval na tvrdení, že žalobca nikdy nenadobudol status člena žalovaného. Nikdy sa nestal „riadnym“ členom žalovaného, a to v kontexte s uznesením jeho členskej schôdze zo dňa 30.04.2017, kde sa v rámci časti „schvaľuje“ uvádza, „prijatie člena W. Y.. Členstvo je podmienené pracovnou zmluvou p. Y. s firmou Z. F. (kmeňový zamestnanec - zamestnávateľ/závislá práca) a vlastníctvom poľovných pozemkov v PR N. M. firmou Z. F.. V prípade straty statusu len jednej z podmienok, členstvo v PZ automaticky zaniká.“. Považoval za úplne irelevantné, či žalobca ku dňu 30.04.2017 spĺňal podmienky na prijatie za člena žalovaného, alebo nie, nakoľko v danom prípade nemožno hovoriť o členstve v zmysle článku 1 druhej časti stanov žalovaného. Za irelevantné považoval, či žalobca je alebo nie je uvedený na listine členov žalovaného, tvoriaceho prílohu stanov žalovaného, ktorá nemôže zakladať jeho riadne členstvo žalovaného. Uviedol, že si je vedomý, že v prípade „podmieneného“ prijatia žalobcu za svojho člena použil neštandardný postup, nakoľko stanovy žalovaného nepoznajú inštitút členstva podmieneného existenciou pracovného pomeru, resp. existenciou právnej skutočnosti špecifikovanej v súvislosti s podmieneným prijatím žalobcu, z čoho vyvodzuje, že žalobca sa nikdy nestal členom žalovaného. Považoval za neetické a amorálne, aby žalobcom uplatnené právo požívalo právnu ochranu. Upriamil pozornosť na odkaz súdu prvej inštancie
na demokratické princípy (bod 32. odôvodnenia) a k uvedenému odkazu uviedol, že žalobca si mal uvedomiť, že žalovanému neuviedol pravdu o jeho vzťahu k spoločnosti X. J., F. Nesúhlasil s argumentáciou súdu o absencii demokracie v konaní žalovaného. Akcentoval, že naopak žalobca je ten, ktorý klame a zavádza, že splnil všetky stanovami pre členstvo predpokladané podmienky, a preto bol členskou schôdzou prijatý za člena. Namietal záver súdu, že v prípade stanovenia podmienok na vznik, resp. trvanie, či zánik členstva žalobcu u žalovaného ide o „právne neúčinné podmienky“, ktoré nemožno posúdiť podľa ust. § 36 Občianskeho zákonníka. Uviedol, že v rámci súkromného práva platí jedna zo základných zásad, ktorou je zmluvná voľnosť. Žalovanému tak nič nebránilo dohodnúť sa so žalobcom na tom, že mu vznikne podmienené členstvo a počas jeho trvania bude žalobca požívať všetky práva riadneho člena žalovaného. Vôľa oboch zmluvných strán tak bola jasne daná a prejavená. Jednalo sa o podmienené členstvo viazané na splnenie dohodnutých podmienok. Záver súdu prvej inštancie je v rozpore s vôľou účastníkov tohto právneho vzťahu a žalovaného tak súd v podstate núti akceptovať žalobcu ako svojho člena, bez ohľadu na existenciu podmienky, na základe ktorej došlo medzi nimi k vzniku právneho vzťahu. Pokiaľ ide o zánik členstva u žalovaného, zdôraznil, že súdom prvej inštancie vymenované spôsoby zániku členstva sa na žalobcu nevzťahujú, nakoľko nie je a nikdy nebol jeho členom v zmysle článku 1 stanov.
3. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie potvrdil. Uviedol, že v čase „pojednávania“ nedisponoval rozhodnutím dozornej rady SPZ, ktorého organizačnou zložkou je žalovaný, o súlade postupu žalovaného so stanovami SPZ. Vo vyjadrení citoval zo záveru SPZ, že „jednostranný“ právny úkon PZ resp. jeho orgánu/orgánov voči p. Y. oznámením o ukončení jeho členstva v PZ považuje X. M. za neplatný a vyzýva PZ N. M., aby umožnil p. Y. výkon práva poľovníctva. Účelové tvrdenie žalovaného, že žalobca sa nikdy nestal členom žalovaného, bolo vyvrátené listinnými dôkazmi, a to najmä listinou členov žalovaného, pričom zoznam členov si vedie sám žalovaný a aj výsluchom sporových strán. Poukázal na to, že demokratické princípy majú svoj základ v stanovách žalovaného, ako aj v stanovách SPZ. Uviedol, že zásadou demokracie, na ktoré stanovy odkazujú, je napríklad, že všetci členovia majú rovnaké, vopred stanovami predpokladané podmienky členstva a jeho trvania, t.j. členovia sú si rovní. Vo vyjadrení poukázal na nesprávny a účelový výklad zmluvnej voľnosti v súkromnom práve, keď žalovaný nesprávne tvrdí, že žalovaný mohol postupovať aj „mimo“ svojich vlastných stanov. K argumentácii žalovaného, že žalobcu nikdy nepovažoval za svojho člena, vychádzal z výpovede predsedníčky žalovaného, ktorá pred súdom uviedla, že za člena PZ žalobcu považovala v období od 30.04.2017 do 21.01.2022. Uviedol, že aj samotný žalovaný si v podanom odvolaní odporuje, keď na jednej strane tvrdí, že členstvo žalobcovi nikdy nevzniklo a na druhej strane, že bol podmieneným členom ako výsledok konsenzu strán.
4. Krajský súd ako súd odvolací preskúmal vec podľa § 379 a § 380 CSP bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
5. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie, ktorým určil, že žalobca je členom B. združenia „N. M.“ so sídlom G., P. O. Z. 9, Z. I. Z., R.: XX XXX XXX založil na závere, že žalobca bol za člena žalovaného prijatý (platne a účinne) v súlade so stanovami PZ N. M., G. (po splnení stanovami vyžadovaných predpokladov) na základe uznesenia členskej schôdze o prijatí do PZ zo dňa 30.04.2017. Na podporu svojho právneho názoru uviedol, že žalobca až do roku 2022 vykonával práva a povinnosti člena PZ žalovaného, čo medzi stranami nebolo sporné.
6. Žalovaný v podanom odvolaní namieta právny záver súdu prvej inštancie, uvádza, že napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, v dôsledku čoho žalovaný žiada, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobu zamietne, nakoľko žalobca nikdy nenadobudol status člena žalovaného v zmysle čl. 1 druhej časti jeho stanov, nikdy sa nestal „riadnym“ členom žalovaného.
7. Podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP odvolanie možno odôvodniť len tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
8. Právnym posúdením veci je aplikácia práva na zistený skutkový stav. Je to činnosť súdu spočívajúca v podradení zisteného skutkového stavu príslušnej právnej norme, ktorá vedie súd k záveru o právach a povinnostiach účastníkov právneho vzťahu. Súd pri tejto činnosti rieši právne otázky. Ich riešeniu predchádza riešenie skutkových otázok, teda zistenie skutkového stavu. Právne posúdenie je
všeobecne nesprávne, ak sa súd dopustil omylu pri tejto činnosti, t. j. ak posúdil vec podľa právnej normy, ktorá na zistený skutkový stav nedopadá alebo správne určenú právnu normu nesprávne vyložil, prípadne ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.
9. V danej veci je predmetom súdneho konania žaloba, ktorou sa žalobca domáha určenia, že je členom žalovaného. Poľovnícke združenie N.. M. je v zmysle § 4 ods. 18 stanov M. B. E. (SPZ) oprávnené prijať vlastné stanovy a interné predpisy, ktoré riešia podrobnosti neupravené týmito stanovami, v ktorých zohľadňujú vlastné podmienky, ktoré nesmú byť v rozpore s týmito stanovami. Podľa druhej časti čl. 1 stanov PZ N. M., členom PZ sa môže stať fyzická osoba, ktorá je držiteľom platného poľovného lístka podľa právneho poriadku Slovenskej republiky alebo iná fyzická osoba za podmienky, že je členom SPZ a pozná stanovy PZ a zaviaže sa ich plniť.
10. Pokiaľ ide o členstvo v PZ N. M., zo stanov organizačnej zložky poľovníckej organizácie SPZ vyplýva, že fyzická osoba nemá právny nárok stať sa členom žalovaného. Môže sa tak stať len v prípade, keď o prijatí za člena PZ rozhodne členská schôdza PZ na základe písomnej žiadosti. V takom prípade členstvo v PZ nadobúda platnosť rozhodnutím členskej schôdze o prijatí do PZ, účinnosť uznaním záväznosti stanov PZ, potvrdeným podpisom a zaplatením členského podielu a členského príspevku.
11. Podľa tretej časti čl. 2 stanov PZ N. M., členská schôdza je najvyšším orgánom PZ a je tvorená zo všetkých členov PZ. Do právomoci členskej schôdze patrí tiež schvaľovať prijímanie nových členov PZ.
12. Z vykonaného dokazovania pred súdom prvej inštancie vyplynulo, že členská schôdza dňa 30.04.2017 žalobcu prijala za člena B. združenia N. M., G.. Táto skutočnosť bola žalobcovi oznámená žalovaným, a to listom zo dňa 02.05.2017 s tým, že členstvo žalobcu bolo podmienené pracovnou zmluvou a vlastníctvom poľovných pozemkov PZ firmou Z., F.. V danom prípade odvolací súd súhlasí s právnym názorom súdu prvej inštancie, že stanovy SPZ a PZ nepodmieňujú rozhodnutie členskej schôdze o prijatí za člena do PZ inými skutočnosťami ako skutočnosťami vyplývajúcimi z druhej časti čl. 1 stanov PZ, ktorými sú platnosť poľovného lístka pre fyzickú osobu alebo podmienka členstva SPZ, poznanie stanov PZ a záväzok ich plnenia. Žiadne iné okolnosti nie sú stanovami PZ pre členstvo vyžadované.
13. Členská schôdza je v zmysle tretej časti čl. 2 stanov PZ najvyšším orgánom PZ a má rozhodovaciu právomoc. Do právomoci členskej schôdze patrí schvaľovať prijímanie nových členov PZ.
14. Od splnenia podmienok stanovených v stanovách závisí členstvo v PZ. Nejedná sa o zmluvný vzťah medzi žalovaným a žalobcom (medzi PZ a žiadateľom o členstvo), ale o autoritatívne rozhodnutie členskej schôdze, preto je nenáležitá argumentácia žalovaného o zmluvnej voľnosti zmluvných strán a možnosti prijímať individuálne podmienky pre žiadateľa o členstvo v PZ. Zo stanov PZ vyplývajúca nemožnosť dojednať individuálne podmienky pre žiadateľa o členstvo v PZ znamená nemožnosť ich posúdenia z hľadiska § 36 Občianskeho zákonníka. Nie je dôvodná argumentácia žalovaného, že mu nič nebránilo dohodnúť sa so žalobcom mimo režimu jeho stanov na tom, že mu vznikne akési „podmienené členstvo“. Podľa názoru súdu fyzická osoba sa môže za splnenia podmienok vymedzených v stanovách stať členom PZ a v takom prípade má právo požívať všetky práva riadneho člena žalovaného. Neexistuje iná možnosť požívať práva riadneho člena žalovaného, len byť členom PZ, a to na základe rozhodnutia členskej schôdze. Stanovy žalovaného inštitút členstva podmieneného či už existenciou pracovného pomeru, alebo inou právnou skutočnosťou, nepoznajú, čo žalovaný nespochybňuje a sám v podanom odvolaní na to poukazuje.
15. Z uvedených dôvodov odvolací súd zhodne ako súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca je členom žalovaného.
16. Žalovaný v podanom odvolaní vzhľadom na tvrdenie, že žalovaný nikdy žalobcu za svojho riadneho člena nepovažoval, nespochybňuje záver súdu prvej inštancie v bode 35. odôvodnenia o zániku členstva žalobcu v PZ, preto odvolací súd sa k týmto záverom súdu prvej inštancie nevyjadruje. Bez významu z hľadiska správnosti napadnutého rozsudku je argumentácia žalovaného, že súd žalovaného núti akceptovať žalobcu zo svojho člena. Odvolací súd len pripomína, že žalovaný má v súlade so svojimi stanovami právo rozhodnúť o zániku členstva resp. o vylúčení.
17. K námietke žalovaného, že súd prvej inštancie odkazuje v bode 32. odôvodnenia na demokratické princípy žalovaného, odvolací súd uvádza, že uvádzané demokratické princípy majú svoj základ aj v stanovách SPZ, aj v stanovách PZ, preto odkaz na „demokratické zásady“ v rozhodnutí súdu prvej inštancie nemožno považovať za nenáležitý.
18. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
19. Pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, odvolací súd rozhodol v zmysle § 396 ods. 1, § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP tak, že žalobca, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, má voči neúspešnému žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
20. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne jednomyseľne.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).