Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_3Co-207-2014.pdf
PDF · 72.86 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/207/2014
Uznesenie
Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: POHOTOVOSŤ, s.r.o., K. ul. č. XX, IČO: XX XXX XXX, Bratislava, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., IČO: XX XXX XXX, A. ul. č. 4, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, L. námestie č. XX, Bratislava, o náhradu škody a nemajetkovú ujmu, na odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava V zo dňa 14. februára 2014, č. k. 50C 177/2012 - 52, takto
rozhodol:
Odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania do právoplatného skončenia konania vedeného na Ústavnom súde Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti, ktorej predmetom je rozhodnutie o porušení práva navrhovateľa na zákonného sudcu a práva na nestranný súd a zamietol návrh odporcu na spojenie vecí na súde v súdnom oddelení 50C s totožnými účastníkmi konania a predmetom konania sp. zn. 50C/159/2012, 50C/160/2012, 50C/161/2012, 50C/162/2012, 50C/164/2012, 50C/165/2012, 50C/166/2012, 50C/167/2012, 50C/168/2012, 50C/169/2012, 50C/170/2012, 50C/171/2012, 50C/172/2012, 50C/173/2012, 50C/174/2012, 50C/175/2012, 50C/176/2012, 50C/177/2012, 50C/178/2012, 50C/179/2012, 50C/181/2012, 50C/182/2012, 50C/185/2012, 50C/186/2012, 50C/187/2012, 50C/188/2012, 50C/189/2012, 50C/191/2012, 50C/192/2012, 50C/193/2012 a 50C/199/2012. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p., § 109 ods. 2 písm. c) O. s. p., čl. 46 ods. 1, 4 Ústavy SR, čl. 48 ods. 1, 2 Ústavy SR, čl. 51 ods. 1 Ústavy SR, č. 127 ods. 1 a čl. 141 Ústavy SR a vecne tým, že skutočnosť, že navrhovateľ podal ústavné sťažnosti proti právoplatným rozhodnutiam Krajského súdu v Bratislave, nie je dôvodom na prerušenie konania podľa § 109 ods. 2 písm. c) ani podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p.. Uviedol, že podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov sporového konania nie je zákonnou prekážkou postupu konania. Poukázal na to, že prekážky konania sú taxatívne vymedzené v § 107 až § 111 O. s. p. a tieto ustanovenia neobsahujú právnu normu, ktorá by umožňovala všeobecnému súdu nekonať a nerozhodovať vo veci. Uviedol, že prerušením konania by preto mohlo dôjsť k zásahu do práv druhého účastníka konania zaručených mu čl. 46, 48 Ústavy SR, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Zároveň nevyhovel návrhu odporcu na spojenie vecí uvedených vo výroku uznesenie, keďže sa mu to nejavilo ako vhodné, nakoľko pri spojení väčšieho množstva súdnych konaní sa stáva konanie neprehľadné a zbytočne komplikované z pohľadu vedenia konania.
Proti časti uznesenia, ktorou bol zamietnutý návrh na prerušenie konania (posudzujúc podľa jeho obsahu) podal v zákonnej lehote prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie navrhovateľ z dôvodu, že súd prvého stupňa vec nesprávne právne posúdil tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu, nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať následok nesprávne rozhodnutie vo veci a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Namietal, že súd prvého stupňa
v napadnutom rozhodnutí vôbec nekonkretizuje prečo sa v čase rozhodovania domnieval, že neboli splnené podmienky pre prerušenie konania a preto je rozhodnutie nepreskúmateľné a musí byť zrušené. Uviedol, že zo zásady spravodlivého súdneho konania vyplýva potreba, aby odôvodnenie výroku súdneho rozhodnutia o otázke neprerušenia konania zodpovedalo požiadavke preukázania iných skutočností vypovedajúcich o možnosti pokračovať v konaní a to mimo rozumných pochybností. Namietal, že riadne a včas požiadal o prerušenie konania, uviedol dôležité dôvody a predložil súdu listiny spájané s označenými dôvodmi. Uviedol, že názor krajského súdu vo veci nestrannosti pre rozpor s rozhodovacou praxou iných krajských súdov, Ústavného súdu SR a Európskeho súdu pre ľudské práva v Štrasburgu neobstojí a preto podal ústavnú sťažnosť pre porušovanie jeho práva na nestranný súd, ktorej výsledkom bude zrušenie rozhodnutia krajského súdu. Mal za to, že nie je prípustné, aby konanie pokračovalo a aby sa naďalej vykonávali úkony a rozhodoval vylúčený sudca, a preto by malo byť konanie prerušené až do rozhodnutia ústavného súdu o otázke nestrannosti súdu a osoby sudcu, ako to žiadal a žiada navrhovateľ. Uviedol, že procesný postup, v ktorom o veci účastníka konania nerozhodol zákonný sudca resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 Ústavy SR, z č. 38 ods. 1 Listiny a napokon aj z čl. 6 ods. 1 Dohovoru a rozhodnutie vydané v takomto konaní nemôže byť ústavne akceptovateľné. Žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil tomuto súdu na opätovné prejednanie.
Odporca sa k podanému odvolaniu navrhovateľa nevyjadril.
Odvolací súd prejednal vec podľa ustanovenia § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia pojednávania ( § 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné.
Podľa čl. 125 ods. 1 písm. a) Ústavy Slovenskej republiky ústavný súd rozhoduje o súlade zákonov s ústavou, s ústavnými zákonmi a s medzinárodnými zmluvami, s ktorými vyslovila súhlas Národná rada Slovenskej republiky a ktoré boli ratifikované a vyhlásené spôsobom ustanoveným zákonom.
Podľa čl. 144 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky ak sa súd domnieva, že iný všeobecne záväzný právny predpis, jeho časť alebo jeho jednotlivé ustanovenie, ktoré sa týka prejednávanej veci odporuje ústave, ústavnému zákonu, medzinárodnej zmluve podľa čl. 7 ods. 5 alebo zákonu, konanie preruší a podá návrh na začatie konanie na základe čl. 125 ods. 1. Právny názor ústavného súdu obsiahnutý v rozhodnutí je pre súd záväzný.
Podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. súd konanie preruší ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tomto prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska.
Podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. môže súd konanie prerušiť, ak prebieha konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu, alebo ak súd dal na takéto konanie podnet.
Prerušením konania bez splnenia zákonných predpokladov sa zasahuje do práv účastníkov konania, keďže počas prerušenia sa podľa § 111 ods. 1 O. s. p. nevykonávajú pojednávania a neplynú ani lehoty. Nedôvodné prerušenie konania zasahuje predovšetkým do práva účastníka na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Ustanovenie § 109 ods. 1 písm. b) upravuje prípady, keď je súd povinný prerušiť konanie. V konaní nepokračuje až do odpadnutia prekážky konania.
Povinnosť prerušiť konanie sa vzťahuje aj na prípady, keď súd pred rozhodnutím dospel k záveru, že všeobecne záväzný predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s Ústavou SR, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná. V takomto prípade súd podá Ústavnému súdu SR návrh na začatie konania podľa § 37 a nasl. zákona č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení zákona č. 293/1995 Z. z..
Ustanovenie § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. upravuje tzv. fakultatívne prerušenie konania, to znamená také prerušenie konania, ktoré nie je pre samotné konanie nevyhnutné. Súd sa pri uplatňovaní procesného postupu podľa § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p. musí spravovať aj požiadavkou zakotvenou v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR ukladajúcej povinnosť prijať príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie napadnutých vecí bez zbytočných prieťahov, a tým vykonanie spravodlivosti v primeranej lehote (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 21/2000).
V zmysle tohto zákonného ustanovenia ide predovšetkým o riešenie predbežnej otázky a to takej, ktorú si v zásade môže pre svoje rozhodnutie posúdiť buď sám, ale v záujme jednotnosti rozhodovania preruší konanie a vyčká na rozhodnutie príslušného orgánu alebo súdu, z ktorého v ďalšom konaní vychádza. Predbežnou (prejudiciálnou) otázkou je otázka, ktorej predchádzajúce vyriešenie vedie k tomu, aby bolo možné rozhodnúť vo veci samej.
V danom prípade sa navrhovateľ domáhal prerušenia konania podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. a § 109 ods. 2 písm. c) z dôvodu, že na Ústavný súd SR podal ústavnú sťažnosť, v ktorej namietal porušenie svojich základných práv vyplývajúcich z Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uznesením Krajského súdu v Bratislave, ktorým Krajský súd v Bratislave nevylúčil všetkých sudcov Okresného súdu Bratislava V z konania a rozhodovania v predmetnej právnej veci.
Odvolací súd je zhodne so súdom prvého stupňa názoru, že súd preruší konanie podľa § 109 ods. 1 písm. b) O. s. p. iba vtedy, ak súd dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná a nie ak k takémuto záveru dospel niektorý z účastníkov konania. Odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že súd prvého stupňa k takému záveru nedošiel. Zároveň sa odvolací súd stotožňuje aj s tým názorom súdu prvého stupňa, že v tomto prípade by prerušenie konania spôsobilo predĺženie celého súdneho sporu a toto by bolo v rozpore sa zásadou hospodárnosti a rýchlosti súdneho konania. Odvolací súd sa stotožnil i s názorom súdu prvého stupňa, že podanie ústavnej sťažnosti jedného z účastníkov konania nie je zákonnou prekážkou na ďalší postup v konaní a že návrh navrhovateľa na prerušenie konania je nedôvodný. Preto podľa názoru odvolacieho súdu, súd prvého stupňa správne zamietol návrh navrhovateľa na prerušenie konania vedeného pod sp. zn. 50C 177/2012.
Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd uznesenie súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil.
Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0
Poučenie:
Toto uznesenie nemožno napadnúť odvolaním.