Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_39Cb-273-2012.pdf
PDF · 109.85 KB
Case nature
Area
Subarea
39Cb/273/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín sudkyňou JUDr. Marcelou Ostrihoňovou v právnej veci žalobcu: Ředitelství silnic a dálnic ČR, so sídlom: Na Pankráci 546/56, 145 05 Praha, Česká republika, IČ: 65 993 390, zastúpený: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom Grösslingova 4, 811 09 Bratislava, IČO: 36 864 421, proti žalovanému: HAGYTRANS s.r.o., so sídlom 28. Októbra 1178/20, 911 01 Trenčín, IČO: 36 694 665, o zaplatenie 49,35 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 49,35 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7,00 % ročne z tejto sumy od 27.02.2012 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania v sume 74,66 eur, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur.
odôvodnenie:
Okresnému súdu Trenčín bola dňa 20.12.2012 doručená žaloba žalobcu, ktorou sa proti žalovanému domáha, aby súd rozhodol o zaplatení sumy 49,35 eur so zákonným ročným úrokom z omeškania vo výške 7,00 % z tejto sumy od 27.02.2012 do zaplatenia. Zároveň si uplatnil právo na náhradu trov konania. Žalobu odôvodnil tým, že žalobca užíval spoplatnené pozemné komunikácie cestnými motorovými vozidlami s registračnými značkami H H Vzhľadom k tomu, že išlo o vozidlá, ktorých najvyššia povolená hmotnosť predstavovala najmenej 12 ton, podliehali tieto vozidlá v súlade s § 22 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách v znení neskorších predpisov úhrade mýtneho. Žalovanému tak na základe toho vznikla povinnosť momentom, kedy sa dobrovoľne rozhodol využiť na prejazd po území Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel motorovým vozidlom mýtnom bodom na spoplatnenej pozemnej komunikácii, povinnosť zaplatiť mýtne. V danom prípade ide o vzťah vykazujúci znaky rovnosti, pretože žalobca nemohol jednoznačne nanútiť žalovanému povinnosť úhrady mýta, nemohol nanútiť žalovanému, aby využil na prejazd územím Českej republiky spoplatnenú časť pozemnej komunikácie a prešiel motorovým vozidlom mýtnym bodom. Použitie pozemnej komunikácie nebolo pre žalovaného povinné a výlučné. Povinnosť žalovaného nebola založená jednostranným rozhodnutím cudzieho verejnoprávneho orgánu. Vzťah medzi účastníkmi konania tak vykazuje znaky súkromnoprávneho vzťahu. Povinnosť žalovaného nevznikla ako dôsledok rozhodnutia vyjadrujúceho suverenitu štátu, ale ako dôsledok jeho vlastného rozhodnutia použiť spoplatnenú časť pozemnej komunikácie. Základom právnych vzťahov v súkromnom práve sú právne úkony, zatiaľ čo vo verejnom práve správne akty. Povinnosť žalovaného nemá svoj pôvod v správnom akte, ale v prejave vôle /právnom úkone/ smerujúcom najmä k vzniku povinnosti, ktorú právny predpis spája s takýmto prejavom. Predmetný nárok na úhradu je nutné chápať ako nárok súkromnoprávneho vzťahu súvisiaceho s výkonom verejnej moci, pretože nejde o akt aplikácie práva vykonaný pri výkone štátnej či verejnej správy, ale ide o rozhodnutie majetkové. Žalovaný sa dobrovoľne rozhodol pre použitie spoplatnenej pozemnej komunikácie v Českej republike, a to v situácii, keď mal
na výber medzi nespoplatnenými vedľajšími cestami a spoplatnenými hlavnými cestami, čím sa teda sám dobrovoľne rozhodol, že vstúpi do právneho vzťahu s žalobcom, a preto ide o súkromnoprávny vzťah. Žalovaný svoju povinnosť niekoľko krát počnúc dňom 01.09.2008 a končiac dňom 09.01.2009 niekoľkokrát porušil, keď na základe vlastnej vôle a slobodného rozhodnutia prešiel niekoľkými mýtnymi bodmi bez toho, aby mýtne uhradil. Žalobca uskutočňujúc prevádzku systému elektronického mýta a inkaso mýta, vyzval žalovaného doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 k zaplateniu dlžného mýta, pričom výšku mýta vyčíslil na 49,35 eur v súlade s rozpisom nedoplatkov a stanovil mu za účelom zaplatenia náhradnú lehotu do 26.02.2012. Žalovaný napriek výzve svoj dlh nesplnil a to ani dodatočne.
Na rozhodnutie o podanej žalobe súd nariadil pojednávanie, ktoré uskutočnil v neprítomnosti účastníkov v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p., ktorí mali termín pojednávania riadne oznámení, a ktorí nepožiadali o odročenie pojednávania z dôležitých dôvodov. Žalobca svoju neprítomnosť na pojednávaní ospravedlnil z dôvodu hospodárnosti konania.
Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie oboznámením sa s obsahom do spisu predložených listinných dôkazov a to: rozpis nedoplatkov za použitie spoplatneného úseku, výzva k úhrade nedoplatku z 26.01.2012, výpis zo Živnostenského registra na žalobcu, výpis z Obchodného registra na žalovaného, zmluvné podmienky prevádzkovateľa systému elektronického mýta, výpis z Obchodného registra na žalovaného z 15.05.2014. rozhodnutie Ministerstva dopravy ČR č. 268/2012 - 410- PRIV/2, príloha č. 2 k zriaďovacej listine Ředitelství silnic a dálnic ČR a rozhodnutie Ministerstva doprav ČR č. 268/2012
- 410- PRIV/1.
Na základe vykonaného dokazovania listinnými dôkazmi súd zistil tento pre rozhodnutie o žalobe podstatný skutkový stav:
Žalobca je subjektom oprávneným uskutočňovať správu a výber mýta za prejazd diaľnicami a cestami I. triedy na území Českej republiky. Prejazd diaľnicami a cestami I. triedy území ČR je spoplatnený. Žalovaný použil spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republike na prejazd územím Českej republiky a to motorovými vozidlami s evidenčnou značkou H a H pričom k úhrade mýtneho poplatku za použitie spoplatnených pozemných komunikácií nedošlo. Žalovaný prejazdom mýtneho bodu na spoplatnenej komunikácii vstúpil do právneho vzťahu so žalobcom. Žalovaný opakovane použil spoplatnenú komunikáciu a to dňa 01.09.2008, 02.09.2008, 03.09.2008, 06.09.2008, 09.09.2008, 05.10.2008, 07.10.2008, 08.10.2008, 25.10.2008 a 09.01.2009. Žalobca vyzval žalovaného na úradu nedoplatku vo výške 49,45 eur výzvou zo dňa 26.01.2012, avšak neúspešne.
Podľa článku 4 odsek 3 nariadenia európskeho parlamentu a rady /ES/ č. 861/2007, ktorým sa uplatňuje Európske konanie s nízkou hodnotou sporu ak pohľadávka nepatrí do rozsahu pôsobnosti tohto nariadenia súd alebo tribunál o tom informuje navrhovateľa. Ak ju navrhovateľ nevezme späť, súd alebo tribunál koná v súlade s príslušným procesným právom uplatniteľným v členom štáte, v ktorom sa konanie vedie.
Podľa § 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom ak ďalej nie je ustanovené inak, právomoc slovenských súdov je daná, ak osoba, proti ktorej smeruje návrh (žaloba), má na území Slovenskej republiky bydlisko alebo sídlo a ak ide o majetkové práva, ak tu má majetok.
Podľa § 10 odsek 1 37 zákona č. 97/1963 Zb. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom ak účastníci nezvolia rozhodujúce právo, ich záväzkové vzťahy sa spravujú právnym poriadkom, použitie ktorého zodpovedá rozumnému usporiadaniu daného vzťahu.
Podľa § 7 odsek 1 O.s.p. v občianskom súdnom konaní súdy prejednávajú a rozhodujú spory a iné právne veci, ktoré vyplývajú z občianskoprávnych, pracovných, rodinných, obchodných a hospodárskych vzťahov, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.
Podľa § 14 ods. 5 zákona č. 219/2000 Sb. o majetku ČR príslušná organizačná zložka priebežne sleduje, či dlžníci včas a riadne plnia svoje záväzky a včasným uplatnením a vymáhaním práv štátu zaisťuje, aby nedošlo k premlčaniu alebo zániku týchto práv. Pokiaľ zvláštny právny predpis neustanoví inak, požaduje sa od dlžníkov úroky z omeškania (poplatok z omeškania) vo výške stanovenej osobitným právnym predpisom a dohodnutej zmluvnej sankcie.
Podľa § 22 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách užitie spoplatnenej pozemnej komunikácie cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami, ktorého najvyššia povolená hmotnosť je viac ako 3,5 tony (ďalej len „vozidlo v systéme elektronického mýtneho“), podlieha úhrade mýtneho.
Podľa § 22 ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách výška mýtneho sa zisťuje pomocou elektronického mýtneho, ktorého súčasťou je elektronické palubné zariadenie schválené podľa osobitného zákona, ktorým musí byť vozidlo v systéme elektronického mýtneho. Elektronické zariadenie je neprenositeľné a jeho užívanie je viazané na konkrétne vozidlo zaevidované v systéme elektronického mýtneho. Výška mýtneho sa ustanovuje súčinom sadzby mýtneho a najazdenej vzdialenosti po spoplatnenej pozemnej komunikácii. Sadzby mýtneho môžu byť rozlíšené podľa emisnej triedy vozidla, druhu vozidla, počtu náprav vozidla alebo jazdnej súpravy, obdobia dňa, dňa alebo podľa obdobia roku.
Podľa § 22a ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách prevádzka systému elektronického mýtneho a výber mýtneho zaisťuje Ministerstvo dopravy. Ministerstvo dopravy môže poveriť prevádzkou systému elektronického mýta a výberom mýta organizáciou zriadenú Ministerstvom dopravy na základe súhlasu vlády.
Podľa § 22b ods. 1 písm. d/ zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách prevádzkovateľ systému elektronického mýtneho je povinný zaistiť výber mýtneho od prevádzkovateľa vozidla v systéme elektronického mýta alebo od ním splnomocnenej osoby.
Podľa § 22c ods. 2 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách prevádzkovateľ vozidla v systému elektronického mýtneho je povinný zaistiť úhradu mýtneho podľa podmienok dojednaných s prevádzkovateľom systému elektronického mýtneho.
Podľa § 22c ods. 5 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách podrobnosti úhrady mýtneho na spoplatnenej pozemnej komunikácii v systéme elektronického mýtneho môžu byť stanovené v zmluvných podmienkach prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho.
Podľa článku 1 zmluvných podmienok prevádzkovateľa systému elektronického mýtneho účinného od 01.06.2008 (ďalej len „zmluvné podmienky“) prevádzkovateľom systému znamená Ředitelství silnic a dálnic ČR, príspevková organizácia. Režim následného platenia znamená režim úhrady mýtneho po použití spoplatnenej pozemnej komunikácii.
Podľa článku 3.3 Zmluvných podmienok v režimu následného platenia sú tieto podmienky pre užívateľa záväzné okamžikom uzatvorenia Dohody o podmienkach následného platenia alebo odo dňa ich účinnosti, pokiaľ došlo k uzatvoreniu Dohody o podmienkach následného platenia pred dňom účinnosti týchto podmienok. Uzatvorením Dohody o podmienkach následného platenia užívateľ potvrdzuje, že sa zoznámil s obsahom týchto podmienok, že im rozumie a že s nimi súhlasí.
Podľa článku 3.4 Zmluvných podmienok vo vzťahu k vodičovi platí, že pokiaľ nepreviedol zaevidovanie vozidla vodič vozidla, stávajú sa pre neho tieto podmienky záväznými okamžikom začiatku používania spoplatnenej pozemnej komunikácii. S obsahom týchto podmienok je prevádzkovateľ vozidla povinný vodiča zoznámiť.
Podľa článku 5.6 Zmluvných podmienok v systému elektronického mýtneho je v súladu s ustanovením § 17 vyhlášky možné platiť buď v režimu platenia predom alebo v režimu platenia následného. Mýtne sa v oboch režimoch platí iba v mene České republiky, bez ohľadu na to, aký platobný prostriedok je použitý k jeho úhrade. Režim platenia je dojednaný pred zaevidovaním vozidla do systému elektronického mýtneho.
Podľa článku 12.5.1 Zmluvných podmienok mýtne je prevádzkovateľovi vozidla vyúčtované za zúčtovacie obdobie. Zúčtovacie obdobie môže byť v Dohode o podmienkach následného platenia s odloženou splatnosťou dohodnuté v dĺžke 2 kalendárnych týždňov alebo jedného kalendárneho mesiaca.
Podľa článku 12.5.2 Zmluvných podmienok do troch pracovných dní od skončenia zúčtovacieho obdobia je prevádzkovateľom systému vystavený doklad o mýtnom predpísanom za zúčtovacie obdobie. Tento doklad bude obsahovať náležitosti účtovného dokladu. Doklad o predpísanom mýtnom bude prevádzkovateľovi vozidla zaslaný poštou na kontaktnú adresu prevádzkovateľa vozidla.
Podľa článku 17.3 Zmluvných podmienok pokiaľ v režimu následného platenia zistí prevádzkovateľ vozidla nezrovnalosti vo výške predpísaného mýtneho, je oprávnený uplatniť reklamáciu spolu s odôvodnením, a to najneskôr do 30 kalendárnych dní od doručenia dokladu o predpísanom mýtnom, ktorého výška je predmetom reklamácie, inak bude reklamácia prevádzkovateľom systému bez ďalšieho odmietnutá. Pokiaľ sa nezrovnalosti týkajú vyúčtovaní doplatku mýtneho, je prevádzkovateľ vozidla oprávnený uplatniť reklamáciu spolu s odôvodnením do tridsiatich kalendárnych dní od doručenia príslušného dokladu.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť poplatok z omeškania, výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanoví vykonávací predpis.
Podľa § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. výška úrokov z omeškania zodpovedá výške ročnej repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádzal kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o sedem percentuálnych bodov.
Na základe zisteného skutkového stavu s použitím vyššie uvedených právnych predpisov súd vec právne posúdil takto:
Súd posudzoval právomoc súdu SR na rozhodnutie v predmetnej veci. Na posúdenie právomoci a aplikovanie príslušných právnych noriem súd v prvom rade sa zaoberal povahou samotného právneho vzťahu, z ktorého si žalobca uplatnil predmetný nárok.
Žalobca je právnická osoba, a to štátna príspevková organizácia, ktorá vznikla dňa 01.01.1997 na základe rozhodnutia zriaďovateľa Ministerstva dopravy ČR, zriaďovacia listina č. 12 164/1996-KM zo dňa 04.12.1006. Žalobca ako štátna príspevková organizácia hospodári s majetkom štátu. Jej základným účelom a predmetom činnosti je okrem iného aj hospodárenie s diaľnicami a cestami I. triedy, prevádzkovanie systému časového spoplatnenia na vybraných pozemných komunikáciách v ČR ako aj zabezpečenie výdaju elektronických kupónov, časových poplatkov, výber kaucie. Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 13/1997 Sb. o pozemných komunikáciách, spoplatnenú komunikáciu je možné použiť cestným motorovým vozidlom najmenej so štyrmi kolesami ktorého najvyššia povolená hmotnosť je
3,5 tony, len po úhrade časového poplatku. Vodič takéhoto vozidla je povinný uhradiť časový poplatok, ktorý sa hradí u prevádzkovateľa systému časového spoplatnenia, ktorým je práve žalobca, ktorý bol poverený výberom týchto poplatkov Ministerstvom dopravy ČR. Z uvedeného vyplýva, že žalobca v uvedenom prípade vystupuje v rámci pôsobnosti orgánu verejnej správy, t. zn. v rámci svojej pôsobnosti, uskutočňuje výber poplatku za použitie diaľnice a cesty I. triedy a v rámci uplatňovania svojej pôsobnosti vstúpil do právneho vzťahu so žalovaným. Vzhľadom k tomu, že žalobca v uvedenom prípade vystupuje ako subjekt verejného práva, aplikácia nariadenia č. 861/2007 je vylúčená. Samotné nariadenie v článku 3 upravuje situáciu, kedy napriek tomu, že pohľadávka nepatrí do pôsobnosti nariadenia, bola žalobcom práve s odkazom na nariadenie a spôsobenom v nariadení uvedenom uplatnená. V uvedenom prípade, súd o uvedenej skutočnosti informuje navrhovateľa, s tým, že ak ju nevezme späť, súd koná v súlade s príslušným procesným právom. Vzhľadom k tomu, že navrhovateľ sa na pojednávanie nedostavil, vyjadril súhlas s uskutočnením v jeho neprítomnosti, nezobral žalobu späť, súd aplikoval na uvedený vzťah predmetné ustanovenie nariadenia a ďalej postupoval podľa príslušného procesného práva uplatniteľného v členskom štáte, kde sa konanie vedie a to jednak aplikáciou zákona č. 97/1963 Z. z. o medzinárodnom práve súkromnom a verejnom (ďalej len „MPSaV“) a zákona č. 99/1963 Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.). V zmysle čl. 37 MPSaV súd posúdil právomoc slovenských súdov a v zmysle § 7 právomoc občianskoprávneho súdu, pričom zistil, že právomoc súdov SR, a tým aj Okresného súdu Trenčín, je v uvedenom prípade daná. Vzhľadom k tomu, že v uvedenom prípade ide o cezhraničný spor, súd sa zaoberal aj určením rozhodného práva, ktoré bude na daný spor aplikovať. Súd určil, že vzhľadom k tomu, že nebolo preukázané, ani tvrdené, že by si zmluvné strany zvolili rozhodné právo, súd určil rozhodné právo podľa článku 10 odsek 1 MPSaV, tak, že danú vec je potrebné riešiť podľa právneho poriadku Českej republiky, nakoľko to zodpovedá rozumnému usporiadaniu právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, keďže na území Českej republiky došlo k použitiu spoplatnenej pozemnej komunikácie motorovým vozidlom žalovaného.
K samotnému právnemu vzťahu súd uvádza, že, predmetný právny vzťah bol uzatvorený medzi žalobcom, ako subjektom verejného práva a právnickou osobou. Žalobca v uvedenom prípade, však nevystupoval ako orgán verejného práva, ktorý je spôsobilý autoritatívne založiť práva a povinnosti, ktoré z tohto vzťahu pre účastníkov vyplývajú. Žalobca v zmysle príslušných právnych predpisov nemá oprávnenie vydávať rozhodnutia, v zmysle ktorých by zaväzoval príslušné subjekty na úhradu, preto uvedený subjekt má so žalovaným rovné postavenie, a preto aj je nevyhnutné tento právny vzťah považovať za občianskoprávny, konkrétne za záväzkový, ktorý vznikol na základe plnenia povinností, ktoré ich subjektom ukladá zákon. Prejednanie a rozhodnutie takéhoto sporu, ako už bolo vyššie uvedené, patrí do právomoci súdov v zmysle § 7 O.s.p. (obdobne bolo rozhodnuté aj NS SR vo vedenej pod sp. zn. 33 Odo 622/2005, s ktorým rozhodnutím sa súd stotožňuje).
Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že žalovaný použil spoplatnené pozemné komunikácie v Českej republike viacerými motorovými vozidlami ( išlo o motorové vozidlá s evidenčnou značkou H. a H.), pričom k úhrade mýtneho poplatku za použitie spoplatnených pozemných komunikácií napriek výzve zo strany žalobcu nedošlo. Žalovaný opakovane použil spoplatnenú komunikáciu a to dňa 01.09.2008, 02.09.2008, 03.09.2008, 06.09.2008, 09.09.2008, 05.10.2008, 07.10.2008, 08.10.2008, 25.10.2008 a 09.01.2009. Žalobca je v súlade so zriaďovacou listinou a zmluvnými podmienkami prevádzkovateľa systému elektronického mýta prevádzkovateľom systému mýta, t. zn. poplatku za používanie pozemných komunikácií v Českej republiky. Pre žalovaného sa podmienky prevádzkovateľa elektronického mýta v zmysle vyššie uvedených zmluvných podmienok stali záväznými okamihom začiatku používania spoplatnenej pozemnej komunikácie t. zn. dňa 01.09.2008. Na základe evidencie používania spoplatnenej komunikácie v súlade so zmluvnými podmienkami žalobcu, žalobca vyzval žalovaného na úhradu mýta v celkovej výške 49,45 eur (t. zn. 1.246,38 CZK). Výzva na úhradu nedoplatku na mýtnom bola doručovaná žalovanému, doporučeným listom zo dňa 26.01.2012 na adresu uvedenú v Obchodnom registri, pričom v zmysle vyššie uvedených zmluvných podmienok žalobcu sa výzva považuje za doručenú tretím dňom od jeho podania na poštovú prepravu t. zn. dňa 29.01.2012. Žalovaný po doručení výzvy na úhradu nedoplatku na mýtnom výšku nedoplatku nijak nerozporoval, vyúčtovanie nedoplatku žalobcovi v zmysle zmluvných podmienok žalobcu nereklamoval. Rovnako ani po doručení žaloby, žalovaný sa k žalobe nevyjadril, ani výšku nedoplatku nerozporoval.
Vzhľadom k tomu, že vykonaným dokazovaním, z predloženej evidencie žalobcu, o pravdivosti ktorej súd nemá dôvod pochybovať, pričom uvedená interná evidencia rozpisu nedoplatku s uvedením dní použitia spoplatnenej pozemnej komunikácie zo strany žalovaného nebola rozporovaná, mal súd preukázané použite spoplatnenej komunikácie žalovaným, rovnako mal preukázané neuhradenie mýta za jej použitie (žalovaný v priebehu konania súdu nepreukázal zánik jeho záväzku splnením resp. iným spôsobom a súd zánik záväzku žalovaného nezistil), súd žalobe v celom rozsahu vyhovel.
Pretože žalovaný je v omeškaní so splnením svojho peňažného záväzku, je povinný zaplatiť žalobcovi aj úroky z omeškania. Úrok z omeškania nebol dohodnutý medzi účastníkmi, preto súd pri stanovení jeho výšky vychádzal v súlade so žalobou zo zákonných úrokov z omeškania platných v čase, kedy došlo k omeškaniu a to za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka ČR z úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Žalovaný sa neuhradením peňažného záväzku v lehote určenej žalobcom dostal do omeškania, preto je povinný uhradiť úroky z omeškania a to vo výške 7,00 %. Základná úroková sadzba zodpovedá ročnej výške repo sadzby stanovenej Českou národnou bankou platnej pre posledný deň kalendárneho polroku, ktorý predchádza kalendárnemu polroku, v ktorom došlo k omeškaniu, zvýšenej o 7 percentuálnych bodov. Ročná repo sadzba platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu bola vo výške 0,75 % t. zn. zákonné úroky za použitia § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka a § 1 nariadenia vlády ČR č. 142/1994 Sb. predstavujú 7,75 % (základná repo sadzba zvýšená o 7 percentuálnych bodov) od momentu omeškania a to až do zaplatenia, avšak vzhľadom k tomu, že súd nemôže žalobcovi priznať viac ako si uplatňuje žalobou, priznal mu úrok z omeškania vo výške ním uplatnenej.
Podľa § 160 ods. 1 O. s. p. žalovaný je povinný splniť povinnosť do troch dní od právoplatnosti rozsudku.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., a to tak že, žalobcovi priznal plnú náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie práva, vzhľadom k tomu, že žalobca mal v konaní plný úspech. Náhrada trov konania predstavuje žalobcom zaplatený súdny poplatok vo výške 16,50 eur a trov právneho zastúpenia vo výške 58,16 eur. Trovy právneho zastúpenia pozostávajú z odmeny za dva úkony právnej služby a to príprava a prevzatie zastúpenia a písomné podanie na súd týkajúce sa veci samej - žaloba zo dňa 20.12.2012. Za každý z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi žalobcu podľa § 10 ods. 1, § 14 ods.1 písm. a/, písm. b/ vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb, (ďalej len „vyhláška“), odmena vo výške 16,60 eur. Ku každému z týchto úkonov patrí právnemu zástupcovi podľa § 16 ods. 3 vyhlášky aj režijný paušál - náhrada výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné vo výške 1/100 výpočtového základu pre príslušný rok, v ktorom bol úkon právnej služby poskytnutý. Výpočtový základ v roku 2012 bol vo výške 763,- eur a 1/100 na účely režijného paušálu, ktorá bola právnemu zástupcovi žalobcu priznaná predstavuje za rok 2012 sumu 7,63 eur. Vzhľadom k tomu, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvýšil súd odmenu a náhradu hotových výdavkov v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky o daň z pridanej hodnoty.
V zmysle § 149 ods. 1 O.s.p. je žalovaný povinný zaplatiť náhradu trov konania zo zákona na účet právneho zástupcu žalobcu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho
doručenia cestou Okresného súdu Trenčín na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods.3 O.s.p.) uviesť,
proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto
rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ
domáha.(§ 205 ods.1 O.s.p.)
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci
samej, možno odôvodniť len tým, že :
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1 O.s.p.,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie
vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal
navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozdujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym
skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti
alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené /§ 205a/,
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho
posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.