Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_36C-184-2013.pdf
PDF · 79.43 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-36C/184/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, samosudcom JUDr. Rastislavom Pellom, v právnej veci žalobcu: Dopravný podnik mesta Košice, akciová spoločnosť, sídlo: Bardejovská č. 6, Košice, IČO: 31 701 914, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Frajt, sídlo: Garbiarska č. 5, Košice, proti žalovanému: W. Y., narodený: XX.X.XXXX, naposledy bytom: C. Č.. X, Y., zastúpený opatrovníkom: R. D., zamestnankyňa Okresného súdu Košice II, v konaní o zaplatenie 55,55 eur s príslušenstvom,
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi 55,55 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 20.2.2012 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi príslušenstvo uplatnenej pohľadávky vo výške 1,70 eur titulom náhrady poštovného.
III. Žalovaný je povinný nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 64,96 eur, ktoré je povinný zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu advokátovi JUDr. Petrovi Frajtovi. Trovy konania v časti 16,50 eur predstavujú náhradu za zaplatený súdny poplatok a v časti 48,46 eur predstavujú nárok na nahradenie trov právneho zastúpenia žalobcu.
IV. To všetko je žalovaný povinný zaplatiť v lehote 3 dní odo dňa nadobudnutia právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou na súde dňa 26.11.2012 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 55,55 eur titulom zaplatenia cestovného vo výške 0,55 eur a úhrady 55,00 eur (spolu 55,55) z dôvodu nepreukázania sa platným cestovným lístkom pri cestovaní dopravným prostriedkom žalobcu dňa 19.2.2012. Žalobca taktiež požadoval priznať aj príslušenstvo pohľadávky, t.j. úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 20.2.2012 do zaplatenia, náhradu poštovného a náhradu trov súdneho konania.
Žalovanému bol z dôvodu, že jeho pobyt nebol súdu známy, Uznesením Okresného súdu Košice II č. 36 C 184/2012 zo dňa 5.2.2014 v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku ustanovený opatrovník, ktorý sa k veci žiadnym spôsobom nevyjadril a na pojednávanie sa nedostavil. Z uvedeného dôvodu súd vec prejednal a rozhodol aj bez stanoviska žalovaného účastníka konania.
Žalovaný dňa 19.2.2012 cestoval dopravným prostriedkom žalobcu (autobusová linka č. 17) a pri kontrole vykonanej zamestnancom žalobcu sa žalovaný nevedel preukázať platným cestovným lístkom. Táto skutočnosť bola súdu dostatočne preukázaná Služobným hlásením č. 2262 zo dňa 19.2.2012,
ktoré vypracoval kontrolný pracovník žalobcu Ľ. C.. Skutočnosť, že išlo o autobusovú linku je súdu všeobecne známa.
Dňa 19.2.2012 bola podľa schválenej Tarify žalobcu hodnota cestovného lístka za cestovanie dopravným prostriedkom žalobcu stanovená na sumu 0,55 eur. Úhrada pri nepreukázaní sa cestujúceho platným cestovným lístkom bola žalobcom (dopravcom) v prepravnom poriadku určená na 55,00 eur. Tieto skutočnosti boli preukázané listom žalobcu zo dňa 24.2.2012, Služobným hlásením č. 2262 a žalobným návrhom, pričom taktiež ide o skutočnosti súdu všeobecne známu.
Dňa 20.2.2012 bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne. Túto skutočnosť súd zistil z evidencie NBS Slovenska.
Podľa § 760 Občianskeho zákonníka (Zmluva o preprave osôb): „Zmluvou o preprave osôb vzniká cestujúcemu, ktorý za určené cestovné použije dopravný prostriedok, právo, aby ho dopravca prepravil do miesta určenia riadne a včas.“
Podľa § 772 Občianskeho zákonníka: „Podrobnejšiu úpravu osobnej a nákladnej prepravy určujú osobitné predpisy, najmä prepravné poriadky a tarify. V rámci tejto úpravy môžu prepravné poriadky tiež prevziať ustanovenia platné v medzinárodnej preprave pre vnútroštátnu prepravu; zodpovednosť za škodu na zdraví ustanovená týmto zákonom nesmie byť obmedzená.“
Podľa § 11 ods. 1 písm. d) Zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v aktuálne platnom znení: „Cestujúci je povinný zaplatiť cestovné a na výzvu vodiča alebo iného člena osádky autobusu, alebo revízora sa preukázať platným cestovným lístkom a zaplatiť úhradu (§ 14 ods. 3), ak sa pri kontrole nemôže preukázať platným cestovným lístkom alebo osobnými údajmi potrebnými na vymáhanie cestovného v rozsahu meno a priezvisko, dátum narodenia, rodné číslo, adresa trvalého bydliska, číslo občianskeho preukazu (cestovného pasu prípadne iného dokladu totožnosti), v prípade neplnoletého cestujúceho meno a priezvisko zákonného zástupcu, ako aj ďalšie úhrady podľa tarify za poškodenie alebo za znečistenie autobusu.“
Podľa § 14 ods. 2 Zákona č. 168/1996 Z.z. o cestnej doprave v aktuálne platnom znení: „Úhrada pri nepreukázaní sa platným cestovným lístkom [§ 9 písm. b)] je dvadsaťnásobok základného cestovného bez príplatkov a zliav; v mestskej autobusovej doprave ju do stonásobku základného cestovného bez príplatkov a zliav určí dopravca v prepravnom poriadku.“
S ohľadom na skutočnosť, že cestovné za použitie dopravného prostriedku žalobcu na autobusovej dráhe dňa 19.2.2012 bolo určené na sumu 0,55 eur a úhrada bola určená na 55,00 eur, v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení vznikol žalobcovi voči žalovanému z dôvodu nepreukázania sa platným cestovným lístkom pri cestovaní dopravným prostriedkom žalobcu nárok na zaplatenie cestovného vo výške 0,55 eur a úhrady v hodnote 55,00 eur.
Súd mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania vznikol záväzkový právny vzťah založený zmluvou o preprave osôb, obsahom ktorého bola povinnosť žalobcu ako dopravcu prepraviť žalovaného ako cestujúceho do miesta určenia a tomu zodpovedajúca povinnosť žalovaného zaplatiť žalobcovi určené cestovné vo výške 0,55 eur. Práva a povinnosti účastníkov tohto záväzkového vzťahu sú bližšie špecifikované v Prepravnom poriadku a Tarife. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný cestoval bez platného cestovného lístky, vznikol žalobcovi voči žalovanému aj nárok na zaplatenie úhrady stanovenej v prepravnom poriadku vo výške 55,00 eur. Celkovo teda žalobcovi voči žalovanému vznikol nárok na zaplatenie uplatnenej pohľadávky 55,55 eur.
Podľa § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa zákona povinný platiť poplatok z omeškania. Výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis.
Podľa ustanovenia § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka: „Výška úrokov z omeškania je o 8 percentuálnych bodov vyššia
ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.“
Dňa 20.2.2012 (prvý deň omeškania žalovaného s uhradením pohľadávky žalobcu) bola základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky stanovená na 1% ročne, z uvedeného dôvodu vznikol žalobcovi voči žalovanému podľa § 517 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z. nárok na úrok z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne a to od vzniku omeškania do zaplatenia.
Podľa § 121 ods. 3 Občianskeho zákonníka sú príslušenstvom pohľadávky úroky, úroky z omeškania, poplatok z omeškania a náklady spojené s jej uplatnením.
Žalobca si v rámci príslušenstva uplatnil aj nárok na náhradu poštovného vo výške 1,70 eur, pričom tento svoj nárok preukázal predložením listovej obálky s potvrdením Slovenskej pošty. Z obsahu listovej obálky ako aj z obsahu súdneho spisu vyplýva, že žalobca v súvislosti s uplatnením svojej pohľadávky voči žalovanému bol nútený zaplatiť Slovenskej pošte poštovné vo výške 1,70 eur. Z uvedeného dôvodu súd zaviazal žalovaného aj na nahradenie tohto príslušenstva uplatnenej pohľadávky v prospech žalobcu.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku ak advokát zastupoval účastníka, ktorému bola prisúdená náhrada trov konania, je ten, ktorému bola uložená náhrada týchto trov, povinný zaplatiť ju advokátovi.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 146 ods. 2 druhá veta a § 149 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, pretože žalobca mal vo veci úspech v plnom rozsahu. Náhrada trov konania spočíva v sume, ktorú bol žalobca povinný zaplatiť na úhrade súdneho poplatku vo výške 16,50 eur podľa § 2 ods. 1 Zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a taktiež aj v náhrade trov právneho zastúpenia, pretože žalobca bol v konaní zastúpený advokátom. Trovy právneho zastúpenia predstavujú odmenu za 2 úkony právnej pomoci v hodnote po 16,60 eur (prevzatie zastúpenia a spracovanie a podanie žaloby), plus 2 x režijný paušál po 7,63 eur v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 a § 16 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.
V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Ďalšie dokazovanie nebolo vykonané z dôvodu, že ho žiadny z účastníkov konania nenavrhol a taktiež aj z dôvodu, že súd považoval zistený skutkový stav veci za dostatočný na vydanie tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti rozsudku možno podať odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia. Odvolanie musí popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku) obsahovať údaje o tom, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť iba nasledovnými skutočnosťami: 1, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. ( 1 ) O.s.p., 2, konanie má inú vadu, ktorá má za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, 3, súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, 4, súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, 5, doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré neboli doteraz uplatnené (§ 205a O.s.p.), 6, rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní svoju povinnosť uvedenú vo výrokovej časti tohto rozsudku, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.