Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

CA-10C/161/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Č a d c a sudkyňou JUDr. Laurou Židekovou v právnej veci navrhovateľky Y. L., nar. XX. X. XXXX, bytom O., H. XXX, toho času bytom M. X.W. XX, E. F., Č. H., proti odporcovi U. L., nar. XX. X. XXXX, bytom O., H. XXX, v konaní o určenie výživného, takto

rozhodol:

Odporca sa z a v ä z u j e prispievať na výživu navrhovateľky sumou 30,- € mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám navrhovateľky od 30. 4. 2013 do 13. 8. 2013.

Splatné výživné za obdobie od 30. 4. 2013 do 13. 8. 2013 vo výške 103,58 € je odporca p o v i n n ý uhradiť v mesačných splátkach po 30,- € mesačne k rukám navrhovateľky, pričom omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.

Návrh vo zvyšku sa z a m i e t a .

Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Podaným návrhom doručeným súdu dňa 30. 4. 2013 navrhovateľka žiadala určenie výživného vo výške 70 eur mesačne od 1. 4. 2013. V návrhu uviedla, že rozsudkom č.k. - 12 bola zverená do osobnej starostlivosti otca. Vzhľadom nato, že od 15. 1. 2013 býva u matky a nemá dokončenú školskú dochádzku, žiada o určenie výživného.

Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, prečítaním a oboznámením listinných dôkazov nachádzajúcich sa v spise, oboznámením podstatného obsahu pripojených spisov Okresného súdu Čadca sp. zn. , , , , , , a na základe takto vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav.

Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č. k. - 31 zo dňa 27. 2. 2008 súd schválil rodičovskú dohodu, podľa ktorej navrhovateľka (tom čase bola maloletá) a mal. U. L. boli zverení do osobnej starostlivosti otca (odporcu) a matka maloletých bola zaviazaná prispievať na výživu mal. Y. sumou 99,58 eura mesačne a mal. U.Á. sumou 99,58 eura mesačne, počnúc dňom 1. 1. 2008. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 17. 3. 2008. Rozsudkom Okresného súdu Čadca č. k. - 23 zo dňa 13. 9. 2011 súd schválil rodičovskú dohodu a matku zaviazal platiť výživné na maloletú Y. vo výške 70 eur mesačne počnúc dňom 1. 7. 2011 a na maloletého U. vo výške 50 eur mesačne počnúc dňom 1. 7. 2011, čím zmenil rozsudok Okresného súdu v Čadci č.k. - 31 zo dňa 27. 2. 2008. Rozsudok

nadobudol právoplatnosť dňa 15. 11. 2011. Rozsudkom Okresného súdu v Čadci č.k. - 65 zo dňa 1. 2. 2012 súd návrh matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zamietol a zároveň upravil styk matky s maloletými deťmi. Rozsudok vo výroku 1., ktorým súd návrh matky na zverenie maloletých detí do osobnej starostlivosti matky zamietol, nadobudol právoplatnosť dňa 6. 3. 2012. Krajský súd v Žiline rozsudkom sp. zn. zo dňa 25. 4. 2012 zmenil rozsudok Okresného súdu Čadca č.k. - 65 zo dňa 1. 2. 2012 vo výroku o úprave styku matky s maloletými deťmi, rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 27. 4. 2012.

Navrhovateľka pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že keď dovŕšila vek 18 rokov, dňa 14. 1. 2013 odišla bývať k svojej matke, pretože nechcela byť u otca. Do leta 2013 bývala u matky, potom dňa 12. 8. 2013 odišla do Českej republiky kvôli práci. Matka jej našla prácu vo firme G. Y. Q. A. M., kde nastúpila na pozíciu operátora výroby a pracuje tam doposiaľ. Do práce nastúpila dňa 14. 8. 2013, pracovnú zmluvu má uzavretú na dobu neurčitú. Jej čistá mzda je 2,80 eura na hodinu, pracuje 7,5 hodiny denne od pondelka do piatku. Niekedy pracuje aj na časy a to v sobotu alebo v nedeľu. Jej čistá mesačná mzda je okolo 8000 Kč až 9000 Kč. Okrem toho jej zamestnávateľ platí príspevok na bývanie vo výške okolo 3000 Kč mesačne. Býva v prenajatom byte spolu s priateľom, všetky výdavky za byt platí jej priateľ, ktorý je zamestnaný v tej istej firme ako ona. Dňa 30. 6. 2013 ukončila štúdium na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Č. výučným listom. Následne mala študovať na nadstavbovom štúdiu, ale potom sa jej už nechcelo chodiť do školy a nastúpila do práce. Keď bývala u matky, otec jej žiadne peniaze na výživné neposielal. V čase, keď chodila do školy, mala výdavky na cestovné autobusom okolo 20 eur mesačne, ďalšie výdavky mala na desiatu a pomôcky do školy. Školské pomôcky kupovala ku koncoročným skúškam na výučný list, bol to na papier a stuhy, čo dokopy stálo asi 5 eur. V škole sa nestravovala, stravovala sa doma. Okrem toho iné výdavky nemala, už len bežné na stravu, ošatenie a podobne. Jej matka v tom čase nepracovala, pracovať začala až 7. mája 2013, kedy odišla pracovať do Českej republiky, do tej istej firmy ako teraz pracuje ona. Matke bola vyplácaná mzda tak, že najskôr dostávala zálohu 2 krát alebo 3 krát po 1000 Kč a potom jej bola vyplatená mzda okolo 6000 Kč - 7000 Kč. Keď bývala u matky, bývali v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jej priateľa. Navrhovateľka nevedela uviesť, aké mali výdavky na kúrenie, elektriku a vodu.

Odporca pri výsluchu na pojednávaní uviedol že je už asi 6 rokov nezamestnaný, evidovaný na úrade práce. V roku 2013 poberal dávky hmotnej núdzi, ktoré poberá až doposiaľ. Dávky v hmotnej núdzi sa mu znížili v mesiacoch jún, júl a august 2013 z dôvodu, že matka navrhovateľky uhradila nejaké výživné. Na navrhovateľku bola jej matka povinná platiť výživné vo výške 70 euro mesačne a na syna U. vo výške 50 eur mesačne. Matka navrhovateľky platila v minulosti výživné len sporadicky, často podával na ňu trestné oznámenia, potom následne vždy niečo zaplatila. Výživné, ktoré v roku 2013 platila, bolo zameškané výživné. Výživné sa vymáhalo aj prostredníctvom súdnej exekútorky JUDr. Marty Kužmovej. Matka navrhovateľky mala zameškané výživné od decembra 2013 do apríla 2014 za 5 mesiacov, ktoré následne v apríli 2014 zaplatila v troch splátkach, 2 krát po 100 eur a 1 krát po 50 eur. Odkedy navrhovateľka odišla od neho bývať k matke, jej matka neplatila na ňu výživné. Býva v rodinnom dome, ktorý je vo vlastníctve jeho matky. Býva tam spolu s družkou, synom U. a tromi deťmi jeho družky, ktoré sú maloleté. Za elektriku platia 52 eur mesačne zálohovú platbu. Jeho družka pracuje v O. Q. S. A. Q., nevedel uviesť jej príjem. Z dávok v hmotnej núdzi platí elektriku, telefón a čo zostane, dáva do domácnosti. Taktiež jeho družka prispieva na domácnosť a na starostlivosť o deti. V minulosti, keď boli deti zverené do jeho osobnej starostlivosti, pretože boli s nimi výchovné problémy, vtedy mal riadne zamestnanie, ale deti robili doma určité problémy, preto prestal pracovať, pretože bolo potrebné ich stále kontrolovať a dohliadať na ne. Obidve deti boli s matkou dohodnuté, že keď dovŕšia 18 rokov, že pôjdu k nej bývať. Keď syn U. nadobudne 18 rokov, tiež odíde k svojej matke. Má rozposlané prihlášky do viacerých firiem, a keď syn bude mať 18 rokov a odíde od neho, začne pracovať. V súčasnosti vykonáva pre obec aktivačné práce, tieto vykonáva už 3 roky. Poberá zato odmenu 63,07 eura mesačne. Táto odmena je už započítaná v dávkach v hmotnej núdzi.

Z listinných dôkazov mal súd preukázané, že odporca je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 1. 1. 2012 (č.l. 14). Odporca v roku 2013 poberal dávky v hmotnej núdzi, v mesiaci vo výške 149,37 eura mesačne, 6/2013 vo výške 99,37 eura, 7/2013 vo výške 129,37 eura, 8/2013 vo výške 19,37 eura. V roku 2013 mu boli vyplatené dávky v hmotnej núdzi v celkovej výške 1455,64 eura (č.l. 34). Odporca poberal ku dňu 11. 9. 2013 prídavky na 2 deti (navrhovateľku a mal. U.) vo výške

46,20 eura mesačne a od 9/2013 na 1 dieťa (mal. U.) vo výške 23,10 eura mesačne (č.l.15). Odporca poberal náhradné výživné za neplatené výživné v mesiacoch 1/2013 vo výške 120 eur, 2/2013 - 5/2013 vo výške 50 eur mesačne (č.l. 16).

Podľa § 62 ods.1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine

(1) Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.

(2) Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

(3) Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.

(4) Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

(5) Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

Podľa § 77 ods.1 prvá a druhá veta Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania.

Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je obmedzené na obdobie, kým dieťa nie schopné samo sa živiť. S poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd pri rozhodovaní o návrhu navrhovateľky skúmal, či táto je schopná sama sa živiť, a či z tohto dôvodu zákonná vyživovacia povinnosť rodičov k nej naďalej trvá. Navrhovateľka po dovŕšení veku 18 rokov dňa 14. 1. 2013 odišla bývať od odporcu, ktorému bola zverená do osobnej starostlivosti, k matke. V tom čase študovala na Strednej odbornej škole obchodu a služieb v Č., štúdium na strednej škole ukončila dňa 30. 6. 2013. Po ukončení štúdia na strednej škole mala pokračovať na nadstavbovom štúdiu, na ktoré však nenastúpila a dňa 14. 8. 2013 začala pracovať v Českej republike. Nakoľko navrhovateľka študovala na strednej škole a štúdiom sa pripravovala na budúce povolanie, nebola schopná sama sa živiť a bola odkázaná na vyživovaciu povinnosť rodičov. Navrhovateľka nadobudla schopnosť sama sa živiť dňom 14. 8. 2013, kedy začala pracovať. V zmysle § 77 ods. 1 zákona o rodine možno výživné priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Z uvedených dôvodov určil súd vyživovaciu povinnosť odporcu k navrhovateľke od 30. 4. 2013 do 13. 8. 2013, a nie ako žiadala navrhovateľka v návrhu od 1. 4. 2013. Pri rozhodovaní o stanovení výšky výživného súd prihliadal jednak na odôvodnené potreby navrhovateľky a jednak na možnosti, schopnosti a majetkové pomery odporcu. Odporca bol v čase, kedy trvala jeho vyživovacia povinnosť voči navrhovateľke, nezamestnaný, jeho jediným príjmom boli dávky hmotnej núdzi, prídavky na dieťa, zároveň vykonával aktivačné práce pre obec. Má vyživovaciu povinnosť voči maloletému U., ktorý s ním býva v spoločnej domácnosti, na ktorého je matka navrhovateľky zaviazaná platiť výživné vo výške 50 euro mesačne, ktoré však platí nepravidelne a otec poberá náhradné výživné. Navrhovateľka v čase, keď navštevovala strednú školu mala výdavky na cestovné 20 eur mesačne, jednorazové výdavky na školské pomôcky vo výške 5 eur, okrem toho mala výdavky na stravu, ošatenie a pod. Matka navrhovateľky začala pracovať dňa 7. 5. 2013 v Českej republike, jej mesačná čistá mzda sa pohybovala od 8000 Kč do 10 000 Kč. Vzhľadom na zistené zárobkové a majetkové pomery odporcu dospel súd

k záveru, že je v jeho možnostiach a schopnostiach platiť výživné vo výške 30 eur mesačne, ktoré je takmer na hranici minimálnej zákonnej vyživovacej povinnosti a nie vo výške 70 eur mesačne ako žiadala navrhovateľka v návrhu, preto súd návrh navrhovateľky vo zvyšku zamietol.

Súd zaviazal odporcu platiť výživné na navrhovateľku odo dňa podania návrhu 30. 4. 2013 do dňa 13. 8. 2013, kedy navrhovateľka začala pracovať, bola schopná sama sa živiť, a preto vyživovacia povinnosť rodičov voči nej zanikla. Zameškané výživné za obdobie od 30. 4. 2013 do 13. 8. 2013 vo výške 103,58 eura (za mesiac apríl - 1 euro, máj, jún, júl - 30 eur mesačne, august - 12,58 eura), povolil súd odporcovi splácať v mesačných splátkach po 30 eur mesačne k rukám navrhovateľky, nakoľko nie je v jeho schopnostiach splatiť zameškané výživné jednorazovo.

O náhrade trov konania rozhodol súd podľa a žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, nakoľko navrhovateľka mala v konaní úspech len čiastočný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Krajský súd v Žiline prostredníctvom Okresného súdu Čadca v dvoch vyhotoveniach.

Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom splnená dobrovoľne, je možné navrhnúť výkon rozhodnutia.