Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cob-18-2022.pdf
PDF · 125.71 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cob/18/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ivice Čelkovej a členiek senátu JUDr. Ivety Záleskej a Mgr. Stanislavy Kollárovej v spore žalobcu: LUGOR s. r. o. so sídlom Mierová 2172/24, 089 01 Svidník, IČO: 52 040 941, právne zastúpeného: JUDr. Dušan Remeta, advokát so sídlom Masarykova 2, 080 01 Prešov, IČO: 42 039 720 proti žalovanému: MMOLI s. r. o. so sídlom Ostratice č. 45, 956 34 Ostratice, IČO: 50 567 217, právne zastúpenému: DEDÁK & Partners, s.r.o. so sídlom Suché mýto 1, 811 03 Bratislava - mestská časť Staré Mesto, IČO: 50 735 764, o zaplatenie 924 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č. k. 5Cb/7/2020-115 zo dňa 2. novembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 456,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240,- eur od 28.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 216,- eur od 12.04.2020 do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku p o t v r d z u j e.
Žalobcovi sa proti žalovanému p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom vo výroku I. zaviazal žalovaného k zaplateniu 924 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 468 eur od 02.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240 eur od 28.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 216 eur od 12.04.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku a výrokom II. žalobcovi priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Žalobca sa podanou žalobou domáhal zaplatenia sumy 924 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 468 eur od 02.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240 eur od 28.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 216 eur od 12.04.2020 do zaplatenia a náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur z dôvodu, že na základe písomných objednávok žalovaného žalobca pre neho zabezpečil prepravu tovaru S. I. - S., odvoz kartónov J. P. - D. D. /PL/ - B. D. a J. J. - Z. /IT/, za ktorú žalobca faktúrou č. 2020/0036 zo dňa 31.01.2020 splatnou dňa 01.03.2020 vyúčtoval dohodnutú odmenu 468 eur s DPH, faktúrou č. 2020/0079 zo dňa 26.02.2020 splatnou dňa 27.03.2020 dohodnutú odmenu vo výške 240 eur s DPH a faktúrou č. 2020/0121 zo dňa 12.03.2020 splatnou dňa 11.04.2020 dohodnutú odmenu vo výške 216 eur s DPH. Žalovaný prepravy nereklamoval, nič nenamietal, faktúry nepovažoval
za sporné a tieto ani nevrátil, tiež svoje splatné záväzky neuhradil ani po predžalobnej výzve právneho zástupcu žalobcu zo dňa 02.04.2020.
3. Žalovaný namietal dôvodnosť časti žalovanej sumy. Vo vzťahu k faktúre vo výške 468 eur nič nenamietal. Žalovaný poprel nárok žalobcu na zaplatenie sumy 240 eur, nakoľko pri preprave tovaru z D. D. /PL/ - B. D. /SK/ došlo k nesplneniu dohodnutej lehoty splnenia, nakoľko vykládka sa mala vykonať do 15,00 hod, pričom v skutočnosti bola vykonaná až o 19,00 hod. Žalovaný si uplatnil zľavu u žalobcu listom zo dňa 01.06.2020 vo výške 120 eur. Poprel nárok na zaplatenie tretej faktúry pri preprave z J. J. /Sk/ do Z. /IT/, keďže žalobca zničil prepravovaný tovar (biela skriňa o rozmere 1,80 m x 0,40 m x 0,7 m) v hodnote 600 eur s DPH, nakoľko nakladal neodborným spôsobom pre preprave s tovarom. Pri preprave došlo k odtrhnutiu podstatnej nosnej časti podnože, čím sa stala táto skriňa nefunkčnou z dôvodu nestability. O tejto skutočnosti informoval žalobcu s tým, že si bude voči nemu uplatňovať nárok na náhradu škody spôsobenej zničením skrinky. Žalovaný si listom zo dňa 01.06.2020 uplatnil voči žalobcovi náhradu škody vo výške 600 eur. Žalobu žiadal žalovaný zamietnuť.
4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že nárok žalobcu je podaný dôvodne. Žalobca ako dopravca a žalovaný ako objednávateľ uzavreli zmluvu o preprave v zmysle § 610 Obchodného zákonníka v spojení s vyhl. č. 11/1975 Zb. o Dohovore o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej doprave / CMR/, na základe ktorých vykonal žalobca pre žalovaného dopravu tovaru S. I. /IT/ - S. /SK/, ktorá bola vykonaná dňa 22.01.2020 až 27.01.2020 podľa objednávky zo dňa 22.01.2020, ktorú žalobca fakturoval žalovanému faktúrou č. VF 20200036 zo dňa 31.01.2020, splatnou dňa 01.03.2020 v sume 468 eur, ktorá sporná nebola, pričom jej vykonanie žalobca preukázal aj medzinárodným nákladným listom SK 0120351. Žalovaný namietal ďalšiu prepravu vykonanú žalobcom, fakturovanú faktúrou VF20200079 zo dňa 26.02.2020, splatnou dňa 27.03.2020 v sume 240 eur (preprava D. /PL/ - B. D. /SK/), vykonanú vozidlom I. dňa 21.02.2020, na základe objednávky žalovaného zo dňa 20.02.2020. Jej vykonanie žalobca preukázal medzinárodným nákladným listom zo dňa 21.02.2020. Žalovaný namietal, že preprava nebola vykonaná včas, nakoľko zásielka mala byť doručená dňa 21.02.2020 do 15,00 hod a bola doručená až o 19,00 hod. Z objednávky žalovaného zo dňa 18.02.2020 vyplýva, že nakládka v piatok ráno alebo vo štvrtok, vykládka v piatok, teda čas vykládky v objednávke stanovený nebol, čo je zrejmé z emailovej komunikácie. Problém spôsobilo silné sneženie v Poľskej republike, žalovaný bol o nepriaznivom počasí informovaný, tovar bol vyložený v piatok o 19,00 hod. Žalovaný si žiaden nárok z oneskorenej prepravy neuplatnil, čas vykládky stanovil na piatok bez časového obmedzenia, pričom podľa článku 30 bod 3 CMR nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty možno uplatniť len vtedy, ak sa dopravcovi zaslala písomná výhrada do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi. Preprava bola vykonaná 21.02.2020 a žalovaný si do 21 dní od vykonania dopravy (t.j. do 14.03.2020) žiaden nárok u žalobcu z oneskorenej dopravy neuplatnil. Žalovaný v konaní neuniesol dôkazné bremeno, nepreukázal, že list na započítanie zo dňa 01.06.2020 žalobcovi doručil, čo žalobca výslovne namietol a žalovaný na pojednávaní potvrdil, že žiaden doklad o doručení tohto listu žalobcovi nemá. Žalovaný si tento nárok u žalobcu neuplatnil v lehote stanovenej v článku 30 bod 3 CMR. Súd prvej inštancie tieto tvrdenia považoval za účelové, v snahe vyhnúť sa plneniu z prepravy. Pokiaľ ide o žalovaným uplatnenú náhradu škody za poškodenú skriňu vo výške 600 eur, tento nárok je úplne bez právneho významu, lebo uplatnenie škody patrilo príjemcovi, ktorý si tovar prevzal bez výhrad, pričom len príjemca tovaru si môže túto škodu uplatniť u dopravcu podľa článku 30 bod 1 CMR. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by si bol príjemca zásielky uplatnil u žalobcu nárok na náhradu škody, tento prevzal zásielku bez výhrad, pričom toto právo neprináleží žalovanému, ale príjemcovi zásielky. Žalovaný z tohto dôvodu nie je pasívne legitimovaný na uplatnenie takéhoto nároku. Žalovaný si listom zo dňa 01.06.2020, ktorý predložil v konaní ako dôkaz, uplatnil náhradu škody vo výške 600 eur za jednu z príjemcovi dodaných skríň, pričom nepreukázal, že by takýto list bol žalobcovi doručil alebo že by ho bol odoslal, čo žalobca výslovne namietal. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno svojho tvrdenia. Žalobca si žalobou uplatnil nárok na zaplatenie ceny prepravy, vyúčtovanou faktúrou č. VF20200121 zo dňa 12.03.2020, splatnej dňa 11.04.2020 za vykonanie prepravy J. J. /SK/ - Z. /IT/, vykonanú vozidlom V. v dňoch 02.03.2020-06.03.2020, na základe objednávky zo dňa 02.03.2020 vo výške 216 eur, ktorú žalovaný v konaní nenamietal. Samotné vykonanie troch prepráv nebolo medzi účastníkmi konania sporné. Po vykonanom dokazovaní dospel súd prvej inštancie k záveru, že nárok žalobcu je podaný v celom rozsahu dôvodne a zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 924 eur s 9%
úrokom z omeškania ročne zo sumy 468 eur od02.03.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 240 eur od 28.03.2020 do zaplatenia, s 9% úrokom z omeškania ročne zo sumy 216 eur od 12.04.2020 do zaplatenia, náklady spojené s uplatnením pohľadávky v sume 40 eur (podľa ustanovenia § 369c ods. 1 Obchodného zákonníka).
5. O trovách konania rozhodol súd prvej inštancie podľa § 255 ods.1 CSP tak, že žalobcovi, ktorý bol v spore plne úspešný priznal proti žalovanému náhradu trov konania vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne súd podľa § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti konania vo veci samej samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.
6. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalovaný z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f), h) CSP. V odvolaní okrem iného uviedol, že v konaní pred súdom prvej inštancie nepopieral skutočnosť, že si u žalobcu objednal prepravu zásielok z miesta odoslania do miesta určenia, rovnako tak nerozporoval ani oprávnenosť vystavenia faktúry č. 2020/0036 zo dňa 31.01.2020 splatnej dňa 01.03.2020 v sume 468,- eur (ďalej aj ako „faktúra 1“) za prepravu zásielky zo S. I. /IT/ do S. /SK/, nakoľko dodanie tovaru, za ktoré žalobca žalovanému vystavil predmetnú faktúru prebehlo v poriadku. Spornou v konaní bola len oprávnenosť a dôvodnosť nároku žalobcu na plnenie z faktúry č. 2020/0079 zo dňa 26.02.2020 splatnej dňa 27.03.2020 v sume 240,- eur (ďalej aj ako „faktúra 2“) za prepravu zásielky z D. D. /PL/ do B. D. /SK/ a z faktúry č. 2020/0121 zo dňa 12.03.2020 splatnej dňa 11.04.2020 v sume 216,- eur (ďalej aj ako „faktúra 3“) za prepravu zásielky z J. J. /SK/ do Z. /IT/. Žalovaný v konaní tvrdil a dokazoval, že pri preprave tovaru vzťahujúcej sa k faktúre 2 došlo k omeškaniu žalobcu v postavení prepravcu, na základe čoho si následne žalovaný u žalobcu uplatnil zľavu z dopravy tovaru vo výške 120,- eur. Omeškanie dodávky tovaru v zmysle vyššie uvedenej faktúry 2, ktorá bola dohodnutá v mieste vykládky na piatok do 15:00 hod. a napokon sa uskutočnila až po 19:00 hod. preukázal žalovaný v konaní predložením dôkazu v podobe sms-komunikácie medzi žalovaným a žalobcom, z ktorej nepochybne vyplýva, že žalobca si bol veľmi dobre vedomý skutočnosti, že s predmetnou dodávkou tovaru je v značnom omeškaní. Žalobca v priebehu konania omeškanie dodávky tovaru o takmer 4 hodiny nijakým spôsobom nerozporoval a potvrdil túto skutočnosť na pojednávaní uskutočnenom dňa 02.11.2021. Omeškanie dopravy tovaru malo byť v konaní, podľa žalovaného na základe uvedeného nespornou skutočnosťou v zmysle ust. § 151 ods. 1 CSP. Z uvedeného vyplýva, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam týkajúcich sa dohodnutia, resp. nedohodnutia si časového rámca dodania objednávky medzi žalobcom a žalovaným, a teda v konečnom dôsledku k nesprávnym skutkovým zisteniam ohľadom skutočného omeškania žalobcu pri dodaní tovaru žalovanému, čo mohlo mať vplyv na rozhodnutie konajúceho súdu pri posudzovaní otázky oprávnenosti nároku na plnenie v zmysle faktúry 2. Žalovaný v konaní tvrdil a dokazoval uplatnenie náhrady škody u žalobcu za poškodenie tovaru vo výške 600,- eur pri preprave vyúčtovanej faktúrou 3, čo predstavuje hodnotu poškodeného tovaru, ktorý bol v zmysle predmetnej faktúry prepravovaný. Tovar (ďalej aj „skriňa“) bol pri preprave poškodený spôsobom, ktorý znemožnil jej ďalšie užívanie. Skriňa sa stala prakticky nefunkčnou, neupotrebiteľnou a potenciálne nebezpečnou pri jej prípadnom používaní, nakoľko sa jednalo o poškodenie jej nosnej časti, konkrétne podstavca, na ktorom celá skriňa stojí v mieste, ktoré je jej ťažiskom. Na podporu svojich tvrdení o poškodení nosnej časti skrine žalobcom pri preprave doložil žalovaný do konania fotografiu, na ktorej je zaznamenané viditeľné poškodenie spočívajúce práve v odtrhnutí tejto jej nosnej časti, spolu s sms-komunikáciou, z ktorej jasne vyplýva, že vzniku poškodenia skrine práve pri preprave si bol žalobca riadne vedomý. Súd prvej inštancie na tieto dôkazy v konaní nijakým spôsobom neprihliadal. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že tvrdenia žalovaného o zjavnom poškodení skrine sú pravdivé. Naopak, konajúci súd bez opory v dôkazoch dospel k záveru, že žalovaný si u žalobcu riadne neuplatnil nárok na náhradu škody. Súd prvej inštancie pri posúdení poškodenia skrine prihliadol len na argumenty žalobcu, týkajúce sa údajnej funkčnosti skrine. Súd dospel k nesprávnemu skutkovému zisteniu, kedy mylne vyhodnotil poškodenie skrine za takzvané poškodenie zjavne neznateľné, ktoré bol príjemca tovaru v zmysle článku 30 bodu 1 CMR povinný oznámiť dopravcovi najneskoršie do 7 dní odo dňa vydania zásielky, a to písomne. V prípade prepravovanej skrine sa podľa žalovaného jednalo o poškodenie zjavne znateľné, pri ktorom právne predpisy nevyžadujú písomné oznámenie výhrad zo strany príjemcu dopravcovi. V danom prípade žalovaný prepravovaný tovar - skriňu spolu s dopravcom riadne skontroloval, náležite zistil jej stav a oznámil dopravcovi výhrady s uvedením informácií o charaktere poškodenia skrine, a to ihneď po prevzatí tovaru, čo vyplýva aj zo spomínanej sms-komunikácie. Pokiaľ by sa v danom prípade aj
skutočne jednalo o zjavne neznateľné poškodenie skrine, s čím sa však žalovaný nestotožňuje, svoje výhrady k poškodeniu uplatnil žalovaný u žalobcu v písomnej forme, a to elektronickými prostriedkami, konkrétne sms správami. Tento nesprávny postup súdu prvej inštancie pri určení poškodenia skrine v spojení s určením, že žalovaný svoje výhrady neuplatnil voči žalobcovi písomne spôsobil aj následné nesprávne právne posúdenie veci. Súd prvej inštancie sa podľa žalovaného v odôvodnení rozsudku nedostatočne, resp. vôbec nevysporiadal s dôvodmi nezohľadnenia dôkazov doložených do konania zo strany žalovaného a dospel k nesprávnemu záveru, keď skonštatoval, že právo na uplatnenie nároku na náhradu škody u žalobcu z titulu poškodenia skrine pri preprave neprináleží žalovanému, a teda že žalovaný nie je pasívne legitimovaný na uplatnenie takého nároku. Z celého konania podľa žalovaného jasne vyplýnulo, že žalovaný bol faktickým a skutočným príjemcom predmetného tovaru, jeho prepravu si objednal a žalovanému bol tovar aj fakticky doručený. Zo strany súdu prvej inštancie tak došlo k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, čo viedlo k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci. Táto skutočnosť napĺňa odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. h) CSP. Konajúci súd svojím postupom ďalej naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. f) CSP, keď na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam o tom, že žalobcov nárok je dôvodný a preukázaný a navyše nedostatočným odôvodnením rozsudku naplnil odvolací dôvod podľa ust. § 365 ods. 1 písm. b) CSP. Žalovaný navrhol odvolaciemu súdu, aby odvolací súd napadnutý rozsudok podľa zrušil a vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie alebo v zmysle ust. § 388 CSP zmenil tak, že žalobu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Proti časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 468,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 468,- eur od 02.03.2020 do zaplatenia a v časti priznaných nákladov spojených s uplatnením pohľadávky v sume 40,- eur žalovaný odvolanie nepodal a v tejto časti rozsudok súdu prvej inštancie nadobudol právoplatnosť.
8. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu (postup podľa § 373 ods. 3 CSP) uviedol, že sa plne stotožňuje s právnymi závermi a zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré tento uviedol v napadnutom rozhodnutí. Žalovaný vo svojom odvolaní, ktoré odôvodňuje podľa § 365 ods. 1 písm. b), d), f) a h) CSP, znovu len opakuje svoju procesnú obranu a polemizuje s hodnotením dôkazov zo strany súdu prvej inštancie a so zisteniami, ktoré prijal. Žalovaný od počiatku nespochybnil obstaranie a vykonanie ani jednej prepravy. Žalovaný nárok žalobcu popiera len skrz uplatňovaných neexistentných, domnelých, neopodstatnených a nepreukázaných nárokov. Vzťah medzi žalobcom a žalovaným bol postavený na základe zasielateľskej zmluvy, keď nie žalobca samotný so svojimi vozidlami vykonával dopravu, ale prostredníctvom tretích subjektov - dopravcov, čo vyplývalo aj z každého dokladu CMR a zaslanej faktúry. Nárok na zľavu z ceny prepravy vo výške 120 eur (ohľadne faktúry 2) nie je daný a jeho výška je absolútne bez právneho základu. Žalobca poprel, aby medzi stranami sporu prebehla akákoľvek telefonická komunikácia o krátení prepravného, či uplatnení zľavy za neskoršie dodanie tovaru, a už vôbec vo výške 120 eur, čo predstavuje 50 % celkovej sumy prepravného (odplaty za vykonanie prepravy tovaru). Žalobcovi nikdy nebol doručený fiktívne a účelovo vyhotovený list žalovaného zo dňa 01.06.2020 (o uplatnení zľavy z ceny, náhrady škody a započítaní nárokov), žalovaný nepredložil ani žiaden doklad o jeho doručení a prevzatí žalobcom. Súd prvej inštancie správne zistil, že z objednávky žalovaného zo dňa 18.02.2020 vyplýva, že bola dohodnutá nakládka v piatok ráno alebo vo štvrtok, vykládka v piatok, teda čas vykládky v objednávke stanovený nebol. To, že sporové strany viedli sms-komunikáciu o tom, kde sa dopravca s tovarom nachádza alebo kedy dorazí na miesto určenia na tom nič nemení a nemohlo to ani zmeniť pôvodné dojednanie o čase dodania tovaru, kde konkrétny čas vykládky dohodnutý nebol. Žalobca komunikoval so žalovaným hlavne cez sms, riadne ho informoval o stave prepravy, pričom doručenie tovaru o 19:00 hod. bolo spôsobené počasím - poľadovica a silné sneženie (okolnosť vis maior), ktorá zároveň liberuje dopravcu z jeho zodpovednosti (čl. 17 bod 2. Dohovoru o CMR), pričom žalovaný o tom vedel a bol s tým uzrozumený, keď zároveň okamžite dojednával vykládku tovaru u zákazníka (v mieste dodania) na neskorší čas. Žalovaný si mohol prekročenie dodacej lehoty uplatniť u dopravcu, teda nie u žalobcu ako zasielateľa a len v lehote určenej v čl. 30 bod 3. CMR - 21 dní od vydania zásielky, čo sa nestalo. Žalovaný nepredložil žiaden právny titul (zmluvu, dohodu, zmluvné dojednanie, či právnu úpravu), od ktorého odvíja výšku uplatneného nároku a nijako nepreukázal ani výšku tohto domnelého nároku, aj keby existoval. Aj nárok na náhradu škody za poškodenie jednej nohy skrine vo výške 600 eur je podľa žalobcu neexistentný, nepreukázaný a nedôvodný. Žalovaný nebol
príjemcom tovaru, ale jeho zákazník, pre ktorého kúpil nábytkový tovar - 2 biele skrinky a ktorému aj boli prepravované. Táto skutočnosť vyplýva z emailu žalovaného zo dňa 28.02.2020, v ktorom uvádza parametre prepravy a žiada o cenu, ktorá ak bude dobrá a „klient“ to schváli idú na to, dokonca tvrdil, že zaplatí dopredu, čo sa nestalo a tým tiež zaviedol žalobcu. Nároky z titulu znateľného poškodenia tovaru musia byť príjemcom tovaru uplatnené u dopravcu (teda nie u žalobcu ako zasielateľa - nedostatok nielen aktívnej, ale aj pasívnej vecnej legitimácie) písomne (v doklade CMR) a ihneď, najneskôr do 7 dní odo dňa vydania zásielky (ak ide o straty alebo poškodenia zjavne neznateľné). Tovar bol odovzdaný dňa 06.03.2020. K uplatneniu nedošlo nielen zo strany príjemcu tovaru, ale ani žalovaného, i keď tento nemal oprávnenie na takýto úkon. Drobné poškodenie nohy skrine bolo odstránené na mieste pri dodaní tovaru a zákazník bielu skrinku vyššiu riadne užíva, fotografie mu zaslal samotný žalovaný. Teda žiadna neodstrániteľná škoda u príjemcu tovaru nevznikla. Žalovaný v konaní nijako nepreukázal ani výšku uplatňovanej škody v celej hodnote skrinky (600 eur). Škodou žalovaného totiž nie je faktúra za nábytkový tovar následne dodaný zákazníkovi, ktorý zaplatil predávajúcemu Lignum Intex s.r.o. Škodou na strane žalovaného by bola situácia, ak by zákazník faktúru, ktorú mu vystavil za predaj a dovoz tovaru, v nejakej výške neuhradil, alebo ak by mu škodu (napr. opravu) v nejakej výške, ktorú by preukázal, musel uhradiť. Nič z toho žalovaný ani len netvrdil, už vôbec nepreukázal. S poukazom na to si žalovaný nemohol neexistentné nároky platne a účinne ani započítať. Žalobca žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
9. Krajský súd v Trenčíne ako súd odvolací, po zistení, že odvolanie podala v zákonnej lehote strana sporu, v neprospech ktorej bolo napadnuté rozhodnutie vydané podľa § 359 a § 262 ods. 1 CSP, že spĺňa popri všeobecných náležitostiach v rozsahu § 127 ods. 1 CSP aj náležitosti podľa § 363 CSP s uvedením dôvodov odvolania vo veci samej, vykonal preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania.
10. Odvolací súd preskúmal vec v rozsahu podaného odvolania podľa § 379 CSP (viazanosť rozsahom odvolania), viazaný odvolacími dôvodmi podľa § 380 ods. 1 CSP, vrátane svojho oprávnenia preskúmavať vady konania, ktoré sa týkajú procesných podmienok z úradnej povinnosti podľa § 380 ods. 2 CSP, a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdiť. Odvolací súd rozhodol bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 ods. 1 CSP, keď v danej veci nezistil dôvod k tomu, aby zopakoval alebo doplnil dokazovanie vykonané pred súdom prvej inštancie a nariadenie pojednávania nevyžadoval ani dôležitý verejný záujem. Dňa 8.3.2023 verejne vyhlásil vo veci rozsudok za dodržania postupu podľa § 219 ods. 3 CSP v spojení s § 378 ods. 1 CSP, keď oznámil miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu a na webovej stránke súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.
11. Za aplikácie § 380 ods. 2 CSP posudzoval odvolací súd z úradnej povinnosti, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) a b) CSP. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dodržal v konaní procesné predpisy upravujúce procesný postup o povinnom poučení strany v spore o procesných právach a o procesných povinnostiach, o predvolávaní na nariadené pojednávania za účelom prejednania veci, pri vykonávaní dokazovania a procesný postup pred skončením dokazovania. Postupom súdu prvej inštancie nedošlo k takému nesprávnemu procesnému postupu, ktorý znemožnil stranám uskutočňovať im patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
12. Preskúmaním obsahu spisu odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie dostatočným spôsobom, zaoberal sa tvrdeniami a dôkazmi strán v spore, dôkazy hodnotil v súlade so zásadami podľa § 191 CSP a zo zisteného skutkového stavu vyvodil správny právny záver, keď žalobe žalobcu vyhovel a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal proti žalovanému nárok náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Odvolací súd v rámci postupu podľa § 387 ods. 3 CSP k odvolacím dôvodom žalovaného uvádza :
13. Odvolací dôvod v zmysle § 365 ods. 1 písm. b) CSP, podľa ktorého súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, je potrebné vykladať eurokonformne s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva, ktorá predpokladá, že v tomto prípade ide o porušenie procesných práv a nie hmotnoprávnych nárokov strán. Ochrana ohrozených alebo porušených práv a právom chránených záujmov musí byť spravodlivá a účinná tak, aby bol naplnený princíp právnej istoty. Právna istota je stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý v súlade s ustálenou rozhodovacou praxou najvyšších súdnych autorít, a ak takejto ustálenej rozhodovacej praxe niet, aj stav, v ktorom každý môže legitímne očakávať, že jeho spor bude rozhodnutý spravodlivo.
14. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. d) CSP dopadá na všetky pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod iné odvolacie dôvody, avšak vždy len za predpokladu, že tieto pochybenia mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Zvyčajne pôjde o prípady nesprávne realizovanej manudukčnej povinnosti súdu, pochybenia vo vykonanom dokazovaní (napr. vykonanie nezákonne získaného dôkazu, vypočutie svedka bez jeho poučenia o práve odoprieť výpoveď a podobne) alebo posúdenie predbežnej otázky v rozpore s existujúcim rozhodnutím príslušného orgánu.
15. Žalovaný v odvolaní uviedol ako odvolací dôvod ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b) a d) CSP, avšak nešpecifikoval, aký nesprávny procesný postup súdu prvej inštancie mu znemožnil, aby uskutočňoval jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces a nekonkretizoval žiadnu vadu, ktorá mala mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Z obsahu jeho odvolania je zrejmé, že napáda hlavne skutkové zistenia a právne posúdenie veci súdom prvej inštancie. Jedinou námietkou, ktorú by mohol odvolací súd subsumovať pod vyššie uvedené ustanovenia je námietka nedostatočného odôvodnenia napadnutého rozsudku. Odvolací súd konštatuje, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje náležitosti podľa § 220 ods. 2 CSP, je z neho zrejmé čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd prvej inštancie jasne a výstižne vysvetlil, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia, uviedol, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal a ako ich vyhodnotil a ako vec právne posúdil.
16. Podstata odvolacieho dôvodu vyplývajúceho z § 365 ods. 1 písm. f) CSP (súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) spočíva v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania, napr. keď súd prvej inštancie zoberie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli, alebo neboli stranami sporu prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané, alebo vyplynuli z prednesov strán sporu. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkov logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
17. Právnym posúdením v zmysle odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a na zistený skutkový stav aplikuje konkrétnu právnu normu. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.
18. Predmetom konania je nárok z medzinárodnej prepravy tovaru, to zn. miesto prevzatia zásielky a miesto jej dodania ležia v dvoch rôznych štátoch. Na vzťahy vzniknuté z medzinárodnej prepravy platia ustanovenia vyhl. č. 11/1975 Zb - Dohovoru o prepravnej zmluve v medzinárodnej cestnej nákladnej preprava (ďalej aj ako „CMR“). Zmluvný vzťah medzi stranami sporu nebol sporný. Spornou otázkou v konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolacom konaní zostal nárok na zaplatenie prepravného za prepravu zásielky z D. D. /PL/ do B. D. /SK/ vykonanej dňa 21.02.2020 v sume 240,- eur (žalovaným označovaná ako faktúra 2) a za prepravu zásielky z J. J. /SK/ do Z. /IT/ v dňoch 02.03.2020 - 06.03.2020 v sume 216,- eur (žalovaným označovaná ako faktúra 3).
19. Žalovaný tvrdil, že omeškanie prepravy vyúčtovanej faktúrou č. 2020/0079 zo dňa 26.02.2020 nebolo v konaní sporné. K námietke nespornosti odvolací súd uvádza, že nesporným tvrdením v konaní bol len uskutočnený čas vykládky, kedy ani jedna zo sporových strán nerozporovala, že vykládka bola v piatok o 19.00 hod. V objednávke prepravy nebol uvedený čas prepravy a tento nebol ani následne dohodnutý. Podľa čl. 19 CMR prekročenie dodacej lehoty nastane vtedy, keď zásielka nebola dodaná v dojednanej lehote. V konaní bolo preukázané, že žalovaný ako objednávateľ si dňa 18.02.2020 objednal prepravu z D. D. /PL/ do B. D. /SK/, nakládka sa mala uskutočniť v piatok ráno alebo ešte vo štvrtok a vykládka mala byť v piatok bez uvedenia konkrétneho času. V danom prípade žalobca neprekročil dodaciu lehotu, keďže vykládka sa uskutočnila v deň podľa objednávky. Pokiaľ by aj bol medzi stranami sporu dohodnutý presný čas vykládky, žalovaný by musel podľa čl. 30 CMR zaslať dopravcovi písomnú výhradu do 21 dní po tom, čo sa zásielka dala k dispozícii príjemcovi, a až následne by si mohol uplatniť nárok na náhradu za prekročenie dodacej lehoty. Žalovaný dôkaz o prekročení dodacej lehoty a o splnení podmienky podľa čl. 30 CMR nepredložil.
20. Ďalšou odvolacou námietkou bola škoda vzniknutá pri preprave uskutočnenej z J. J. /SK/ (pozn. odvolacieho súdu: strany sporu v každom doklade a aj písomnom vyjadrení uvádzajú J. J., ide pravdepodobne o J. J. a nie J., J. J. neexistuje) do Z. /IT/ vyúčtovanej faktúrou č. 2020/0121 zo dňa 12.3.2020 (faktúra č. 3) a žalovaným uplatnená náhrada škody vo výške 600 eur. Súd prvej inštancie správne v ods. 15. napadnutého rozsudku uviedol, že uplatnenie škody patrilo príjemcovi zásielky (skrine). Poškodenie zásielky v zmysle čl. 30 CMR je pri zjavne znateľnom poškodení výsledkom spoločného zistenia príjemcu a dopravcu. Príjemca je povinný vzniesť výhrady k stavu zásielky, pokiaľ pri jej prevzatí zistí poškodenie. Príjemcom výhrad musí byť dopravca. Pokiaľ výhrady vznesie iný subjekt, sú tieto výhrady neúčinné. Taktiež nemôže vzniesť výhrady ani samotný odosielateľ. Pri zjavne neznateľnom poškodení je lehota na vznesenie výhrady 7 dní od zistenia a musí sa vzniesť písomne. Za zjavne znateľné poškodenie a vady je potrebné považovať poškodenie alebo vady, ktoré sú zistiteľné bez toho, aby bolo potrebné zásielku vybaliť, ako je napr. vady rozbitia (zistiteľné z charakteristických zvukov rozbitej zásielky), váhové rozdiely, resp. iné. Pokiaľ príjemca zásielky spolu s dopravcom náležite nezistí stav zásielky, alebo ak príjemca písomne do 7 dní nevznesie, resp. neoznámi dopravcovi výhrady, platí právna domnienka, že príjemca prevzal zásielku v dobrom stave a dopravca je chránený domnienkou bezvadnosti zásielky.
21. Súd prvej inštancie vyhodnotil tvrdené poškodenie skrine ako poškodenie zjavne neznateľné. Žalovaný v konaní nepreukázal, že výhradu poškodenej zásielky si uplatnil príjemca v lehote podľa čl. 30 CMR. V konaní pred súdom prvej inštancie žalovaný nepreukázal a ani netvrdil, že príjemcom zásielky bol on sám. Z odporu proti platobnému rozkazu a aj z objednávky prepravy vyplýva, že zásielka bola určená pre klienta žalovaného. Tvrdenie, že sám žalovaný bol aj príjemcom zásielky uviedol až v odvolacom konaní, pričom odvolací súd na túto námietku neprihliadol, nakoľko žalovaný nepreukázal, že ide o novotu v odvolacom konaní prípustnú podľa § 366 CSP. Žalovaný oznámenie výhrad preukazoval sms-komunikáciou medzi žalobcom a žalovaným a tvrdil, že žalobca si bol vedomý, že k vzniku poškodenia zásielky došlo pri preprave. Z predloženej sms-komunikácie vyplýva len jedna skutočnosť, že žalovaný ako odosielateľ (nie ako príjemca zásielky) oznámil žalobcovi poškodenie skrine a že žalobca uviedol, že je možné, že sa to poškodilo pri transporte, ale je to ťažko posúdiť. Odvolací súd sa stotožňuje s tvrdením súdu prvej inštancie, že oprávneným na vznesenie výhrad podľa čl. 30 CMR bol príjemca zásielky a nie žalovaný.
22. Žalovaný v konaní pred súdom prvej inštancie nepreukázal svoje tvrdenia a neuniesol dôkazné bremeno svojich tvrdení. Súd prvej inštancie sa jasne a zrozumiteľne vyjadril k žalovanému nároku ako aj k obrane žalovaného. Za aplikácie § 387 ods. 2 CSP odvolací súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie, s ktorým sa v celom rozsahu stotožňuje. Práve z titulu aplikácie § 387 ods. 2 CSP nie je žiaduce, aby odvolací súd v odôvodnení svojho rozhodnutia zopakoval tie skutkové a právne závery, ktoré sú obsiahnuté v napadnutom rozsudku súdu prvej inštancie a s ktorými sa stotožňuje.
23. Odvolací súd uvádza, že v odvolacom konaní nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku o veci samej. Odvolacie námietky žalovaného posúdil ako nedôvodné. Rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutej časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 456,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240,- eur od
28.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 216,- eur od 12.04.2020 do zaplatenia vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu.
24. Za skutkovo a právne správny považuje odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie aj vo výroku o náhrade trov konania, o ktorých rozhodol súd prvej inštancie, vychádzajúc zo zásady zodpovednosti za výsledok (zásada úspechu) a miery úspechu, ktorá sa zisťuje tak u žalobcu ako aj u žalovaného, pričom svoje rozhodnutie zrozumiteľne a jasne odôvodnil. Miera úspechu vo veci závisí od vzťahu meritórneho rozhodnutia k žalobnému petitu. Žalobca bol v konaní pred súdom prvej inštancie úspešný v celom rozsahu, preto súd prvej inštancie rozhodol správne, keď mu priznal proti žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
25. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti výroku I., ktorým súd prvej inštancie zaviazal žalovaného k zaplateniu sumy 456,- eur s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 240,- eur od 28.03.2020 do zaplatenia, s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 216,- eur od 12.04.2020 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku ako vecne správny podľa § 387 ods. 1, 2 CSP potvrdil.
26. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP. Úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
27. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Trenčíne pomerom hlasov tri ku nule (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) :
- dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP)
- dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP)
- dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP)
- dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP)
- v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh, § 428 CSP)
- dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom (okrem prípadov podľa § 429 ods. 2 CSP). Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).