Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

3S/58/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ľuboslavy Mruškovičovej a sudkýň JUDr. Moniky Tobiašovej a JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej v právnej veci žalobcu LIVONEC, s.r.o. so sídlom Hraničná 13, Poprad, IČO: 31 730 671, zastúpeného BAJO LEGAL, s.r.o. so sídlom Astrová 2/A, Bratislava, proti žalovanému Národnému inšpektorátu práce, Masarykova 10, Košice, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného zo dňa 25. júna 2013 číslo: S/2013/01573-2.1, O-80/2013 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28. februára 2013 číslo: 206/11-11.0/pok./r. na základe žaloby jednohlasne takto

rozhodol:

Žalobu z a mi e t a .

Náhradu trov konania účastníkom n e p r i z n á v a .

odôvodnenie:

Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 25.6.2013 rozhodol žalovaný ako príslušný odvolací orgán v súlade s a o inšpekcii práce (ďalej len ZoIP), vo veci odvolania žalobcu proti rozhodnutiu Inšpektorátu práce Banská Bystrica zo dňa 28.2.2013 č. 206/11-11.0/pok./r. (ďalej len rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu) o uložení pokuty vo výške 4 000,- Eur podľa ZoIP, za porušenie o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci (ďalej len ZoBOZP), spočívajúce v tom, že žalobca v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával bezpečnostnotechnickú službu pre objednávateľa Mesto Banská Bystrica na základe písomne uzatvorenej zmluvy č. 209/2010/PK-RKR zo dňa 10.3.2010 bez oprávnenia, pretože dňa 24.3.2011 mu bolo Národným inšpektorátom práce odobraté oprávnenie na výkon bezpečnostnotechnickej služby č. BTS-000028-06 zo dňa 11.1.2007 tak, že odvolanie žalobcu zamietol a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu potvrdil.

V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia poukázal na priebeh prvostupňového konania, keď Inšpektorát práce Banská Bystrica vykonal kontrolu zameranú na výkon bezpečnostnotechnickej služby (BTS), súčasťou ktorej bola aj kontrola plnenia nariadení z predchádzajúcich výkonov inšpekcie práce. Zistené nedostatky boli uvedené v protokole č. IBB-23-ll-2.2/P-B, F22,24,25-ll zo dňa 8.7. 2011 a v Dodatku k protokolu č. 1 zo dňa 2.8.2011, podľa ktorého žalobca (ďalej účastník konania) v období od 24.3. do 29.4.2011 vykonával BTS dodávateľským spôsobom pre objednávateľa Mesto Banská Bystrica na základe písomne uzatvorenej zmluvy č. 209/2010/PK-RKR zo dňa 10.3.2010 bez platného oprávnenia, pretože toto oprávnenie bolo účastníkovi konania dňa 24.3.2011 odobraté.

Proti tomuto rozhodnutiu podal včas odvolanie žalobca s tým, že žalovaný v preskúmavanom rozhodnutí žalobné námietky konkretizoval.

Keďže inšpektorát práce neakceptoval námietky žalobcu predložil spis žalovanému, ktorý preskúmal v zmysle § 59 ods. 1 správneho poriadku napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu.

Z predloženej dokumentácie zistil, že účastníkovi konania bolo Národným inšpektorátom práce vydané dňa 11.1.2007 oprávnenie na vykonávanie BTS č. BTS-000028-06 na obdobie 5 rokov.

Inšpekciou práce vykonanou v dňoch 16.4. až 21.6.2010 bolo zistené, že účastník konania vykonáva BTS len prostredníctvom bezpečnostných technikov a autorizovaných bezpečnostných technikov, čím nebola dodržaná podmienka pracovného pomeru odborných zamestnancov k účastníkovi konania, vyplývajúca z § 21 ods. 9 písm. a) zákona o BOZP. Na základe uvedeného porušenia zákonných podmienok bolo účastníkovi konania odobraté oprávnenie na vykonávanie BTS rozhodnutím č. AK/2006/00403-2007/00438 nip/2011/02121 zo dňa 4.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť 24.3.2011. Počnúc uvedeným dňom nebol účastník konania oprávnený vykonávať BTS, a to až do 29.4.2011, kedy mu bolo vydané nové oprávnenie č. BTS - 008811.

Ďalšou inšpekciou práce vykonanou v dňoch 20.5. až 8.7.2011 bolo zistené, že účastník konania opakovane porušil podmienky výkonu BTS tým, že v období od 24. 03. do 29. 04. 2011 naďalej vykonával BTS u objednávateľa Mesta Banská Bystrica prostredníctvom svojich zamestnancov K. U. a Ing. F. B., PhD. aj napriek tomu, že na jej výkon nemal potrebné oprávnenie.

Zákon v § 22 vymedzuje rozsah a spôsob, akým sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať preventívne a ochranné služby. Podľa uvedeného je zamestnávateľ povinný v zásade zabezpečovať tieto služby svojimi odborne spôsobilými zamestnancami, s ktorými má uzatvorenú pracovnú zmluvu a len v prípade, ak so zreteľom na podmienky citované v uvedenom ustanovení nemá dostatok svojich odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie týchto služieb dodávateľským spôsobom s jednou alebo s viacerými fyzickými osobami alebo právnickými osobami, ktoré sú na výkon tejto činností oprávnené. Objednávateľ Mesto Banská Bystrica, ako aj ďalšie subjekty uvedené v napadnutom rozhodnutí, zabezpečovali BTS prostredníctvom účastníka konania, na základe písomne uzatvorenej zmluvy.

Podľa § 21 ods. ods. 8 zákona o BOZP môže bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak má na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce.

Podľa § 21 ods. ods. 9 zákona o BOZP vydá Národný inšpektorát práce toto oprávnenie, ak žiadateľ o oprávnenie preukáže, že na výkon BTS

má odborných zamestnancov, s ktorými má uzatvorený pracovný pomer,

má vypracované pracovné postupy na vykonávanie jednotlivých odborných činností

a primerané organizačné zabezpečenie na ich vykonávanie,

má primerané pracovné priestory,

je primerane technicky a prístrojovo vybavený,

je nezávislý pri vykonávaní odborných činností vo vzťahu k zamestnávateľom.

Ďalej žalovaný v rozhodnutí citoval § 22, § 21 ods. 8, 9 ZoBOZP a uviedol, že fyzická osoba ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba oprávnená na výkon BTS sú v zmysle ustanovení povinné

vykonávať túto činnosť tak, aby sústavne plnili uvedené podmienky a tiež umožniť príslušnému orgánu inšpekcie práce kontrolu ich plnenia pri výkone BTS (§21 ods. 10 až 12 ZoBOZP).

Na základe skutočností zistených vykonanou inšpekciou práce mal Národný inšpektorát práce za to, že inšpektorát práce preukázal, že účastník konania konal v rozpore so zákonnými predpokladmi a podmienkami stanovenými na výkon BTS, ktorú je možné vykonávať len pri splnení rigorózne stanovených podmienok uvedených v § 21 ods. 8 ZoBOZP. Podľa uvedeného ustanovenia účastník konania nebol oprávnený vykonávať túto činnosť po odňatí oprávnenia, a to ani prostredníctvom zamestnancov, ktorí boli na túto činnosť spôsobilí.

Počas výkonu inšpekcie práce u zamestnávateľa Mesto Banská Bystrica bolo zistené, že Mesto Banská Bystrica nevykonávalo preventívnu a ochrannú službu - BTS vlastnými zamestnancami, ale na obdobie od 1.5.2010 do 31.12.2012 zmluvne dohodlo vykonávanie BTS dodávateľským spôsobom s účastníkom konania (Zmluva č. 209/2010/PR-RKR na Poskytovanie služieb súvisiacich s ochranou zdravia pri práci v zmysle , zo dňa 10.3.2010).

V predmetnej veci podal na požiadanie Inšpektorátu práce Banská Bystrica informácie Ľubomír Grendel

- SZČO, IČO 40 093 298, ABT, ktorý je zároveň zamestnancom účastníka konania. V zápisnici o podaní informácie zo dňa 29.6.2011 nepotvrdil, že vykonával BTS pre Mesto Banská Bystrica vo svojom mene, na základe písomnej či ústnej dohody. Existenciu takýchto zmlúv alebo dohôd o vykonávaní BTS dodávateľským spôsobom, uzavretých medzi Mestom Banská Bystrica a SZČO K. U., nepotvrdili vo svojich písomných stanoviskách ani predstavitelia Mesta Banská Bystrica, konkrétne Mgr. X. U., primátor Mesta Banská Bystrica (štatutárny zástupca), ani Mgr. F. J., prednosta MsÚ Banská Bystrica. S vyjadrením uvedených osôb sa inšpektorát práce podrobne zaoberal v odôvodnení rozhodnutia.

Inšpektorát práce preukázal, že K. U. je zamestnancom účastníka konania a na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.2010 vykonával pre účastníka konania prácu na pozícii autorizovaný bezpečnostný technik vo všetkých pracovných dňoch v čase od 07:00 hod. do 15:00 hod. Za vykonanú prácu mu účastník konania poskytoval mzdu vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve. Mzdový list zamestnanca K. U. za rok 2011 a výplatná listina za mesiac 03/2011 bola Inšpektorátu práce Banská Bystrica poskytnutá Inšpektorátom práce Prešov, keďže kontrolovaný subjekt, resp. jeho splnomocnený zástupca, odmietli predložiť tieto doklady Inšpektorátu práce Banská Bystrica napriek opakovanej písomnej výzve.

Ďalšie informácie získal inšpektorát práce z rovnakého dôvodu z webovej stránky Mesta Banská Bystrica, ktoré sú povinne zverejňované a verejne prístupné. Z nich je zrejmé, že K. U. ani Ing. F. B., PhD. nevystavili Mestu Banská Bystrica žiadnu faktúru za poskytovanie BTS v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 (ani za poskytovanie inej služby). Tiež bolo zistené, že účastník konania vystavil za služby poskytované v tomto období Mestu Banská Bystrica faktúry v obvyklej výške 858,- Eur za mesiac marec 2011 a 858,- Eur za mesiac apríl 2011 tak, ako to vyplýva z čl. 4 zmluvy uzatvorenej medzi Mestom Banská Bystrica a účastníkom konania.

Účastník konania zmluvne dohodol výkon BTS s Mestom Banská Bystrica a jeho zamestnanec K. U. preukázateľne vykonával činnosti spojené s BTS v jeho mene, teda vykonával činnosť, ktorá vykazuje znaky závislej práce. Nejedná sa o podnikateľskú činnosť menovaného, ktorá spočíva vo výkone zárobkovej činnosti vo vlastnom mene a na vlastné náklady, ktorej cieľom je dosiahnutie zisku. Úhrady za poskytované služby boli poukazované na účet účastníka konania, čo sám potvrdil vo svojich vyjadreniach.

Z uvedeného je zrejmé, že účastník konania vykonával aj v čase, kedy mu bolo odobraté oprávnenie - v období od 24.3. do 29.4.2011 - predovšetkým prostredníctvom ABT K. U. činnosť BTS pre objednávateľa Mesto Banská Bystrica, čím závažným spôsobom porušil § 21 ods. 8 zákona o BOZP.

Podľa podkladov rozhodnutia vykonal K. U. dňa 25.3.2011 kontrolu požitia alkoholu na pracovisku Mestských jaslí III, Trieda SNP 15, Banská Bystrica, o tejto bol spísaný riadny záznam.

Účastník konania v čase odobratia oprávnenia vykonával tiež opakované oboznamovanie (školenie) zamestnancov z bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci pre Obec A., čo potvrdzuje písomný záznam zo dňa 5.4.2011.

Je teda zrejmé, že účastník konania vykonával vo vlastnom mene, prostredníctvom svojich zamestnancov, BTS aj v období, kedy mu bolo odobraté oprávnenie. Porušil tým zákonné podmienky pre výkon BTS a na tejto skutočnosti nič nemení ani skutočnosť, že jeho zamestnanec K. U. je zároveň autorizovaný bezpečnostný technik - OSZC.

Inšpektorát práce poukázal v odôvodnení rozhodnutia aj na právne posúdenie skutkového stavu Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky, ktoré v rozhodnutí č. 0011/2010-1/13 zo dňa 20.12.2010 uviedlo, že oprávnenie na výkon BTS sa podľa § 21 ods. 8 zákona o BOZP vyžaduje na poskytovanie tejto služby dodávateľským spôsobom pre iného zamestnávateľa. Ministerstvo sa nestotožnilo s tvrdením účastníka konania, podľa ktorého „zákon v ustanovení § 21 a ani v ďalších ustanoveniach neustanovuje, že by nemohol vykonávať bezpečnostnotechnickú činnosť aj prostredníctvom subdodávateľských vzťahov založených na mandátnej zmluve“ a ďalej tiež „pokiaľ teda zákonodarca umožnil zamestnávateľovi, aby sekundárne zabezpečil vykonávanie BTS dodávateľskými vzťahmi, umožnil zároveň výkon týchto činností aj subdodávateľským spôsobom ďalšími oprávnenými osobami“. Podľa názoru ministerstva ustanovenie § 21 ods. 1 až 3 zákona umožňuje zamestnávateľovi zabezpečiť bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom iba pre vlastných zamestnancov.

Ministerstvo zastáva názor, že nie zamestnávateľ, ale fyzická osoba, ktorá je podnikateľom alebo právnická osoba, ktoré poskytujú na základe oprávnenia BTS dodávateľským spôsobom pre iného zamestnávateľa, musia túto službu poskytovať v súlade s § 21 ods. 9 písm. a) zákona iba prostredníctvom odborných zamestnancov, s ktorými majú uzatvorený pracovný pomer. Ak by teda účastník konania poskytoval BTS okrem svojim odštepným závodom aj iným zamestnávateľom prostredníctvom bezpečnostných technikov, resp. autorizovaných bezpečnostných technikov na základe mandátnych zmlúv, porušil by tým § 21 ods. 9 písm. a) zákona o BOZP.

S ohľadom na zistené skutočnosti a popísaný skutkový stav mal Národný inšpektorát práce za to, že inšpektorát práce dospel k správnym zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci, skutkový stav bol presne a úplne zistený a náležité kvalifikovaný. Účastník konania mohol v zmysle vydaného oprávnenia vykonávať BTS, po jeho odobratí však nebol oprávnený iným spôsobom zabezpečovať, teda sprostredkovať jej výkon. Objednávateľ tejto služby mal v čase, kedy účastník konania nedisponoval príslušným oprávnením, uzatvoriť zmluvný vzťah s iným oprávneným subjektom, alebo zabezpečovať BTS prostredníctvom vlastných zamestnancov.

Inšpektorát práce správne kvalifikoval skutkový stav a jednoznačne preukázal porušenie povinností zo strany účastníka konania tak, ako to uviedol vo výroku aj v odôvodnení napadnutého rozhodnutia.

Odôvodnenie rozhodnutia poskytuje skutkovú a právnu oporu výroku rozhodnutia a inšpektorát práce v napadnutom rozhodnutí vyhodnotil vykonané dôkazy jednotlivo aj vo vzájomnej súvislosti.

Ďalej uviedol, že porušenie podmienok výkonu BTS, ktoré bolo zistené, a za ktoré správny orgán ukladá pokutu, patrí medzi správne delikty právnickej osoby postihované bez ohľadu na zavinenie. Ide o tzv. objektívnu zodpovednosť, pri ktorej správny orgán preukazuje len porušenie právnej povinnosti zo strany účastníka konania, a nie zavinenie. Správnym deliktom právnickej osoby je protiprávne konanie právnickej osoby, ktorého znaky ustanovuje zákon a za ktoré ukladá správny orgán sankciu ustanovenú administratívnoprávnou normou (zákonom o inšpekcii práce). Účastník konania aby sa zbavil zodpovednosti za porušenie povinnosti, musí predložiť také dôkazy, ktoré by ho úplne zbavili

zodpovednosti za zistené porušenia. Ten však na podporu svojich tvrdení nepredložil žiadny relevantný dôkaz.

Podľa ustanovenia § 19 ods. 2 písm. a) bodu 2 zákona o inšpekcii práce je inšpektorát práce povinný uložiť pokutu za vykonávanie činnosti bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo povolenia, ak na vykonávanie činnosti je potrebné oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie, ktoré vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, od 300 eur do 33 000 eur.

V uvedených prípadoch je teda inšpektorát práce povinný konať vo veci ex offo, len čo sú splnené podmienky, teda len čo bolo inšpekciou práce preukázané porušenie povinností. Správnemu orgánu vyplýva priamo z tejto právnej úpravy povinnosť začať správne konanie a vo veci rozhodnúť, preto ani v odvolacom konaní nie je možné upustiť od uloženia pokuty.

Odvolací orgán mal za to, že pri ukladaní pokuty a pri určovaní jej výšky inšpektorát práce zohľadnil jej preventívne pôsobenie a zároveň prihliadal na všetky skutočnosti v zmysle ustanovenia § 19 ods. 6 citovaného právneho predpisu, v nadväznosti na ustanovenie § 3 ods. 4 správneho poriadku.

Vzhľadom na okolnosti a na skutočnosť, že ide o opakované porušenie povinností súvisiacich s výkonom BTS zo strany účastníka konania, ktorému už v minulosti bolo odobraté oprávnenie na výkon BTS, je tento správny delikt považovaný za závažný. Výška pokuty bola stanovená v sume 4 000,- eur, čo je blízko najnižšej možnej výmery.

Podľa záverov uvedených v protokole, boli inšpekciou práce zistené aj ďalšie porušenia povinností, ktoré inšpektorát práce riadne vymedzil. V odôvodnení rozhodnutia sa dôsledne vysporiadal s argumentáciou účastníka konania, ktorý tieto nedostatky opakovane spochybnil vo svojich písomných vyjadreniach.

Odvolací orgán dospel k záveru, že inšpekcia práce bola vykonaná zákonným a korektným spôsobom, pri jej výkone bol inšpektorát práce oprávnený požadovať od účastníka konania všetky písomnosti tak, ako to uviedol vo svojich písomných výzvach. Podklady, predloženie ktorých vyžadoval, priamo súviseli s obsahom vykonávanej inšpekcie práce, preto účastník konania bol povinný ich predložiť.

Pri ukladaní sankcií za konanie spočívajúce v súbehu sa sankcia ukladá ako úhrnný trest podľa zásad ukladania trestov v trestom konaní za čin, za ktorý je možné uložiť najprísnejší trest, pri zohľadnení všetkých ďalších skutkov, avšak bez samostatného určenia sankcie za každý skutok, resp. konanie, ktoré je administratívnym deliktom.

Inšpektorát práce sa pri ukladaní sankcie za zbiehajúce správne delikty opieral o aplikačnú prax súdov Slovenskej republiky a postupoval v súlade so zásadou absorpcie sadzieb (tzv. absorpčnou zásadou), uložil pokutu iba za ten správny delikt, ktorý možno považovať za najzávažnejší. Kritérium závažnosti bolo odvodené od charakteru individuálneho objektu záujmu, proti ktorému delikt smeruje, a ktorému je ochrana právnymi predpismi určená. Stotožnil sa s právnym názorom inšpektorátu práce, ktorý na základe zistených nedostatkov a v zmysle absorpčnej zásady rozhodol o uložení pokuty v sume

4 000,- Eur.

Včas podanou žalobou sa žalobca domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím prvostupňového správneho orgánu, ktoré s poukazom na v spojení s (ďalej len ) žiadal zmeniť tak, že rozhodnutie žalovaného č. S/2013/01573-2.1, O-80/2013 zo dňa 25.6.2013 v spojení s rozhodnutím Inšpektorátu práce Banská Bystrica č. 260/11-11.0/pok./r. zo dňa 28.2.2013 a konanie o uložení pokuty

zastavuje z dôvodu, že skutok o ktorom sa koná nie je správnym deliktom. Zároveň žiadal aby mu boli nahradené trovy konania.

V žalobe opísal skutkový stav a namietal nezákonnosť rozhodnutí z dôvodu nesprávneho skutkového zistenia, nesprávneho právneho posúdenia veci ako aj z dôvodu porušenia ďalších povinnosti za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia nedôvodne. Vo vzťahu k nesprávne zistenému skutkovému stavu a k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci uviedol, že žalovaný v odôvodnení rozhodnutia vychádzal z rovnakých skutkových zistení ako prvostupňový správny orgán, pričom nad rámec skutkových okolností len zdôraznil niektoré skutočnosti ktoré vyplývajú z rozhodnutia IPBB. Žalovaný sa v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žiadnym spôsobom nevysporiadal s námietkami žalobcu uvádzanými v jeho predchádzajúcich podaniach a odvolaní, a to nielen vo vzťahu k výroku BTS, ale aj vo vzťahu k ďalším porušeniam právnych predpisov. Nestotožnil sa s odôvodnením žalovaného ani IPBB, podľa ktorých vykonával bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom v čase, keď mu bolo odobraté oprávnenie, čím mal porušiť § 21 ods. 8 ZoBOZP. Nestotožnil sa ani s argumentáciou, že po odobratí oprávnenia na výkon BTS nebol oprávnený iným spôsobom BTS zabezpečovať, teda ani sprostredkovať jej výkon. Poukázal na BOZP, keď už v odvolaní proti rozhodnutiu IPBB, ako aj v svojich prechádzajúcich podaniach a vyjadreniach zdôrazňoval, že BTS nevykonával, len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb spôsobilých podľa /PK/RKR zo dňa 10.3.2010, uzavretá medzi žalobcom a Mestom Banská Bystrica, v zmysle článku 6 ods. 4 ktorej bol žalobca oprávnený zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy dočasne aj prostredníctvom tretích osôb. Na skutočnosť, že žalobcovi bolo odobraté oprávnenie na výkon BTS bolo Mesto Banská Bystrica upozornené (e-mailom zo dňa 18.3.2011), pričom so zabezpečením výkonu činností inými spôsobilými osobami súhlasilo. Keďže žalobca v predmetnom období len zabezpečoval výkon bezpečnostnotechnickej služby, pričom bezpečnostnotechnickú službu vykonávali vo svojom mene samostatne zárobkovo činné a spôsobilé osoby určené v oznámení zo dňa 18.3.2011, nemohlo činnosťou žalobcu dôjsť k porušeniu ustanovenia ZoBOZP. Osoby K. U. a Ing. F. B., PhD. boli SZČO, BTS vykonávali ako spôsobilé subjekty vo vlastnom mene, ale na účet žalobcu. Z uvedeného vyplýva, že osobou oprávnenou požadovať úhradu za zabezpečenie výkonu BTS bol žalobca a nie osoby K. U. a Ing. F. B., PhD. Tieto osoby tiež nemuseli byť v osobitnom zmluvnom vzťahu s mestom. Uložená sankcia preto nemá reálny základ v porušení žalobcu vyplývajúcej zo zákona o BOZP.

Vo vzťahu k porušeniu ďalších povinností za ktoré bola žalobcovi uložená sankcia nedôvodne uviedol, že žalobca v priebehu celého výkonu inšpekcie práce ako aj v konaní o uložení pokuty namietal voči povinnosti predložiť dokumenty, na predloženie ktorých bol vyzvaný viacerými výzvami IPBB, keďže tieto dokumenty nesúviseli s výkonom inšpekcie práce, resp. boli predmetom obchodného tajomstva. Ich nepredloženie bolo hodnotené ako porušenie § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP. Citoval § 2 ods. 1 písm. a) až c), § 12 ods. 1 a § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP. Z týchto zákonných ustanovení vyplýva, že IPBB má oprávnenie požadovať len také dokumenty a žalobca bol povinný ich predložiť, ktoré sú potrebné na výkon inšpekcie práce, teda dokumenty týkajúce sa výlučne pracovnoprávnych predpisov upravujúcich pracovnoprávne vzťahy, najmä ich vznik, zmenu, skončenie, mzdové podmienky, pracovné podmienky a podobne. Tým sa numerus clausus rozsah oprávnení inšpektora končí a ich prekročenie je neústavným zásahom do práv žalobcu - kontrolovaného subjektu. Žalobca poukázal na ústavnú premisu - základ materiálneho právneho štátu a demokracie, podľa ktorej štátne orgány môžu konať iba na základe , v rozsahu a spôsobom ustanoveným zákonom a naopak, žalobcu nemožno nútiť konať to, čo mu zákon neukladá.

Ďalej namietal, že z rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu ani z napadnutého rozhodnutia zásadne nevyplýva, ako sa žalovaný vysporiadal s námietkami žalobcu uvedenými v jeho predchádzajúcich podaniach a vyjadreniach. Odôvodnenie obidvoch správnych orgánov vykazuje znaky arbitrárnosti a neodôvodnosti, čo znemožňuje toto rozhodnutie preskúmať a relevantne sa k nemu vyjadriť.

V žalobe opätovne uviedol skutočnosti, za ktoré mu bola uložená sankcia, citoval správneho poriadku, poukázal na a článok 6 ods. 1 Dohovoru.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe a na pojednávaní konanom dňa 16.5.2014 zotrval na skutkovej a právnej argumentácii uvedenej v preskúmavanom rozhodnutí a navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.

Krajský súd podľa preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie ktoré mu predchádzalo v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobe, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a jednohlasne dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, lebo rozhodnutie a postup správnych orgánov boli v súlade so zákonom.

Predmetom preskúmania je rozhodnutie, ktorým správny orgán uložil žalobcovi podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZoIP pokutu vo výške 4 000,- Eur, za porušenie § 21 ods. 8 ZoBOZP spočívajúce v tom, že žalobca v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával dodávateľským spôsobom pre objednávateľa Mesto Banská Bystrica bezpečnostnotechnickú službu (BTS) bez oprávnenia, lebo toto oprávnenie mu bolo odobraté.

Na základe odvolania žalobcu, žalovaný podľa § 59 ods. 2 správneho poriadku odvolanie zamietol a rozhodnutie správneho orgánu potvrdil.

Rozsah preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti Os.p. upravujúcej rozhodovanie o žalobách proti rozhodnutiam a postupom správnych orgánov ( a nasl. ) bol daný rozsahom žalobných námietok. Žalobca namietal nedostatočne zistený skutkový stav a nesprávne právne posúdenie veci, nepreskúmateľnosť rozhodnutí pre nedostatok dôvodov, žalovaný sa naviac nevysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu. Zdôraznil, že neporušil ZoBOZP lebo BTS nevykonával, len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb na to spôsobilých, čo korešponduje aj s článkom 6 ods. 4 zmluvy. Tretie osoby vykonávali BTS vo vlastnom mene, ale na účet žalobcu, preto aj osobou oprávnenou požadovať úhradu za zabezpečenie výkonu BTS bol žalobca. Ďalej žalobca namietal, že nebol povinný predkladať iné doklady než to vyplýva z , , ZoIP, t. j. bol povinný predkladať len také doklady ktoré boli potrebné na výkon IP. Opačný výklad bol neústavným zásahom do práv žalobcu.

Podľa § 19 ods. 1 písm. d) ZoIP inšpektorát práce je oprávnený uložiť pokutu fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ktorá vykonáva bez oprávnenia, osvedčenia, preukazu alebo bez povolenia činnosť, na ktorú oprávnenie, osvedčenie, preukaz alebo povolenie vydáva Národný inšpektorát práce, inšpektorát práce, fyzická osoba alebo právnická osoba podľa osobitného predpisu, až do výšky 33 000 eur.

Podľa § 12 ods. 1 písm. d) ZoIP inšpektor práce je pri výkone inšpekcie práce oprávnený požadovať predloženie dokumentácie, záznamov alebo iných dokladov potrebných na výkon inšpekcie práce a požadovať ich kópie.

Podľa § 16 ods. 2 písm. a) ZoIP zamestnávateľ je na požiadanie povinný poskytnúť inšpektorátu práce alebo inšpektorovi práce všetky podklady a informácie potrebné na výkon inšpekcie práce vrátane prvopisov dokladov a technických nosičov údajov

Podľa § 2 ods. 1 písm. a) bod 3 ZoIP inšpekcia práce je dozor nad dodržiavaním právnych predpisov a ostatných predpisov na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci vrátane predpisov upravujúcich faktory pracovného prostredia.

Podľa § 21 ods. 1 ZoBOZP preventívne a ochranné služby na účely tohto zákona sú odborné služby poskytované zamestnávateľovi, ktorý je povinný ich zabezpečiť pre všetkých zamestnancov, a ktoré súvisia s výberom, organizovaním a vykonávaním odborných úloh pri zaisťovaní bezpečnosti a ochrany zdravia pri práci, predovšetkým s prevenciou rizík vrátane psychosociálnych rizík a ochranou pred nimi.

Podľa § 21 ods. 2 ZoBOZP na vykonávanie preventívnych a ochranných služieb, ktorými sú bezpečnostnotechnická služba (§ 22) a pracovná zdravotná služba (§ 26), je zamestnávateľ povinný určiť dostatočný počet odborných zamestnancov, ktorí sú s ním v pracovnom pomere alebo v obdobnom pracovnom vzťahu. Zamestnávateľ nie je povinný zabezpečiť pracovnú zdravotnú službu pre zamestnancov, ktorí vykonávajú práce zaradené do prvej alebo druhej kategórie. Zamestnávateľ, ktorý vykonáva preventívne a ochranné služby vlastnými odbornými zamestnancami, musí byť primerane technicky a prístrojovo vybavený potrebnými pracovnými prostriedkami.

Podľa § 21 ods. 3 ZoBOZP ak zamestnávateľ so zreteľom na veľkosť organizácie, počet zamestnancov, pracovné podmienky, rozsah, charakter a rozloženie nebezpečenstiev a z nich vyplývajúcich rizík, nemá dostatok odborných zamestnancov, je povinný zmluvne dohodnúť vykonávanie preventívnych a ochranných služieb dodávateľským spôsobom s jednou fyzickou osobou alebo s viacerými fyzickými osobami, ktoré sú podnikateľmi, alebo s právnickými osobami a ktoré sú oprávnené na výkon preventívnej a ochrannej služby.

Podľa § 21 ods. 8 ZoBOZP bezpečnostnotechnickú službu alebo pracovnú zdravotnú službu môže dodávateľským spôsobom vykonávať len fyzická osoba, ktorá je podnikateľom, alebo právnická osoba, ak majú na výkon bezpečnostnotechnickej služby oprávnenie vydané Národným inšpektorátom práce a na výkon pracovnej zdravotnej služby oprávnenie vydané Úradom verejného zdravotníctva Slovenskej republiky (ďalej len "úrad verejného zdravotníctva"). Fyzická osoba, ktorá je podnikateľom a nie je zamestnávateľom, je oprávnená osobne vykonávať bezpečnostnotechnickú službu dodávateľským spôsobom bez tohto oprávnenia, ak je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že rozsah a spôsob akým sú zamestnávatelia povinní zabezpečovať preventívne a ochranné služby vymedzuje zákon o BOZP v § 21. Z tohto vyplýva, že zamestnávateľ je povinný zabezpečiť vykonávanie BTS prostredníctvom svojich zamestnancov alebo dodávateľským spôsobom.

V konaní nebolo sporné, že žalobca vykonával BTS dodávateľským spôsobom u „zamestnávateľa“ Mesto Banská Bystrica a že rozhodnutím č. AK/2006/00403-2007/00438nip/2011/02121 zo dňa 4.2.2011, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 24.3.2011, bolo až do dňa 29.4.2011 žalobcovi odobraté oprávnenie na vykonávanie BTS.

Inšpekciou práce však bolo zistené, že žalobca aj v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 (ďalej len rozhodné obdobie) vykonával BTS u objednávateľa Mesto Banská Bystrica, avšak žalobca tvrdil, že BTS nevykonával, len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb spôsobilých podľa ZoBOZP a práve posúdenie tejto otázky bolo základom preskúmavacieho konania podľa druhej hlavy piatej časti .

Z obsahu administratívneho spisu aj z odôvodnenia preskúmavaného rozhodnutia vyplýva, že žalobca vykonával v rozhodnom období BTS u objednávateľa Mesto Banská Bystrica prostredníctvom zamestnancov K. U. a Ing. F. B., PhD.

Krajský súd sa nestotožňuje s námietkami žalobcu, že BTS nevykonával len zabezpečoval prostredníctvom tretích osôb pretože tak, ako to už uviedol vyššie, BTS dodávateľským spôsobom môže vykonávať len fyzická osoba podnikateľ, ktorá nie je zamestnávateľom a ktorá vykonáva BTS osobne a je bezpečnostným technikom alebo autorizovaným bezpečnostným technikom.

Žalobca tvrdil, že BTS vykonávali fyzické osoby podnikatelia, ktorí sú zároveň jeho zamestnancami a ktorí vykonávali BTS aj napriek tomu, že nemali oprávnenie, lebo K. U. je autorizovaný bezpečnostný technik a Ing. F. B., PhD. je bezpečnostný technik. Zároveň poukázal na článok 6 ods. 4 zmluvy v zmysle

ktorej bol oprávnený zabezpečiť plnenie predmetu zmluvy (BTS) dočasne aj prostredníctvom tretích osôb.

Uvedené však z dokazovania vykonaného inšpektormi práce nevyplýva. V zápisnici o podaní informácii zo dňa 29.6.2011 K. U. nepotvrdil, že vykonával BTS pre Mesto Banská Bystrica vo svojom mene, na základe písomnej alebo ústnej dohody a existenciu takejto zmluvy alebo dohody nepotvrdil ani štatutárny zástupca Mesta Banská Bystrica. Zároveň správny orgán zistil, že K. U. je zamestnancom žalobcu na základe pracovnej zmluvy zo dňa 30.7.2010 a prácu ako autorizovaný bezpečnostný technik pre žalobcu vykonával vo všetkých pracovných dňoch v čase od 07:00 do 15:00 hodiny, teda aj v rozhodnom, za vykonávanú prácu mu žalobca vyplatil mzdu vo výške dohodnutej v pracovnej zmluve, čo mal správny orgán preukázané z evidencie dochádzky zamestnanca a mzdových listov. Aj z faktúr nachádzajúcich sa v administratívnom spise, ktoré správny orgán z dôvodu nespolupráce žalobcu (rovnako ako v prípade mzdových listov) zabezpečil z webovej stránky Mesta Banská Bystrica vyplýva, že boli vystavené žalobcovi, nie K. U. ani Ing. F. B., PhD. v obvyklej výške 850,- Eur za mesiac 3/11 a 858,- Eur za mesiac 4/2011 tak, ako to vyplýva z článku zmluvy 4.

Žalobca teda zmluvne dohodol výkon BTS s Mestom Banská Bystrica a jeho zamestnanec K. U. preukázateľne vykonával činnosti spojené s BTS v jeho mene, lebo vykonával činnosť ktorá vykazuje znaky závislej práce.

Pri objektívnej zodpovednosti za tento správny delikt (§ 19 ods. 1 písm. d) ZoIP v znení účinnom ku dňu dopustenia sa správneho deliktu) žalobca nielenže nepreukázal, že išlo o podnikateľskú činnosť menovaného, ktorá spočíva vo výkone zárobkovej činnosti vo vlastnom mene, na vlastnú zodpovednosť, za účelom dosiahnutia zisku ( ), ale nedôvodne namietal aj v tom smere, že správny orgán od žalobcu požadoval doklady na predloženie ktorých nebol oprávnený a teda že išlo o prekročenie oprávnení správneho orgánu a neústavný zásah do práv žalobcu, pretože z v spojení s ZoIP vyplýva oprávnenie správneho orgánu požadovať všetky doklady ktoré súviseli s predmetom kontroly. V súvislosti so zameraním kontroly inšpektorátu práce mal inšpektor práce oprávnenie od žalobcu požadovať predloženie dokladov, súvisiacich s výkonom BTS u odberateľov, požadovať predloženie faktúr vystavených odberateľom, ktoré sa týkajú činnosti BTS.

Na druhej strane tým, že žalobca so správnym orgánom nespolupracoval a nepredložil doklady, neuniesol dôkazné bremeno t. j. nepreukázal, že zamestnanci žalobcu K. U. a Ing. F. B., PhD. vykonávali BTS ako fyzické osoby podnikatelia v súlade s § 21 ods. 8 ZoBOZP.

Vo vzťahu k ďalším námietkam na ktoré žalobca poukazoval v žalobe, s ktorými sa žalovaný údajne nevysporiadal v preskúmavanom rozhodnutí a ktoré sa týkajú ďalších porušení zo strany žalobcu (citovaných v žalobe na strane 9 žaloby pod číslami 1. až 5.) krajský súd uvádza, že pri výkone inšpekcie práce bolo zistených celkom desať nedostatkov, z toho jeden nedostatok spočívajúci v porušení vyplývajúcich z predpisov o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci bol zistený opakovane, šesť nedostatkov spočívalo v porušení povinnosti vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a jeden nedostatok spočíval v porušení povinností vyplývajúcej zo zákona o inšpekcii práce. Prvostupňový správny orgán uložil žalobcovi pokutu len za bod 3 protokolu zo dňa 8.7.2011, t. j. len za porušenie § 21 ods. 8 ZoBOZP tak, ako to uviedol vo výroku rozhodnutia, t. j. za porušenie spočívajúce v tom, že žalobca v období od 24.3.2011 do 29.4.2011 vykonával dodávateľským spôsobom pre objednávateľa Mesto Banská Bystrica BTS bez oprávnenia. Upustil od uloženia pokuty za nedostatky spočívajúce v porušení povinností vyplývajúcich z pracovnoprávnych predpisov a zákona o inšpekcii práce, konkrétne uvedených v bodoch 4. až 10 protokolu.

Krajský súd sa nestotožňuje ani s námietkou, že rozhodnutie žalovaného je arbitrárne, lebo nereaguje na všetky odvolacie námietky žalobcu.

Naopak žalovaný relevantným spôsobom reagoval na všetky odvolacie námietky žalobcu, jasným a zrozumiteľným spôsobom rozhodnutie odôvodnil, jeho závery zodpovedajú zásadám logického myslenia a správneho uváženia, sú v súlade s hmotnoprávnymi predpismi.

Z uvedených dôvodov krajský súd žalobu ako nedôvodnú zamietol.

O náhrade trov konania rozhodol podľa . Žalobca nebol v konaní úspešný, žalovaný nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, preto súd účastníkom náhradu trov konania nepriznal.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho

doručenia, prostredníctvom Krajského súdu v Prešove na Najvyšší súd SR v

Bratislave, a to písomne v dvoch vyhotoveniach.

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( )

uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v

čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa

odvolateľ domáha.