Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4S-173-2012.pdf
PDF · 119.73 KB
Case nature
Area
Subarea
4S/173/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Soni Langovej a členov senátu JUDr. Judity Kokolevskej a JUDr. Miloty Tóthovej, v právnej veci žalobcu: euroAWK, spol. s r.o., IČO 35 808 683, so sídlom Brečtanová 2, 831 01 Bratislava, právne zastúpený: Mgr. Martin Bolf advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Arménska 8, 821 07 Bratislava, proti žalovanému: Okresný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Lamačská cesta 8, 845 14 Bratislava, v konaní o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A - 2012/1404 DLD zo dňa 16.4.2012, jednohlasne, takto
rozhodol:
Krajský súd v Bratislave žalobu z a m i e t a.
Účastníkom náhradu trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Dňa 3.7.2012 bola Krajskému súdu v Bratislave osobne podaná žaloba, doplnená dňa 2.10.2012 (v pôvodne podanej žalobe chýbali strany) na preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1404 DLD zo dňa 16.4.2012, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania - euroAWK, spol.s.r.o. zamietol a rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 4893/49789/2011/STA/Štu-K/219 zo dňa 7.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť účastníka konania na vydanie povolenia na zmenu v užívaní spočívajúcu v predĺžení povolenia č. sú-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008, potvrdil.
Žalobca v žalobe uviedol, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako stavebný úrad svojím rozhodnutím č. 2008/32017/21491- Št zo dňa 21.5.2008 vydala žalobcovi povolenie na umiestnenie 3 kusov reklamných zariadení typu Bilboard na oplotení areálu IUVENTY na Búdkovej ulici v Bratislave na dobu určitú do 31.12.2010. Podkladom na rozhodnutie bolo súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave č. BA/08/795/2/3012/Hor zo dňa 21.4.2008. Dňa 30.11.2010 žalobca požiadal stavebný úrad o predĺženie povolenia zo dňa 21.5.2008. Podkladom pre rozhodnutie stavebného úradu bolo aj súhlasné stanovisko Krajského dopravného inšpektorátu dňa 22.9.2010 s predĺžením platnosti umiestnenia 3 ks reklamných zariadení. Žalobca riadne a včas požiadal o záväzné stanovisko Krajský pamiatkový úrad v Bratislave dňa 30.11.2010, pričom Krajský pamiatkový úrad v Bratislave vo veci dlhodobo nekonal a vo veci rozhodol až v júli 2011. Rozhodnutím č. BA/11/829/4/4447 zo dňa 22.7.2011 doručenom žalobcovi dňa 3.8.2011 sa Krajský pamiatkový úrad stanoviskom vyjadril, že nesúhlasí s predĺžením umiestnenia 3 ks reklamných zariadení. Žalobca z toho titulu, že Krajský pamiatkový úrad vo veci dlhodobo nekonal, žiadal stavebný úrad o predĺženie lehoty na predloženie stanoviska. Žalobca po doručení záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Bratislave toto stanovisko doručil stavebnému úradu.
Krajský pamiatkový úrad v Bratislave svoje negatívne stanovisko odôvodnil zmenou zákonných pomerov spočívajúcich v prijatí Všeobecne záväzného nariadenia mestskej časti Bratislava - Staré mesto č. 11/2010 o umiestňovaní reklamných, propagačných a informačných zariadení na území Mestskej časti Bratislava Staré Mesto, ako aj skutočnosťou, že žalobca nepredložil súhlasné stanovisko schvaľujúceho orgánu - Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto k umiestneniu predmetných reklamných zariadení.
Žalobca vo svojich podaniach stavebnému úradu ako správnemu orgánu prvého stupňa viackrát oznámil svoj nesúhlas so záporným stanoviskom Krajského pamiatkového úradu a namietal jeho nezákonnosť. Za účelom preskúmania tohto stanoviska podal žalobca podnet na Pamiatkový úrad SR ako aj viaceré podnety na prokuratúru. Do vybavenia týchto podnetov žiadal o predĺženie lehoty, naposledy listom zo dňa 2.11.2011. Mestská časť Bratislava - Staré Mesto ako prvostupňový správny stavebný úrad na žiadosť žalobcu zo dňa 2.11.2011 nereagoval a dňa 7.12.2011 vydal rozhodnutie č. 4893/49789/2011/STA/ŠTU-K/219, ktorým zamietla žiadosť žalobcu na predĺženie povolenia s umiestnením 3 ks reklamných zariadení s odôvodnením, že žalobca nepredložil súhlasné stanovisko Krajského pamiatkového úradu v Bratislave. Voči tomuto rozhodnutiu podal žalobca odvolanie, v ktorom poukazuje na stanovisko Krajského pamiatkového úradu, ktoré vychádzalo zo Všeobecne záväzného nariadenia Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto 11/2010, pričom zákonnosť tohto VZN bola v čase vydania záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu napadnutá Prokuratúrou Bratislava I pre nesúlad so zákonom. Predmetné VZN 11/2010 bolo nakoniec rozsudkom Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 3S/196/2011 zo dňa 24.4.2011 zrušené pre nesúlad so zákonom. Žalobca je toho názoru, že Krajský pamiatkový úrad mal vychádzať zo zákona č. 49/2002 Z.z. o ochrane pamiatkového fondu a za týmto účelom zistiť skutkový stav v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie.
Obvodný úrad Bratislava, Odbor výstavby a bytovej politiky (predtým Krajský stavebný úrad v Bratislave) ako odvolací orgán rozhodnutím č. A-2012/1404 DLD zo dňa 16.4.2012 zamietol odvolanie žalobcu a rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu č. 4893/49789/2011/STA/Štu-K/219 zo dňa 7.12.2011 potvrdil. Z rozhodnutia žalovaného vyplýva, že jediným dôvodom na zamietnutie odvolania bola tá skutočnosť, že žiadosť o predĺženie povolenia bola prvostupňovému orgánu podaná v čase, v ktorom už nebolo možné vo veci rozhodnúť. Podľa žalobcu žiaden právny predpis neurčuje lehotu, do ktorej treba podať žiadosť o predĺženie povolenia stavebnému úradu a je presvedčený, že podanie žiadosti mesiac pred uplynutím doby platnosti pôvodného povolenia je dostatočná. K argumentácii žalovaného týkajúcej sa metodiky Ministerstva, žaloba uviedol, že ide o vnútrorezortnú smernicu, ktorá nie je všeobecne záväzným právnym predpisom a preto nemôže zakladať žiadne povinnosti žalobcu ako účastníka stavebného konania.
Žalobca v žalobe tvrdí, že bol ukrátený na svojich právach rozhodnutiami prvostupňového ako aj druhostupňového orgánu a žiadal, aby súd preskúmal zákonnosť týchto rozhodnutí a ich postup, najmä z toho dôvodu, že Krajský pamiatkový úrad vychádzal z VZN 11/2010, ktoré bolo rozsudkom krajského súdu zrušené a nevychádzal zo zákona č.49/2002 Z.z.. Ďalej Krajský pamiatkový úrad vo svojom zamietavom stanovisku neuviedol žiadny verejný záujem chránený zákonom o ochrane pamiatkového fondu, ktorý by bol zotrvaním predmetných reklamných zariadení na ich pôvodnom mieste dotknutý.
Odvolanie žalobcu voči prvostupňovému rozhodnutiu smerovalo proti obsahu záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu v Bratislave zo dňa 22.7.2011 a teda odvolací orgán bol v zmysle § 140b ods. 6 zákona č. 50/1976 Zb. stavebného zákona povinný vyžiadať si od dotknutého orgánu - Krajského pamiatkového úradu v Bratislave stanovisko k obsahu odvolania, odvolanie predložiť Pamiatkovému úradu SR a vyžiadať si od neho potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska. Túto povinnosť si žalovaný nesplnil.
Žalobca už v konaní pred prvostupňovým stavebným úradom namietal obsah záväzného stanoviska krajského pamiatkového úrad v Bratislave zo dňa 22.7.2011 a prvostupňový správny orgán si mal v zmysle § 140b ods. 5 stavebného zákona konanie prerušiť a vyžiadať si potvrdenie alebo zmenu záväzného stanoviska od orgánu, ktorý je nadriadeným orgánom Krajského pamiatkového úradu. Stavebný úrad si však túto povinnosť nesplnil. Skutočnosť, že stanovisko Pamiatkového úradu SR si
vyžiadal žalobca v snahe získať kladné vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu v Bratislave nemôže mať vplyv na povinnosť Mestskej časti Bratislava- Staré Mesto konanie prerušiť a vyžiadať si podľa § 140b ods. 5 zákona č. 50/1976 Zb. stanovisko Pamiatkového úradu SR.
Žalobca je presvedčený, že žalovaný nepreskúmal všetky skutočnosti uvedené žalobcom v jeho odvolaní a v odvolacom konaní rozhodol v rozpore s ustanoveniam stavebného zákona tým, že nepostupoval v súlade so stavebným zákonom. Na základe vyššie uvedených skutočností sa preto domáhal, aby Krajský súd v Bratislave rozhodnutie žalovaného zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Zároveň sa domáhal aj náhrady trov konania.
Žalovaný vo svojom vyjadrení doručenom Krajskému súdu v Bratislave dňa 24.10.2012 uviedol, že napadnuté rozhodnutie vychádza z dostatočne zisteného skutkového stavu veci a predmet konania bol správne posúdený v konaní, ktoré predchádzalo jeho vydaniu a taktiež boli zabezpečené procesné práva a povinnosti účastníkov. Reklamné zariadenia, ktoré sú predmetom tohto konania boli povolené rozhodnutím Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto č. Sú-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008 na dobu dočasnú do 31.12.2010. Dňa 30.11.2010 požiadal žalobca o predĺženie platnosti uvedeného povolenia. Stavebný úrad dňa 6.12.2010 vyzval žalobcu na zaplatenie príslušného správneho poplatku a na doplnenie žiadosti o vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Bratislava. Stavebný úrad na žiadosť žalobcu niekoľkokrát lehotu predĺžil za účelom doloženia požadovaného dokladu s tým, že v spise sa nachádza nesúhlasné stanovisko krajského pamiatkového úradu Bratislava zo dňa 22.7.2011, ktoré bolo odôvodnené prijatým VZN mestskej časti č. 11/2010. Reklamné zariadenia boli povolené dočasne do 31.12.2010. Ak bolo reklamné zariadenie zriadené na dobu dočasnú, stavebník môže požiadať stavebný úrad podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona o predĺženie platnosti pôvodného dočasného povolenia. Základnou podmienkou na vybavenie podania žiadosti pred uplynutím povolenej doby dočasnosti, s tým, že o tejto žiadosti bude v rámci tejto doby aj právoplatne rozhodnuté. Žiadosť žalobcu bola podaná dňa 30.11.2010 a nemala podstatné náležitosti. Na základe metodického usmernenia ministerstva, uplynutím doby dočasnosti sa stavba stáva nepovolenou a je potrebné následne postupovať podľa ustanovenia § 88 ods. 1 písm. d) stavebného zákona. Na stavebníkovi spočíva dôkazné bremeno týkajúce sa preukázania požadovaných dokladov, najmä že stavba nie je v rozpore s verejnými záujmami.
V čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebolo možné o žiadosti stavebníka kladne rozhodnúť, nakoľko by nebola zachovaná požadovaná kontinuita právneho stavu. V čase vydania napadnutých rozhodnutí existoval právny dôvod na zamietnutie žiadosti o predĺženie platnosti pôvodného povolenia, pričom obsah záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava už nemal na vydanie predmetného rozhodnutia vecný vplyv.
Na základe vyššie uvedených skutočností sa žalovaný domáhal, aby Krajský súd v Bratislave žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Krajský súd v Bratislave ako súd vecne a miestne príslušný na konanie vo veci preskúmal napadnuté rozhodnutie v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe podanej v lehote podľa § 250b ods. 1 a 250j ods. 1 O.s.p. ako aj konanie, ktoré mu predchádzalo a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutie žalovaného ako aj postup tohto správneho orgánu a rozhodol, že žalobu je potrebné v zmysle § 250j ods. 1 O.s.p. zamietnuť.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia súd skúma, či žalobou napadnuté rozhodnutie je v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, najmä s hmotnými a procesnými administratívnymi predpismi.
Súd v intenciách § 244 ods. 1 O.s.p. musí preskúmavať aj zákonnosť postupu správneho orgánu. Postupom správneho orgánu sa vo všeobecnosti rozumie aktívna činnosť správneho orgánu podľa procesných a hmotnoprávnych noriem, ktorou realizuje právomoc stanovenú zákonmi.
Podľa § 250i ods. 1 veta prvá O.s.p. pri preskúmavaní zákonnosti rozhodnutia je pre súd rozhodujúci skutkový stav, ktorý tu bol v čase vydania napadnutého rozhodnutia.
Úlohou súdu pri preskúmaní zákonnosti postupu a rozhodnutia správneho orgánu podľa piatej časti druhej hlavy O.s.p. je v rozsahu dôvodov uvedených v žalobe posudzovať, či správny orgán vecne príslušný na konanie si zadovážil dostatok skutkových podkladov pre vydanie rozhodnutia, či zistil vo veci skutočný stav, či konal v súčinnosti s účastníkmi konania, či rozhodnutie bolo vydané v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi a či obsahovalo zákonom predpísané náležitosti, teda či rozhodnutie správneho orgánu bolo vydané v súlade s hmotnoprávnymi ako aj procesnoprávnymi predpismi. Zákonnosť rozhodnutia správneho orgánu je podmienená zákonnosťou postupu správneho orgánu predchádzajúcemu vydaniu napadnutého rozhodnutia. V rámci správneho prieskumu súd skúma aj procesné pochybenia správneho orgánu namietané v žalobe, či uvedené procesné pochybenie správneho orgánu je takou vadou konania pred správnym orgánom, ktorá mohla mať vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia (§ 250i ods. 3 O.s.p.). V predmetnej veci súd posudzoval zákonnosť rozhodnutia žalovaného č. A-2012/1404 DLD zo dňa 16.4.2012, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania - euroAWK, spol.s.r.o. zamietol a rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 4893/49789/2011/STA/Štu-K/219 zo dňa 7.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť účastníka konania na vydanie povolenia na zmenu v užívaní spočívajúcu v predĺžení povolenia č. sú-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008, potvrdil.
Z administratívneho spisu súd zistil, že rozhodnutím č. sú-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008 Mestská časť Bratislava - Staré Mesto povolila žalobcovi umiestnenie 3 ks neosvetlených reklamných zariadení na pozemku parc.č. XXXX/X v k.ú. P. L.. Povolenie bolo vydané na dobu určitú do 31.12.2010. Zároveň úrad určil žalobcovi podmienky, medzi ktorými bola ako 8. Podmienka povinnosť žalobcu po uplynutí času predmetné zariadenia odstrániť alebo požiadať Mestskú časť Bratislava - Staré Mesto o predĺženie doby užívania min. 30 dní pred uplynutím lehoty povolenia.
Dňa 30.11.2010 Miestnemu úradu - Staré Mesto bola doručená žiadosť o predĺženie povolenia reklamného zariadenia.
Výzvou zo dňa 6.12.2010 doručenou žalobcovi dňa 13.12.2010 úrad vyzval žalobcu na zaplatenie súdneho poplatku vo veci žiadosti o predĺženie povolenia na umiestnenie 3ks neosvetlených reklamných zariadení, ďalej v lehote 30 dní od doručenia tejto výzvy doplniť žiadosť o vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu a zároveň konanie úrad prerušil na dobu 30 dní od doručenia tejto výzvy za účelom doplnenia podania.
Úradu bola žalobcom doručená dňa 14.1.2011 žiadosť o predĺženie lehoty, nakoľko Krajský pamiatkový úrad v Bratislave si od žalobcu vyžiadal stanovisko Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto. Z výzvy Krajského pamiatkového úradu je zrejmé, že žiadosť žalobcu bola podaná dňa 1.12.2010. Lehota bola úradom predĺžená o ďalších 30 dní od doručenia oznámenia.
Dňa 9.3.2011 bola úradu doručená opätovná žiadosť na predĺženie lehoty , ktorej úrad opätovne vyhovel a lehotu predĺžil o 30 dní od doručenia oznámenia. Žalobca ako dôvod uviedol nevydanie stanoviska Krajského pamiatkového úradu.
Dňa 29.4.2011 žalobca opätovne zaslal žiadosť na predĺženie lehoty, nakoľko Krajský pamiatkový úrad vo veci nekonal a to aj napriek tomu, že žiadosť bola podaná v roku 2010 a stanovisko Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto si Krajský pamiatkový úrad vyžiadal nad rámec zákona, s tým, že toto bolo
žalobcom zaslané dňa 28.2.2011. Úrad lehotu opätovne predĺžil o ďalších 30 dní od doručenia tohto oznámenia.
Žiadosť o predĺženie termínu na doručenie vyžiadaných materiálov bola úradu doručená aj dňa 8.6.2011, 13.7.2011, 18.8.2011, 22.9.2011 a 2.11.2011. Žalobca k svojim žiadostiam priložil aj výzvy adresované Krajskému pamiatkovému úradu. Z výzvy zo dňa 12.5.2011 doručenej Krajskému pamiatkovému úradu dňa 7.6.2011 je zrejmé, že žalobca sa domáhal vydania stanoviska. Vo výzve uviedol, že stanovisko Mestskej časti bolo pamiatkovému úradu doručené dňa 28.2.2011.
Krajský pamiatkový úrad vydal rozhodnutie č. BA/11/829/4/4447/Hor zo dňa 22.7.2011, ktorým nesúhlasil s umiestnením 3 ks reklamných zariadení typu bilboard na oplotení parcely č. XXXX/X. Rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca v zmysel VZN mestskej časti č. 11/2010 nepredložil súhlasné stanovisko schvaľujúceho orgánu mestskej časti Bratislava - Staré Mesto k umiestneniu uvedených reklamných zariadení.
Žalobca listom zo dňa 17.8.2011 sa prostredníctvom Pamiatkového úradu SR domáhal preskúmania správnosti postupu Krajského pamiatkového úradu Bratislava vo veci vydania záväzného stanoviska k predĺženiu platnosti povolenia. Pamiatkový úrad SR vydal dňa 3.10.2011 správu tykajúcu sa predmetnej veci a dospel k záveru, že postup Krajského pamiatkového úradu bol v súlade so zákonom a uviedol, že stav a rozsah umiestňovania reklamných zariadení na území mesta Bratislava je z dlhodobého hľadiska neudržateľný, narušujúci životné prostredie, pamiatkové hodnoty chráneného pamiatkového územia a v neposlednom rade kvalitu života a prezentáciu pamiatkovo chráneného mestského obrazu, uličného interiéru a parteru.
Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. 4893/49789/2011/STA/Štu-K/219 zo dňa 7.12.2011 zamietla návrh žalobcu na vydanie povolenia na zmenu v užívaní, predĺženie užívania 3ks neosvetlených reklamných zariadení typu bilboard pred oplotením areálu IUVENTY, ktorých umiestnenie a užívanie bolo povolené rozhodnutím č. SÚ-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008, právoplatné dňa 18.6.2008 na dobu určitú do 31.12.2010. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že stanovisko Krajského pamiatkového úradu Bratislava je nesúhlasné a Pamiatkový úrad SR, ktorý preskúmal postup Krajského pamiatkového úradu v Bratislave zistil, že v jeho postupe nedošlo k pochybeniam, ktoré by odôvodňovali jeho zmenu, z čoho vyplýva, že toto stanovisko je platným podkladom pre konanie v uvedenej veci.
Žalobca proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie.
Krajský stavebný úrad v Bratislave, dnešný Okresný úrad Bratislava, odbor výstavby a bytovej politiky odvolanie žalobcu zamietol a napadnuté rozhodnutie potvrdil. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na ustanovenia § 66, § 71 ods. 1 písm. c), § 73, § 85 ods. 1, § 88 ods. 1 a § 88a ods. 1 stavebného zákona, zhrnul skutkový stav a poukázal na to, že dôkazné bremeno spočíva na stavebníkovi, nakoľko on je subjektom, ktorý porušil zákon. V čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebolo možné o žiadosti odvolateľa kladne rozhodnúť, nakoľko by nebola zachovaná kontinuita právneho stavu. Ďalej uviedol, že v čase vydania napadnutého rozhodnutia ako aj v čase vydania druhostupňového rozhodnutia , existoval právny dôvod na zamietnutie žiadosti o predĺženie platnosti pôvodného povolenia na umiestnenie a užívanie reklamných zariadení.
V správnom súdnictve prejednávajú súdy na základe žalôb prípady, v ktorých fyzická alebo právnická osoba tvrdí, že bola na svojich právach ukrátená rozhodnutím a postupom správneho orgánu, a žiada, aby súd preskúmal zákonnosť tohto rozhodnutia a postupu (§ 247 ods.1 O.s.p.).
Úlohou súdu v správnom súdnictve nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov (a to ani vo veciach podľa § 250i ods. 2 O.s.p.), ale preskúmavať zákonnosť rozhodnutí správnych orgánov, teda či kompetentné orgány pri riešení konkrétnych otázok (vymedzených žalobou) rešpektovali príslušné hmotnoprávne a procesné predpisy.
Podľa § 71 ods. 1 písm. c) zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (ďalej len stavebný zákon) , povolenie stavebného úradu vyžadujú, pokiaľ na to nie sú príslušné podľa osobitných predpisov iné orgány, informačné, reklamné a propagačné zariadenia, pokiaľ sa umiestňujú na miestach viditeľných z verejných priestorov a pokiaľ sú spojené so stavbou alebo pozemkom.
Podľa § 73 stavebného zákona, na konanie o povolení terénnych úprav, ťažobných a im podobných alebo s nimi súvisiacich prác, informačných, reklamných a propagačných zariadení sa vzťahujú primerane ustanovenia oddielu 4.
Podľa § 66 ods. 1 stavebného zákona, v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne ich predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.
Podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona, stavbu možno užívať len na účel určený v kolaudačnom rozhodnutí, prípadne v stavebnom povolení. Zmeny účelu užívania stavby, ktoré spočívajú v zmene spôsobu užívania stavby, jej prevádzkového zariadenia, v zmene spôsobu a v podstatnom rozšírení výroby alebo činností, ktoré by mohli ohroziť život a zdravie ľudí alebo životné prostredie, vyžadujú rozhodnutie stavebného úradu o zmene v užívaní stavby; na konanie o zmene v užívaní stavby sa vzťahujú primerane ustanovenia § 76 až 84 <..
Podľa § 88 ods. 1 stavebného zákona, stavebný úrad nariadi vlastníkovi stavby odstránenie
a) závadnej stavby ohrozujúcej život alebo zdravie osôb, pokiaľ ju nemožno hospodárne opraviť,
b) stavby postavenej bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním alebo bez písomného oznámenia stavebného úradu podľa § 57 ods. 2 <. pri stavbách, ktoré treba ohlásiť; odstránenie stavby sa nenariadi iba v prípadoch, keď dodatočné povolenie stavby nie je v rozpore s verejným záujmom,
c) stavby, na ktorú bolo zrušené stavebné povolenie ( § 102 ods. 3) <.
d) dočasnej stavby, pri ktorej uplynul určený čas jej trvania alebo pominul účel, na ktorý bola zriadená.
Podľa § 88a ods. 1 stavebného zákona, ak stavebný úrad zistí, že stavba bola postavená bez stavebného povolenia alebo v rozpore s ním, začne z vlastného podnetu konanie a vyzve vlastníka stavby, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými týmto zákonom, najmä s cieľmi a zámermi územného plánovania, a osobitnými predpismi. Ak bola stavba začatá bez právoplatného stavebného povolenia, ktoré už bolo vydané, stavebný úrad posúdi súlad stavby s verejnými záujmami na základe záväzných stanovísk podľa § 140b <. a podkladov predložených v stavebnom konaní.
Podľa ustanovenia § 140b ods. 1 stavebného zákona, je na účely konaní podľa stavebného zákona záväzným stanoviskom stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.
V predmetnej veci krajský súd preskúmal rozhodnutie žalovaného č. -2012/1404 DLD zo dňa 16.4.2012, ktorým žalovaný odvolanie účastníka konania - euroAWK, spol.s.r.o. zamietol a rozhodnutie príslušného stavebného úradu, Mestskej časti Bratislava - Staré Mesto, č. 4893/49789/2011/STA/Štu-K/219 zo dňa
7.12.2011, ktorým prvostupňový správny orgán zamietol žiadosť účastníka konania na vydanie povolenia na zmenu v užívaní spočívajúcu v predĺžení povolenia č. sú-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008, potvrdil.
Súd zistil, že Mestská časť Bratislava - Staré Mesto rozhodnutím č. SÚ-2008/32017/21491-Št zo dňa 21.5.2008 povolila reklamné zariadenie pre žalobcu na dobu určitú, resp. do dňa 31.12.2010. Žalobca požiadal o predĺženie platnosti tohto povolenia a stavebný úrad vyzval žalobcu, aby zaplatil správny poplatok a v lehote 30 dní doložil k svojej žiadosti o predĺženie platnosti povolenia vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Bratislava.
Prvostupňový správny orgán v predmetnej veci niekoľkokrát povolil predĺženie lehoty na doloženie stanoviska Krajského pamiatkového úradu, nakoľko zo spisu je zrejmé, že Krajský pamiatkový úrad bol vo veci dlhodobo nečinný. Krajský pamiatkový úrad nakoniec vydal rozhodnutie č. BA/11/829/4/4447/Hor zo dňa 22.7.2011, ktorým nesúhlasil s umiestnením 3 ks reklamných zariadení typu bilboard na oplotení parcely č. XXXX/X, čo svojím listom č. PÚ-11/1271-2/7348/Hab zo dňa 3.10.2011 potvrdil aj Pamiatkový úrad SR. Súd poukazuje na to, že rozhodnutie Krajského pamiatkového úradu Bratislava je v zmysle § 140b ods. 1 stavebného zákona záväzným stanoviskom, ktoré tvorilo podklad pre vydanie rozhodnutia prvostupňového správneho orgánu č. 4893/49789/2011/Śtu-K/219 zo dňa 7.12.2011 o zamietnutí žiadosti žalobcu týkajúcej sa predĺženia povolenia č. sú-2008/32017/21491-št zo dňa 21.5.2008 o umiestnení bilboardov.
Reklamné zariadenia boli povolené ako dočasné do 31.12.2010 a stavebník podľa § 85 ods. 1 stavebného zákona môže požiadať o predĺženie platnosti pôvodného dočasného povolenia, avšak za predpokladu, že svoju žiadosť podá ešte pred uplynutím povolenej doby dočasnosti s tým, že o tejto žiadosti bude v rámci tejto doby aj právoplatne rozhodnuté. Samotné podanie žiadosti v rámci plynutia lehoty platnosti pôvodného povolenia nepostačuje. O tejto žiadosti je potrebné rozhodnúť tak, aby bola zachovaná kontinuita právneho stavu. V predmetnej veci tento stav nenastal, nakoľko žiadosť bola podaná dňa 30.11.2010 a navyše nemala požadované náležitosti.
V zmysle ustanovenia § 66 stavebného zákona, stavebný úrad v stavebnom povolení určí záväzné podmienky užívania a uskutočnenia stavby. Uplynutím dočasnej doby, na ktorú bolo reklamné zariadenie povolené, sa bilboard stáva nepovoleným z hľadiska stavebných predpisov. Správny orgán musí následne skúmať, či v zmysle § 88a stavebného zákona sú splnené podmienky na dodatočné povolenie za podmienky, že vlastník reklamného zariadenia požiada o jeho dodatočné povolenie osobitnou žiadosťou.
V zmysle § 88a stavebného zákona stavebný úrad je povinný vyzvať stavebníka reklamného zariadenia, aby v určenej lehote predložil doklady o tom, že dodatočné povolenie reklamného zariadenia nie je v rozpore s verejnými záujmami chránenými stavebným zákonom a osobitnými predpismi. Dôkazné bremeno spočíva na stavebníkovi, ktorý prostredníctvom stanoviska dotknutého úradu - Krajského pamiatkového úrad Bratislava, mal preukázať stavebnému úradu, že stavba je v súlade s verejnými záujmami, čo sa však nestalo.
Podľa názoru súdu, v čase vydania napadnutého rozhodnutia už nebolo možné o žiadosti žalobcu kladne rozhodnúť, nakoľko by sa nezachovala kontinuita právneho stavu. Bolo povinnosťou žalobcu ako stavebníka v rámci žiadosti o predĺženie povolenia na umiestnenie reklamných zariadení preukázať, že dodatočné povolenie nie je v rozpore s verejným záujmom. Stanovisko príslušného odborného orgánu malo byť teda súčasťou jeho žiadosti podanej dňa 30.11.2010. Keďže jeho žiadosť nebola podaná kvalifikovaným spôsobom, nemožno jej podanie považovať za podané včas. Predlžovanie lehoty na doloženie záväzného stanoviska sa napokon javí ako zbytočné, nakoľko už od 1.1.2011 mal stavebný úrad právny dôvod na zamietnutie žiadosti z titulu uplynutia platnosti pôvodného povolenia.
K námietke žalobcu, že stanovisko Krajského pamiatkového úrady vychádzalo VZN č. 11/2010, ktoré bolo rozsudkom sp.zn. 3S/196/2011 zo dňa 24.4.2012 zrušené pre jeho nesúlad, súd uvádza, že v čase vydania záväzného stanoviska Krajského pamiatkového úradu Bratislava, toto VZN bolo v platnosti a preto dotknutý orgán vychádzal z platného právneho stavu.
Krajský súd v Bratislave po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia dospel k záveru, že žalovaný v dostatočnej miere zistil skutkový stav veci a preto žalobu podľa § 250j ods. 1 O.s.p. zamietol. Rozhodnutie žalovaného má všetky náležitosti ustanovené v § 47 správneho poriadku, nevykazuje formálne ani obsahové nedostatky, je riadne odôvodnené a vychádza zo skutkového stavu zisteného podľa ustanovení Správneho poriadku.
O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 250k ods. 1 <. O.s.p. Žalobcovi, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu trov konania nepriznal.
Toto rozhodnutie senát Krajského súdu v Bratislave prijal pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. v znení zákona č. 33/2011).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho
doručenia na Krajský súd v Bratislave, písomne, dvojmo.
Z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované (§ 42 ods. 3 O.s.p).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).