Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_15P-32-2014.pdf
PDF · 93.06 KB
Case nature
Area
Subarea
15P/32/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Evinovou vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: V. U., G.. XX.XX.XXXX a R. U., nar. XX.XX.XXXX, obe zast. kolíznym opatrovníkom: Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Dunajskej Strede, deti rodičov: matka - N. U., P.. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. Z. XXXX/XX, Dunajská Streda a otec - Z. U., G.. XX.XX.XXXX, t.č. Ú. L., o návrhu matky na úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom takto
rozhodol:
Maloletá R., nar. XX.XX.XXXX a maloletý V., nar. XX.XX.XXXX s a z v e r u j ú do osobnej starostlivosti matke, ktorá bude obe maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok v bežných veciach, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý platiť výživné na maloletú R., nar. XX.XX.XXXX mesačne v sume vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Otec maloletých detí je p o v i n n ý platiť výživné na maloletého V., nar. 22.08.1996 mesačne v sume vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku.
Súd styk otca s maloletými deťmi ponecháva n e u p r a v e n ý.
Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletých detí podala dňa 26.03.2014 na tunajší súd návrh na úpravu práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom. Uviedla, že s otcom maloletých detí sú manželia, avšak nežijú momentálne spolu, nakoľko otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody. O deti sa teda stará výlučne sama. Ďalej uviedla, že je nezamestnaná, poberá len sociálne dávky a prídavky na deti spolu v sume 184,- eur. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti. Starší syn má 17 rokov, navštevuje strednú školu v I., býva na internáte. Má na neho výdavky titulom cestovného: 20,- eur mesačne, internát 55,- eur mesačne, vreckové 20,- eur týždenne, oblečenie priemerne 20,- eur mesačne, za stravu mu platí 20,- eur mesačne. Maloletá dcéra chodí do 4. triedy základnej školy, má ňu výdavky: 20,- eur mesačne za stravné, 20,- eur týždenne vreckové a priemerne 20,- eur mesačne na oblečenie. Uviedla, že s deťmi žije u svojej matky v jednoizbovom byte. Otec podľa možností platí mesačne na deti sumou 12,- eur. Žiadala deti zveriť do svojej osobnej starostlivosti a otca zaviazať k plateniu zákonom stanoveného minimálneho výživného s prihliadnutím na to, že je vo výkone trestu odňatia slobody. Styk detí s otcom nežiadala upraviť, nakoľko v tomto smere sa s otcom detí dokážu dohodnúť, komunikujú spolu, pravidelne ho navštevujú.
Otec maloletých sa k návrhu písomne vyjadril a uviedol, že s ním v celom rozsahu súhlasí a žiada, aby súd návrhu jeho manželky vyhovel. Súčasne písomne prehlásil, že nežiada byť prítomný na pojednávaní a že súhlasí s tým, aby súd pojednával a rozhodol vo veci v jeho neprítomnosti.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom matky, kolízneho opatrovníka, oboznámením sa s obsahom spisového materiálu, najmä s listinnými dôkazmi, pojednávanie vykonal za súhlasu otca v jeho neprítomnosti a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Zo sobášneho listu predloženého matkou maloletých detí vyplýva, že otec a matka maloletých detí sú manželia, manželstvo uzavreli dňa 23.03.1996. Z ich manželstva pochádzajú dve maloleté deti
- maloletý V., ktorý má t.č. 17 rokov a maloletá R., ktorá má t.č. 9 rokov. Ku dňu vyhlásenia tohto rozsudku ich manželstvo stále trvá. Žili v spoločnej domácnosti, no otec maloletých detí je vo výkone trestu odňatia slobody, z tohto dôvodu žijú oddelene, nevedú spoločnú domácnosť, nezabezpečujú ani spoločne výchovu a výživu maloletých detí. Otec je vo výkone trestu, pričom podľa lustrácie má nariadené tresty do roku 2020. Ohľadne úpravy práv a povinností rodičov k ich maloletým deťom súdy doposiaľ nerozhodovali.
Na pojednávaní v rámci výsluchu ako účastníčka konania matka maloletých uviedla, že na návrhu trvá, od roku 2012 s otcom maloletých detí, ktorý je jej manželom, spolu nežijú v spoločnej domácnosti, nakoľko je vo väzení. Ona žije s oboma deťmi v byte u svojej matky. Deti tam majú všetko potrebné, osobne sa riadne o ich výchovu a výživu stará. Preto navrhla, aby súd obe maloleté deti zveril do jej osobnej starostlivosti. Pokiaľ sa týka výživného navrhla, aby súd zaviazal otca k plateniu výživného na obe maloleté deti v zákonom stanovenej minimálnej výške počnúc od právoplatnosti rozsudku. Poukázala na výdavky, ktoré s nimi má tak, ako ich rozpísala a špecifikovala v návrhu. Predložila doklady preukazujúce, že mesačne poberá sociálne dávky a prídavky na deti spolu v sume 184,- eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Iný príjem nemá, nevlastní žiaden majetok. Stretávanie sa otca s maloletými deťmi navrhla ponechať bez obmedzenia, t.j. neupravené.
Kolízna opatrovníčka navrhla maloleté deti zveriť do osobnej starostlivosti matke, pričom poukázala na správu o prešetrení pomerov v bydlisku matky, z ktorej vyplýva, že matka sa o obe deti riadne stará a že bytové pomery sú vyhovujúce. Výživné navrhla určiť tak, aby to zodpovedalo zárobkovým možnostiam a schopnostiam rodičov a odôvodneným potrebám maloletých detí, styk otca s deťmi navrhla ponechať neupravený.
Zo správy z ÚVTOS Leopoldov vyplýva, že otec maloletých je pracovne zaradený, s čistou mzdou, ktorá mu dovoľuje platiť zákonom stanovené minimálne výživné.
Podľa ust. § 36 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „Zákon o rodine“) rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí, ktorému z rodičov zverí maloleté dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenia § 24, 25 a 26 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 24 ods. 1 Zákona o rodine v rozhodnutí, ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov maloletého dieťaťa, súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, najmä určí, komu maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok. Súčasne určí, ako má rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, prispievať na jeho výživu, alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného.
Podľa ust. § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Podľa ust. § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa ust. § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa ust. § 62 ods. 3 zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa ust. § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa ust. § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa ust. § 65 ods. 1 Zákona o rodine ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Podľa ust. § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Vykonaným dokazovaním mal súd jednoznačne za preukázané, že rodičia maloletých detí spolu nežijú. Z tohto zistenia potom vyplýva záver, že je potrebné práva a povinnosti rodičov k ich maloletým deťom upraviť rozhodnutím súdu.
Z vyjadrenia matky, ako aj zo správy kolízneho opatrovníka vyplýva, že osobnú starostlivosť o obe maloleté deti zabezpečuje ich matka. Zo šetrenia výchovného prostredia kolíznym opatrovníkom vyplýva, že matka sa o obe deti riadne stará, má vytvorené všetky podmienky na ich výchovu a všestranný rozvoj. So zverením oboch detí do osobnej starostlivosti matke, ako aj s výškou výživného a neobmedzeným stykom s deťmi súhlasil v písomnom vyjadrení aj otec maloletých detí. Vzhľadom na uvedené skutočnosti a s poukazom na vyššie citované zákonné ustanovenia súd obe maloleté deti zveril do osobnej starostlivosti ich matke, ktorá starostlivosť o nich osobne vykonávala i doteraz, preto nebol dôvod na iné rozhodnutie súdu o výchovnom prostredí.
Súd pri rozhodovaní o výživnom musí nielen celistvo zhodnotiť pomery účastníkov a prihliadať na odôvodnené potreby oprávneného (teda maloletých detí), ale aj zhodnotiť schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (v tomto prípade otca maloletých detí). V preskúmavanej veci súd teda vo svetle zhora popísaných záverov a v intenciách citovaných zákonných ustanovení preskúmal pomery na strane všetkých účastníkov konania, odôvodnené potreby oprávnených (oboch maloletých detí), ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného (t.j. otca maloletých detí).
Pokiaľ sa týka výšky výživného na maloleté deti, toto matka žiadala určiť na obe deti v zákonom stanovenej minimálnej výške. Z písomného oznámenia ústavu na výkon trestu vyplýva, že otec detí je pracovne zaradený s čistou mzdou, ktorá síce kolíše, avšak umožňuje mu platiť aspoň zákonom stanovené minimálne výživné na obe maloleté deti. Súd považoval výdavky vyšpecifikované matkou vzhľadom na vek a odôvodnené potreby detí za opodstatnené.
Vykonaným dokazovaním teda súd dospel k záveru, že t.č. je v možnostiach a schopnostiach otca maloletých detí platiť aspoň zákonom stanovené minimálne výživné. Treba mať tiež na zreteli, že matka svoju vyživovaciu povinnosť k deťom čiastočne vyvažuje i svojou osobnou starostlivosťou o maloletých a tiež skutočnosť, že výživa maloletých je sčasti krytá i prídavkami na dieťa, preto je súd toho názoru, že súdom určené výživné, tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku, v plnom rozsahu zohľadňuje všetky právne významné kritériá pre posúdenie dôvodnosti návrhu matky.
Keďže o styku otca s maloletými deťmi sú rodičia schopní sa navzájom dohodnúť, súd otázku styku otca s maloletými deťmi neupravoval a tento ponechal bez obmedzenia.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku n i e j e možné podať odvolanie zo strany matky maloletých detí a kolízneho opatrovníka, nakoľko títo účastníci konania sa tohto svojho práva v súlade s ust. § 207 ods. 1 O.s.p. pred súdom účinne vzdali.
Proti tomuto rozsudku j e prípustné odvolanie zo strany otca maloletých detí a to do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave (§ 204 ods. 1 O.s.p.).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu (§ 251 ods. 1 O.s.p.). Ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci (§ 251 ods. 2 O.s.p.).