Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/9/2023

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jaroslava Galla a členov senátu JUDr. Jaroslava Mikulaja a JUDr. Klaudie Koskovej, v právnej veci starostlivosti o maloletého: G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Z. ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov matky: U. L., rod L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom T. XXX/XX, XXX XX W. a otca: G. L., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom U.. R. S. XX, X. U. XXX XXX T., G., t. č. bývajúceho na adrese: K. XX O. X., XXXX K., G., právne zastúpeného advokátom JUDr. Slavomírom Firmentom, IČO: 42 076 986, so sídlom advokátskej kancelárie ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, o odvolaní proti rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. -855, zo dňa 10. 11. 2022, takto

rozhodol:

I. Rozsudok okresného súdu p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Odvolaním napadnutým rozsudkom okresný súd ako súd prvej inštancie o návrhu otca na zníženie výživného pre maloleté dieťa, takto rozhodol: „I. Otec G. L., nar. XX.XX.XXXX je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletého G. L., nar. XX.XX.XXXX zníženým výživným v sume 260,- Eur mesačne počnúc dňom 19.07.2020 vždy do 15.-teho dňa v mesiaci vopred k rukám matky U. L., nar. XX.XX.XXXX. II. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na zníženie výživného z a m i e t a. III. Týmto d o c h á d z a k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen Sp.zn. -132 zo dňa 13.06.2018 v časti určenia výživného na maloleté dieťa. IV. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania. V. Trovy spojené s tým, že otec koná v materinskom jazyku alebo v jazyku, ktorému rozumie z n á š a štát. VI. Štát n e m á voči účastníkom konania nárok na náhradu trov konania.“

2. Právne svoje rozhodnutie odôvodnil s poukazom na ustanovenia zákona o rodine ( o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov) upravujúce vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom a poukazom na ustanovenia nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 Z 18.12.2008 o právomoci, rozhodnom práve uznávania a výkone rozhodnutí a o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, ako aj na ustanovenia rozhodnutia Rady EÚ z 30.11.2009 o uzavretí Haagskeho protokolu z 23.11.2007 o rozhodnom práve pre vyživovaciu povinnosť Európskym spoločenstvom (2009/941/ES). Naposledy o výživnom pre maloleté dieťa bolo rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. z -132 zo dňa 13.06.2018, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 02.08.2018 a ktorým maloleté dieťa bolo zverené do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu výživným vo výške 350,- Eur mesačne, počnúc dňom 01.02.2018 so

splatnosťou vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet matky. Pri znížení výživného prihliadol na odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti a majetkové pomery oboch rodičov. O trovách konania účastníkov rozhodol podľa ( , ďalej len „CMP“) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. O trovách štátu v súvislosti s konaním otca v materinskom jazyku rozhodol podľa ( , ďalej len „CSP“), pričom v konaní vznikli trovy prekladu zo slovenského jazyka do G. jazyka a z B.azyka do slovenského jazyka, a tak tieto trovy konania znáša štát.

3. Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletého dieťaťa. Rozsudok okresného súdu odvolaním napadol vo výrokoch I. a II. z dôvodu, že okresný súd nevyhovel jeho návrhu na zníženie výživného na sumu 175,- Eur mesačne. Znížené výživné na sumu 260,- Eur mesačne nezodpovedá jeho schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom a rovnako nedostatočne zohľadňuje schopnosti, možnosti a majetkové pomery na strane matky maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie síce akceptoval, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane otca maloletého dieťaťa, keď mu dňa 19.07.2020 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére I. L., avšak vo vzťahu k výdavkom otca bez toho, aby to matka maloletého dieťaťa namietala, neakceptoval deklarovaný výdavok 500,- Eur na hygienu, plienky a kozmetiku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, pričom za primeraný výdavok považoval súd 150,- Eur, ako aj za nedôvodný považoval súd výdavok na splátku úveru v banke približne 330,- Eur mesačne, a to z dôvodu, že ide o výdavok jeho družky. Otec tiež uviedol, že z dosahovaného príjmu si nedokáže prakticky nič odložiť, aby mohol postupne nasporiť a zabezpečiť vlastné bývanie pre novú rodinu a aby nemusel platiť nájom. Nesúhlasil s názorom súdu, že ním navrhovaná suma výživného 175,- Eur mesačne vzhľadom na jeho príjmové pomery je nízka a nezodpovedá odôvodneným potrebám dieťaťa. Otec maloletého dieťaťa má za to, že ak súd pri svojom rozhodovaní o výške výživného ustálil výdavky na maloleté dieťa na sumu 400,- Eur mesačne, tak po objektívnom zohľadnení prídavkov na dieťa, ktoré matka maloletého dieťaťa poberá z G. a zárobkových pomerov na strane matky, mal výživné zo strany otca znížiť na ním požadovanú sumu 175,- Eur, keďže táto suma spoločne so sumou 210,30 Eur (rodinné prídavky poberané matkou na maloleté dieťa v G. G. v aktuálnej výške 180,30 Eur mesačne a Slovenskej republike 30,- Eur mesačne), pokrýva prakticky všetky výdavky deklarované matkou maloletého dieťaťa. Súd tiež nedostatočne vyhodnotil situáciu, keď mal za preukázané podstatnú zmenu pomerov na strane matky maloletého dieťaťa, ktorá sa medzičasom zamestnala a dosahuje priemernú čistú mzdu vo výške cca 730,- Eur, pričom spolu s prídavkami na maloleté dieťa má dostatočný príjem. Na závere nesprávnosti určeného výživného nič nemení ani fakt, že matka zabezpečuje výlučne sama osobnú starostlivosť o dieťa a otec sa na výžive dieťaťa inak ako výživným nepodieľa a od roku 2019 sa s dieťaťom osobne nestretol. Na základe uvedených skutočností navrhol rozsudok Okresného súdu zmeniť a výživné znížiť zo sumy 350,- Eur mesačne na sumu 175,- Eur mesačne.

4. Matka maloletého dieťaťa vo vyjadrení sa k odvolaniu otca uviedla, že rozsudok považuje za správny, riadne a dostatočne odôvodnený a s odvolaním otca maloletého dieťaťa nesúhlasí. Výšku výživného na maloletého syna v sume 260,- Eur mesačne považuje za dostatočne odôvodnenú, a to aj s ohľadom na skutočnosť, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť. Maloletý syn má 5 rokov a jednotlivé náklady na starostlivosť sa každým rokom zvyšujú. Matka je samoživiteľka, o výchovu sa stará sama. O syna sa stará riadne a snaží sa mu zabezpečiť všetko čo potrebuje pre normálny život. Poukázala na to, že od augusta 2022 sa zamestnala ako upratovačka, pričom jej každomesačný príjem nedosahuje výšku 730,- Eur (augustová výplata 2022, z čoho boli 120,- Eur prémie od zamestnávateľa a 70,- Eur mesačný daňový bonus na dieťa k výplate). Ďalšie mesiace bol jej príjem v priemere 500,- Eur, keďže syn ochorel a nejaký čas sa musela o neho starať. Otec dieťaťa, aj keď bol na Slovensku, dieťa nenavštívil, ani mu nič nedoniesol. Otec dieťaťa je zdravý, schopný pracovať aj celoročne, nielen mať sezónnu prácu a po pár mesiacoch byť doma na podpore. Podľa vyjadrenia otca dieťaťa, tento mal sľúbený príjem vo výške 2 100,- Eur, pričom na všetko sú dvaja, keďže s družkou žijú v spoločnej domácnosti. Pokiaľ poukazoval na výdavky 500,- Eur na hygienické potreby na svoju ďalšiu vyživovaciu povinnosť, matka uviedla, že z takejto sumy ona musí celý mesiac vyžiť. Čo sa týka prídavkov na dieťa poberaných z G., rieši si to sama pomocou prekladateľky. Na základe vyššie uvedených skutočností navrhla, aby odvolací súd odvolanie otca v plnom rozsahu zamietol.

5. Kolízny opatrovník maloletého dieťaťa, Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Zvolen, vo vyjadrení sa k odvolaniu otca zotrval na svojom stanovisku v právnej veci stanovenia výživného maloletého dieťaťa a navrhol rozsudok okresného súdu v plnom rozsahu potvrdiť ako vecne správny.

6. Konanie vo veciach starostlivosti súdu a maloletých je upravené v a nasl. .

7. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

8. Krajský súd v Banskej Bystrici ako odvolací súd bez viazanosti rozsahom odvolania ( ), bez viazanosti odvolacími dôvodmi ( ), prejednal odvolanie otca bez nariadenia pojednávania (a contrario ) a rozsudok okresného súdu potvrdil v celom rozsahu (nielen v odvolaním napadnutej časti otca maloletého dieťaťa výroky I. a II., ale aj v závislých výrokoch III. až VI) ako vecne správny podľa , .

9. Podľa , odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania vo veciach, v ktorých možno začať konanie aj bez návrhu.

10. Podľa , odvolací súd nie je odvolacími dôvodmi viazaný.

11. Nakoľko konanie vo veciach starostlivosti súdu o maloletých je konaním, ktoré možno začať aj bez návrhu, odvolací súd nie je viazaný rozsahom odvolania a nie je viazaný ani odvolacími dôvodmi.

12. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2, ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, preto sa obmedzuje len na skonštatovanie jeho dôvodov, s doplnením ďalších dôvodov na zdôraznenie jeho správnosti, najmä vo vzťahu k námietkam uvádzaným otcom maloletého dieťaťa, ako odvolateľom v odvolaní.

14. Otec maloletého dieťaťa (odvolateľ) odvolaním napadol rozsudok okresného súdu len vo výrokoch I. a II. Vzhľadom na to, že vo vzťahu k výrokom III. až VI. rozsudku ide o závislé výroky, odvolací súd preskúmal rozsudok okresného súdu v celom rozsahu.

15. Odvolací súd pri preskúmaní rozhodnutia okresného súdu nezistil vady rozsudku, ako ani vady procesných podmienok v konaní pred súdom prvej inštancie, preto sa zameral na námietky otca uplatnené v odvolaní proti rozsudku okresného súdu. Okresný súd vo veci samej rozhodoval o návrhu otca na zníženie výživného naposledy upraveného rozsudkom Okresného súdu Zvolen sp. zn. -132 zo dňa 13.06.2018, ktorým otcovi maloletého bola uložená povinnosť prispievať na jeho výživu sumou 350,- Eur mesačne, pričom o návrhu otca rozhodol tak, že znížil výživné na sumu 260,- Eur mesačne počnúc dňom 19.07. 2020, ktorú sumu je povinný otec prispievať na maloletého vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletého dieťaťa. V prevyšujúcej časti súd návrh otca na zníženie výživného zamietol.

16. Okresný súd správne poukázal na ustanovenie § 62 ods. 1, 2 zákona o rodine, podľa ktorého plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť, pričom obidvaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.

17. Vyživovacia povinnosť rodičov voči deťom predstavuje základný pilier systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky najslabšej skupine osôb spoločnosti, a to deťom. Čo sa týka povinnosti prispievať na výživu svojich detí, je potrebné prihliadať na faktory nielen na strane oprávnenej osoby, a to maloletého dieťaťa, ale aj na strane povinnej osoby. Na strane povinného, teda v tomto prípade otca maloletého dieťaťa, sú to v prvom rade jeho zárobkové

možnosti a schopnosti, a to aj vzhľadom na subjektívne podmienky, majetkové pomery, životnú úroveň a podobne.

18. Určenie výšky výživného je individuálne v každom jednom prípade. Vodiacou zásadou na určenie výšky výživného na strane povinného (otca maloletého dieťaťa) je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov a na strane oprávneného (teda dieťaťa), zásada, že deti majú právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov, to znamená, že ich životná úroveň má byť približne rovnaká, ako je životná úroveň toho ktorého rodiča.

19. V tejto súvislosti okresný súd rozsiahlo a podrobne odôvodnil, prečo určil výživné v takej sume ako je uvedená vo výroku rozsudku a prečo neakceptoval návrh otca maloletého dieťaťa na zníženie výživného na sumu 175,- Eur. Dostatočne sa zaoberal zárobkovými možnosťami a schopnosťami otca, a to aj vzhľadom na subjektívne a objektívne okolnosti. Okresný súd pri rozhodovaní prihliadol na zmenu pomerov na strane otca, keď mu dňa 19.07.2020 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére I. L.. Prihliadol aj na pomery otca od poslednej úpravy výživného, ktoré sa zmenili okrem iného i v tom, že otec si založil novú rodinu, od mája 2020 žije vo vzťahu s družkou W. W. v G. G.. Správny okresný súd prihliadol tiež na to, že od poslednej súdnej úpravy výživného vzhľadom na uplynutie času (4 roky) došlo k navýšeniu životných nákladov, a to tak na strane maloletého, ako aj na strane oboch rodičov. Maloletý od 01.09.2020 začal navštevovať materskú škôlku, čím nepochybne došlo k navýšeniu jeho odôvodnených výdavkov spojených s návštevou materskej školy, ktoré okresný súd podrobne popísal. Okresný súd sa zaoberal aj výdavkami maloletého dieťaťa vzhľadom na jeho zdravie. Pokiaľ otec podával návrh na zníženie výživného z dôvodu, že od 15.03.2020 nemá pravidelný príjem z pracovnej činnosti, okresný súd správne poukázal na to, že otec maloletého dieťaťa v čase predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom pracoval v G. G. na sezónne obdobia, pričom zarábal netto 1 580,- Eur mesačne. Aj v súčasnom období otec pracuje na sezónne obdobia, jeho pomery sa teda v tomto ohľade nezmenili. Okresný súd podrobne poukázal na čas, keď otec maloletého dieťaťa nepracoval a poberal podporu v nezamestnanosti, pričom tieto obdobia vzal do úvahy pri stanovení výšky výživného, ako aj pri vyčíslení jeho priemerného mesačného príjmu. Napriek tomu, že otec pracuje sezónne, od mája 2020 do decembra 2020 dosiahol priemerne čistý mesačný príjem vrátane podpory v nezamestnanosti 1 669,09 Eur, v roku 2021 1 985,11 Eur a v roku 2022 za obdobie od januára do septembra 2 081,95 Eur. Správne okresný súd uzavrel, že u otca napriek sezónnej práci nedošlo k zníženiu príjmu oproti príjmu, ktorý dosahoval v čase pôvodnej súdnej úpravy, naopak došlo k zvýšeniu príjmu, najviac v roku 2022 o sumu 501,95 Eur (aj keď zatiaľ nejde o zistený príjem za celý rok 2022). Okresný súd správne vzal do úvahy aj osobné a majetkové pomery na strane matky, ktorá od 01.08.2022 pracuje u nového zamestnávateľa, pričom v auguste 2022 dosiahla čistú mzdu 729,84 Eur, avšak v ďalších mesiacoch nižšiu mzdu, a to v septembri 570,27 Eur, kedy jej boli vyplatené sociálne dávky z dôvodu ošetrovania člena rodiny v čiastke 78,60 Eur. Správne okresný súd prihliadol aj na skutočnosť, že matka sa o dieťa stará sama, otec maloletého dieťaťa sa o dieťa nezaujíma, nenavštevuje ho, neprispieva mu žiadnymi darmi.

20. Pokiaľ dieťa žije s niektorým zo svojich rodičov, je potrebné prihliadnuť v prípade maloletého dieťaťa aj na plnenie vyživovacej povinnosti týmto rodičom formou osobnej starostlivosti a uspokojovania základných potrieb dieťaťa, a to aj v bytových, hygienických, stravovacích, spoločenských a podobne.

21. Čo sa týka nároku dieťaťa v tomto konaní, je potrebné prihliadnuť aj na tú skutočnosť pri určovaní výšky výživného, že dieťa býva spolu so svojou matkou, a teda matka sa stará o jeho bytovú situáciu, s čím sú samozrejme splnené výdavky na zabezpečenie bývania, ktoré sa odzrkadľujú jednak v spotrebe energií, vody, elektriny, hygienických potrieb, zabezpečení stravovania, oblečenia, výdavkov v rámci predškolskej dochádzky, výdavkov v rámci voľného času dieťaťa. Je tak potrebné prihliadnuť nielen na materiálnu, teda finančnú zaťaženosť matky dieťaťa, ale aj časovú zaťaženosť, kedy matka dieťaťa sa musí venovať dieťaťu v prípade jeho zdravotných problémov, návštevám predškolského zariadenia a primerane sa starať aj o spoločenský, kultúrny, či športový rozvoj dieťaťa. Všetky tieto okolnosti a zaťaženosť na strane matky dieťaťa je preto potrebné zohľadniť pri stanovení výšky výživného povinnej osoby. Vzhľadom na to, že o dieťa sa stará matka výlučne sama, otcovi dieťaťa žiadna z týchto povinností neplynie. Z uvedeného hľadiska preto okresný súd dospel k správnemu záveru, že zníženie vyživovacej povinnosti otca k dieťaťu v navrhovanom rozsahu zo sumy 350,- Eur na sumu 175,- Eur navrhovanú otcom nie je v plnom rozsahu dôvod. Správne okresný súd znížil výživné na sumu 260,- Eur mesačne, rešpektujúc odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ako aj zárobkové možnosti a schopnosti otca, s prihliadnutím na osobné a majetkové pomery oboch rodičov.

22. Pri zvážení celkovej finančnej a majetkovej situácie otca dieťaťa, nemožno v neprospech dieťaťa a určenia výživného zarátať splácanie úveru v banke deklarovaného otcom sumou 330,- Eur mesačne, nakoľko použitie takéhoto úveru vedie k zvýšeniu životnej úrovne otca dieťaťa. Takáto obrana zo strany otca je neadekvátna, nakoľko určenie výšky výživného nemôže byť závislé od výšky a počtu splácaných pôžičiek a úverov. Okresný súd tiež správne neakceptoval deklarovaný výdavok otca dieťaťa vo výške 500,- Eur mesačne na hygienu, plienky a kozmetiku jeho ďalšej vyživovacej povinnosti, a to dcéry, ktorú má s družkou W. W.. Uvedený výdavok je neadekvátny, pričom tento výdavok je takmer vo výške celého mesačného príjmu matky maloletého. Rovnako aj matka maloletého syna sa musí starať o jeho zdravotný stav a hygienu, s čím sú spojené taktiež výdavky. Taktiež skutočnosť, že otec maloletého dieťaťa nevlastní žiaden nehnuteľný majetok na rozdiel od matky dieťaťa (byt, ktorý má vo výlučnom vlastníctve a kde s maloletým dieťaťom býva) nemôže byť v neprospech maloletého dieťaťa, pretože na strane matky nejde o nadštandardné bývanie, ale o bežné bývanie, s ktorým sú spojené taktiež výdavky. Pokiaľ otec poukazoval na poberanie rodinných prídavkov matkou na maloleté dieťa v G. G. vo výške 180,30 Eur a v Slovenskej republike vo výške 30,- Eur mesačne, ide o prídavky poskytované štátom osobe, ktorá sa osobne stará o maloleté dieťa a pokiaľ otec maloletého má ďalšiu vyživovaciu povinnosť (kde zrejme tiež vzniká nárok na poberanie prídavkov), nemôže uvedenú skutočnosť namietať vo vzťahu k určeniu výživného pri zohľadnení všetkých okolností rozhodných pre určenie výšky výživného.

23. Odvolací súd s prihliadnutím na uvedené skutočnosti sa v plnom rozsahu stotožnil s rozhodnutím okresného súdu ohľadne výšky výživného na maloleté dieťa, a preto rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdil v celom rozsahu, aj v závislých výrokoch III. až VI. Okresný súd dostatočne odôvodnil potrebu určenia výživného v rozsahu 260,- Eur mesačne na maloleté dieťa, pričom čiastočne akceptoval návrh otca na zníženie výživného zo sumy 350,- Eur mesačne, prihliadol na potreby oprávnenej osoby, teda maloletého dieťaťa, ako aj prihliadol na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinnej osoby - otca detí.

24. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa (ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie) v nadväznosti na (žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak) tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

25. Rozhodnutie bolo prijaté pomerom hlasov členov senátu 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( )

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ).

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ).

Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ).

Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis. ( )

Ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania ( ).

Strany konania majú možnosť zvoliť si advokáta alebo obrátiť sa na Centrum právnej pomoci so žiadosťou o poskytnutie právnej pomoci ( ). Žiadateľ, u ktorého hrozí nebezpečenstvo zmeškania lehoty, môže zároveň so žiadosťou požiadať centrum o predbežné poskytnutie právnej pomoci ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Ak má dovolanie vady podľa § 429 a dovolateľ na výzvu súdu prvej inštancie na odstránenie vád neodstráni vady, následkom neodstránenia vád dovolania je odmietnutie dovolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie ani na základe výzvy na plnenie ( a ), môže mu súd uložiť pokutu do 1.000,- Eur ( ), rozhodnúť o zastavení výplaty rodičovského príspevku a prídavku na dieťa a príplatku k prídavku na dieťa ( ) alebo odňať maloletého tomu, u koho podľa rozhodnutia nemá byť a postarať sa o jeho odovzdanie tomu, komu bolo podľa rozhodnutia zverené, alebo tomu, komu rozhodnutie priznáva právo na styk s maloletým po obmedzený čas, alebo tomu, kto je oprávnený neoprávnene premiestneného alebo zadržaného maloletého prevziať ( ) a to všetko aj bez návrhu ( ).