Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-13C/128/2013

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Oľgou Mičietovou, v právnej veci žalobkyne Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČ: 00001350, zastúpená usadeným euradvokátom Mgr. Romanom Ambrožom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanému E. O., nar. XX.X.XXXX, trvale bytom Z. XX, S., toho času na neznámom mieste, zastúpenému opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, vyšším súdnym úradníkom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie 34.625,46 Kč s príslušenstvom, takto

rozhodol:

Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobkyni 32.637,46 Kč spolu so zmluvnými úrokmi vo výške 10,90 % ročne zo sumy 21.348,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia a úrokmi z omeškania vo výške 7,75 % ročne zo sumy 21.348,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

V prevyšujúcom rozsahu o zaplatenie 1.988,- Kč spolu s príslušenstvom žalobný návrh z a m i e t a.

Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni na účet jej právneho zástupcu trovy konania vo výške 50,50 eura a trovy právneho zastúpenia vo výške 235,42 eura, to všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobkyňa sa žalobou doručenou súdu dňa 13.8.2012 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného zaplatiť jej sumu 34.625,46 Kč s príslušenstvom, t.j. so zmluvným úrokom vo výške 10,90 % ročne zo sumy 21.348,11 Kč za obdobie od 10.7.2012 do zaplatenia a s 7,75 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 23.336,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia.

Na odôvodnenie žalobkyňa uviedla, že so žalovaným uzavrela dňa 3.1.2008 Zmluvu o úvere č. 002631274R (ďalej len „Zmluva"), na základe ktorej mu poskytla finančné prostriedky do výšky úverového limitu 30.000 Kč. V predmetnej zmluve sa žalovaný zaviazal, že bude riadne a včas úver splácať, a to v 60 anuitných splátkach vo výške 654 Kč, splatných vždy k 15. dňu v mesiaci, pričom prvá splátka mala byť splatná dňa 15.2.2008 a posledná 15.1.2013. Žalovaný napriek opakovaným urgenciám svoje povinnosti riadne neplnil a neuhradil splátky, preto mu žalobkyňa listom zo dňa 15.2.2010 oznámila, že pohľadávka zo zmluvy je splatná ku dňu 15.2.2010 a vyzvala ho na jej úhradu. Žalovaný na predmetnú výzvu nereagoval a dlžnú sumu neuhradil. Ku dňu odoslania oznámenia o zosplatnení dlh žalovaného predstavoval 24.205,24 Kč. Žalobkyňa si ku dňu 9.7.2010 uplatnila nárok na zaplatenie sumy 34.625,46 Kč, ktorá sa skladá zo zvyšku nezaplatenej istiny vyčerpaného úveru 21.348,11 Kč, zmluvného úroku vyčísleného ku dňu 9.7.2012 vo výške 6.366,78 Kč a úroku z omeškania, ktorý ku dňu vyčíslenia činil sumu 4.922,57 Kč a dlžných poplatkov vo výške 1.988 Kč.

Keďže pobyt žalovaného sa súdu nepodarilo zistiť, ustanovil mu súd v súlade s ust. a (ďalej len „) opatrovníka, ktorý ho v konaní zastupoval. Opatrovník sa k žalobnému návrhu, ktorý mu bol doručený dňa 2.4.2014, nevyjadril.

Súd v zmysle ustanovenia vec prejednal a rozhodol v neprítomnosti žalovaného.

Žalobkyňa na pojednávaní dňa 16.5.2014 uviedla, že na podanom návrhu v celom rozsahu trvá. Ozrejmila, že žalovaný si plnil svoju povinnosť len do určitého času, preto 15.2.2010 žalobkyňa využila svoje oprávnenie, keďže žalovaný neplatil žiadne splátky, a pristúpila k zosplatneniu celého úveru. Dlžná čiastka bola úročená zákonnou úrokovou sadzbou 7,75 % ročne.

Vzhľadom na to, že ide o vec s cudzím prvkom, pretože žalobkyňa je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal otázku právomoci slovenského súdu.

Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.

Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001, druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.

Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, podľa ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky, keďže má s týmto právnym poriadkom najužšie väzby, strany si nezvolili iný právny poriadok a ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu o úvere.

Vo veci bolo vykonané dokazovanie stanoviskom žalobkyne a listinnými dokladmi ňou predloženými a bol zistený skutkový stav:

Dňa 3.1.2008 uzavreli žalobkyňa a žalovaný ako klient o úvere č. 002631274R podľa ust. dost. 2 a nasl. a a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. (ďalej len „"), na základe ktorej žalobkyňa poskytla žalovanému peňažné prostriedky formou spotrebiteľského úveru do výšky úverového limitu 30.000 Kč. (čl. I. bod 2 )

Podľa čl. I. bod 2 predmetnej sa zmluvné strany dohodli na tom, že peňažné prostriedky môžu byť vyčerpané ku dňu 3.1.2008, po splnení všetkých zmluvných podmienok a to jednorázovo. Žalobkyňa poskytla úver žalovanému bezúčelovo. Zároveň sa žalobkyňa zaviazala poskytnúť žalovanému peňažné prostriedky prevodom na účet č. XXXXXXXXX/XXXX vedený na meno E. O.. Žalovaný ako klient zároveň dňom uzavretia požiadal o prevod peňažných prostriedkov na tento svoj účet v plnej výške úverového limitu.

Podľa čl. I bod 5 predmetnej sa zmluvné strany dohodli na tom, že nesplatený úver alebo jeho časť bude úročený pevnou úrokovou sadzbou vo výške 10,90 % p.a., pričom ročná percentuálna sadzba nákladov na spotrebiteľský úver v zmysle zákona č. 321/2001 Sb. predstavoval 16,97 % p.a., za predpokladu čerpania úveru vo výške úverového limitu. Za poskytnutie úveru mal žalovaný zaplatiť poplatok vo výške 500 Kč najneskôr ku dňu podpisu . Za správu úveru mala žalobkyňa účtovať žalovanému mesačný poplatok vo výške 30 Kč, a to za každý, čo i len začatý kalendárny mesiac. Žalovaný sa zaviazal platiť tento poplatok vždy do 15. dňa v mesiaci počnúc mesiacom nasledujúcim po uzavretí .

V čl. I bod 6 predmetnej sa žalovaný zaviazal splácať úroky a istinu úveru v 60 mesačných anuitných splátkach vo výške 654 Kč, vždy do 15. dňa v mesiaci, pričom každá anuitná splátka mala obsahovať sumu určenú na zaplatenie istiny a sumu na zaplatenie úrokov. Prvá splátka mala byť v súlade so splatná dňa 15.2.2008 a posledná splátka dňa 15.1.2013, pričom výška poslednej anuitnej splátky mala závisieť od priebehu splácania.

V súlade s čl. I bod 7 predmetnej sa zmluvné strany dohodli na tom, že v prípade, ak žalovaný nedodrží termíny a výšku splátok alebo nesplatí iné peňažné záväzky vyplývajúce zo , je

povinný zaplatiť úrok z omeškania vo výške 15 % p.a. z tých súm, ktoré bol žalovaný povinný zaplatiť z peňažných záväzkov vyplývajúcich zo a ktoré neboli zaplatené v dohodnutých termínoch splatnosti. Žalobkyňa bola v zmysle predmetného bodu oprávnená inkasovať úrok z omeškania z účtu žalovaného aj bez jeho súhlasu. Splátky istiny po termíne splatnosti mali byť úročené úrokovou sadzbou 10,90 % ročne a aj sadzbou úroku z omeškania.

V súlade s čl. I. bod 8 predmetnej mala byť súčasťou aj prihláška na poistenie žalovaného pre prípad smrti alebo plnej invalidity a pracovnej neschopnosti.

Na základe Prihlášky na poistenie zo dňa 3.1.2008 uzavrela žalobkyňa ako poistník a žalovaný ako poistený prihlášku v rozsahu podľa zvoleného variantu - poistenie pre prípad smrti alebo úplnej invalidity a poistenie pre prípad pracovnej neschopnosti. Poplatok za poistenie mal poistník účtovať poistenému mesačne, za každý čo i len začatý mesiac, a to vo výške 34 Kč. Začiatkom poistenia bol prvý deň čerpania úveru.

Neoddeliteľnou súčasťou boli „Obchodné podmienky pre ČSOB spotrebiteľské úvery“ zo dňa 1.11.2007 a „Sadzobník poplatkov Poštovej sporiteľne“.

Podľa Sadzobníka poplatkov Poštovej sporiteľne platného od 1.4.2009, mala byť prvá výzva na uhradenie dlhu spoplatnená sumou 300 Kč, druhá a každá ďalšia výzva na uhradenie dlhu sumou vo výške 500 Kč.

Dňa 17.1.2010 adresovala žalobkyňa žalovanému „poslednú výzvu na zaplatenie dlhu“, ktorá nebola žalovanému doručená.

Žalobkyňa dňa 15.2.2010 oznámila žalovanému, že je v omeškaní s plnením svojich záväzkov zo , a preto vyhlásila celú svoju pohľadávku z úveru ku dňu 15.2.2010 za splatnú. Vyzvala žalovaného na zaplatenie celej zostávajúcej sumy, t.j. 24.205,24, vrátane príslušenstva a poplatkov, do dňa 26.2.2010, rovnako ako aj na zaplatenie nepovoleného debetného zostatku vo výške 289,10 Kč, a to najneskôr do 26.2.2010. Podľa fotokópie poštovej doručenky zásielka nebola žalovanému doručená z dôvodu, že si ju neprevzal v odbernej lehote.

Dňa 17.1.2010 adresovala žalobkyňa žalovanému „poslednú výzvu na zaplatenie dlhu“, ktorá nebola žalovanému doručená.

Rozhodné právo pre daný právny vzťah bolo určené dohodou účastníkov o úvěru. Keďže bol uzavretá podľa príslušných ustanovení zákona č. 513/1991 Sb. (českého ), rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania je právny poriadok Českej republiky. Súd preto aplikoval príslušné ustanovenia právneho poriadku Českej republiky.

Podľa ust. zákona č. 513/1991 Sb. , „smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.“

Podľa ust. § 498 zákona č. 513/1991 Sb., „strany mohou určit peněžní prostředky, jež jsou předmětem smlouvy, i v jiné než české měně, pokud to není v rozporu s devizovými předpisy. Pokud se strany nedohodnou jinak, je dlužník povinen vrátit peněžní prostředky v měně, v níž mu byly poskytnuty, a v téže měně platit úroky.“

Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb., „za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.“

Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.“

Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb., „od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo

na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.“

Podľa ust. § 503 ods. 1, 2 zákona č. 513/1991 Sb., „závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky.“

Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb., „dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.“

Podľa ust. , , českého (ďalej len „“), „spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.“

Podľa ust. , „spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.“

Podľa ust. , , a Sb, „má-li být věřiteli splněno týmž dlužníkem několik závazků a poskytnuté plnění nestačí na splnění všech závazků, je splněn závazek určený při plnění dlužníkem. Neurčí-li dlužník, který závazek plní, je splněn závazek nejdříve splatný, a to nejprve jeho příslušenství. Při plnění peněžitého závazku se započte placení nejprve na úroky a potom na jistinu, neurčí-li dlužník jinak. Má-li dlužník vůči věřiteli několik peněžitých závazků a dlužník neurčí, který závazek plní, placení se týká nejdříve závazku, jehož splnění není zajištěno nebo je nejméně zajištěno, jinak závazku nejdříve splatného.“

Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb., „je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.“

Podľa ust. § 1 nar. vlády ČR č. 142/1994 Sb., v znení platnom a účinnom v rozhodnom období, „výše úroku z prodlení odpovídá ročně výši repo sazby stanovené Českou národní bankou pro poslední den kalendářního pololetí, které předchází kalendářnímu pololetí, v němž došlo k prodlení, zvýšené o osm procentních bodů.“

Na základe zisteného skutkového stavu súd ustálil, že medzi žalobkyňou a žalovaným došlo dňa 3.1.2008 k uzavretiu o úvere v zmysle ust. a nasl. zákona č. 513/1991 Sb. V zmysle tejto žalobkyňa poskytla žalovanému úver vo výške 30.000 Kč, ktorý sa žalovaný zaviazal uhrádzať v 60 mesačných splátkach po 654 Kč. Žalovaný neuhrádzal splátky úveru riadne a včas, čím porušil zmluvné podmienky spotrebiteľského úveru. Z toho dôvodu sa dňa 15.2.2010 stal splatným celý úver. Ku dňu 9.7.2012, ku ktorému si žalobkyňa pohľadávku vyčíslila, predstavovala nesplatená úverová istina sumu 21.348,11 Kč, ktorú skutočnosť mal súd za preukázanú zo žalobkyňou predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného. Súd preto návrhu žalobkyne v tejto časti vyhovel.

Spolu s istinou úveru súd zaviazal žalovaného zaplatiť žalobkyni dohodnuté úroky za poskytnutý úver vo výške 10,90 % p.a. v zmysle čl. I bod 5 zo sumy nezaplateného úveru 21.348,11 Kč od 10.7.2012 do zaplatenia a kapitalizované nezaplatené úroky v sume 6.366,78 eura, vypočítané vo výške úrokovej sadzby 10,90 % ku dňu 9.7.2012, výška ktorých opätovne pre súd vyplynula z predloženého výpisu z úverového účtu žalovaného.

Žalobkyňa si uplatnila aj nárok na zaplatenie poplatkov súvisiacich s čerpaným úverom v celkovej výške 1.988 Kč. V žalobe uviedla žalobkyňa iba odkaz na Sadzobník poplatkov. Nárok na nezaplatené poplatky presne nešpecifikoval právny zástupca žalobkyne ani na pojednávaní dňa 16.5.2014. Keďže žalobkyňa v tejto časti neuniesla dôkazné bremeno a hodnoverným spôsobom nepreukázala, že jej vznikol nárok na zaplatenie sumy 1.988 Kč, súd v tejto časti žalobu zamietol.

Keďže žalovaný je v omeškaní s peňažným plnením, žalobkyňa má nárok na úroky z omeškania. Žalobkyňa si uplatnila nárok na zaplatenie úrokov z omeškania v zákonnej výške 7,75 % ročne zo sumy 23.336,11 Kč (istina + poplatky) v sume 4.922,57 eura (vyčíslenie úroku do 9.7.2012) a od 10.7.2012 do zaplatenia. Vzhľadom na nepriznanie istiny 1.988 Kč spočívajúcej v nezaplatených poplatkoch, základom pre úroky z omeškania je suma 21.348,11 Kč, teda žalobkyňou uplatnená suma, bez poplatkov.

Celková výška dlhu žalovaného voči žalobkyni 32.637,46 Kč pozostáva zo zostatku úveru vo výške 21.348,11 Kč, zmluvných úrokov vyčíslených ku dňu 9.7.2012 (10,90 % p.a. zo zostatku úveru) vo výške 6.366,78 Kč, úrokov z omeškania vyčíslených ku dňu 9.7.2012 (7,75 % p.a. zo zostatku úveru) vo výške 4.922,57 Kč.

Výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom súd v súlade so žalobným návrhom a ust. (ďalej len „“) vyjadril v cudzej mene, keďže žalobkyňa je devízovým cudzozemcom.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal žalobkyni plnú náhradu trov konania, keďže jej neúspech spočíval len v pomerne nepatrnej časti týkajúcej sa nároku na zaplatenie poplatkov vo výške 1.988 Kč. Vzniknuté trovy žalobkyne spočívajú v trovách za zaplatený súdny poplatok vo výške 50,50 eura a v trovách právneho zastúpenia - odmene advokáta (vypočítanej podľa vyhl. č. z tarifnej hodnoty 849,- eur/prepočítanej podľa kurzového lístka ECB zo dňa 13.8.2012 z uplatnenej istiny 21.348,11 Kč vo výške 51,45 eura/úkon) o za tri úkony právnej služby: 1. prevzatie a príprava zastúpenia - všeobecná plná moc zo dňa 29.4.2009 - 51,45 eura + režijný paušál 7,63 eura, 2. podanie žalobného návrhu dňa 13.8.2012 - 51.45 eura + režijný paušál 7,63 eura a 3. účasť na pojednávaní dňa 16.5.2014 - 51,45 eura + režijný paušál 8,41 eura, spolu tarifná odmena a paušálne náhrady 178,02 eura (154,35 + 23,67). Podľa ust. a vyhl. č. súd priznal žalobkyni aj náhradu hotových výdavkov za cestovné a náhradu za stratu času, ktoré si uplatnila a to cestovné výdavky za cestu Prešov - Košice a späť vykonanú jej právnym zástupcom za účelom účasti na pojednávaní dňa 16.5.2012 vo výške 3,80 eura (2 x 1,90 eura), vychádzajúc z ceny cestovného verejnou hromadnou dopravou - autobusom SAD. Náhradu za stratu času súd priznal žalobkyni vo výške 53,60 eura a to podľa vyhl. č. vo výške 1/60 z výpočtového základu (pre r. 2014 zo sumy 804 eur), t.j vo výške 13,40 eura za každú aj začatú polhodinu za čas - štyri polhodiny strávené cestou z Prešova do Košíc a späť (13,40 eura x 4 polhodiny).

Podľa ust. vyhl. č. , ak je advokát platiteľom dane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa odmena a náhrady podľa tejto vyhlášky o daň z pridanej hodnoty, ktorú je advokát povinný platiť podľa osobitného predpisu. 5a) Osobitným predpisom, na ktorý odkazuje vyhl. odkazom 5a) je o dani z pridanej hodnoty v znení neskorších predpisov. Keďže právny zástupca žalobkyne, usadený euroadvokát nepreukázal, že je platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa , ale predložil len osvedčenie o registrácii platiteľa dane z pridanej hodnoty podľa zák. č. 235/2004 Sb. o dani z přidané hodnoty, na Finančnom úrade Brno II, t.j. podľa českej právnej úpravy, súd žalobkyni uplatnené zvýšenie priznanej odmeny a náhrad o daň z pridanej hodnoty nepriznal. Podľa ust. je žalovaný povinný náhradu trov konania 50, eura a náhradu trov právneho zastúpenia 235, eura zaplatiť priamo na účet usadeného euroadvokáta Mgr. Romana Ambroža.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa to rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa ust. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v , alebo konaním inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností alebo súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam alebo doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené () alebo rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti).