Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_11Cb-27-2013.pdf
PDF · 105.79 KB
Case nature
Area
Subarea
11Cb/27/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred samosudcom JUDr. Róbertom Bebčákom, v právnej veci navrhovateľa: Amirp, spol. s r.o., so sídlom: Tatranská 298, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 31 605 435, proti odporcovi: Róbert Jaroščiak, Jura Hronca 3365/25, 010 15 Žilina, IČO: 34 936 319, právne zastúpenému: Mgr. Tomáš Baláž, advokát so sídlom Štúrova ul. č. 1, 010 01, o zaplatenie 3.031,85 Eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.031,85 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,75 % ročne zo sumy 285,60 Eur od 16.08.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.373,12 Eur od 01.10.2012 do 13.11.2012, zo sumy 411,93 Eur od 14.11.2012 do zaplatenia, zo sumy 1.167,16 Eur od 20.09.2012 do zaplatenia a zo sumy 1.167,16 Eur od 16.10.2012 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporca j e p o v i n n ý nahradiť navrhovateľovi trovy konania vo výške 189,13 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Návrhom podaným dňa 12.11.2012 žiadal navrhovateľ zaviazať odporcu na zaplatenie sumy 3.993,04 Eur s príslušenstvom. Návrh odôvodnil tým, že ako prenajímateľ uzatvoril s odporcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov, v zmysle ktorej dal odporcovi do nájmu obchodné priestory a terasu. K nájomnej zmluve boli uzatvorené Dodatky č. 1 až 6. Odporca s navrhovateľom uzatvoril tiež Zmluvu o prenájme terasy, ku ktorej bol uzatvorený Dodatok č. 1. Na základe týchto zmlúv vyfakturoval odporcovi nájomné za terasu na september 2012, nájomné za nebytové priestory za január 2013, nájomné za nebytové priestory za október 2012 a za november 2012, spolu faktúrami vo výške 3.993,04 Eur. Odporca napriek výzvam dlhovanú sumu neuhradil.
Proti vydanému platobnému rozkazu podal odporca odpor. V tomto poprel celkovú výšku sumy uvádzanej v návrhu. Ešte pred splatením faktúr bol odporca v kontakte s navrhovateľom, pričom bol uisťovaný o neuplatňovaní si úrokov z omeškania v prípade uhradenia faktúry do určitej lehoty. Odporca tiež poukazuje na to, že predmetné priestory nemohol užívať v plnej miere, nakoľko bol vo využívaní priestorov obmedzovaný, ako to vyplýva zo stanoviska Mesta Žilina a Krajského pamiatkového úradu. Odporcovi tak vzniká nárok na zľavu, ktorej výšku si dá analyzovať, vyčísli ju a uplatní vzájomným návrhom. Za účelom zvýšenia právnej istoty v tejto chvíli vymedzuje zľavu sumou 2.000,- Eur.
Navrhovateľ vo vyjadrení k podanému odporu uviedol, že tento považuje za nedôvodný. Odporca odmieta celkovú výšku istiny, avšak bez akéhokoľvek odôvodnenia. Po podaní návrhu bol zo strany navrhovateľa vykonaný jednostranný zápočet, čím došlo k zníženiu žalovanej sumy o 961,19 Eur a v tejto časti berie návrh späť. Navrhovateľ tak odporcu žiada zaviazať na zaplatenie sumy 3.031,85 Eur s príslušenstvom. Tvrdenia odporcu o uisťovaní zo strany navrhovateľa o neuplatňovaní si úrokov
z omeškania v prípade úhrady faktúry do určitej lehoty sú bezpredmetné a nemajú žiadny vplyv na daný spor, nakoľko odporca svoj dlh neuhradil a s navrhovateľom odmieta komunikovať. V zmysle zmluvy o nájme má navrhovateľ nárok aj na zmluvnú pokutu vo výške 0,05 % z dlžnej sumy denne, ktorú však navrhovateľ zatiaľ neuplatnil. Tvrdenia, že uhradil žalované čiastky, odporca ničím nepodložil, nakoľko okrem sumy, ktorá zanikla jednostranným zápočtom, odporca neuhradil žiadnu zo žalovaných čiastok. Argumenty odporcu, že priestory nemohol užívať v plnej miere a riadne, považuje navrhovateľ za bezpredmetné a účelové. Odporca má s navrhovateľom uzavretú Nájomnú zmluvu, na základe ktorej užíva priestory na účely prevádzkovania pivárne a pizzerie. Neexistuje žiadne právoplatné rozhodnutie, ktoré by akýmkoľvek spôsobom bránilo odporcovi ako nájomcovi priestor užívať na účel, na ktorý bol prenajatý. Konštatovanie Mesta Žilina, ktoré s uspokojením prijalo informáciu o zmene sídla prevádzky, ako aj vyjadrenie Pamiatkového úradu, pričom vyjadrenie nie je záväzným stanoviskom, o neprijateľnosti užívania objektu pre účely umiestňovania reklamných plachiet, sú bezpredmetné a takýmto spôsobom nedochádza k žiadnemu obmedzovaniu činnosti nájomcu. Zo strany prenajímateľa nenastala žiadna skutočnosť, ktorá by bránila alebo obmedzovala užívanie prenajatých priestorov odporcom. Tento objekt je od počiatku národnou kultúrnou pamiatkou a bol teda pamiatkou aj v čase uzavretia zmluvy a v tomto smere nedošlo k žiadnej zmene. Dôkazy odporcu sú účelové, čo vyplýva aj z toho, že tieto dôkazy boli odporcom zabezpečované až v tomto roku v snahe ukončiť nekorektne s navrhovateľom nájomnú zmluvu a neplatiť nájomné. Akékoľvek návrhy odporcu na uplatnenie zľavy a podanie vzájomného návrhu sú bezpredmetné a v rozpore s právnymi predpismi.
Vo veci bolo nariadené pojednávanie na deň 06.12.2013. Pred začatím tohto pojednávania účastníci požiadali súd o jeho odročenie s tým, že medzi účastníkmi prebiehajú mimosúdne rokovania.
Navrhovateľ listom zo dňa 17.03.2014 súdu oznámil, že k mimosúdnej dohode napriek snahe navrhovateľa nedošlo, a to z dôvodu neochoty odporcu komunikovať.
Na pojednávaní nariadenom na deň 16.05.2014 sa odporca ani jeho právny zástupca nezúčastnili. Doručenie predvolania mali riadne vykázané, svoju neúčasť neospravedlnili a nežiadali ani o odročenie pojednávania. Preto súd podľa §-u 101 ods. 2 OSP pojednávanie uskutočnil v ich neprítomnosti.
Na pojednávaní vykonal súd dokazovanie vypočutím poverenej pracovníčky navrhovateľa, oboznámením nájomných zmlúv, dodatkov, faktúr a ďalších listinných dôkazov a zistil nasledovné:
Dňa 15.06.2007 uzatvoril navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom Zmluvu o nájme nebytových priestorov. Predmetom nájmu sú priestory na prvom poschodí objektu súpisné číslo XX na parcele KN XXX v katastrálnom území Ž. v rozsahu XXX m2 obchodné priestory a XX m2 terasa podľa nákresu, ktorý tvorí prílohu zmluvy. Nájomca podpisom na tejto zmluve potvrdzuje, že bol s prenajímanými priestormi oboznámený, pričom prehlasuje, že sú v stave spôsobilom k prenajímaniu a tieto v takomto stave preberá do prenájmu. Výška nájomného bola dohodnutá za obchodné priestory sumou 366.600,-Sk bez DPH ročne a za terasu 12.000,-Sk bez DPH ročne. Nájomné bude hradené štvrťročne predom na základe faktúry prenajímateľa vo výške 94.650,-Sk + DPH, a to za prvý štvrťrok do 30.09. predchádzajúceho roka a za druhý štvrťrok do 31.12. predchádzajúceho roka, za tretí štvrťrok do 31.03. bežného roka a za štvrtý štvrťrok do 30.06. bežného roka.
Podľa Dodatku č. 1 k zmluve zo dňa 23.05.2008 došlo k zmene výšky nájomného na sumu 94.216,-Sk + DPH štvrťročne. Dňa 29.02.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 4, ktorý zmenil platobné podmienky v časti splatnosti nájomného, a to tak, že nájomné za mesiac júl bude hradené do 31.03., nájomné za mesiac august do 30.04., za mesiac september do 31.05., za mesiac október do 30.06., za mesiac november do 31.07., za mesiac december do 31.08., za mesiac január do 30.09., za mesiac február do 31.10., za mesiac marec do 30.11., za mesiac apríl do 31.12., za mesiac máj do 31.01. a za mesiac jún do 28.02. príslušného, resp. predchádzajúceho roka. Zároveň sa zmluvné strany dohodli, že výška nájomného bude každoročne k 01.01. príslušného kalendárneho roka zvyšovaná na základe medziročnej miery inflácie vyhlásenej Slovenským štatistickým úradom.
Dňa 27.06.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 5 k nájomnej zmluve, podľa ktorého sa zmluvné strany dohodli, že prenajímateľ poskytne nájomcovi v období od 01.07.2012 do 31.12.2012 zľavu zo zmluvne dohodnutej výšky nájomného, tak že aktuálna výška nájomného predstavuje 1.144,27 Eur bez DPH mesačne a výška poskytnutej zľavy predstavuje 15 % teda sumu 171,64 Eur bez DPH mesačne. Po
poskytnutí zľavy bude výška nájomného v uvedenom období 972,63 Eur bez DPH mesačne. Po uplynutí doby poskytnutej zľavy teda od 01.01.2013 bude výška nájomného fakturovaná v zmysle nájomnej zmluvy v znení platných dodatkov.
Dňa 14.05.2012 uzatvorili navrhovateľ ako prenajímateľ s odporcom ako nájomcom Zmluvu o prenájme terasy č. XX/N/XXX/XXXX. Predmetom zmluvy je prenájom terasy na druhom nadzemnom podlaží o rozlohe XXX m2 za účelom prevádzkovania sezónneho posedenia - letnej terasy. Výška nájmu predstavuje 280,-Eur bez DPH mesačne. Nájomné na obdobie od 01.07.2012 bude hradené mesačne dopredu do 15-teho dňa predchádzajúceho mesiaca.
Dňa 27.06.2012 bol uzatvorený Dodatok č. 1 k zmluve o prenájme terasy, podľa ktorého prenajímateľ poskytne nájomcovi v období od počiatku do konca nájmu, teda od 15.05.2012 do 30.09.2012, zľavu zo zmluvne dohodnutej výšky nájomného vo výške 15 %. Po poskytnutí bude výška nájomného 238,- Eur bez DPH mesačne.
Faktúrou č. 20120461 splatnou dňa 15.08.2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi nájom terasy za september 2012 sumou 285,60 Eur vrátane DPH. Faktúrou č. 20120590 splatnou dňa 30.09.2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi nájomné za január 2013 sumou 1.144,27 Eur bez DPH, teda 1.373,12 Eur vrátane DPH. Faktúrou č. 20120627 splatnou dňa 19.09.2012 fakturoval navrhovateľ odporcovi nájomné za október 2012 podľa Dodatku č. 6 sumou 972,63 Eur bez DPH, teda 1.167,16 Eur vrátane DPH. V rovnakej výške fakturoval navrhovateľ odporcovi nájomné faktúrou č. 20120628 splatnou dňa 15.10.2012 za mesiac november 2012.
Viacerými predžalobnými výzvami vyzýval navrhovateľ odporcu na úhradu dlhovaného nájomného. Odporca do súdneho spisu predložil vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu Žilina zo dňa 03.01.2013. Podľa tohto vyjadrenia v súvislosti s prevádzkovaním G. C. dochádzalo k umiestňovaniu nevhodných veľkoplošných reklamných plachiet priamo na fasáde národnej kultúrnej pamiatky. Takéto využívanie národnej kultúrnej pamiatky ako nosiča reklamnej plochy je neprípustné z hľadiska prezentácie jej významných pamiatkových hodnôt. Rovnako prekrytie strešnej terasy, ktoré presahovalo cez zábradlie terasy, je neprijateľné. Krajský pamiatkový úrad vyzýval na odstránenie nevhodných úprav, avšak k náprave nikdy nedošlo. V závere Krajský pamiatkový úrad uvádza, že stanovisko vydal z hľadiska záujmov chránených pamiatkovým zákonom a toto nie je záväzným stanoviskom podľa Zákona č. 50/1976 o územnom plánovaní a stavebnom poriadku.
Mesto Žilina vo vyjadrení k činnosti prevádzkarne G. C. zo dňa 14.01.2013 uviedlo, že mesto dostalo v prechádzajúcom období niekoľko sťažností na činnosť tejto prevádzkarne, ktoré sa týkali najmä neúnosného stavu spôsobovaného nadmernou hlučnosťou a opakovaným rušením nočného pokoja. Odporca ako prevádzkovateľ bol vyzvaný, aby situáciu riešil obmedzením podujatí, skrátením prevádzkových hodín, investíciou do odhlučnenia alebo premiestnením prevádzky. Mesto Žilina s uspokojením prijalo informáciu, že prevádzka mení sídlo.
Navrhovateľ jednostranným zápočtom zo dňa 14.11.2012 započítal vzájomné pohľadávky účastníkov. Zápočtom došlo k čiastočnému započítaniu pohľadávky podľa faktúry navrhovateľa č. 20120590, kde predmetom zápočtu bola suma 961,19 Eur a z faktúry k úhrade zostala suma 411,93 Eur.
Uznesením č. k. 11Cb/27/2013 zo dňa 21.06.2013 súd konanie zastavil v časti o zaplatenie istiny vo výške 961,19 Eur a úrokov z omeškania vo výške 8,75 % ročne z tejto sumy od 14.11.2012 do zaplatenia. K zastaveniu konania v časti došlo na základe späťvzatia návrhu v tejto časti navrhovateľom.
Poverená pracovníčka navrhovateľa na pojednávaní trvala na podanom návrhu a na vyjadrení k odporu. Zo strany odporcu nedošlo k žiadnej ďalšej úhrade. Dôvody odporcu v podanom odpore považuje navrhovateľ za nedôvodné. Žiadne zo stanovísk Krajského pamiatkového úradu ani Mesta Žilina nepotvrdzuje akýkoľvek dôvod, ktorý by mal byť dôvodom pre neumožnenie užívania týchto priestorov odporcom. Objekt, v ktorom sa nachádzajú prenajaté priestory, je objekt národnej kultúrnej pamiatky, čo vyplýva aj z listu vlastníctva, ktorý bol prílohou uzatváranej nájomnej zmluvy. Odporca tak od počiatku vedel, v akom objekte sa nebytové priestory nachádzajú. Medzičasom odporca úplne prestal s navrhovateľom komunikovať a napriek snahe navrhovateľa nedošlo k žiadnej dohode.
Podľa §-u 663 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ) - nájomnou zmluvou prenajímateľ prenecháva za odplatu nájomcovi vec, aby ju dočasne (v dojednanej dobe) užíval, alebo z nej bral aj úžitky.
Podľa §-u 671 ods. 1 OZ - nájomca je povinný platiť nájomné podľa zmluvy, inak nájomné obvykle v čase uzavretia zmluvy s prihliadnutím na hodnotu prenajatej veci a spôsob jej užívania.
Podľa §-u 673 OZ - nájomca nie je povinný platiť nájomné, pokiaľ pre vady veci, ktoré nespôsobil, nemohol prenajatú vec užívať dohodnutým spôsobom, alebo ak sa spôsob užívania nedohodol primerane povahe a určeniu veci.
Podľa §-u 674 OZ - ak nájomca môže užívať prenajatú vec z dôvodov uvedených v §-e 673 iba obmedzene, má nájomca nárok na primeranú zľavu z nájomného.
Podľa §-u 3 ods. 1 Zákona č. 116/1990 Z. z. o nájme a podnájme nebytových priestorov - prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému zmluvou o nájme. Podľa odseku 2 - nebytové priestory sa prenajímajú na účely, na ktoré sú stavebne určené. Podľa odseku 3 - zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa odseku 4 - ak zmluva neobsahuje náležitosti podľa odseku 3, je neplatná.
Podľa §-u 7 tohto zákona - ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou.
Predmetom návrhu podaného navrhovateľa je žalobná žiadosť na zaplatenie nájomného. Navrhovateľ návrh odôvodnil tým, že mu odporca neuhradil nájomné podľa Zmluvy o nájme nebytových priestorov a podľa Zmluvy o nájme terasy. Odporca sa v konaní bráni námietkou, že má nárok na zľavu, nakoľko nebytové priestory nemohol užívať v súlade so zmluvou. Odporca tiež v odpore uvádza, že bol navrhovateľom ubezpečovaný, že navrhovateľ nebude žiadať úroky z omeškania v prípade úhrady faktúr.
Z vykonaných dôkazov súd zistil, že medzi účastníkmi boli uzatvorené dve zmluvy. Prvou zmluvou umožnil navrhovateľ ako vlastník nebytových priestorov v zmluve špecifikované nebytové priestory užívať odporcovi za účelom prevádzkovania pivárne a pizzerie. V prípade tejto zmluvy sa jedná o zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle vyššie uvedených ustanovení Zákona o nájme nebytových priestorov. Zmluva obsahuje všetky náležitosti vyžadované citovaným ustanovením §-u 3 ods. Zákona č. 116/1990 Z. z. a jedná s tak o platne uzatvorenú zmluvu o nájme nebytových priestorov. Druhá zmluva je zmluva o nájme v zmysle Občianskeho zákonníka, ktorou navrhovateľ umožnil odporcovi užívať terasu nachádzajúcu sa v objekte, ktorý patrí navrhovateľovi. V týchto zmluvám bolo medzi účastníkmi dohodnuté, aké nájomné a v akých lehotách splatnosti odporca je povinný navrhovateľovi platiť. Podľa týchto dodatkov k týmto zmluvám navrhovateľ poskytol odporcovi vo vyššie uvedenom časovom období zľavu z nájomného.
Odporca v konaní nespochybňoval uzatvorenie týchto zmlúv, ich platnosť a nespochybňoval ani to, že prenajaté nebytové priestory a terasu užíval. Odporca sa bráni námietkou, že tieto priestory nemohlo užívať v plnej miere a riadne, keďže bol vo využívaní priestorov obmedzený. Obmedzenie užívania priestorov odporca preukazuje predloženým stanoviskom Pamiatkového úradu a Mesta Žilina.
V súvislosti s týmito stanoviskami treba poukázať na skutočnosť, že stanovisko Krajského pamiatkového úradu tak, ako je v ňom uvedené, nie je záväzným stanoviskom. Jedná sa tak len o vyjadrenie Krajského pamiatkového úradu k spôsobu užívania nehnuteľnosti, v ktorej sa nebytové priestory nachádzajú a ktorá je zároveň národnou kultúrnou pamiatkou. Z tohto vyjadrenia pritom vyplýva, že Krajský pamiatkový úrad opakovane prevádzkovateľa, teda odporcu, upozorňoval, že spôsob užívania v podobe umiestnenia nevhodných veľkoplošných reklamných plachiet a prekrytie terasy strešnou plachtou je v rozpore s charakterom budovy ako národnej kultúrnej pamiatky. Z tohto vyjadrenia zároveň vyplýva tiež to, že odporca ako prevádzkovateľ tieto upozornenia nerešpektoval a k náprave nikdy nedošlo. Samotné toto vyjadrenie teda nepreukazuje žiadne obmedzenie odporcu pri užívaní týchto nebytových priestorov. Vo vyjadrení Krajský pamiatkový úrad len konštatuje, že mal námietky voči spôsobu, akým odporca
národnú kultúrnu pamiatku využíval, avšak odporca zrejme tieto výhrady Krajského pamiatkového úradu nijaký spôsobom nerešpektoval a k odstráneniu tohto závadného stavu nedošlo. Odporca teda užíval predmetné priestory a terasu v súlade so svojou podnikateľskou činnosťou a keďže výhrady Krajského pamiatkového úradu nerešpektoval, nie je možné dospieť k záveru, že by bol pri vykonávaní svojej činnosti akýmkoľvek spôsobom obmedzovaný. Okrem toho treba poukázať na skutočnosť, že tieto námietky Krajského pamiatkového úradu nepredstavujú žiadne vady, ktoré by mala mať prenajímaná vec, ale týkajú sa len umiestnenia reklamných tabúľ a prekrytia terasy. Odporca pritom v zmluvách potvrdil, že so stavom prenajímaných nebytových priestorov sa oboznámil a mal vedomosť aj o tom, že prenajímaná budova je národnou kultúrnou pamiatkou. Pamiatkový úrad mal výhrady len voči umiestneniu reklamy a prevísajúcej plachty zakrývajúcej terasu. Aj v prípade, ak by odporca rešpektoval stanovisko Pamiatkového úradu a tieto reklamné plochy a prevísajúcu plachtu by odstránil, nedošlo by k žiadnemu obmedzeniu jeho možnosti užívať jednak nebytové priestory a jednak terasu na účely pivárne a pizzerie. Z tohto stanoviska tak naopak vyplýva záver, že odporca upozornenia na nevhodné užívanie národnej kultúrnej pamiatky ignoroval a nebytové priestory a terasu využíval spôsobom, ktorý bol v rozpore s ustanovením §-u 28 ods. 2 písm. b) pamiatkového zákona.
Čo sa týka stanoviska Mesta Žiliny, z tohto rovnako nevyplýva akékoľvek obmedzenie odporcu pri užívaní prenajatých priestorov. Mesto Žilina v tomto stanovisku uvádza len to, že zaregistrovali niekoľko sťažností od občanov najmä z dôvodu nadmernej hlučnosti prevádzkarne odporcu a odporcu vyzývalo na riešenie tohto stavu. Zo žiadneho z vykonaných dôkazov a ani z tvrdení odporcu nie je zrejmé, že by odporca akýmkoľvek spôsobom tieto výzvy Mesta Žilina akceptoval a menil by spôsob, akým danú prevádzkareň užíval. Opätovne tak nie je možné konštatovať akékoľvek obmedzenie možnosti odporcu nebytové priestory, či terasu užívať.
Ani zo stanoviska Pamiatkového úradu, ani zo stanoviska Mesta Žilina nevyplýva, že by odporcovi bol týmito úradmi uložený zákaz alebo akékoľvek obmedzenie, ktoré by mu bránilo v užívaní týchto priestorov.
V zmysle uvedených skutočností tak súd dospel k záveru, že obrana odporcu o nemožnosti užívať prenajaté priestory v plnej miere a riadne, je v celom rozsahu nepreukázaná.
Rovnako tak nebola preukázaná obrana odporcu týkajúca sa neuplatňovania úrokov z omeškania v prípade uhradenia faktúry. Navrhovateľ takúto dohodu s odporcom poprel a odporca jej existenciu nijakým spôsobom nepreukázal. Okrem toho aj zo samotného podania odporcu je zrejmé, že ním tvrdená dohoda mala byť viazaná na uhradenie faktúry do určitej lehoty. Odporca však vystavené faktúry navrhovateľa neuhradil doposiaľ, a teda nesplnil ani to, čo by mal urobiť podľa ním tvrdenej dohody o neuplatňovaní si úrokov z omeškania. Aj táto obrana odporcu je preto nedôvodná.
Odporca v podanom odpore vyčíslil požadovanú zľavu sumou 2.000,- Eur. Ako už bolo uvedené vyššie, žiadne dôvody pre existenciu takejto zľavy odporca v konaní nepreukázal. Okrem toho odporca v súlade s Občianskym súdnom poriadkom nárok na túto zľavu voči navrhovateľovi v priebehu súdneho konania neuplatnil. Napriek tomu, že odporca v odpore uvádza, že sa bude svojich nárokov domáhať vzájomným návrhom, v priebehu súdneho konania žiaden vzájomný návrh a ani žiadnu kompenzačnú námietku odporca neuplatnil.
Súd potom konštatuje, že návrh navrhovateľa je v časti istiny po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom v celom rozsahu skutkovo a právne dôvodný. Navrhovateľ predmetnými faktúrami uplatnil voči odporcovi nárok na zaplatenie nájomného podľa zmluvy o nájme nebytových priestorov a podľa zmluvy o nájme terasy. Vo vyúčtovaní nájomného podľa týchto faktúr navrhovateľ zohľadnil tiež dohodu s odporcom o poskytnutí zľavy z nájomného a v období, za ktoré mala byť zľava poskytnutá, fakturoval nájomné v dohodnutej nižšej výške. Splatnosť faktúr vystavených navrhovateľ zodpovedá dohode, ktorá bola medzi účastníkmi uzatvorená jednak v zmluvách o nájme a jednak v dodatkoch k týmto zmluvám. Podľa zmluvy o nájme terasy bol odporca povinný platiť nájomné za terasu mesačne popredu, teda za mesiac september 2012, ktorý je predmetom konania, bol povinný uhradiť nájomné do 15.08.2012, čo je dátum splatnosti vystavenej faktúry. Podľa Dodatku č. 4 k nájomnej zmluve o nájme nebytových priestorov bol odporca povinný platiť nájomné za mesiac január 2013 do 30. septembra 2012 a podľa Dodatku č. 6 bol povinný platiť nájomné za mesiac október 2012 do 15-dňa v predchádzajúcom kalendárnom mesiaci, teda do 15. september 2012. Navrhovateľ však posunul splatnosť tejto faktúry až
na deň 19.09.2012. Za mesiac november 2012 bol podľa tohto dodatku odporca povinný platiť nájomné do 15.10.2012, čo zodpovedá splatnosti vystavenej faktúry.
Súd potom dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný aj v požadovanej časti úroku z omeškania. Uplatnená úroková miera 8,75 % ročne zodpovedá ustanoveniu §-u 369 ods. 1 Obchodného zákonníka v spojení s §-om 517 Občianskeho zákonníka a Nariadením vlády SR č. 87/1995 Z.z.. Odporca sa do omeškania s plnením svojich peňažných záväzkov dostal počnúc dňom nasledujúcim po splatnosti vystavených faktúr. Ako už bolo uvedené vyššie, splatnosť faktúr navrhovateľ určil v súlade so zmluvnými dojednaniami účastníkov. Vzhľadom na čiastočný zápočet uskutočnený navrhovateľom, bol odporca s úhradou fakturovanej sumy 1.373,12 Eur v omeškaní odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry, teda od 01.10.2012, do dňa vykonania zápočtu, teda do 13.11.2012. Počnúc dňom 14.11.2012 je odporca v omeškaní s úhradou sumy 411,93 Eur, ktorá predstavuje zostatok faktúry po vykonanom zápočte. Pri ostatných faktúrach patrí navrhovateľovi právo na zaplatenie úroku z omeškania z fakturovaných súm odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do dňa zaplatenia.
Súd potom konštatuje dôvodnosť návrhu navrhovateľa jednak v časti istiny a jednak v časti požadovaných úrokov z omeškania a uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi neuhradený zostatok vystavených faktúr vo výške 3.031,85 Eur spolu s úrokom z omeškania tak, ako je uvedené vo výrokovej časti rozsudku.
O trovách konania bolo rozhodnuté podľa §-u 142 ods. 1 OSP a za analogického použitia ustanovenia §-u 146 ods. 2 veta druhá OSP. V konaní došlo k čiastočnému zastaveniu na základe späťvzatia návrhu navrhovateľom. Navrhovateľ pritom zobral návrh späť pre správanie sa odporcu, nakoľko k čiastočnému zániku uplatnenej pohľadávky došlo až jednostranným zápočtom uskutočneným po začatí konania. Aj v časti, kde došlo k zastaveniu konania, tak bol návrh navrhovateľom podaný dôvodne. Analogicky tak túto časť predmetu konania súd vyhodnotil ako úspech navrhovateľa vo veci. V zostávajúcej časti bol navrhovateľ úspešný v plnom rozsahu. Preto súd navrhovateľovi priznal právo na plnú náhradu jeho trov konania. Tieto trovy predstavujú súdny poplatok, ktorý navrhovateľ pôvodne zaplatil vo výške 239,50 Eur a ktorý po čiastočnom zastavení bol navrhovateľovi v časti 50,37 Eur vrátený. Na strane navrhovateľa tak vznikli trovy konania vo výške 189,13 Eur. Preto súd uložil odporcovi tiež povinnosť nahradiť navrhovateľovi trovy konania v tejto výške.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia, prostredníctvom Okresného súdu v Žiline ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu.
Odvolanie nemôže podať účastník, ktorý sa práva na podanie odvolania výslovne vzdal.