Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_27P-72-2013.pdf
PDF · 195.58 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-27P/72/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti P. - P., A.. XX.X.XXXX Y. H., A.. XX.X.XXXX, obe zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, pracovisko Košice II, na návrh otca P.. P. P., A.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho Q. O.G. A. J. S. Č.. XX, zastúpeného JUDr. Katarínou Habiňákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti matky P.. X. Č., A.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej Q. O. A. S. X. XX, zastúpenej JUDr. Ivetou Rajtákovou, advokátkou Advokátskej kancelárie so sídlom na Štúrovej ulici č. 20 v Košiciach, za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9C 120/2008 zo dňa 12.1.2009 a rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 301/2010 zo dňa 13.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8CoP 192/2013 zo dňa 30.1.2013 tak, že zveruje maloleté deti P. - P., A.. XX.X.XXXX Y. H., A.. XX.X.XXXX do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka bude povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 1. dňa kalendárneho mesiaca od 16,00 hod. do 15. dňa kalendárneho mesiaca do 16,00 hod., otec bude povinný zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti od 15. dňa kalendárneho mesiaca od 16,00 hod. do 1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 16,00 hod. s výnimkou každého párneho roka od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod. a od 25.12. od 18,00 hod. do 27.12. do 16,00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o deti povinná zabezpečovať matka a od 25.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a od 27.12. od 16,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16,00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o deti povinný zabezpečovať otec a každého nepárneho roka od 23.12. od 16,00 hod. do 25.12. do 9,00 hod. a od 25.12. od 18,00 hod. do 27.12. do 16,00 hod., kedy bude osobnú starostlivosť o deti povinný zabezpečovať otec a od 25.12. od 9,00 hod. do 18,00 hod. a od 27.12. od 16,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16,00 hod., kedy bude povinná osobnú starostlivosť o deti zabezpečovať matka, každý z rodičov bude povinný v stanovenom čase odovzdať maloleté deti do osobnej starostlivosti druhého rodiča pred svojim bytom a na odovzdanie ich riadne pripraviť a daný rodič bude povinný deti v stanovenom čase na uvedenom mieste prevziať.
Obaja rodičia budú maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna.
Výživné na maloleté deti zo strany rodičov neurčuje.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec maloletých detí doručil tunajšiemu súdu dňa 14.3.2013 návrh, ktorým žiadal súd o zverenie oboch maloletých detí H. a P. do striedavej osobnej starostlivosti rodičov tak, že matka aj otec budú povinní zabezpečovať starostlivosť o maloleté deti striedavo v dvojtýždňových intervaloch tak, že matka by bola povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť od 1. dňa kalendárneho mesiaca od 18,00 hod. do 15. dňa kalendárneho mesiaca do 18,00 hod. a otec by bol povinný zabezpečovať túto starostlivosť od 15. dňa kalendárneho mesiaca od 8,00 hod. do 1. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca do 18,00 hod., každý z rodičov by bol oprávnený maloleté deti zastupovať a spravovať ich majetok a každý z rodičov by bol povinný deti v stanovenom čase odovzdať do starostlivosti druhého rodiča a súčasne ich aj riadne pripraviť a počas striedavej starostlivosti styk s rodičom, v ktorého starostlivosti by neboli, by bol realizovaný na základe dohody rodičov a vôle maloletých, zároveň žiadal rozhodnúť, že výživné na maloleté deti nebude určené. Návrh odôvodňoval tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9C/120/2008 zo dňa 12.1.2009 bolo manželstvo rodičov rozvedené, obe maloleté deti boli zverené na čas po rozvode do osobnej starostlivosti matky a zo strany otca bolo určené výživné, styk otca s deťmi bol upravený bez obmedzenia. Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P/331/2010 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Cop 192/2012 zo dňa 13.1.2013 bolo rozhodnuté o zvýšení výživného a to u maloletého P. na 300 € a u maloletého H. na 200 € spätne od 9.6.2010. Od uvedených rozhodnutí súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletých, s ktorými sa otec pravidelne stretával, mal s nimi vytvorený veľmi dobrý vzťah, bolo medzi nimi silné citové puto a obe deti prejavili záujem zotrvať s otcom v osobnej starostlivosti, otec poukazoval na to, že mal vytvorené dobré podmienky, býval v rodinnom dome, bol schopný celodenne sa postarať o obe deti, s ktorými navštívil i psychologickú poradňu, obe deti absolvovali psychologické vyšetrenie za účelom, aby bolo zistené, či je daný dôvod na zmenu umiestnenia detí a či psychológ doporučí striedavú starostlivosť, obe deti, ako otec uviedol, že sa podrobili nonverbálnemu PM testu a klinická psychologička konštatovala v závere, že vzhľadom na vývinové štádium osobnosti a pozitívnu identifikáciu s mužskou rolou - otcom, doporučila zveriť P. do striedavej osobnej starostlivosti, u maloletého H. napriek nižšiemu veku konštatovala, že maloletý je schopný vecne posudzovať a vyjadriť sa k životnej situácii a z psychologického hľadiska odporučila, aby H. bol tiež zverený do striedavej starostlivosti oboch rodičov, aj u maloletého H. zistila pozitívnu identifikáciu s mužskou rolou - otcom.
K návrhu pripojil vo fotokópii správu zo psychologického vyšetrenia maloletých detí zo dňa 28.2.2013 vypracovanú psychologičkou F.. N. A., klinickou psychologičkou neurologickej kliniky J. A. D.. F. O., z ktorých záverov vyšetrení vyplýva, že pokiaľ ide o maloletého P. psychologička konštatovala, že vzhľadom na mentálne - kognitívnu výkonnosť, osobnostné črty, emocionálne ladenie je P. schopný vecne posudzovať a vyjadriť sa k svojej životnej situácii, z psychologického hľadiska vzhľadom na vývinové štádium osobnosti a pozitívnu identifikáciu s mužskou rolou - otcom, psychologička odporúčala, aby dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a u maloletého H. konštatovala, že vzhľadom na mentálne a kognitívnu výkonnosť, osobnostné črty a emocionálne ladenie aj H., aj napriek svojmu nižšiemu veku, je schopný vecne posudzovať a vyjadriť sa k svojej životnej situácii, z psychologického hľadiska vzhľadom na vývinové štádium osobnosti a pozitívnu identifikáciu s mužskou rolou - otcom, doporučila aby aj toto dieťa bolo zverené do striedavej starostlivosti rodičov.
Matka cestou svojej právnej zástupkyne doručila tunajšiemu súdu dňa 15.5.2013 svoje vyjadrenie k uvedenému návrhu otca, v ktorom návrh otca na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti navrhovala zamietnuť a rozhodnúť, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, svoj postoj odôvodňovala tým, že podľa jej názoru podaným návrhom sa otec chcel iba vyhnúť plateniu dlžného výživné a tento nepodával z dôvodu, že by sa zmenili pomery a reálne existovala potreba novej úpravy styku s maloletými deťmi. Uviedla, že Okresný súd Košice II rozsudkom sp. zn. 25P/331/2010 zo dňa 13.3.2012 zvýšil vyživovaciu povinnosť zo strany otca na maloletého P. zo sumy 66 € na sumu 160 € mesačne a na maloletého H. zo sumy 66 € na sumu 140 € mesačne a povolil otcovi splácať dlžné výživné v mesačných splátkach, následne Krajský súd v Košiciach rozsudkom sp. zn. 8Cop 192/2012 zo dňa 30.1.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 15.2.2013, výživné zo strany otca na maloleté deti zvýšil u P. zo sumy 66 € na sumu 300 € a u maloletého H. zo sumy 66 € na 200 € mesačne a vo výroku o dlžnom výživnom vrátil vec na ďalšie konanie. Uznesením sp. zn. 25P/331/2010 zo dňa 21.3.2013 tunajší súd určenie dlžného výživné za obdobie od 9.6.2010 vylúčil na samostatné konanie a otec podaním zo dňa 21.3.2013 navrhol prerušiť uvedené konanie dôvodiac podaním návrhu na zverenie maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, súd uznesením sp. zn. 25P/2/2013 zo dňa 26.3.2013 návrh otca na prerušenie konania zamietol, voči čomu sa otec detí odvolal, pričom
zopakoval, „že zverením maloletých detí do osobnej starostlivosti obidvoch rodičov dôjde k zmene miesta, ku ktorému má byť zaostalé výživné platené“, z čoho matka vyvodzovala, že otec návrhom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti sa chcel vyhnúť povinnosti zaplatiť dlžné výživné, ďalej poukazovala na to, že predpokladom na zverenie detí do striedavej osobnej starostlivosti tak, aby táto bola v záujme maloletých detí je, aby medzi oboma rodičmi prebiehala pravidelná komunikácia ohľadom ich starostlivosti vzhľadom k tomu, že po rovnaký čas by zabezpečoval starostlivosť o maloleté deti každý z rodičov a preto by bolo potrebné, aby vzájomnou komunikáciou zosúladili starostlivosť o potreby detí, pričom o neschopnosti a neochote otca komunikovať ohľadom starostlivosti o deti s matkou má svedčiť skutočnosť, že napriek tomu, že rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/331/2010 zo dňa 13.3.2012, ktorý bol predbežne vykonateľným, si otec svoju vyživovaciu povinnosť plnil len v rozsahu po 66 € na každé z maloletých detí. Spochybňovala skutočné vyšetrenie detí psychologičkou dňa 27.2.2013 tvrdiac, že v tom čase maloletý H. mal chrípku, bral antibiotiká, taktiež maloletý P. mal chrípku a mal zvýšenú teplotu a ak sa otec s deťmi v takomto ich stave zúčastnil s nimi psychologického vyšetrenia, svedčilo by to o jeho bezohľadnosti a na druhej strane mala dôvodnú pochybnosť o hodnovernosti záverov takéhoto vyšetrenia, keď si psychologička nevšimla v akom stave mali byť deti. K vyjadreniu pripojila vo fotokópii odvolanie otca zo dňa 9.4.2013 adresované tunajšiemu súdu k sp. zn. 25P/2/2013, kde otec okrem iného zdôvodňoval ním podaný návrh na prerušenie konania s tým, že podal návrh na zmenu rozhodnutia súdu, ktorým boli deti zverené do osobnej starostlivosti matky v dôsledku jednoznačného stanoviska detí, ktoré mali prejaviť záujem byť zverené do striedavej starostlivosti oboch rodičov a ktoré stanovisko malo byť zistené výsluchom detí a malo tvoriť ako dôkaz súčasť konania sp. zn. 27P/72/2013, taktiež vo fotokópii matka pripojila uznesenie tunajšieho súdu sp. zn. 25P/2/2013 zo dňa 26.3.2013, ktorým bol návrh otca na prerušenie konania zamietnutý.
Dňa 31.5.2013 otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil súdu vyjadrenie, v ktorom konštatoval stanovisko, že obe deti sú už vo veku kedy samé sa vyjadrujú k otázke u koho chcú byť v osobnej starostlivosti, maloletý P. mal T.Y. XX.X.XXXX F. rokov, sám sa vyjadril otcovi, že by chcel byť v striedavej starostlivosti oboch rodičov, o čom sa predtým už niekoľkokrát spolu rozprávali, mal za to, že pomery detí sa zmenili, tieto sa stali schopnými racionálne posúdiť svoje potreby, čo podľa neho bolo dôvodom na zmenu doterajšieho rozhodnutia, znovu poukázal na veľmi dobrý vzťah oboch detí k nemu, na to, že si s ním rozumejú, majú spoločné záujmy, chodia na spoločné lyžovačky, on s nimi chodí hrávať hokej, futbal, vykonávajú rôzne domáce práce, spoločne pracujú v záhrade, spolu navštevujú starého otca, s ktorým majú veľmi dobrý vzťah, v rámci styku sa im otec venuje v plnej miere; poukázal na zmenu pomerov na strane matky, ktorá sa stala časovo zaneprázdnenou, prichádzajúcou domov v neskorých popoludňajších až večerných hodinách, v dôsledku čoho sa deťom venovala menej s tým, že k názoru maloletého P. sa pripojil aj S. maloletý H., poukázal na to, že komunikácia medzi rodičmi detí bola bez komplikácií, k spokojnosti všetkých zúčastnených strán, on bol ochotný s matkou komunikovať, ale z jej strany boli vznesené voči jeho osobe rôzne urážky a invektívy; v čase vykonávania psychologického vyšetrenia, tvrdil, že deti boli bez teplôt a bez známok akútneho ochorenia, keďže matka spochybňovala závery psychologičky navrhoval, aby súd vyslúchol obe deti na pojednávaní, aby sa samé vyjadrili k otázke striedavej starostlivosti, poukazoval na to, že predmetný návrh podal z dôvodu rešpektovania slobodného rozhodnutia a priania detí s kým a ako dlho chcú žiť a tráviť svoje detstvo, popieral tvrdenie matky, že by dôvodom tohto podaného návrhu bolo vyhnutie sa plateniu dlžného výživného a poukázal na to, že okrem platenia výživného prispieva niekoľkonásobne vyššou sumou, než mu stanovil súd na konkrétne náklady spojeného s ošatením a športovými potrebami detí, na ktorých potrebách sa matka detí podľa jeho názoru nepodieľa adekvátne, i keď je zárobkovo činná. Uviedol, že okrem športového vybavenia, ošatenia, obuvi, dovoleniek, deťom prispieva aj na zakúpenie dioptrických okuliarí, hračiek a jeho výdavky sú nepomerne vyššie ako sú náklady matky, preto navrhoval vykonať výsluch maloletých detí v konaní.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov doručil tunajšiemu súdu dňa 12.6.2013 svoju písomnú správu zo šetrenia pomerov, v ktorej okrem iného uviedol, že v tom čase otec detí bol zamestnaný ako lekár - stomatológ, žil v rodinnom dome pozostávajúcom zo štyroch obývateľných miestností, kde synovia mali vyhradenú vlastnú detskú izbu, matka pri pohovore uviedla, že synom nikdy v styku s otcom nebránila, potvrdila, že deti majú s otcom vytvorený veľmi dobrý vzťah, stretávajú sa s ním pravidelne každý druhý víkend ale aj nad tento rámec po dohode, napriek tomu však nesúhlasila so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti, pracovala ako lekárka, spolu so synmi žila v 3-izbovom byte, ktorý bol v jej výlučnom vlastníctve, kde deti mali zariadenú detskú izbu, maloletý P. bol žiakom deviateho ročníka
a maloletý H. bol žiakom šiesteho ročníka ZŠ, dosahovali dobré učebné výsledky, boli zdravé, potreby a záujmy mali bežné, primerané veku, pri pohovore kolízneho opatrovníka obe deti zhodne uviedli svoj súhlas s návrhom otca, pri predstave striedavej starostlivosti prejavili nadšenie, s otcom obaja boli radi, trávili s ním víkendy a dovolenky, vychádzali s ním veľmi dobre, maloletý H. uviedol, že si vie predstaviť striedanie výchovy po týždni, aby boli rovnako dlho u mamky aj u otca, zdalo sa mu to takto spravodlivé, P. si vedel predstaviť striedanie výchovy podľa návrhu otca po dvoch týždňoch. Kolízny opatrovník doporučil, aby si maloleté deti pred rozhodnutím súdu vo veci striedavú starostlivosť najskôr vyskúšali, nakoľko takúto formu výchovy doposiaľ nerealizovali a aby potom vyjadrili svoj názor, či im takáto forma výchovy vyhovuje. Poukázal na to, že najvhodnejšie by bolo, ak by sa rodičia na striedavej starostlivosti a s tým súvisiacich praktických súvislostiach vedeli dohodnúť, keďže iba tak by mohla byť táto alternatíva v prospech a v záujme detí.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, opakovane oboch maloletých detí, kolízneho opatrovníka listinnými dôkazmi a zistením stanoviska okresnej prokurátorky zistil tento skutkový stav:
Ako už bolo uvedené vyššie, rozsudkom Okresného súdu Košice - okolie sp. zn. 9C/120/2008 zo dňa 12.1.2009, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 9.2.2009 bolo manželstvo rodičov maloletých detí rozvedené, na čas po rozvode manželstva boli obe maloleté deti zverené do osobnej starostlivosti matky, otec bol zaviazaný prispievať na každé z detí po 66 € mesačne. Po vyhlásení predmetného rozhodnutia sa účastníci t.j. rodičia maloletých detí vzdali odvolania a z uvedeného dôvodu súd vo veci vyhotovil skrátený rozsudok v súlade s uzn. § 157, ods. 3 O.s.p. Následne rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P/301/2010 zo dňa 13.3.2012 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Cop/192/2013 zo dňa 30.1.2013 došlo k zvýšeniu výživného zo strany otca na maloletého P. zo sumy 66 € na sumu 300 € mesačne a na maloletého H. zo sumy 66 € na sumu 200 € mesačne, rozsudky v časti zvýšenia výživného nadobudli právoplatnosť dňa 15.2.2013, uvedeným rozhodnutím Krajského súdu v Košiciach bol zrušený výrok súdu prvého stupňa o určení dlžného výživného a v rozsahu zrušenia bola vec vrátená súdu prvého stupňa, ktorý následne konanie o stanovení výšky dlžného výživné vylúčil na samostatné konanie, ktoré je vedené pod sp. zn. 25P/2/2013, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené, keďže v dôsledku podaného odvolania voči rozsudku vo veci bola vec postúpená v marci 2014 Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie.
Z odôvodnenia vyššie uvedeného rozsudku Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 8Cop 192/2013 zo dňa 30.1.2013, ktorým zmenil rozsudok tunajšieho súdu zo dňa 13.3.2012 sp. zn. 25P/331/2010, okrem iného vyplýva, že pri stanovení výšky výživného 300 € na maloletého P. a 200 € na maloletého H. krajský súd vychádzal z toho, že matka spolu s deťmi bývala v 3-izbovom byte, ktorý si kúpila z finančných prostriedkov, ktoré získali rodičia detí predajom ich pôvodne spoločne vlastneného rodinného domu, z ktorého predaja matka dostala 3.500.000 Sk, otec 4.500.000 Sk, za bývanie v byte matka hradila 180 € mesačne a užívala desaťročné auto, deti sa stravovali v škole za 50 € mesačne, doma za 300 € mesačne, za internet matka hradila 25 € mesačne, deti užívali lieky v hodnote 10 € mesačne, matka im hradila životné poistenie a sporenie po 39 € mesačne, H. platila za družinu 8,50 € mesačne a P. za telefón 10 € mesačne, na začiatku každého školského roka im hradila výdavky po 200 €, dvakrát do roka im kupovala ortopedické vložky po 20 €, H. platila za pohybový krúžok 40 € ročne, za lyžiarsky výcvik P. zaplatila 200 € a kúpila mu na oblečenie na tento výcvik za 500 €, za strojček na zuby mu uhradila 150 €, deťom uhradila poplatky za permanentky na hokej a bola s nimi na dovolenke. Otec detí chodil s nimi každý týždeň v zime hrať hokej, kúpil im zodpovedajúcu výstroj, od starého otca maloletý P. dostal na Vianoce lyže a maloletý H. vetrovku. Matka pracovala v spoločnosti F. X..H..E.. s čistým príjmom 1.445 €. Otec býval v rodinnom dome, za užívanie ktorého platil 250 € mesačne, predchádzajúci pracovný pomer ukončil dohodou 30.4.2008 na odporúčanie lekára pre dlhodobé cievne problémy a problémy s chrbticou, ktoré mu neumožňovali vykonávať prácu manažéra v Bratislave, zamestnal sa v spoločnosti B. F.E. X..H..E.. ako EEG laborant s príjmom 300 € mesačne, následne od januára 2011 pracoval ako stomatológ v spoločnosti W. T. X..H..E.. s príjmom 300 € mesačne od 1.7.2011 v spoločnosti G. T. s mesačným príjmom 100 €, kde pracoval na dohodu, keďže na trvalý pracovný pomer nemal potrebnú trojročnú prax. Z ročného zúčtovania preddavkov na daň z príjmov fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2010 súd zistil, že otec dosiahol základ dane 3.927,20 €. Z oznámenia Krajského riaditeľstva PZ v Košiciach bolo zistené, že otec bol vlastníkom motorového vozidla značky Volvo C70. Z oznámenia Geodetického a kartografického ústavu v Bratislave súd zistil, že otec nevlastnil na území SR žiadnu nehnuteľnosť. Zo správy spoločnosti W. T. X..H..E.. ďalej súd
zistil, že otec od januára do júna 2011 u nich pracoval s čistým príjmom mesačne 243 €. Od 1.12.2011 otec sa stal konateľom spoločnosti F. T. X..H..E.. Q. O., z pracovnej zmluvy s touto spoločnosťou vyplývalo, že otec bol u nich zamestnaný na dobu neurčitú s dohodnutou minimálnou mzdou a z jeho opisu mzdových listov vyplynulo, že v tejto spoločnosti dosiahol v decembri 2011 príjem 275,70 €. Z potvrdenia ambulancie cievnej chirurgie bolo zistené, že stav cievneho systému otcovi nedovoľoval sedavé a stresové zamestnanie, bol mu odporúčaný striedavý režim krátkodobého sedenia a státia bez stresového režimu. Matka detí od 2.12.2011 bola konateľkou spoločnosti X., X..H..E... Z prehľadu platov na Slovensku bolo zistené, že stomatológ zarobil v priemere 1.110 € a farmaceutický reprezentant 1.030 €, medicínsky reprezentant 1.200 €. Z otcom predložených pokladničných dokladov za obdobie od 1.6.2010 do 11.8.2011 bolo zistené, že otec vynaložil na potreby detí 4.083,28 €. K uvedenému Krajský súd konštatoval, že príspevky otca nad rámec vyživovacej povinnosti po prepočítaní na 14 mesiacov, za ktoré plnil, činili až 321,52 € mesačne a aj keď odvolací súd uznal tvrdenie otca, že mu s týmito plneniami pomáhali jeho rodičia, príjem otca z predaja domu rodičov 149.370 € bol dostatočný na to, aby pre seba a deti zabezpečil 3-izbový byt v hodnote polovice z obdržanej čiastky a zo zvyšku udržiaval životnú úroveň akú mal v čase, keď pracoval v spoločnosti A. A. X. X..H..E.. dovtedy, kým by sa mu podarilo vybudovať si v stomatologickej ambulancii stálu klientelu a dosiahnuť porovnateľný príjem, súd neuveril jeho tvrdeniu, že použil tieto finančné prostriedky na kúpu jednej tretiny rodinného domu, keďže otec nebol evidovaný ako vlastník nehnuteľnosti ani ako spoluvlastník nehnuteľnosti, preto súd konštatoval, že nie je možné akceptovať stav, keď otec údajne investoval všetky svoje prostriedky do spoluvlastníckeho podielu na nadštandardom rodinnom dome, ktorý oficiálne nevlastnil a ktorý bol zjavne nad jeho deklarované príjmové pomery; ďalej krajský súd poukázal na to, že otec napriek ním tvrdenej zlej finančnej situácii sa stal vlastníkom nadštandardného motorového vozidla značky Volvo C70, druh AE Cabriolet, z čoho vyvodil, že životná úroveň otca neklesla oproti stavu keď dosahoval čistý mesačný príjem 2.622,85 € a preto od neho mohlo byť spravodlivo žiadané, aby rovnaký štandard umožnil aj maloletým deťom formou výživného v súlade s požiadavkou, že dieťa rodičov, ktorí nežijú spolu, má mať takú životnú roveň, aká by za spolužitia rodičov existovala a ak je životná úroveň rodiča vysoká a umožňuje uspokojenie i nadštandardných potrieb, také isté právo má mať aj jeho dieťa, pokiaľ nie je schopné samostatne sa uživiť. Odvolací súd ďalej konštatoval, že pri rozhodovaní o odvolaní otca nezohľadnil pokles príjmov matky, pretože ak by tak spravil, zvýšil by výživné ešte vo vyššom rozsahu prihliadajúc na to, že matka by zo svojho príjmu nevedela dopĺňať zdroj výživy maloletých detí v rozsahu zodpovedajúcom životnej úrovni akú majú u otca a skutočnosť, že matka vlastnila auto v porovnateľnej hodnote ako otec, nebola za takejto situácie bezprostredne relevantná.
Súbežne s týmto konaním prebiehalo konanie pod sp. zn. 45P 190/2013 o nariadenie predbežného opatrenia, začaté na návrh otca doručený súdu dňa 24.9.2013, v ktorom konaní žiadal predbežne zveriť obe maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov, ktorý návrh otca bol uznesením sp. zn. 45P 190/2013 zo dňa 24.9.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 22.10.2013, zamietnutý, keďže otec nepreukázal v tom čase dôvodnosť ním podaného návrhu o potrebe zásahu do pomerov účastníkov.
Následne na tunajšom súde bolo vedené konanie pod sp. zn. 41P 220/2013 o nariadenie predbežného opatrenia o zverení maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, ktoré konanie bolo opätovne začaté na návrh otca doručený tunajšiemu súdu dňa 29.11.2013, ktorý otec doručil súdu cestou svojej právnej zástupkyne, ktorým návrhom opätovne žiadal o zverenie oboch maloletých detí do striedavej osobnej starostlivosti rodičov. Tomuto návrhu otca bolo vyhovené uznesením zo dňa 2.12.2013, ktorým bola predbežne nariadená striedavá osobná starostlivosť o maloleté deti tak, že matka bola oprávnená a povinná zabezpečovať osobnú starostlivosť o maloleté deti vždy od 1. dňa do 15. dňa v mesiaci a otec bol oprávnený a povinný túto starostlivosť zabezpečovať od 16. dňa v mesiaci do posledného dňa v mesiaci s tým, že k preberaniu detí malo dochádzať pred bytom matky o 7,30 hod. každého 16. dňa v mesiaci a následne o 17,00 hod. pred bytom otca posledný deň v mesiaci, bolo rozhodnuté, že výživné zo strany rodičov nebolo určené a bolo stanovené, že predbežné opatrenie bude trvať do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 27P/72/2013, predbežné opatrenie bolo súdom nariadené vzhľadom na zistené skutočnosti v súbežne prebiehajúcom konaní 27P/72/2013, predovšetkým vzhľadom na obsah výpovedí a jednoznačne prejavenú vôľu oboch maloletých detí byť v striedavej starostlivosti obidvoch rodičov.
Voči tomuto predbežnému opatreniu podala matka cestou svojej právnej zástupkyne odvolanie, z dôvodu čoho bola vec predložená Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie a Krajský súd v Košiciach
uvedené predbežné opatrenie súdu prvého stupňa potvrdil uznesením sp. zn. 8Cop 45/2014 zo dňa 5.2.2014 a predbežné opatrenie sa stalo právoplatným dňa 17.2.2014.
Matka maloletých detí, ako vyplýva z evidencie Sociálnej poisťovne, je zamestnankyňou spoločnosti X. X..H..E.. od 1.1.2012 a ako vyplýva z výpisu z obchodného registra spoločnosti X. X..H..E.. je od 9.12.2011 jej jedinou spoločníčkou a jedinou konateľkou.
Z opisu mzdových listov matky od 1.1.2013 doposiaľ vyplýva jej priemerný mesačný čistý príjem 430,12 €, z daňového priznania uvedenej spoločnosti za rok 2012 vyplýva, že spoločnosť dosiahla príjmy 46.779,69 €, vykázala výdavky 37.188,45 €, základ dane 9.591,24 € a uhradila daň 1.898,87 €, takže jej priemerný mesačný čistý príjem bol 641 € a v roku 2013 vykázala príjmy 5.727,28 €, vyčíslila základ dane 6.337,46 €, uhradila daň 1.457,61 €, takže jej priemerný mesačný čistý príjem bol 406,65 €.
Z registra Sociálnej poisťovne súd zistil, že otec detí je zamestnancom spoločnosti F. X..H..E.. od 1.12.2011 a z výpisu z obchodného registra vyplýva, že otec je jedným z dvoch konateľov uvedenej firmy od 1.12.2011, uvedená spoločnosť podľa ňou podaného daňového priznania dosiahla v roku 2012 výnosy 36.267,86 €, náklady 34.193,46 € a základ dane vykázala 2.109,79 €, mala nulovú daňovú povinnosť a teda jej priemerný mesačný čistý príjem bol 172,90 €, v roku 2013 vykázala výnosy 31.436,47 €, náklady 31.955,28 € a celkovo vykázala stratu 518,80 € a z opisu mzdových listov otca od uvedenej spoločnosti vyplýva priemerný mesačný čistý príjem otca od 1.1.2013 doposiaľ 292,64 €.
Dňa 16.10.2013 otec cestou svojej právnej zástupkyne doručil súdu podanie, v ktorom okrem iného uviedol, že striedavá starostlivosť o deti sa začala realizovať od leta 2013, s čím matka detí súhlasila, neskôr po nástupe detí do školy začala znemožňovať realizáciu striedavej starostlivosti a od septembra 2013 deti navštevovali otca len počas víkendov, preto mal otec za to, že by bolo potrebné opätovne zisťovať stanovisko maloletých detí, ktoré bolo pôvodne zistené kolíznym opatrovníkom a to buď opätovne prostredníctvom výsluchu u kolízneho opatrovníka alebo, s prihliadnutím na vek detí, navrhoval ich vypočutie na pojednávaní.
Dňa 12.11.2013 bolo súdom zistené, že v súbežne prebiehajúcom konaní pod sp. zn. 25P/2/2013 dňa 31.10.2013 otec podal námietku zaujatosti voči všetkých sudcom Okresného súdu Košice II, navrhoval, aby súd vylúčil všetkých sudcov z Okresného súdu Košice II z prejednávania veci a navrhoval vylúčiť aj všetkých sudcov z Krajského súdu v Košiciach z prejednávania rozhodovania vo veci dôvodiac pocitom možnosti prepojenia matky „na rozhodovaciu vôľu sudcu prostredníctvom osôb, s ktorými matka bola v priateľskom vzťahu“, čo, podľa jeho názoru, malo za následok rozhodnutie, ktoré súd vydal na základe nesprávneho skutkového a právneho názoru, navrhoval, aby vec bola pripravená inému súdu ako súdu v Košiciach a navrhoval vylúčiť Okresný súd Košice II, Okresný súd Košice I a Okresný súd Košice - okolie.
K uvedenej vznesenej námietke zaujatosti dňa 7.11.2013 matka cestou svojej právnej zástupkyne podala podanie, v ktorom okrem iného konštatovala, že vzhľadom na nesplnenie náležitostí Občianskeho súdneho poriadku nie je možné na otcom vznesenú námietku zaujatosti prihliadať, preto mala za to, že vec by nemala byť predkladaná nariadenému súdu a súd prvého stupňa by mal pokračovať v konaní a preto žiadala nariadiť vo veci pojednávanie.
V tomto konaní matka cestou právnej zástupkyne dňa 12.11.2013 doručila súdu podanie, v ktorom žiadala prerušiť konanie vo veci vedenej pod sp. zn. 27P/72/2013, poukazujúc na vyššie uvedenú otcom vznesenú námietku zaujatosti voči všetkým súdom v Košiciach a zároveň poukazujúc na možnosť, v prípade predloženia tejto námietky vznesenej v konaní sp. zn. 25P/2/2013, nadriadenému súdu, že by mohol rozhodnúť o vylúčení všetkých sudcov Okresného súdu Košice II a teda aj o vylúčení sudkyne konajúcej vo veci sp. zn. 27P/72/2013, z čoho vyvodzovala, že v takomto prípade ak by vo veci 27P/72/2013 bolo rozhodnuté, vo veci by rozhodoval sudca, ktorý by vo veci rozhodovať nemal, vzhľadom na to, že by existovala skutočnosť, pre ktorú by bolo možné mať pochybnosti o jeho nezaujatosti, vzhľadom na uvedené navrhovala konanie na Okresnom súde Košice II prerušiť do rozhodnutia o námietke zaujatosti zo dňa 31.10.2013 podanej otcom v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 25P/2/2013, zároveň ospravedlňovala svoju neúčasť a neúčasť právnej zástupkyne na pojednávaní konanom dňa 13.11.2013 o 10,15 hod., ktoré pojednávania žiadala odročiť,
toto podanie matky do spisu 27P/72/2013 do začatia pojednávania dňa 13.11.2013, ktoré začalo o 10,15 hod. doručené nebolo, preto súd začal predmetné pojednávanie, na ktorom bol prítomný splnomocnený zástupca právnej zástupkyne matky, ktorá samotná na začiatku pojednávania prítomná nebola a ktorý zástupca krátkou cestou predložil súdu k nahliadnutiu už spomínaný návrh na prerušenie konania, ktorý bol oboznámený na pojednávaní, na ktorom bol prítomný otec, jeho právna zástupkyňa prítomná nebola, bola prítomná zástupkyňa prokuratúry i kolízna opatrovníčka a taktiež boli prítomní obaja maloletí synovia účastníkov; v zmysle pokynu konajúceho sudcu oznámeného obom rodičom, matke 25.10.2013, otcovi 23.10.2013 a ich právnym zástupcom 23.10.2013, právny zástupca matky žiadal o ospravedlnenie neprítomnosti matky na pojednávaní vzhľadom na spomínanú žiadosť o prerušenie konania. Súd konštatoval, s poukazom na ustanovenie § 16 ods. 3 O.s.p., že vzhľadom na vznesenú námietku zaujatosti voči všetkým sudcom Košických súdov, že na uvedenom pojednávaní nebude vyhlásené rozhodnutie vo veci, ale vznesená námietka aj vzhľadom na uvedené zákonné ustanovenie nebráni vykonaniu pojednávania a to tým skôr, že na pojednávanie boli predvolané i maloleté deti, ktoré aj tak sú vypočúvané bez prítomnosti rodičov a preto súd pristúpil k ich vypočutiu (bez prítomnosti otca).
Maloletý H. na pojednávaní (dňa 13.11.2013) za prítomnosti právneho zástupcu matky, kolízneho opatrovníka, a okresnej prokurátorky Okresnej prokuratúry Košice II uviedol, že o dôvode účasti na pojednávaní sa dozvedel od brata večer pred týmto pojednávaním, upresnil, že v uvedenom čase nechodil do školy, keďže mal „nejaký kožný problém“, preto bol doma a od brata vedel, že na súde sa má rozhodovať o ich striedavej starostlivosti. Konštatoval, že je preňho ťažké vyjadriť sa k otázke, u ktorého z rodičov by radšej chcel zostať, ale predniesol názor, že striedavá starostlivosť by bola dobrá, lebo by mohol byť rovnako dlho s mamkou ako aj s ockom, keďže dovtedy bol viac s mamkou, preto si myslel, že by bolo dobré, aby približne rovnako bol s každým z rodičov, mal za to, že o striedavej starostlivosti sa s mamkou rozprával starší brat, jeho sa mamka pýtala na takúto možnosť o starostlivosti a on jej povedal, že podľa jeho názoru by to mohlo fungovať, takisto sa o tom rozprával aj s ockom, ktorému povedal to isté, že by striedavá starostlivosť mohla fungovať, doplnil, že v čase letných prázdnin spolu s bratom boli radi dlhšie u ocka, popísal, že otec vykonáva v čase pobytov synov u otca domáce práce a že aj v situáciách keď je v domácnosti u mamky a s prípravou na vyučovanie problémy nemá, väčšinou sa učí sám a ak potrebuje pomoc, pomáha mu starší brat. Ďalej uviedol, že ocko býva s kamarátkou, ktorá nie je ale v tejto domácnosti stále a s ktorou, uviedol, že on sám má dobrý vzťah, táto sa volá Q. a doplnil, že striedanie starostlivosti rodičov by chcel po dvoch týždňoch.
Maloletý P. vo svojej výpovedi na tom istom pojednávaní uviedol, že bol informovaný o predmete pojednávania, uviedol, že by bol rád, ak by došlo k striedavej starostlivosti a striedal by sa na pobytoch u mamky a u ocina, mal za to, že obaja rodičia si zaslúžia, aby s nimi obaja synovia boli rovnomerne, aby nedochádzalo medzi nimi k výčitkám, že s niektorým z nich trávievajú viac času, mal za to, že takéto riešenie by bolo veľmi dobré a bolo by to „super“, poukázal na to, že má rád obidvoch svojich rodičov, rovnako rád je s maminou ako aj s ocinom a preto by bol radšej, keby sa to riešilo ináč, ale vzhľadom na tvrdohlavosť oboch rodičov mal za to, že to dospelo až k tomu, že musí to byť riešené cestou súdu. V čase výpovede udával, že u otca býval každý druhý víkend a v čase letných prázdnin uňho boli s bratom na striedanie po dva týždne, ktoré pobyty u otca i mamy fungovali podľa neho vynikajúco, udával, že otec sa o nich s bratom vie postarať, potvrdil, že k otcovi on sám chodieva rád a že k tomuto chodieva nielen v súlade s rozhodnutím súdu o úprave styku, t.j. počas víkendov, ale otca navštevuje aj častejšie, konštatoval, že by uprednostnil striedanie v dvojtýždňových intervaloch.
Na uvedenom pojednávaní po vypočutí maloletých bol vypočutý i samotný otec detí, ktorý trval na ním podanom návrhu, prejavil vôľu podieľať sa na starostlivosti o obe maloleté deti v rozsahu každých dvoch týždňov na striedavo s matkou, pričom poukázal na to, že v prípade, ak by deti trávili uňho takéto dva týždne, nikdy by im nebránil v kontaktovaní sa s matkou, poukazoval na to, že synovia sú uňho v domácnosti radi, že uvedenú otázku s nimi prediskutoval, obaja vyjadrili súhlas s takýmto striedaním starostlivosti, tvrdil, že takáto starostlivosť už fungovala roky v čase letných mesiacov, preto predpokladal, že bude možné aj od septembra v takejto starostlivosti pokračovať a preto podal i prvý návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorému nebolo vyhovené, ale matka následne vyjadrila nesúhlasné stanovisko a od septembra 2013 nastala situácia, že po uplynutí letných prázdnin sa striedavá starostlivosť už ďalej nerealizovala. K svojim osobným pomerom uviedol, že býva v rodinnom dome, ktorý je v osobnom vlastníctve jeho matky, pričom on je výlučným užívateľom tohto domu a jeho matka obýva svoj vlastný byt, v tomto dome žije sám, občas sa tam zdržiava jeho priateľka, s ktorou ale spoločne nehospodária a s ktorou synovia, podľa jeho názoru, majú dobrý vzťah. Uviedol, že pokiaľ ide o
rozdiel medzi jeho príjmami a výdavkami, tento hradí z výpomoci od svojich rodičov, ktoré nevedel presne špecifikovať vzhľadom na ich rôznosť v jednotlivých mesiacoch, uviedol, že spolu so synmi sa venuje športovým aktivitám ako je lyžovanie, hokej, čo sú nákladné športy, v súvislosti s ktorými aktivitami hradí všetky výdavky detí, ktorým zakupuje veci potrebné na tieto aktivity, hradí im letné dovolenky a to aj za výpomoci svojich rodičov. K majetkovým pomerom uviedol, že vlastní auto značky Volvo rok výroby 2007 (t.j. už spomínaný Cabriolet).
Krajský súd v Košiciach uznesením sp. zn. NcC 47/2013 zo dňa 15.11.2013 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Jana Koščová (t.j. konajúca sudkyňa vo veci 25P/2/2013) nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na Okresnom súde Košice II. Z odôvodnenia predmetného uznesenia vyplýva, že z obsahu spisu ani z vyjadrenia konajúcej sudkyne nevyplývajú okolnosti, ktoré by opodstatňovali jej vylúčenie z prejednávania a rozhodnutia predmetnej veci, sudkyňa poprela akýkoľvek pozitívny, či negatívny vzťah k otcovi a matke maloletých detí a ich právnym zástupcom a keďže otec neuviedol žiadne skutočnosti, ktoré by boli relevantné z hľadiska ustanovenia § 14 ods. 1 O.s.p., krajský súd dospel k záveru, že v prípade nebol zistený kvalifikovaný vzťah sudkyne k účastníkom konania, ich právnym zástupcom, ani žiadny pomer k prejednávanej veci, subjektívny pocit účastníka konania o prístupe sudcu k účastníkom bez preukázania okolnosti uvedených v ustanovení § 14 ods. 1 O.s.p., nie okolnosťou vzbudzujúcou pochybnosti o nezaujatosti konajúcej sudkyne a z uvedených dôvodov nadriadený súd rozhodol, že zákonná sudkyňa Mgr. Jana Koščová nebola vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci vedenej na tunajšom súde pod sp. zn. 25P/2/2013 a preto sa vyjadreniami ostatných sudcov tunajšieho súdu k námietke zaujatosti už nebolo potrebné sa zaoberať.
Dňa 20.11.2013 matka cestou svojej právnej zástupkyne doručila súdu podanie, v ktorom okrem iného konštatovala, že otec maloletých detí zabezpečil účasť maloletých detí na pojednávaní bez toho, aby ju o tejto skutočnosti informoval, napriek tomu, že tieto žijú s ňou v spoločnej domácnosti a sú v jej starostlivosti, pričom H. bol od 12.11.2013 v domácom liečení pre kožné problémy a P. bol 13.11.2013 v škole, odkiaľ ho otec vybral bez vedomia matky, uvedené konanie podľa jej názoru nebolo konaním, ktoré by bolo v záujme maloletých detí, ale išlo o vlastné rozhodnutie otca, ktorý napriek domácemu liečeniu sa rozhodol vziať maloleté deti, čo podľa nej vypovedalo o jeho schopnostiach, ako otca maloletých detí, postupovať v súčinnosti s matkou maloletých detí, čo je nevyhnutnou podmienkou pri vykonávaní spoločnej starostlivosti o maloleté deti, preto podľa jej názoru nie je možné si predstaviť, ako takúto spoločnú starostlivosť o deti bude matka vykonávať s otcom pri jeho neschopnosti komunikovať podobne dôležité záležitosti detí. Konštatovala, že takéto správanie otca detí nie je súladné s ich záujmami a vyvoláva objektívnu pochybnosť o schopnostiach otca detí ako zodpovedného rodiča, ktorý chce o deti vykonávať striedavú starostlivosť.
Uznesením sp. zn. 27P/72/2013 zo dňa 5.12.2013, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 3.1.2014, bol návrh matky na prerušenie konania zamietnutý.
V súbežne prebiehajúcom konaní sp. zn. 25P/2/2013 rozsudkom zo dňa 30.1.2014 bolo rozhodnuté o dlžnom výživnom zo strany otca voči maloletým deťom za obdobie od 9.6.2010 do 14.2.2013. Uvedené rozhodnutie nenadobudlo právoplatnosť z dôvodu podaného odvolania, v dôsledku ktorého bola vec postúpená nadriadenému súdu a táto situácia trvá doposiaľ.
Na pojednávaní konanom vo veci dňa 26.3.2014 otec cestou svojej právnej zástupkyne ozrejmil údaje v ňom udávanom vyššie uvedenom odvolaní vo veci tunajšieho súdu sp. zn. 25P/2/2013 zo dňa 9.4.2013, kde tvrdením o zistení stanoviska detí výsluchom detí, čo malo „tvoriť dôkaz ako súčasť konania sp. zn. 27P/72/2013“ mal na mysli k návrhu vo veci pripojených správ z psychologických vyšetrení oboch maloletých detí zo dňa 28.2.2013 F.. N. A..
Z výpovede matky na uvedenom pojednávaní súd zistil, že táto s navrhovanou striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti nesúhlasila, poukazujúc na to, že deťom umožňovala kedykoľvek kontakt s otcom, o tom sa vedeli vždy dohodnúť ak nie priamo ústne samotní rodičia, tak prostredníctvom detí, alebo písomne a to aj pokiaľ ide o trávenie prázdnin, Vianočných sviatkov a pod., potvrdila, že začala prebiehať striedavá osobná starostlivosť po takejto dohode ale následne došlo k porušeniu tzv. nepísanej
ústnej dohody, tvrdila, že otec sám sa mal vyjadriť, že takýto návrh na striedavú starostlivosť podá pre zvýšené výživné, tvrdila, že predložené psychologické správy, ktoré predložil otec neboli adekvátne s dátumom, ktorý bol v nich napísaný, poukazovala opätovne na to, že otec za účelom nariadeného vypočutia detí pred súdom vybral deti bez jej vedomia zo školy v deň pojednávania, poukázala na nezrovnalosti, ktoré nastali pri trávení Vianočných sviatkov rodičmi s maloletými deťmi v roku 2013, kedy sa otec odvolával na rozhodnutie súdu a tvrdila, že komunikácia rodičov bola veľmi nepostačujúca z jej pohľadu, otec sa dožadoval len striktnej realizácie rozhodnutia súdu, nebol ochotný s matkou o okolnostiach trávenia Vianočných sviatkov maloletými deťmi diskutovať.
Navrhla, aby súd opätovne zistil názor maloletých detí na takúto striedavú osobnú starostlivosť po tom, čo si ju deti aj v skutočnosti vyskúšali v súlade s nariadeným predbežným opatrením o striedavej osobnej starostlivosti, keďže mala za to, že nie všetky výchovné praktiky otca deťom vyhovujú, poukázala na situáciu, kedy otec podrobil staršieho syna účastníkov skúške po tom, čo si potiahol z cigarety kamaráta, na prípadné užívanie drog, na to, že otec zaviedol čas príchodu detí do domácnosti, potvrdila, že obaja synovia majú s otcom veľmi pekný vzťah, že do jeho domácnosti chodievajú radi, ale mala za to, že ona s deťmi doposiaľ trávievala výrazne viac času ako otec detí a preto pozná lepšie ich potreby, je prístupnejšia týmto ich potrebám, prejavila názor, že deti pri pôvodnom vypočutí so striedavou starostlivosťou súhlasili pod vplyvom toho, že dovtedy u otca trávievali len tzv. voľné chvíle a počas pobytov u matky si museli plniť aj povinnosti súvisiace napr. s prípravou na vyučovanie a pod., teda šlo o pomerne rozdielne situácie pobytov detí u nej a u otca. Poukázala na problémy, ktoré nastali u staršieho syna po jeho prechode na štúdium na gymnázium, v dôsledku ktorého prechodu došlo k určitému zhoršeniu sa študijných výsledkov maloletého, ako i na to, že doposiaľ sa otec nezúčastňoval rodičovských združení ani u jedného syna, pričom ona chodievala na všetky rodičovské združenia, mala za to, že otec nedokáže dostatočne citlivo pristupovať k staršiemu synovi primerane k jeho potrebám vyplývajúcich z jeho pubertálneho veku, uviedla, že realizujúca sa striedavá starostlivosť z jej pohľadu nemá negatívny dopad na maloleté deti, ale vyjadrila názor, že zrejme deti si to pôvodne predstavovali ináč tak, ako to bolo v čase prebiehajúcich víkendových pobytov u otca a počas striedavej starostlivosti začali zisťovať, že realita je odlišná, mala za to, že ak bude striedavá starostlivosť zabezpečovaná o deti oboma rodičmi, títo sa budú striedať v ich platení poplatkov v škole a poukázala na situáciu, keď starší syn uhradil polovicu istého poplatku v škole zo svojho vreckového, pričom pripustila, že možno otcovi o potrebe úhrady tohto poplatku vôbec nepovedal a matke túto skutočnosť oznámil iba dodatočne pri rozhovore. Poukázala na určité odlišnosti u každého z rodičov pri výchove a na odlišné smerovanie výchovy, čo má prameniť aj z toho, že rodičia aj naďalej vzájomne nekomunikujú, pokiaľ ide o starostlivosť otca o deti počas striedavej starostlivosti túto hodnotila ako štandardnú, poukázala na to, že otec s deťmi chodieva na večere aj do reštaurácií i keď nie pravidelne, z čoho deti majú radosť. Uviedla, že v čase odovzdávania detí do starostlivosti otca týmto nepripravuje šatstvo, hygienické potreby a podobne, čo zdôvodňovala tým, aby si otec vyskúšal aj starostlivosť v tejto oblasti, keďže v minulosti vyjadril pochybnosti o využívaní ním plateného výživného a aby teda videl, čo stojí ošatenie na deti a pod.
Otec na uvedenom pojednávaní vo svojej výpovedi poprel tvrdenie matky o tom, že by deti boli na vyšetrení u psychologičky choré, naopak uviedol, že vyšetrenie prebiehalo v dobrom zdravotnom stave detí, ktoré boli otcom vopred informované o predmete i dôvode ich vyšetrenia, že aj keď deti Vianočné sviatky trávili uňho, boli aj u matky obdobne, ako situáciu v čase Vianočných sviatkov riešili aj v predchádzajúcich rokoch, poprel, že by deti v čase realizovania striedavej starostlivosti na základe predbežného opatrenia v jeho starostlivosti neboli spokojné, poukázal na to, že keďže sa s formou tejto starostlivosti môže plnohodnotne podieľať na výchove detí, prijal aj isté opatrenia v rámci výchovy, ale deti sú s týmito uzrozumené a nevyjadrili s nimi nespokojnosť, potvrdil, že zaviedol príchod do domácnosti o 18,00 hod. s tým, že deti potrebujú dostatočný čas na prípravu do školy, s čím deti spočiatku veľmi spokojné neboli, ale nešlo o nejakú výraznú nespokojnosť, poukázal ďalej na to, že so starším synom prediskutoval aj otázku študijných výsledkov a prijali určité opatrenia za účelom ich zlepšenia, že deťom zabezpečuje pravidelné stravovanie i pitný režim v čase pobytov uňho, poukázal na to, že množstvo ošatenia a obuvi, ktoré deti majú, boli zakúpené v minulosti ním a jeho rodičmi a na to, že keď v rámci predbežného opatrenia o striedavej osobnej starostlivosti prvýkrát bral deti v decembri, deti k nemu prišli iba so školskými taškami a matka odmietla vydať im akékoľvek náhradné oblečenie, preto s nimi šiel na nákupy a nakúpil im všetko potrebné od spodného prádla a takto to fungovalo až do uvedenej jeho výpovede, pričom nikdy nesledoval, či veci, ktoré im v takýchto situáciách nakúpil si následne vzali do domácnosti k matke alebo nie, pokiaľ ide o testovanie maloletého P. po použití cigarety od priateľa, zdôvodnil to tým, že chcel mať istotu poukazujúc aj na to, že je proti fajčeniu ako takému,
že uvedenú situáciu so synom prekonzultoval a všetko bolo následne v poriadku, poukázal na to, že on sa s deťmi rozpráva, vyjadril názor, že zavedenie určitých pravidiel do života detí je deťom po každej stránke na prospech na to, že od začiatku striedavej starostlivosti okrem iného staršiemu synovi hradí aj náklady spojené s návštevou kozmetičky pre jeho problémy s akné, v dôsledku čoho sa stav syna zlepšuje a uvedené mu pomáha aj psychicky a že, v čase keď sú synovia uňho, hradí im všetky potreby, poskytuje im aj primerané vreckové.
Z výpovedí rodičov vyplynulo, že naďalej pokiaľ ide o veci týkajúce sa maloletých detí komunikujú viac- menej prostredníctvom samotných detí a nie priamo medzi sebou.
Obaja rodičia na uvedenom pojednávaní opakovane predniesli požiadavku na opätovné vypočutie detí k predmetu konania vzhľadom na realizovanú striedavú osobnú starostlivosť na základe vyššie uvedeného predbežného opatrenia.
Na pojednávaní konanom dňa 25.4.2014 boli opätovne vypočuté obe maloleté deti, ktoré boli vypočuté znova bez prítomností rodičov. Maloletý P. vo svojej výpovedi uviedol, že striedavá starostlivosť u nich už funguje na základe rozhodnutia súdu tak, že dva týždne trávia u mamy a dva týždne u otca, mal za to, že táto starostlivosť funguje, opätovne uviedol, že je to veľmi dobré, pričom u obidvoch rodičov majú sady vecí, ak potrebujú niečo preniesť z jednej domácnosti do druhej, ani s týmto nie je problém. Prejavil názor, že to takto môže fungovať aj do budúcna a prejavil jednoznačný súhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o jeho osobu do budúcna, uviedol, že s úhradou svojich potrieb vrátane platení poplatkov v škole problémy nemá, jedine ak vzhľadom na svoju zábudlivosť si zabudne vypýtať tieto finančné prostriedky včas, je nútený takéto nárazové platby uhradiť z vreckového a následne si peniaze bez problémov vypýta od toho - ktorého rodiča. Pokiaľ ide o oblečenie uviedol, že veľmi nerád chodí nakupovať, preto do obchodov ide len na naliehanie toho - ktorého z rodičov ktorému, ako uviedol, „vadí to čo momentálne má“, doplnil, že odkedy funguje striedavá starostlivosť, veci mu zakupuje ten z rodičov, v ktorého starostlivosti sa práve nachádza, že sa nestalo, aby niektorý z rodičov odmietol nejaké plnenie s odkazom, že po prechode do domácnosti druhého rodiča si to vyinkasuje od tohto rodiča. Od fungovania striedavej starostlivosti mal väčší výdavok v súvislosti s účasťou na lyžiarskom výcviku vo februári 2014, úhrada ktorého výdavku bola hradená rodičmi napoly potom, čo on sám každého z rodičov požiadal o úhradu polovice poplatku, potvrdil, že rodičia spolu vzájomne nekomunikujú, ak je potrebné niečo riešiť, riešia to prostredníctvom buď jeho samotného alebo mladšieho brata.
Maloletý H. vo svojej výpovedi taktiež uviedol, že striedavá osobná starostlivosť rodičov o neho funguje, striedajú sa u rodičov spolu s bratom po dvoch týždňoch, sú dva týždne u mamy a dva týždne u otca, čo, uviedol, že mu vyhovuje a na tomto nechce nič meniť, uviedol, že poplatky napr. v škole hradí mu vždy ten z rodičov, v ktorého starostlivosti sa nachádza, že so starostlivosťou otca je spokojný a má za to, že striedavá starostlivosť funguje a chce, aby to takto fungovalo aj naďalej. Potvrdil, že rodičia spolu vzájomne nekomunikujú a komunikáciu realizujú prostredníctvom detí.
Pre prípad nariadenia striedavej osobnej starostlivosti, s ktorou matka naďalej nesúhlasila, rodičia žiadali schválenie ich rodičovskej dohody o úprave styku v čase Vianočných sviatkov tak, že deti by boli vždy v každom párnom roku v starostlivosti matky od 23.12. od 16,00 hod. do 27.12. do 16,00 hod. a od 27.12. od 16,00 hod. do 1.1. nasledujúceho roka do 16,00 hod. by boli v starostlivosti otca a v nepárnom roku by to bolo opačne a od 1.1. by nasledovala štandardná striedavá osobná starostlivosť rodičov s tým, že prvý deň vianočný by vždy od 9,00 hod. do 18,00 hod. trávili u druhého rodiča.
Nesúhlas so striedavou osobnou starostlivosťou o maloleté deti právny zástupca matky zdôvodňoval i tým, že voči otcovi bola podaná obžaloba Okresnou prokuratúrou Košice II na otca ako obvineného za prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 1 Trestného zákona, keďže otec neplnil rozhodnutie súdu o zvýšení výživného, platí výživné len po 66 € na dieťa mesačne. Obaja rodičia zhodne uviedli, že rozhodnutie vo veci stanovenia výšky dlžného výživného doposiaľ nenadobudlo právoplatnosť, keďže vec je od marca 2014 na Krajskom súde v Košiciach v dôsledku odvolania voči rozhodnutiu súdu prvého stupňa.
Otec doplnil vo svojej výpovedi, že pokiaľ ide o náklady na bývanie v rodinnom dome jeho matky, na tieto matke prispieva len sporadicky a nie fixnou čiastkou, pokiaľ ide o náklady na motorové vozidlo uviedol, že toto je prepožičané X. F., prostredníctvom ktorej spoločnosti sú hradené náklady na pohonné hmoty,
on auto na súkromné účely nepoužíva, zákonnú poistku si hradí sám vo výške okolo 100 €. Uviedol, pokiaľ ide o výdavky, mesačný výdavok 100 € na osobu v súvislosti s hraním hokeja, ktorej aktivite sa venuje spolu s maloletými deťmi, na ktoré zápasy s nimi chodieva každý týždeň a ktoré náklady znášajú jeho rodičia, každoročne chodieva so synmi na týždennú lyžovačku v čase ich jarných prázdnin, čo sponzorujú taktiež jeho rodičia, odhadol náklady na pobyt ich troch 2.000 €, doplnil, že na Vianoce chlapcom bola zakúpená lyžiarska výstroj, náklady na ktorú boli hradené ním a jeho rodičmi.
K tomu právny zástupca matky namietal, že otcom udávané príjmy nezodpovedajú jeho výdavkom, pokiaľ ide o výdavky na neho, synov a na vozidlo, k čomu je potrebné priradiť ešte výdavky na stravovanie a ďalšie bežné potreby, preto navrhoval ako svedkov v konaní vypočuť matku otca detí, ako i maloleté deti a poukázal na rozsudok krajského súdu pri stanovení bežného výživného zo strany otca na maloleté deti, ktorý vychádzal pri stanovení výšky výživného z potencionality príjmov otca.
Otec s návrhom na vypočutie jeho matky ako svedkyne v konaní nesúhlasil poukazujúc na jej vážne zdravotné problémy a na to, že vypočúvanie na súde by jej mohlo spôsobiť stres a navrhol, pokiaľ by bolo potrebné zistiť príjmové pomery jeho matky, vykonať dôkaz predložením daňového priznania jeho matky, doplnil, že jeho matka okrem toho, že „má X. F.“, je aj riadne zamestnaná A. D. C. J. Q. O., aj v predchádzajúcich konaniach bolo preukázané, že finančne podporovala jeho i maloleté deti.
K uvedenému matka maloletých detí na pojednávaní potvrdila, že stará matka zo strany otca deťom v minulosti zakupovala dary, avšak mala za to, že nešlo o nadštandardné plnenia a namietala, že príjmy starej matky detí zo zamestnania a výsledky z podnikania jej zrejme neumožňujú byť vlastníčkou nadštandardného bytu, kúpiť synovi rodinný dom a hradiť mu náklady na tento.
Právna zástupkyňa otca poukázala na to, že po rozvode manželstva rodičov títo predali ich pôvodne spoločný rodinný dom, finančné prostriedky takto získané si rozdelili, matka ich použila na kúpu vlastného bytu, v ktorom býva so synmi, otec prostriedky použil na investíciu do rodinného domu vo vlastníctve jeho matky, na ktorú kúpu prispel jednou tretinou, k čomu pristúpil preto, aby deťom zabezpečil životný štandard aký mali v čase trvania manželstva rodičov, i na to, že od času ostatnej úpravy výživného po roku 2010 sa zmenili pomery na strane otca, ktorý zmenil zamestnanie zo zdravotných dôvodov a preto jeho pôvodný príjem 2.000 € klesol na v tomto konaní preukázané príjmy a zároveň poukázala na to, že matka v čase predchádzajúceho rozhodnutia súdu v roku 2010 mala príjem 1.200 €, napriek tomu zmenila predmet svojho pôsobenia, stala sa konateľkou spoločnosti a dosahuje príjem okolo 400 € mesačne.
Prítomná kolízna opatrovníčka vzhľadom na opakovane prejavenú vôľu maloletých detí doporučila tieto zveriť do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov a zároveň poukázala na rodičom poskytnutú možnosť využívania poradenských služieb v rámci Referátu poradensko - psychologických služieb, Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice za účelom zlepšenia ich vzájomnej komunikácie v záujme maloletých detí pre prípad striedavej osobnej starostlivosti.
Súd uznesením zamietol návrh matky a jej právneho zástupcu na vykonanie dôkazu vypočutím matky otca a vypočutím maloletých detí na preukázanie plnení zo strany starých rodičov v prospech maloletých detí.
Pokiaľ ide o potreby maloletých detí, tieto v porovnaní s časom poslednej úpravy výživného, ako to je uvedené vyššie, sa čiastočne zmenili v tom, že maloletý H. je t.č. žiakom siedmeho ročníka základnej školy, maloletý P. je študentom prvého ročníka gymnázia, obaja chlapci sa stravujú v školských jedálňach a naďalej sa venujú športovým aktivitám - hokeju, v zime lyžovaniu, maloletý H. navštevuje krúžok florbalu, kde je hradený poplatok 60 €, obe deti sú alergikmi a používajú okuliare, maloletý P. má problémy s aknóznou pleťou, čo zvyšuje výdavky detí, ktoré majú ináč potreby primerané veku.
Podľa ust. § 24 ods. 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem, tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov, ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa, tak súd musí skúmať, či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa.
Rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov. Dohoda musí byť schválená súdom, inak je nevykonateľná.
Súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby, stabilitu budúceho výchovného prostredia a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom. Súd dbá, aby bolo rešpektované právo dieťaťa na výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi.
Súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča, ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati. Rodič, ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti, môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa ust. § 25 Zákona o rodine, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode.
Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode; to neplatí, ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže.
Ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti.
Ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa a ak to vyžadujú pomery v rodine, súd môže upraviť styk dieťaťa aj s blízkymi osobami. 6) Ustanovenia odsekov 1 až 4 sa použijú primerane.
Podľa ust. § 28 Zákona o rodine, súčasťou rodičovských práv a povinností sú najmä
a) sústavná a dôsledná starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletého dieťaťa,
b) zastupovanie maloletého dieťaťa,
c) správa majetku maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti majú obaja rodičia. Pri ich výkone sú povinní chrániť záujmy maloletého dieťaťa.
Rodičovské práva a povinnosti vykonáva jeden z rodičov, ak druhý z rodičov nežije, je neznámy alebo ak nemá spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu. Platí to aj v prípade, ak jeden z rodičov bol pozbavený rodičovských práv a povinností, ak mu bol výkon jeho rodičovských práv a povinností obmedzený alebo pozastavený.
Podľa ust. § 43 Zákona o rodine, maloleté dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti.
(2) Dieťa je povinné svojim rodičom prejavovať primeranú úctu a rešpektovať ich. Ak dieťa žije v domácnosti s rodičmi, je povinné podieľať sa osobnou pomocou na spoločných potrebách rodiny a prispievať na úhradu potrieb rodiny podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov.
(3) Dieťa je ďalej povinné
a) spolupracovať so svojimi rodičmi v záujme starostlivosti o neho a jeho výchovu,
b) plniť si svoje vzdelávacie povinnosti primerane svojim schopnostiam a
c) vyvarovať sa spôsobu života, ktorý by mohol byť preň ohrozujúci, najmä užívania látok, ktoré poškodzujú jeho telesné a duševné zdravie.
Podľa ust. § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa ust. § 63 Zákona o rodine, rodič, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, je povinný preukázať ich súdu, predložiť podklady na zhodnotenie svojich majetkových pomerov a umožniť súdu sprístupnením údajov chránených podľa osobitného predpisu zistenie aj ďalších skutočností potrebných na rozhodnutie. Ak si rodič nesplní túto povinnosť, predpokladá sa, že výška jeho priemerného mesačného príjmu predstavuje dvadsaťnásobok sumy životného minima. 14)
U rodiča, ktorý má príjmy z inej než závislej činnosti podliehajúcej dani z príjmu, súd neberie do úvahy výdavky, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť alebo ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť v takom rozsahu v súvislosti s touto činnosťou, a možnosti a schopnosti povinného posudzuje podľa predpokladaného príjmu, aký by povinný dosiahol, ak by tieto výdavky nerealizoval.
Ak to majetkové pomery povinného rodiča dovoľujú, za odôvodnené potreby dieťaťa možno považovať aj tvorbu úspor. V takom prípade súd uvedie pri určení výživného sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor, a uloží povinnému rodičovi, aby túto sumu poukazoval na osobitný účet maloletého dieťaťa, ktorý v prospech neho zriadi rodič, ktorému bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti. Na nakladanie s prostriedkami na účte maloletého dieťaťa je potrebný súhlas súdu.
Podľa ust. § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa ust. § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa ust. § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
Podľa ust. § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa ust. § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zveril maloleté deti do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že v tejto starostlivosti u toho - ktorého rodiča sa budú deti striedať v dvojtýždňových intervaloch, keďže dospel k jednoznačnému záveru, že v danom prípade striedavá osobná starostlivosť je naozaj v záujme maloletých detí, ktoré samotné opakovane prejavili vôľu byť v striedavej starostlivosti u oboch rodičov a na tomto svojom stanovisku zotrvali aj potom, čo striedavá starostlivosť bola súdom predbežne nariadená predbežným opatrením a teda deti mali možnosť si túto striedavú starostlivosť u rodičov dostatočne vyskúšať a pri opakovanom vypočúvaní pred súdom naďalej zotrvali na svojom rozhodnutí byť v takejto striedavej starostlivosti oboch rodičov.
Súd tu poukazuje na citované ustanovenie § 43 ods. 1 Zákona o rodine, v zmysle ktorého je povinný prihliadať na vôľu maloletých detí primerane k ich rozumovej vyspelosti, v danom prípade súd jednoznačne konštatuje, že obe maloleté deti sú primerane rozumovo vyspelé, vedeli jednoznačne vyjadriť svoje názory a stanoviská tak pred súdom, ako aj pred kolíznym opatrovníkom a súd nezistil žiadne dôvody, ktoré by mali viesť k prípadnému rozhodnutiu v rozpore s prejavenou vôľou maloletých detí. Je pravdou, že v danom prípade bolo zistené, že rodičia v súčasnosti spoločne nekomunikujú, ale aj napriek tomu súd zveril deti do striedavej osobnej starostlivosti, keďže deti túto neschopnosť rodičov (ani v záujme vlastných detí spolu komunikovať) akceptujú, s touto situáciou sa vyrovnali a naopak, túto situáciu dokážu oni samotné prekonávať sprostredkovaním komunikácie rodičov ich prostredníctvom, tu ale súd apeluje na rodičov, aby toto svoje správanie v záujme svojich vlastných maloletých detí zmenili a aby nezneužívali maloleté deti ako nástroj svojej vzájomnej nevraživosti, naopak, aby primerane k svojmu intelektu, vzdelaniu, svojim možnostiam a schopnostiam, svoje vzájomné pocity korigovali a prehodnotili natoľko, aby v záujme a na prospech maloletých detí o potrebách týchto detí začali reálne a konštruktívne komunikovať a to i využitím ponúknutej im možnosti využitia spolupráce s Referátom poradensko - psychologických služieb Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice. Súd dospel k jednoznačnému záveru, že len preto, že rodičia t.č. nerobia nič pre zlepšenie ich vzájomnej komunikácie, nemôže ubrať deťom právo byť striedavo v starostlivosti oboch rodičov nielen vzhľadom na ich prejavenú vôľu, ale i vzhľadom na zistené veľmi dobré vzájomné väzby ako medzi maloletými deťmi a matkou,
tak medzi maloletými deťmi a otcom. Je povinnosťou rodičov urobiť všetko preto, aby deťom v tejto ich opakovanej prejavenej vôli nevytvárali prekážky, ale naopak, aby ich v tomto ich prejavenom želaní podporovali v záujme ich ďalšieho všestranného vývoja a uspokojovania ich citových potrieb rešpektujúc
- ako je to uvedené i v citovanom ust. § 24 Zákona o rodine, právo detí na zachovanie ich vzťahu k obom rodičom, na ich vývinové potreby, na ich právo na výchovu a starostlivosť zo strany oboch rodičov a na právo detí na udržiavanie pravidelného, rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s každým rodičom. Zároveň súd zohľadnil, že obaja rodičia majú vytvorené vhodné podmienky pre osobnú starostlivosť o deti, otec sa o deti vie všestranne postarať, medzi deťmi a otcom je, ako to potvrdila i matka, dobrý vzájomný vzťah.
Vzhľadom na zistené pomery ako na strane maloletých detí pokiaľ ide o ich odôvodnené potreby, tak aj na stranách rodičov pokiaľ ide o ich zárobkové, osobné i majetkové pomery, súd rozhodol o neurčovaní výživného zo strany rodičov a to aj z dôvodu, že aj v súčasnosti v rámci prebiehajúcej striedavej osobnej starostlivosti na základe nariadeného predbežného opatrenia rodičia preukázali schopnosť v dostatočnej miere uhrádzať potreby maloletých detí v čase striedavej starostlivosti a nie je tu potreba stanovovania výživného zo strany toho - ktorého rodiča, keďže aj príjmové pomery oboch rodičov sú rovnaké a rovnaká je aj potencionalita ich príjmov a z uvedeného dôvodu súd upustil aj od podrobnejšieho zisťovania detailných potrieb detí.
Pri úprave striedavej osobnej starostlivosti súd zohľadnil aj požiadavku rodičov prednesenú na poslednom pojednávaní na rešpektovanie nimi navrhnutej úpravy starostlivosti o maloleté deti v čase Vianočných a Novoročných sviatkov tak, ako to je špecifikované vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Pre úplnosť súd udáva, že pokiaľ zamietol návrh právneho zástupcu matky na vypočutie starej matky zo strany otca detí a vypočutie samotných maloletých detí ohľadom príspevkov na úhradu ich potrieb zo strany starých rodičov, tento navrhovaný dôkaz vzhľadom na zistený skutkový stav a predmet konania považoval za bezdôvodný a irelevantný.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods.1,2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).