Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_5C-40-2013.pdf
PDF · 121.93 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
SI-5C/40/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Skalica samosudcom JUDr. Borisom Buľubašom v právnej veci navrhovateľa: EOS KSI Slovensko, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Tomáš Kušnír, s.r.o., so sídlom Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 36 613 843, proti odporkyni: Q. H., C.. Č., W.. XX.X.XXXX, M. F. V. XXXX/X, F. Y., toho času bytom Q. XX, XXX XX Q., štátna občianska SR, o zaplatenie 190,- eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie v časti o zaplatenie 165 eur z a s t a v u j e .
Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
Súd odporkyni n e p r i z n á v a náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 19.4.2013 domáhal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy 190 eur s úrokom z omeškania vo výške 470,05 eur a úrokom z omeškania vo výške 14,75 % ročne zo sumy 190 eur od 2.3.2013 až do zaplatenia a trovy konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že na základe zmluvy o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2007 medzi postupcom a navrhovateľom, postupca postúpil na navrhovateľa pohľadávku voči odporkyni. Postupca a odporkyňa dňa 21.5.2004 uzavreli Zmluvu č. 1092538,1092538, ktorej súčasťou sú Všeobecné obchodné podmienky postupcu v znení ich dodatkov. Platne uzatvorenou zmluvou sa odporkyňa zaviazala uhrádzať poskytnuté finančné prostriedky v pravidelných mesačných splátkach riadne a včas. Odporkyňa si túto povinnosť neplnila čím sa dostala do omeškania s úhradou dlžnej sumy a ku dňu postúpenia pohľadávky dlhovala sumu pozostávajúcu z neuhradených dlžných splátok v celkovej výške 580 eur. Odporkyňa uznala vyššie uvedený záväzok v Dohode o oznaní záväzku a zároveň uznala aj náklady inkasného konania, ktoré si navrhovateľ v tomto konaní neuplatňuje. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatňuje zákonný úrok z omeškania počnúc dňom 29.3.2007, t.j. dňom nasledujúcim po dni účinnosti postúpenia pohľadávky. Odporkyňa ku dňu podania návrhu uhradila sumu 390 eur a teda dlžná suma ku dňu podania návrhu predstavovala sumu 190 eur. Ku dňu podania návrhu navrhovateľ vyčíslil úrok z omeškania vo výške 470,05 eur pri sadzbe úroku z omeškania vo výške 14,75 % od 29.3.2007 zo sumy 266,42 eur zohľadniac vždy čiastočnú úhradu odporkyne.
Podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 18.7.2013 navrhovateľ upresnil svoj návrh tak, že uviedol, že dňa 13.5.2004 pôvodný veriteľ uzatvoril s odporkyňou zmluvu o vydaní a používaní pôžičkovej karty Quatro, na základe ktorej pôvodný veriteľ poskytol odporkyni úverový rámec vo výške 497,91 eur ( 15.000 Sk ). Odporkyňa sa zaviazala uhrádzať poskytnutý úver spolu s dohodnutými úrokmi formou
pravidelných mesačných splátok vo výške 19,92 eur. V zmysle sadzobníka poplatkov je výška úrokovej sadzby 23,76 % ročne. Z predloženého výpisu z pôžičkovej karty Quatro je zrejmé, že odporkyňa z úverového rámca čerpala peňažné prostriedky vo výške 458,08 eur. V zmysle obchodných podmienok boli odporkyni vyúčtované poplatky v celkovej výške 208,81 eur a úrok vo výške 142,16 eur. Súčet debetných operácii predstavuje sumu 809,04 eur. Odporkyňa vykonala úhrady vo výške 232,36 eur. Rozdiel debetných a kreditných operácii predstavuje sumu 580 eur. Po postúpení pohľadávky do podania žaloby odporkyňa uhradila sumu v celkovej výške 390 eur, ktorá bola v planej výške započítaná na istinu a tak na istine zostala neuhradená suma vo výške 190 eur.
Písomným podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 20.9.2013 navrhovateľ zobral návrh v časti sumy 85 eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady odporkyne.
Písomným podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 25.11.2013 navrhovateľ zobral návrh ešte v časti sumy 20 eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady odporkyne a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 85 eur s príslušenstvom.
Písomným podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 20.2.2014 navrhovateľ zobral návrh ešte v časti sumy 50 eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady odporkyne a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 35 eur s príslušenstvom.
Písomným podaním navrhovateľa doručeným súdu dňa 14.5.2014 navrhovateľ zobral návrh ešte v časti sumy 10 eur späť z dôvodu čiastočnej úhrady odporkyne a žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu na zaplatenie sumy vo výške 25 eur s príslušenstvom.
Keďže navrhovateľ využil svoje dispozičné právo a vzal návrh čiastočne späť, súd konanie podľa § 96 ods. l O.s.p. v časti istiny vo výške 165 eur zastavil. Predmetom konania zostala suma vo výške 25 eur s príslušenstvom.
Navrhovateľ ani jeho právny zástupca sa na základe riadneho predvolania na pojednávanie nedostavili, svoju neúčasť písomne ospravedlnil právny zástupca navrhovateľa, ktorý zároveň súhlasil, aby súd vec prejednal a rozhodol aj bez jeho účasti. Súd preto s použitím ustanovenia § 101 O. s. p. vec prejednal bez účasti navrhovateľa a jeho právneho zástupcu s prihliadnutím na obsah spisu a listinné dôkazy.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, žiadosťou o vydanie kreditnej platobnej karty Quatro vydávanej v spolupráci s SKK, a.s. zo dňa 21.5.2004, všeobecnými obchodnými podmienkami pôžičky poskytovanej spoločnosťou, dohodou o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach zo dňa 30.11.2011, zmluvou o postúpení pohľadávok, podaním navrhovateľa, výpisom z pôžičkovej karty, cenníkom, oznámením o predčasnej splatnosti, čiastočnými späťvzatiami navrhovateľa z 18.9.2013, 25.11.2013, 20.2.2014 a z 14.5.2014, ostatnými listinnými dôkazmi a zistil nasledujúci skutkový stav veci:
Pôvodný veriteľ Všeobecná úverová banka, a. s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 a odporkyňa ako klient uzatvorili dňa 21.5.2004 Zmluvu o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty Quatro vydávanej v spolupráci s SKK, a.s., predmetom, ktorej bolo vydanie karty a poskytnutie úverového rámca vo výške 15.000 Sk so schválenou výškou mesačnej splátky 4 %. Odporkyňa podpisom tejto žiadosti prehlásila, že sa oboznámila s Obchodnými podmienkami VÚB, a.s., na vydanie a používanie kreditných platobných kariet VÚB, a.s. vydávaných v spolupráci s SKK, a.s. a s Cenníkom VÚB, a.s. a súhlasí s nimi. Prijatím a schválením žiadosti zo strany VÚB, a.s. sa táto žiadosť stáva zmluvou o vydaní a používaní kreditnej platobnej karty VÚB, a.s. Ku zmluve nie sú pripojené Všeobecné obchodné podmienky ani Cenník VÚB, a.s. a tieto nie sú odporkyňou podpísané.
Z výpisu z pôžičkovej karty Quatro za zúčtovacie obdobie od 1.1.2001 do 31.12.2008 mal súd preukázané, že odporkyňa uskutočnila prvé čerpanie kartou dňa 14.9.2004 a posledný výber kartou dňa 26.10.2004. Poslednú úhradu odporkyňa vykonala dňa 3.10.2005.
Listom spoločnosti Slovenské kreditné karty, a.s. označenej ako ,, Vyhlásenie predčasnej splatnosti dlžného zostatku“ zo dňa 21.11.2005 táto spoločnosť v súlade s čl. V bod 31 písm. b) Obchodných podmienok vyhlásila okamžitú splatnosť celého dlžného zostatku a odporkyňa bola zároveň vyzvaná na okamžitú úhradu aktuálneho dlžného zostatku vo výške 16473,10 Sk.
Zmluvou o postúpení pohľadávok zo dňa 28.3.2007 Všeobecná úverová banka, a.s. ako postupca postúpila pohľadávku voči odporkyni, ktorá je predmetom tohto konania, na navrhovateľa ako postupníka. Podľa Prílohy č. 1 k Zmluve o postúpení pohľadávok, splatnosť celej pohľadávky voči odporkyni nastala dňa 21.11.2005. Zostatok pohľadávky bol vo výške 8026,09.
Dňa 30.11.2011 bola uzatvorená Dohoda o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach( ďalej len ,,Dohoda“) medzi navrhovateľom a odporkyňou, ktorá túto dohodu podľa Článku 1.2 podpísala ako dlžník. V Článku 2. Dohody - Uznanie záväzku, odporkyňa ako osoba uvedená v bode 1.2 uznala čo do právneho dôvodu a výšky záväzok voči veriteľovi, ktorý vznikol na základe zmluvy uzatvorenej s pôvodným veriteľom č. zákazníka 0001082538, zo dňa 21.5.2004. Dlžná suma pozostáva z istiny v sume 580 eur, ostatného príslušenstva podľa zmluvy 0 eur, a z úroku z omeškania 13 % ročne zo sumy 580 od 4.3.2010 do dňa splatnosti poslednej splátky podľa tejto dohody a nákladov na inkasné konanie v sume 89,92 eur. V Článku 3. Dohody - Forma splatenia záväzku, bod 3.1. osoby uvedené v bode 1.2 a 1.3 sa zaväzujú splatiť svoj záväzok voči veriteľovi v 24. mesačných splátkach vo výške 30 eur vždy k 30. dňu v mesiaci s dátumom prvej splátky 30.10.2011 a dátum poslednej plátky je 30.11.2013. V predposlednom odseku tohto bodu pod bodom 3.4 bolo uvedené, že odporkyňa vyhlasuje, že má vedomosť o premlčaní dlhu a jeho následkoch.
Navrhovateľ listom zo dňa 26.3.2013, označeným ako pokus o zmier, odporkyňu vyzval na úhradu dlžnej sumy v celkovej výške 661,97 eur, pozostávajúcej z istiny neuhradeného úveru vo výške 190 eur, zmluvného/zákonného úroku vo výške 471,97 eur, a to najneskôr do 2.4.2013.
Odporkyňa pri výsluchu na pojednávaní uviedla, že s VUB a.s. uzatvorila zmluvu o vydaní platobnej karty v roku 2004 a platobnú kartu používala. Nepamätala si koľko z nej vybrala, bolo to veľmi dávno. Peniaze splácala pokiaľ mala zamestnanie. Nevedela ani koľko uhradila. VOP ku karte nepodpisovala a nebola s nimi ani oboznámená. Z dôvodu uzavretia manželstva zmenila svoje priezvisko na H.. Má dve maloleté deti a je zamestnaná v N. E.. Jej príjem je okolo 450 eur mesačne. Býva v byte u svojej mamy, ktorej prispieva na bývanie sumou 200 eur. Pohľadávku navrhovateľa splácala a to na základe splátkového kalendára, ktorý jej navrhovateľ zaslal poštou a ktorý podpísala, jedná sa o dohodu o uznaní záväzku podľa, ktorej sa dohodli, že pohľadávku bude splácať po 30 eur mesačne. Dohodu zbežne čítala, zaujímal ju hlavne splátkový kalendár a výška splátok. Na otázku sudcu uviedla, že nevie čo je to premlčanie, navrhovateľ jej nevysvetľoval, že pohľadávka je premlčaná a čo je premlčanie. Keby vedela, že táto pohľadávka je premlčaná, dohodu o uznaní záväzku by nepodpísala. Snažila sa pohľadávku splácať.
V zmysle § 497 Obchodného zákonníka, zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
Špeciálna úprava spotrebiteľského úveru je obsiahnutá v zákone č. 258/2001 Z. z.
Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z. z. o spotrebiteľských úveroch v znení neskorších predpisov na účely tohto zákona sa rozumie a/ spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných
prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b/ zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
Podľa § 52 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy, spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ustanovenia § 879j Občianskeho zákonníka, ustanoveniami tohto zákona sa spravujú aj právne vzťahy vzniknuté pred 1. januárom 2008; vznik týchto právnych vzťahov, ako aj nároky z nich vzniknuté pred 1. januárom 2008 sa však posudzujú podľa doterajších predpisov.
Podľa § 5b Zák. č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v znení účinnom od 1.5.2014 orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Podľa § 100 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 101 Občianskeho zákonníka, pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz.
Podľa § 103 Občianskeho zákonníka, ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (§ 565), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.
Dňa 1.5.2014 nadobudla účinnosť novela č. 102/2014 Z.z., ktorá zavádza do zákona č. 250/2007 Z. z. ustanovenie § 5b, podľa ktorého orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.
Premlčanie je kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého súdnu vymáhateľnosť možno odvrátiť námietkou premlčania. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch. Ak uplynula zákonnom ustanovená premlčacia doba a oprávnená osoba v nej určeným spôsobom u príslušného orgánu svoje právo nevykonala, vzniká povinnej osobe oprávnenie vzniesť námietku premlčania, a tak spôsobiť stav, že sa oprávnená osoba nemôže s úspechom domáhať u súdu svojho práva. Vzhľadom na to, že súd má v zmysle § 5b Zák. č. 250/2007 Z. z. povinnosť prihliadať na premlčanie ex offo, sa súd v prvom rade zaoberal právnou povahou a aplikáciou tejto právnej normy vo vzťahu k predmetu uplatnenej pohľadávky v tomto konaní a právneho vzťahu vzniknutého medzi účastníkmi.
Súd zastáva názor, že predmetná zmluva o vydaní a používaní platobnej karty je jednoznačne zmluvou spotrebiteľskou, kde na jednej strane vystupuje fyzická osoba - spotrebiteľ, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti a na stane druhej právnická osoba - dodávateľ, ktorá pri uzatváraní zmluvy koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti. Zároveň ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere, a preto pri právnom posúdení veci zmluvu posudzoval v zmysle ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, na ktorý sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník. Zmluva je spracovaná ako tzv. typová zmluva, podľa predtlače. Spotrebiteľom je výlučne fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom k obsahu uzavretej zmluvy medzi účastníkmi súd posúdil podmienky zmluvy v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka a zák. č. 258/2001 Z.z.. napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb.
- Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov. Dohodnuté použitie určitého právneho predpisu v neprospech spotrebiteľa je neprijateľnou podmienku v zmysle § 53 OZ. Jedná sa ustanovenia zmluvy, s ktorým sa mohol odporca ako spotrebiteľ oboznámiť pred podpisom zmluvy, ale nemohol ovplyvniť obsah podmienky. Z hľadiska zákonodarcom sledovaného cieľa ochrany spotrebiteľa podľa cit. zákona neexistuje žiadna skutočnosť opodstatňujúca dojednanie alebo vylúčenie právnej úpravy, podľa ktorej sa má alebo nemá právny úkon posudzovať. Podľa zmluvy o vydaní a používaní kreditnej karty zo dňa 21.5.2004 medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom došlo k platnému uzatvoreniu zmluvy o poskytnutí finančných prostriedkov, ktorá je spotrebiteľskou zmluvou, na ktorú sa vzťahujú ustanovenia Občianskeho zákonníka. Preto súd posudzoval túto zmluvu v zmysle ustanovení Občianskeho zákonníka aj napriek tomu, že zmluva bola uzavretá v zmysle ustanovení Zák. č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník v znení neskorších prepisov, nakoľko je pre spotrebiteľa priaznivejšia.
V súvislosti premlčaním nároku navrhovateľa, na ktoré súd prihliada z úradnej povinnosti sa súd musel vysporiadať so skutočnosťou, že dňa 30.11.2011 odporkyňa podpísala Dohodu o uznaní záväzku a o úhrade pohľadávky v splátkach, čo by malo za následok plynutie novej desaťročnej premlčacej doby v súlade s § 110 Občianskeho zákonníka. V danom prípade je potrebné poukázať na tú skutočnosť, že je súdu z úradnej činnosti známe, že navrhovateľ skupuje veľké množstvo často už premlčaných pohľadávok, ktoré potom uplatňuje na súde. Navrhovateľ vo všetkých týchto konania, ktoré smerujú voči spotrebiteľovi (teda slabšej strane) využíva tento inštitút uznania záväzku v snahe zaistiť si úspech v budúcom súdnom konaní. V tomto prípade to bol práve navrhovateľ (zjavne práva znalý), ktorý si vynútil u odporkyne návštevu a dal jej podpísať ním vopred pripravený formulár, kde okrem dvojstranného právneho úkonu vo forme dohody o splátkach, ktorý dlžníkom zvyčajne prezentuje, vložil aj pre ňu zjavne nevýhodný jednostranný úkon uznania záväzku, ktorý dlžníkom na rozdiel od dohody o splátkach už výslovne neinterpretoval. Podpísaním dohody odporkyňa nič nezískala okrem možnosti pohľadávku splácať v splátkach po 30 eur mesačne ale naopak, naoko „vlastným“ úkonom si z vôle navrhovateľa svoje postavenie podstatne zhoršila, keď dohodu podpisovala v roku 2011 kedy bol jej dlh už 3 roky premlčaný, keďže právny predchodca vyhlásil mimoriadnu splatnosť úveru dňa 21.11.2005. Odporkyňa aj vo svojej výpovedi uviedla, že dohodu podpisovala práve z dôvodu, že pohľadávku mohla splácať po 30 eur mesačne, nebola však informovaná že pohľadávka je premlčaná a že ju splácať nemusí vôbec, pokiaľ sa tak rozhodne.
Aj z ďalších právnych súvislostí vyplýva, že dohoda o splátkach nebola zo strany navrhovateľa žiadnym zvýhodnením pre odporkyňu ( keďže navrhovateľ sa snažil získať možnosť reálneho vymáhania už premlčanej pohľadávky, a získať tým väčšiu právnu možnosť na jej vymoženie ( po prípadnom uznaní záväzku v snahe predísť možnej námietke premlčania ). Odporkyňa nezískala podpisom žiadny benefit, ale len zhoršenie svojho právneho postavenia v súvislosti s vymožením pohľadávky zo strany navrhovateľa.
Podľa § 4 ods. 8 Zák.č. 250/2007 Z.z. konaním v rozpore s dobrými mravmi sa na účely tohto zákona rozumie najmä konanie, ktoré je v rozpore so vžitými tradíciami a ktoré vykazuje zjavné znaky diskriminácie alebo vybočenia z pravidiel morálky uznávanej pri predaji výrobku a poskytovaní služby, alebo môže privodiť ujmu spotrebiteľovi pri nedodržaní dobromyseľnosti, čestnosti, zvyklosti a praxe, využíva najmä omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 7 ods. 1 cit. zákona nekalé obchodné praktiky sú zakázané.
Podľa § 7 ods. 2 cit. zákona obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak
a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti,
b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného
spotrebiteľa vo vzťahu k výrobku alebo službe, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.
Podľa § 2 písm. u) cit. zákona odbornou starostlivosťou sa rozumie úroveň osobitnej schopnosti a starostlivosti, ktorú možno rozumne očakávať od predávajúceho pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi, omyl, lesť, vyhrážku, výraznú nerovnosť zmluvných strán a porušovanie zmluvnej slobody.
Podľa § 8 ods. 3 cit. zákona obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.
Podľa § 8 ods. 4 cit. zákona za klamlivé sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 1, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.
Podľa § 3 ods.1 Občianskeho zákonníka - Výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka - Neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Rozpor s dobrými mravmi je rozporom s objektívnym právom a tento rozpor spôsobuje neplatnosť právneho úkonu bez ohľadu na to, či subjekt o tomto rozpore vedel alebo nie. Právny úkon sa prieči dobrým mravom, pokiaľ nerešpektuje niektorú zo súhrnu spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú nemennosť, vystihujú podstatné historické tendencie, sú rešpektované rozhodujúcou časťou spoločnosti a majú povahu noriem základných. Dobré mravy fungujú aj ako korektív zmluvnej slobody. Ide tu predovšetkým o aspekt zmluvnej slobody spočívajúci v slobodnom určovaní obsahu zmluvy zmluvnými stranami. Uvedený aspekt zmluvnej slobody, tak ako zmluvná sloboda sama, má svoje limity ustanovené právnymi normami, ktorých prekročenie je sankcionované. Jedným z takýchto limitov, ktorý zákon stavia do cesty zmluvnej slobode, je aj inštitút dobrých mravov. Je potom nesprávny záver, že obsah právneho úkonu nemôže byť v rozpore s dobrými mravmi len preto, lebo bol výsledkom konsenzu zmluvných strán. Ak výkon práva, ktorý je objektívne v rozpore s dobrými mravmi, spočíva v konaní právneho úkonu, je tento právny úkon tiež neplatný pre rozpor s dobrými mravmi a to i v prípade, že samotný obsah tohto právneho úkonu v rozpore s dobrými mravmi nie je.
Zámer navrhovateľa dosiahnuť vymožiteľnosť pohľadávky podpísaním dohody o uznaní záväzku o úhrade pohľadávky v splátkach dňa 30.11.2011, súd vyhodnotil ako nekalú obchodnú praktiku, keď dospel k záveru, že pri podpísaní „Dohody“ boli naplnené zákonné znaky inštitútu o nekalej obchodnej praktike a to nedostatok odbornej starostlivosti na strane navrhovateľ a využitie takej obchodnej praktiky zo strany navrhovateľa, ktoré podstatne narušilo ekonomické správanie sa odporcu ako
priemerného spotrebiteľa. Zo strany navrhovateľa došlo k porušeniu odbornej starostlivosti vo vzťahu k spotrebiteľovi, ktorá predpokladá osobitnú schopnosť a starostlivosť, ktorú možno rozumne očakávať od dodávateľa pri konaní vo vzťahu k spotrebiteľovi zodpovedajúcej čestnej obchodnej praxi alebo všeobecnej zásade dobrej viery uplatňovanej v jeho oblasti činnosti. Z výsluchu odporkyne bolo jednoznačne preukázané, že táto nevedela aké dôsledky má uznanie záväzku vo vzťahu k premlčaniu pohľadávky. Súd považuje za potrebné poukázať aj na tú skutočnosť, že samotná „Dohoda o uzavretí splátkového kalendára a uznaní záväzku“ je vopred navrhovateľom vypracovaný štandardizovaný formulár, v ktorom je ním zakomponovaná aj formulácia o uznaní premlčaného dlhu. V konaní nebolo navrhovateľom preukázané, že ide o individuálne, v tomto konkrétnom prípade so odporcom dojednané ustanovenie. Navrhovateľ v snahe napraviť pochybenie svoje resp. pochybenie svojho právneho predchodcu spočívajúce v nepodaní žaloby včas (pred uplynutím premlčacej doby) a vyhnúť sa tak možnej námietke premlčania a zamietnutiu žaloby, sofistikovane obchádza dlžníkov a pod zámienkou výhodnosti podpísania splátkového kalendára ako listiny, ktorá má dlžníka uchrániť pred problémami, do tejto listiny zahrnie aj vyhlásenie o uznaní dlhu dlžníkom (samozrejme bez podania vysvetlenia dlžníkovi). Taktiež aj samotné „potvrdenie“ odporkyne o vedomosti premlčania dlhu a jeho následkoch ( bod 3.4 dohody ) je do dohody zakomponované pod hlavný nadpis - 3. Forma splácania záväzku a takto je fakticky skryté medzi ustanoveniami, s premlčaním nesúvisiacimi, z čoho sa dá vyvodiť zámer navrhovateľa, aby ustanovenie bodu 3.4. bolo odporkyňou prehliadnuté, a aby sa pred podpísaním dohody nezaoberala následkami tohto ustanovenia.
Z uvedeného dospel súd k záveru, že dohoda, na základe ktorej malo dôjsť k predĺženiu premlčacej doby je podľa § 3, § 37 a § 39 Občianskeho zákonníka neplatná a v konaní je potrebné prihliadnuť na premlčanie a skúmať, či sú splnené podmienky premlčania navrhovateľom uplatneného nároku.
Navrhovateľ vo svojom návrhu tvrdil, že pohľadávku v uplatňovanej výške nadobudol na základe zmluvy o postúpení, ktorá nadobudla účinnosť dňa 28.3.2007, kedy bola pohľadávka už splatná, nakoľko právny predchodca vyhlásil predčasnú splatnosť dňa 21.11.2005, čo vyplýva z predložených listinných dôkazov, a to z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení a z oznámenia o predčasnej splatnosti zo dňa 21.11.2005. V zmysle § 103 Občianskeho zákonníka premlčacia trojročná lehota v tomto prípade začala plynúť odo dňa 22.11.2005, kedy právny predchodca navrhovateľa mohol pohľadávku prvý krát uplatniť na súde a uplynula dňa 22.11.2008. Návrh na súd bol podaný dňa 19.4.2013, teda po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty, z toho vyplýva, že navrhovateľovo právo na zaplatenie dlžnej sumy bolo už premlčané a keďže má súd povinnosť prihliadať na premlčanie z úradnej povinnosti, súd nemohol navrhovateľovi toto právo priznať a uplatnený návrh navrhovateľa zamietol.
Aj keby nedošlo k predčasnej splatnosti celej pohľadávky, premlčané by boli v zmysle § 103 Občianskeho zákonníka aj jednotlivé splátky pohľadávky, nakoľko odporkyňa pohľadávku prestala splácať pred postúpením pohľadávky, t.j. pred 29.3.2007.
Z týchto dôvodov sa súd podrobnejšie nezaoberal meritom veci.
O trovách konania súd rozhodoval v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. avšak odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, nepriznal náhradu trov konania, nakoľko odporkyňa si náhradu trov neuplatnila a taktiež jej žiadne trovy ani nevznikli.
Z uvedených dôvodov rozhodol súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia, cestou podpísaného súdu, ku Krajskému súdu v Trnave, dvojmo.
Odvolanie sa podáva na súde, proti rozhodnutiu ktorého smeruje (§ 204 ods. 1, veta prvá O.s.p.). Odvolanie musí mať náležitosti požadované ustanovením § 42 ods. 3 O.s.p., tzn. musí obsahovať označenie súdu, ktorému je určené, označenie účastníkov konania, prípadne ich zástupcov, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a) a že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, písm. a/- f/ O.s.p.).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie (§ 205 ods. 3 O.s.p.).
Skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, ak má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, ak odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 a ak ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa (§ 205a ods. 1 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§251 ods. 1 O.s.p.)