Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Er-404-2009.pdf
PDF · 72.12 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
KK-3Er/404/2009
Uznesenie
Okresný súd Kežmarok v exekučnej veci oprávneného: Všeobecná zdravotná poisťovňa a.s., pobočka Poprad, so sídlom Tolstého 3631/1, 058 01 Poprad, IČO: 35 937 874, proti povinnému: Inžiniering drevospracujúcich strojov, s.r.o., so sídlom: 059 92 Huncovce 75, IČO: 36 507 849, pre vymoženie pohľadávky 3 061,17 eur a trov exekúcie takto
rozhodol:
I. Exekúcia vedená u súdneho exekútora Mgr. Stanislava Poláka, exekútorský úrad so sídlom v Nitre, Moyzesova 5 (J. XXX/XXXX-Y.) sa z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Stanislavovi Polákovi sa p r i z n á v a náhrada trov exekúcie vo výške 34,13 eur a oprávnený sa z a v ä z u j e zaplatiť exekútorovi priznané trovy exekúcie do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia na účet súdneho exekútora.
III. Žiaden z ostatných účastníkov exekučného konania n e m á n á r o k na náhradu trov exekučného konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal dňa 11.5.2009 na exekútorský úrad Mgr. Stanislava Poláka, exekútora so sídlom Nitra, Moyzesova 5 návrh na vykonanie exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky vo vyššie uvedenej výške, priznanej právoplatným a vykonateľným exekučným titulom: platobným výmerom PV 701/07728/2008 z 26.1.2009 vydaným Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, pobočka Prešov.
Dňa 93.6.2009 tunajší súd vydal vyššie uvedenému súdnemu exekútorovi poverenie č. 5703 021930* na vykonanie exekúcie, ktorým v plnom rozsahu vyhovel žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie.
Dňa 16.8.2012 doručil poverený exekútor tunajšiemu súdu návrh na zastavenie exekúcie v súlade s § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu nemajetnosti povinného, pretože majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, pričom uviedol že u povinného nie je žiadny reálny predpoklad nadobudnutia majetku podliehajúcemu exekúcii. Exekútor zároveň žiadal o priznanie trov exekúcie a žiadal aby súd zaviazal oprávneného na úhradu takto vzniknutých trov.
Podľa ustanovenia § 57 ods.1 písm. h/ zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len "EP") súd exekúciu zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Z exekučného spisu je zrejmé, ž na základe šetrení súdny exekútor vyhodnotil majetkové pomery povinného ako nedostačujúce, keďže povinný nevlastní žiaden majetok, nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľný majetok, spoločnosť ukončila svoju činnosť, nemá žiadnych zamestnancov. Spoločnosť
bola vlastníkom motorového vozidla, avšak to bolo založené v prospech daňového úradu. Počas exekučného konania boli vydané exekučné príkazy na účtoch v bankách, avšak neboli naplnené, keďže na účtoch povinný nemá žiadne finančné prostriedky. Voči povinnému je zároveň vedených viacero exekučných konaní.
Vychádzajúc z judikatúry Ústavného súdu SR (napr. I. ÚS 398/2012, III. ÚS 185/2012) ale aj z názorov právnej vedy (napr. JUDr. Marek Števček, PhD. Univerzita Komenského v Bratislave, Právnická fakulta, "Postavenie a funkcia inštitútu súdneho exekútora v systéme orgánov ochrany práva Slovenskej republiky v kontexte hrozby tzv. súkromnej justície") súdny exekútor poverený exekučným súdom má postavenie orgánu verejnej moci, je "predĺženou rukou súdu". Exekučný súd je teda toho názoru, že oznámenie exekútora o nemajetnosti povinného je dostatočným dôkazom o tejto nemajetnosti pre súd a tento si nemusí overovať tvrdenia inej zložky justičného systému. Opačný prístup by bol v rozpore so zásadou hospodárnosti konania. Exekútor nemá právomoc rozhodovať o zastavení exekúcie, na to je oprávnený iba exekučný súd, avšak nesie zodpovednosť za podklady pre toto rozhodnutie, ktoré súdu ako orgán verejnej moci predkladá. V zmysle § 125 O.s.p. ako dôkaz môžu súdu slúžiť aj správy a vyjadrenia orgánov verejnej moci, pričom takýmto orgánom, ako je uvedené vyššie je aj poverený súdny exekútor. Súd pri rozhodovaní vychádzal taktiež z pripojeného vyjadrenia oprávneného, ktorý vyslovil súhlas so zastavením exekúcie z dôvodu nemajetnosti povinného. Na základe takto zisteného skutkového stavu súd rozhodol o zastavení exekúcie bez návrhu, na podnet súdneho exekútora, a to z dôvodu, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 200 ods. 2 EP ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 ods. 2 EP ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V zmysle ustanovenia § 196 EP za výkon exekučnej činnosti podľa Exekučného poriadku patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 200 ods. 1 EP, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonávaní exekúcie. Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 14 ods. 3 v spojení s § 15 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov v znení platnom ku marcu 2008 (ďalej len "cit. vyhlášky") paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3,32 eura.
- získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 eur
- doručenie upovedomenia o začatí exekúcie 3,32 eur
- doručenie príkazu na začatie exekúcie 3,32 eur
- doručenie exekučného príkazu 3,32 eur
- zisťovanie účtu povinného DÚ, DI, kataster 9,96 eur Spolu 23,24 eur
Súd nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu za viacnásobné doručenie exekučného príkazu a príkazu na začatie exekúcie, keďže z cit. vyhlášky nevyplýva právo exekútora na viacnásobné priznanie paušálnej odmeny odvíjajúceho sa od počtu doručení jednotlivých dokumentov.
Podľa § 22 ods. 1 citovanej vyhlášky súdnemu exekútorovi patrí popri odmene aj náhrada hotových výdavkov účelne vynaložených v súvislosti s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatky.
Súd súdnemu exekútorovi priznal hotové výdavky a to konkrétne - poštovné výdavky celkovo v sume 5,20 eur, ktoré takto vynaložené považuje súd za primerané rozsahu exekúcie a v súlade s obsahom exekučného spisu a preto ich priznal v uvedenom rozsahu.
V súlade s § 196 EP súd priznal poverenému exekútorovi z priznanej odmeny uplatnený nárok na 20 % DPH (zo sumy 28,44 eur), teda priznal mu sumu 5,69 eur.
Priznané trovy exekúcie tak spolu tvoria sumu 34,13 eur a túto sumu je oprávnený povinný v súlade s § 203 ods. 2 EP a ďalšími vyššie citovanými ustanoveniami vyplatiť poverenému súdnemu exekútorovi, tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia. Súd konanie zastavil z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie a preto na úhradu trov zaviazal oprávneného.
Podľa § 251 ods. 4 O.s.p. na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa vždy uznesením.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 O.s.p. V zmysle citovaného zákonného ustanovenia žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie bolo zastavené.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajší súd. (§ 374 ods. 4 O.s.p.)
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§42 ods. 3 O.s.p. - musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, akej veci sa týka a čo sa ním sleduje, musí byť podpísané a datované, podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa ods. 3 cit. ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.