Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_2T-19-2014.pdf
PDF · 79.27 KB
No categories available
Court name
Address
File mark
PB-2T/19/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Považskej Bystrici na hlavnom pojednávaní konanom dňa 15. mája 2014 trestnej veci obžalovanej C.. B. M. pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. X písm. a) Tr. zák., samosudcom JUDr. Miroslavom Čížom takto
rozhodol:
obžalovaná C. rod. M., nar. XX.X.XXXX v K. K., trvale bytom P. V., B. XXXX/XX, adresa na doručovanie písomností P. V., B. XXXX/XX, okres P. V., zamestnaná O.
s a
podľa § 285 písm. b) Tr. por. spod obžaloby pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak,
ž e
napriek tomu, že ako P. oprávnená rozhodovať o vklade práva k nehnuteľnostiam do katastra nehnuteľností, po tom, čo R. V. dňa 29.12.2000 na D. podala písomný návrh na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností, a to na zmenu vlastníka pozemku parc. č. M. v podiele XX-XX-in v k.ú. Y. U., ktorý nadobudla na základe kúpnopredajnej zmluvy, o tomto návrhu na vklad vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností nerozhodla v lehote 30 dní stanovenej § 32 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, a hoci mala vedomosť, že parc. č. M. v k.ú. Y. U. bola na základe ROEP rozdelená na parc. č. M. parc. č. XXXX/XXX a prac. XXXX/ XXX a ich podielovým spoluvlastníkom v podiele 11/24-in na základe osvedčenia o dedičstve vydaného notárkou L.. R. B. sp. zn. XXD XXX/XXXX, Y. XXX/XXXX, zo dňa 8.6.2006, právoplatného dňa 8.6.2006, sa stal X. V., bytom N. I XX/XX, Q. dňa 26. januára 2011 neoprávnene v prospech R. V. v rozpore s ustanovením § 31 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, vykonala zmenu v zápise vlastníckeho práva v prospech R. V. v tom smere, že ako podielového spoluvlastníka pozemkov v k.ú. Y. U. parc. č. M.X/XXX v podiele XX/XX-ín zapísala E., a to na základe sfalšovaného čestného prehlásenia zo dňa 12.1.2011 týkajúceho sa súhlasu X. V. s prevodom vlastníckeho práva, o pravosti ktorého mohla mať ale dôvodnú pochybnosť, nakoľko po osobnom stretnutí so X. V. vedela o jeho zápornom stanovisku k prevodu vlastníckeho práva, že na sfalšovanom čestnom prehlásení X. V. nebol jeho overený podpis, čestné prehlásenie nebolo riadne doručené cestou podateľne F. a predovšetkým vedela, že čestné prehlásenie nie je listinou v zmysle § 30 zák. č. 162/1995 Z.z. o katastri nehnuteľností a zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam, na základe ktorej by bolo možné začať konanie o povolení vkladu a vykonať zmenu vo vlastníckom práve, čím poškodenému X. V., bytom Q. I XX/XX, spôsobila škodu vo výške 2.837,- Eur,
o s l o b o d z u j e ,
nakoľko skutok nie je trestným činom.
odôvodnenie:
Okresný prokurátor v Považskej Bystrici podal na obžalovanú obžalobu pre prečin zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mala dopustiť tak, ako je uvedené vo výroku.
Súd vykonal na hlavnom pojednávaní dokazovanie výsluchom obžalovanej, svedkyne R. V., X. V., C.. P. Z., prečítaním svedeckej výpovede U.. K. X. a na základe ostatného dôkazného materiálu a zistil, že obžalovaná nenaplnila všetky znaky uvedeného prečinu, resp. skutok pre ktorý bola podaná obžaloba nie je trestným činom.
Obžalovaná tak v prípravnom konaní, ako aj na hlavnom pojednávaní sa necítila byť vinná zo spáchania trestnej činnosti. Vo svojej výpovedi uviedla, že je v podstate pravda, že ku skutku došlo tak ako je uvedené vo výroku, pričom však v uvedenej veci došlo k určitým nezrovnalostiam. Nepoprela, že dňa XX.XX.XXXX svedkyňa V. podala návrh na vklad do katastra, pričom v pôvodnom systéme bola vyznačená plomba, čo znamenalo, že s uvedenou parcelou sa nemohlo robiť. Pre veľké množstvo práce sa uvedený vklad nestihol vybaviť v zákonnej lehote. Nakoľko sa v tomto čase robil register obnovenej evidencie pozemkov, boli zastavené zápisy a na základe uvedeného registra bola pôvodná parcela rozdelená na tri časti a pri zápise bola omylom vymazaná plomba, pričom svedkyňa V. sa o vklad nezaujímala a pre nepozornosť z vyššie uvedených dôvodov sa vklad nevykonal. O zápis sa svedkyňa začala zaujímať až v roku 2010 a vtedy zistila, že vklad nebol urobený. Medzičasom prebehlo dedičské konanie a vlastníkom parciel sa stal svedok V.. Vzhľadom na postavenie, ktoré na katastri mala (zástupca prednostu katastra) sa snažila uvedenú vec spravodlivo vyriešiť a v žiadnom prípade nemala v úmysle niekoho poškodiť alebo niekoho zvýhodniť. Chcela len napraviť chybu, ktorá sa stala a preto zvolila spôsob, ktorý považovala za najspravodlivejší. Podľa interných predpisov sa povoľuje vklad v poradí, v akom došli na kataster, teda prvý bol vklad svedkyne V.. Za tým účelom požiadala svedkyňu V. o písomné potvrdenie, že s tým svedok V. súhlasí. Akým spôsobom sa jej dostalo na stôl vyhlásenie svedka V., že s tým súhlasí, nevie. Všetko toto robila v dobrej viere nikoho nepoškodiť, pričom až potom zistila, keď sa svedok V. začal zaujímať o pozemok, že mala postupovať tak, že mala dať podnet na prokuratúru, kde by sa vec vyriešila v rámci protestu prokurátora. Neskôr bol spor vyriešený súdnou cestou a vec riadne odvkladovaná. Celá vec ju mrzí. Celý život pracovala na katastri, nikdy jej neboli vytýkané nedostatky a celú vec sa snažila vyriešiť spravodlivo. V žiadnom prípade nechcela nikoho poškodiť a v žiadnom prípade z toho nemala žiadnu výhodu, práve naopak.
Svedkyňa V. v podstate potvrdila ako ku skutku došlo, že na základe kúpnej zmluvy kúpila predmetný pozemok, podala návrh na vklad a keď jej bolo oznámené, že vklad bude urobený až po vykonaní REOP, nerobila v tomto žiadne kroky. Medzitým sa majiteľom pozemku stal svedok V., na základe dedičstva. Keď sa to dozvedela, s tým nesúhlasila a obžalovaná jej povedala, že to napraví, s čím súhlasila. Predvolala aj V., pričom tento nesúhlasil, nedalo sa s ním dohodnúť. O vec sa ďalej nezaujímala, až dostala rozhodnutie, že vlastníkom pozemku je ona. Následne bol z toho spor, ktorý riešil súd a tento vyhovel V.. Pokiaľ ide o vyhlásenie od V., ktoré bolo predložené obžalovanej, o tomto nič nevie.
X. V., ako svedok v podstate potvrdil skutočnosti, ktoré sú uvádzané vyššie. Predmetnú parcelu zdedil a teda sa cítil oprávnený vlastník pozemku.
Keď sa dozvedel, že nie je vlastník pozemku, začal sa o vec zaujímať a vtedy zistil, že je tam jeho vyhlásenie, že súhlasí, aby predmetná parcela nebola súčasťou dedičstva. Keďže také vyhlásenie nikdy neurobil, je pravdou, že bol na katastri, aj so svedkyňou V., kde sa nedohodli o vlastníctve pozemku. Keď sa dozvedel, že pozemok bol napísaný na svedkyňu V., podal trestné oznámenie.
Svedok C.. P. Z. uviedol, že v tom čase pracoval ako E. K podstate veci sa prakticky nevyjadroval, nakoľko sa o veci dozvedel neskôr. Vo svojej výpovedi uviedol, že boli problémy pri ROEP v U. a je pravdou, že plomba z parcele zmizla. V prípade, že by svedok V. prišiel k nemu, určite by sa vec vyriešila, ale keď dal trestné oznámenie, nedalo sa nič robiť. Nepoprel, že došlo k pochybeniu obžalovanej, ale nešlo o nič závažné a v žiadnom prípade by takúto vec neoznamoval na polícii. Pri uvedenom množstve práce sa stanú chyby, ako v tomto prípade, ale vždy sa to vyriešilo. Obžalovaná, ako taká, bola svedomitá pracovníčka a nikdy nezistil u nej nejaké závažne pochybenia R. Pokiaľ ide o prečítanú svedeckú výpoveď U.. K. X., táto v podstate potvrdzuje skutočnosti uvedené vyššie.
Pokiaľ ide o prečítané znalecké posudky, tieto udávajú cenu pozemkov.
Pokiaľ ide o ostatné písomné dôkazy, tieto potvrdzujú skutočnosti uvedené vyššie.
Vzhľadom na takto vykonané dokazovanie potom súd dospel k záveru, že obžalovaná nenaplnila všetky znaky uvedeného prečinu, resp. jej konanie nie je trestným činom. Z vykonaného dokazovania je jednoznačne preukázané, že obžalovaná porušila svoje povinnosti pri prevode vkladu pozemku. Bolo jej povinnosťou uvedenú skutočnosť riešiť cestou protestu prokurátora, čo neurobila. Bolo povinnosťou súdu vyhodnotiť túto skutočnosť, čo je takého charakteru, aby zakladala trestnú činnosť. Tohto prečinu sa okrem iného dopustí ten, kto inému v úmysle spôsobiť škodu vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu. Aj keď obžalovaná nekonala celkom v súlade so zákonom, na druhej strane nebolo preukázané, že tak konala v úmysle inému spôsobiť škodu. Práve naopak, bol súd presvedčený, že obžalovaná konala v dobrej viere vec vybaviť spravodlivo. O jej úmysle svedčí aj výpoveď svedka Z. že obžalovaná si vždy plnila svoje povinnosti čo najlepšie. V prípade obžalovanej došlo k porušeniu interných predpisov, ale toto porušenie v žiadnom prípade nezakladá trestnú zodpovednosť, môže ísť o porušenie pracovných povinností, o čom však súd nerozhoduje a v konečnom dôsledku došlo aj k premlčaniu tohto porušenia, preto súd obžalovanú spod obžaloby oslobodil, nakoľko skutok nie je trestným činom.
Poučenie:
Tento rozsudok môže odvolaním napadnúť:
a) p r o k u r á t o r pre nesprávnosť, ktoréhokoľvek výroku,
b) o b ž a l o v a n ý pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, okrem výroku o vine v rozsudku, v ktorom súd prijal jeho vyhlásenie, že je vinný alebo vyhlásenie, že nepopiera spáchanie skutku uvedeného v obžalobe,
c) p o š k o d e n ý pre nesprávnosť výroku o náhrade škody,
d) z ú č a s t n e n á o s o b a pre nesprávnosť výroku o zhabaní vecí.
Osoba oprávnená podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku, môže ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo, že chýba (§ 307 Tr. por.).
V neprospech obžalovaného môže rozsudok napadnúť odvolaním prokurátor; len čo do povinnosti na náhradu škody má toto právo aj poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody.
V prospech obžalovaného môže rozsudok odvolaním napadnúť okrem obžalovaného a prokurátora i príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh. Prokurátor môže tak urobiť i proti vôli obžalovaného (§ 308 ods. 2 Tr. por.).
Odvolanie sa podáva na súde, proti ktorého rozsudku smeruje a to do 15 dní od oznámenia rozsudku. Oznámením rozsudku je jeho vyhlásenie v prítomnosti toho, komu treba rozsudok doručiť. Ak sa
rozsudok vyhlásil v neprítomnosti takejto osoby, oznámením je až doručenie rozsudku (§ 309 ods. 1 Tr. por.).