Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

30Ek/3059/2022

Uznesenie

Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, 811 09 Bratislava-Staré Mesto IČO: 35 807 598 zast.: JUDr. Katarína Hegedüšová, Majerníkova 3/A, 841 05 Bratislava-Karlova Ves IČO:42 185 190 proti povinnému: B. O., G.: XX.X.XXXX, R. XXX/XX, XXX XX P. o vymoženie 238 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková so sídlom exekútorského úradu Blahova, 90901 Skalica, IČO: 34049606, sp. zn. 26EX 775/22, o návrhu povinného na zastavenie exekúcie takto

rozhodol:

Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej aj ako „Exekučný poriadok“) z a m i e t a.

odôvodnenie:

1. Oprávnený sa opätovným návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 09.11.2022 domáhal od povinného vymoženia 238 EUR s príslušenstvom, trov pôvodného konania a trov exekúcie na základe exekučného titulu - rozhodcovský rozsudok Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž sp. zn. zo dňa 25.01.2017, ktorý sa stal právoplatným dňa 12.06.2017 a vykonateľným dňa 01.08.2017 (ďalej aj ako „Exekučný titul“).

2. Poverením zo dňa 22.11.2022 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora: JUDr. Ing. Zuzana Dobrodenková so sídlom exekútorského úradu Blahova, 90901 Skalica, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 26EX 775/22.

3. Súdnemu exekútorovi bolo dňa 07.12.2022 doručené podanie povinného zo dňa 18.07.2022 označené ako „Odvolanie“, ktoré bolo podľa obsahu vyhodnotené ako návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom povinný žiadal o zastavenie exekúcie odvolávajúc sa na skutočnosti, že v roku 2017 sa konalo súdne pojednávanie na Okresnom súde Trnava na ktorom bol povinný zúčastnený. Namietal, že nie je povinný oprávnenému pohľadávku splatiť pretože zmluvy vystavené oprávneným boli v priamom rozpore so zákonom a ako také neplatné. V návrhu ďalej namietal aj platnosť zmluvy o postúpení pohľadávky medzi postupcom a postupníkom ako aj skutočnosť že oprávnený POHOTOVOSŤ, s.r.o. podľa tvrdenia povinného ukončila poskytovanie zmlúv na slovenskom trhu a ako taká zanikla.

4. Oprávnený dňa 22.12.202 doručil súdnemu exekútorovi vyjadrenie k návrhu povinného na zastavenie exekúcie. Vo vyjadrení uvádza, že jeho pohľadávka nie je do dnešného dňa uhradená v celom rozsahu a k zániku vymáhaného nároku doposiaľ nedošlo. V zmysle uvedeného má oprávnený za to, že berúc do úvahy ustanovenia Exekučného poriadku týkajúce sa podania a odôvodnenia návrhu na zastavenie exekúcie, Návrh na zastavenie exekúcie povinného nespĺňa zákonom ustanovené podmienky a z toho dôvodu nie je daný dôvod na to, aby mu súd vyhovel a exekúciu zastavil. Návrh na zastavenie exekúcie je procesnou obranou povinného proti neprípustnej exekúcii, ktorého účelom je zastavenie exekúcie alebo upustenie od jej vykonania z dôvodov taxatívne ustanovených v zákone. Návrh na zastavenie

exekúcie predstavujú procesný prostriedok, ktorý smeruje proti exekúcii a vedú k zastaveniu exekúcie, t. j. trvalému upusteniu od jej vykonania, a to na základe zákonom predvídaných hmotnoprávnych a procesnoprávnych skutočností. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a namietať sa môžu také skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu a spôsobili zánik vymáhaného nároku. Vzhľadom na vyššie uvedené oprávnený žiada príslušný exekučný súd, aby návrh povinného na zastavenie exekúcie odmietol a navrhuje pokračovať v exekúcii.

5. Súdny exekútor predložil návrhy povinného na zastavenie exekúcie spolu s vyjadrením oprávneného dňa 28.12.2022 súdu na rozhodnutie, pričom uviedol, že žiada návrhu povinného na zastavenie exekúcie nevyhovieť.

6. Podľa 45 ods. 2 písm. d) Exekučného poriadku exekučným titulom na účely tohto zákona je aj vykonateľné rozhodnutie vydané v rozhodcovskom konaní vrátane zmieru v ňom schváleného

7. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.

8. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.

9. Podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne. Ak súd návrh na zastavenie exekúcie zamietol z dôvodu, že návrh bol podaný oneskorene, i keď tu dôvod na zastavenie exekúcie je, povinný má právo domáhať sa vrátenia plnenia žalobou podanou voči oprávnenému.

10. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal. Ustanovenie § 61k ods. 1 Exekučného poriadku taxatívne vymenúva dôvody, pre ktoré musí súd exekúciu zastaviť, a to bez ohľadu na to, či to účastník konania navrhol. Súd pri svojom rozhodovaní vychádzal z vyššie citovaného ustanovenia Exekučného poriadku, z ktorého vyplýva, že návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Povinný musí uviesť okolnosti, ktoré podľa neho po vzniku exekučného titulu spôsobili zánik vymáhaného nároku, zrušenie exekučného titulu alebo iné skutočnosti, ktoré jeho vymáhateľnosti bránia.

11. Súd má za preukázané, že upovedomenie o začatí exekúcie bolo povinnému doručené dňa 28.11.2022 a návrh na zastavenie exekúcie bol doručený súdnemu exekútorovi dňa 07.12.2022. Súd po preskúmaní návrhu povinného na zastavenie exekúcie, vyjadrenia oprávneného a predložených dokumentov dospel k záveru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie bol podaný včas podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, avšak nie je dôvodný.

12. V danej veci súd zistil, že oprávnený sa domáhal vykonania exekúcie na podklade Exekučného titulu, ktorým je rozhodcovský rozsudok Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž, a ktorým bola povinnému uložená povinnosť zaplatiť oprávnenému istinu vo výške 278,79 EUR spolu s úrokom v sume 278,79 EUR, úrok z omeškania v sume 18,10 EUR, poplatok v sume 225,82 EUR. úrok vo výške 39,15 % ročne zo sumy 238 EUR od 21. 7. 2016 do zaplatenia, úrok z omeškania vo výške 5 00 % ročne zo sumy 238,00 EUR od 21. 7. 2016 do zaplatenia. Ďalej zmluvnú pokutu vo výške 33,00 EUR, poplatok za upomienku 10,00 EUR a trovy rozhodcovského konania vo výške 192,30 EUR.

13. Podľa § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku súd návrh na vykonanie exekúcie zamietne, ak sa exekúcia má vykonať na podklade rozhodcovského rozhodnutia vydaného v spotrebiteľskom spore a 1. spotrebiteľská rozhodcovská zmluva nespĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, 2. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, 3. rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore nebolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, 4. rozhodcovské rozhodnutie nespĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu alebo nie je vykonateľné.

14. Súd poukazuje na tú skutočnosť, že keďže v danom prípade je exekučným titulom rozhodnutie v spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, už pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie súd venoval zvýšenú pozornosť posudzovaniu návrhu a predložených príloh, najmä s poukazom na ustanovenie vyššie citovaného § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku, pričom ani pri posudzovaní návrhu na zastavenie exekúcie nezistil žiadny rozpor spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, rozhodcovského konania alebo rozhodcovského rozhodnutia so zákonom.

15. Exekučný súd pri rozhodovaní o návrhoch povinného na zastavenie exekúcie opätovne podrobil prieskumu exekučný titul, vrátane spotrebiteľskej zmluvy - Zmluvy o spotrebiteľskom úvere č. 209000230 zo dňa 17.04.2014 (ďalej aj ako „Spotrebiteľská zmluva“) a rozhodcovskej zmluvy zo dňa 17.04.2014 (ďalej aj ako „Rozhodcovská zmluva“), pričom uvádza, že spotrebiteľská zmluva ako aj spotrebiteľská rozhodcovská zmluva boli uzatvorené ako dve samostatné zmluvy, na samostatných dokumentoch, pričom ktorákoľvek zo zmluvných strán mala právo odstúpiť od rozhodcovskej zmluvy aj bez udania dôvodu a to v lehote 10 dní od uzatvorenia zmluvy. V zmysle identifikačných údajov povinného na Zmluve o spotrebiteľskom úvere je zrejmé, že sa nejedná o prvý zmluvný vzťah medzi oprávneným a povinným a v minulosti povinný uzatvoril s oprávneným obdobnú zmluvu č. 1730051. Zmluvy boli uzavreté dňa 17.04.2014, teda podľa o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzavretia zmluvy. Povinný v návrhu na zastavenie exekúcie uvádza, že v roku 2017 sa konalo súdne pojednávanie na Okresnom súde Trnava na ktorom bol povinný zúčastnený, avšak žiadne súdne rozhodnutie ako prílohu k návrhu nedoručil.

16. Súd k námietke povinného ohľadom zániku oprávneného uvádza, že ohľadom aktívnej vecnej legitimácie sa s touto súd vysporiadal vydaním poverenia na vykonanie exekúcie

17. Podľa o rozhodcovskom konaní platnom v čase uzavretia Rozhodcovskej zmluvy rozhodcovská zmluva musí mať písomnú formu, inak je neplatná. Písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá telefaxom alebo pomocou iných telekomunikačných zariadení,4) ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli.

18. Podľa o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom do 30.06.2016 (ďalej aj ako „Zákon o SRK“), rozhodcovský rozsudok sa vyhotovuje v listinnej podobe.

19. Podľa § 40 ods. 2 Zákona o SRK rozhodcovský rozsudok obsahuje a) označenie stáleho rozhodcovského súdu, ktorý rozhodcovský rozsudok vydal, b) mená a priezviská rozhodcov, c) označenie účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania podľa § 25 ods. 1 písm.a d) miesto spotrebiteľského rozhodcovského konania, e) dátum vydania rozhodcovského rozsudku, f) výrok, g) odôvodnenie, h) poučenie o možnosti podať na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku a o lehote na jej podanie vrátane odkazu na webové sídlo ministerstva, na ktorom je zverejnený vzor žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku podľa prílohy č. 3.

20. Podľa § 40 ods. 3 Zákona o SRK výrok obsahuje rozhodnutie vo veci, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy spotrebiteľského rozhodcovského konania vrátane ich výšky a pomeru, v akom účastníci spotrebiteľského rozhodcovského konania trovy znášajú. Ak sa v rozhodnutí ukladá povinnosť niečo plniť, stály rozhodcovský súd určí lehotu na plnenie nie kratšiu ako tri dni.

21. Podľa § 40 ods. 4 Zákona o SRK stály rozhodcovský súd v odôvodnení uvedie najmä, z čoho odvodzoval svoju právomoc, čoho sa žalobca domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril žalovaný, prípadne iný účastník spotrebiteľského rozhodcovského konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení dôkazov, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil vrátane toho, ktoré právne predpisy použil; stály rozhodcovský súd uvedie osobitne právne predpisy na ochranu práv spotrebiteľa, ktoré pri rozhodovaní použil. Stály rozhodcovský súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

22. Podľa § 41 ods. 1 Zákona o SRK doručený rozhodcovský rozsudok má za podmienok podľa § 46 ods. 2 pre účastníkov spotrebiteľského rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.

23. Podľa § 41 ods. 2 Zákona o SRK rozhodcovský rozsudok, ktorý má účinky právoplatného rozsudku súdu podľa odseku 1, je po uplynutí lehoty na plnenie v Slovenskej republike vykonateľný podľa osobitného predpisu.

24. Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa zákonov platných v čase jej uzavretia, bola uzavretá na samostatnom dokumente, nezávisle od spotrebiteľskej zmluvy, povinný mal možnosť od nej odstúpiť bez udania dôvodu. Taktiež exekučný titul bol vydaný rozhodcom (Mgr. Rivhard Mošať, LL.M) a stálym rozhodcovským súdom (Stály rozhodcovský súd zriadený pri Asociácii pre arbitráž), ktorý boli v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory a súd mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory. Exekučný súd má taktiež za preukázané, že exekučný titul ako spotrebiteľský rozhodcovský rozsudok spĺňa náležitosti podľa vyššie citovaných ustanovení Zákona o SRK a je vykonateľný. V zmysle uvedeného súd konštatuje, že nebol preukázaný žiadny z dôvodov na zamietnutie návrhu na vykonanie exekúcie v zmysle § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku. Vzhľadom na celý tento prieskum nielen spotrebiteľskej rozhodcovskej zmluvy, ale aj rozhodcovského rozsudku v medziach stanovených Zákonom o SRK a Exekučným poriadkom, mal súd za preukázané, že neexistuje žiadny dôvod na zastavenie exekúcie a tvrdenia povinného, ktoré uviedol v návrhoch na zastavenie exekúcie, neboli žiadnym spôsobom preukázané.

25. Súd naviac považuje za potrebné poukázať na Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 26.09.2011, v zmysle ktorého, cit.: „Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky rozhodcovského rozsudku majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto rozsudkom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní. Konkrétne to teda znamená, že rozsudkom rozhodcovského súdu je exekučný súd viazaný rovnako, ako je viazaný rozsudkom všeobecného súdu.“ Rovnako i z ustanovenia § 41 Zákona o SRK vyplýva, že za splnenia zákonných podmienok (nadobudnutie právoplatnosti rozhodcovského rozsudku až po uplynutí lehoty na podanie žaloby o zrušenie rozhodcovského rozsudku) doručený rozhodcovský rozsudok má pre účastníkov rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu a po uplynutí lehoty na plnenie je vykonateľný podľa osobitného predpisu - Exekučného poriadku.

26. Súd navyše považuje za potrebné uviesť, že povinný mal možnosť sa voči vydanému rozhodcovskému rozsudku brániť, o čom bol v predmetnom rozhodnutí riadne poučený. Povinnému v prípade, ak sa rozhodcovské konanie týka sporu zo spotrebiteľského právneho vzťahu, ustanovenia Zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní umožňujú, aby namietal nedostatok právomoci rozhodcovského súdu pre neexistenciu alebo neplatnosť rozhodcovskej zmluvy v žalobe na príslušnom všeobecnom súde (§ 45 zákona o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní), skúmanie tejto právomoci

exekučným súdom v exekučnom konaní nie je vylúčené. V prípade, keď je predmetom rozhodcovského konania spor zo spotrebiteľského právneho vzťahu, totiž princíp „vigilantibus iurascripta sunt“ („práva patria len bdelým“) v konkrétnych súvislostiach (teda v závislosti od konkrétnych okolností) ustupuje dôležitejšiemu princípu, ktorým je ochrana práv spotrebiteľa. Tento výklad možno podoprieť aj povinnosťou súdu rešpektovať základné právo na spravodlivú súdnu ochranu zaručené článkom 46 ods.1 . Toto právo sa zaručuje nielen tomu, kto uplatňuje svoje práva, ale aj tomu, proti komu je uplatňovaný nejaký nárok. V spotrebiteľských veciach je pomerne časté, že všeobecný súd môže prvýkrát poskytnúť spotrebiteľovi z úradnej povinnosti (teda bez akejkoľvek procesnej aktivity spotrebiteľa) účinnú spravodlivú ochranu jeho práv až po podaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade rozhodcovského rozsudku. Súd však zároveň pre úplnosť dodáva, že ochrana spotrebiteľa je založená a rozsiahle upravená zákonom, preto ani spotrebiteľa nemožno chrániť v neobmedzenom rozsahu.

27. Naďalej teda platí, že exekučný súd je viazaný spôsobilým Exekučným titulom, je oprávnený skúmať iba to, či došlo k zániku judikovaného práva po vydaní exekučného titulu, avšak neskúma vecnú správnosť exekučného titulu, nakoľko mu takúto právomoc zákon nedáva. Súd preto dospel k záveru, že rozhodnutie rozhodcovského súdu, na podklade ktorého sa začala exekúcia, a ktoré má byť exekučným titulom, spĺňa zákonné náležitosti a neodporuje zákonu, preto v súlade s citovaným ustanovením § 53 ods. 1 Exekučného poriadku správne vydal poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi, pričom povinný vo svojich návrhoch na zastavenie exekúcie nepreukázal žiadny dôvod, pre ktorý by mala byť exekúcia zastavená, nakoľko dodnes platí, že Exekučný titul je v celom rozsahu právoplatný a vykonateľný.

28. Povinný v návrhoch na zastavenie exekúcie namietal ďalej skutočnosti, ktoré mohol a mal uplatniť v základnom konaní (neprijateľné zmluvné podmienky, procesnoprávne a hmotnoprávne vady). V tomto bode súd poukazuje na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. zo dňa 05.11.2019, podľa ktorého: „Rozsah prieskumnej činnosti exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotno-právne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu. Exekučný súd skúma iba to, či došlo k zániku judikovaného práva, t. j. práva vyplývajúceho z exekučného titulu.“

29. Exekučný súd tak nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania tak nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi.

30. K tvrdeniam povinného tak súd uvádza, že návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, má smerovať proti exekúcii a nie proti exekučnému titulu, čo znamená, že dôvodom podania návrhu na zastavenie exekúcie môže byť existencia tých skutočností, ktoré nastali až po jeho vzniku. Ak by existovali pred vznikom exekučného titulu, nie je možné ich uplatniť v exekučnom konaní, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonávaného rozhodnutia, ktoré je exekučným titulom. Povinným navrhované dôvody na zastavenie exekúcie sú skutočnosťami, ktoré mal preukázať rozhodcovskému súdu, ktorý rozhodoval v základnom konaní a ktorý vydal exekučný titul, prípadne sa brániť zákonom predpísaným spôsobom žalobou o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o ktorej možnosti bol v exekučnom titule poučený. Exekučný súd nie je oprávnený o takýchto návrhoch povinného rozhodovať, nakoľko je stále viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom, či už je to rozhodnutie všeobecného súdu alebo rozhodcovského súdu.

31. Naďalej teda zostáva skutočnosťou, že povinný si riadne a včas nesplnil svoj dlh, ktorý má voči oprávnenému a ani nepreukázal naplnenie niektorého z dôvodu, pre ktorý by súd mal exekúciu zastaviť.

32. Súd vychádzal pri rozhodovaní z dokumentov a skutočností, ktoré sú uvedené v tomto odôvodnení, a dospel k právnemu názoru, že návrh povinného na zastavenie exekúcie na základe vyššie uvedených skutočností nie je dôvodný. Súd nemal zo strany povinného za preukázané, že bola naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku a preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.

33. Podľa § 199d ods. 1 Exekučného poriadku, oprávnený má voči povinnému nárok na náhradu účelne vynaložených trov, ktoré v exekučnom konaní platil, v rozsahu, v akom ich súd uviedol v poverení na vykonanie exekúcie alebo dodatku k povereniu na vykonanie exekúcie, ak ide o výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie.

34. O trovách exekučného konania v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie súd nerozhodoval, nakoľko oprávnený ani povinný si ich neuplatnili.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.

Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.

Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.

V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.

V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.