Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Sa-12-2022.pdf
PDF · 129.71 KB
Case nature
Area
Subarea
24Sa/12/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, pred sudkyňou JUDr. Drahomírou Mikulajovou v právnej veci žalobkyne: F. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXXX/XX, XXX XX R., zastúpená splnomocneným zástupcom: Mgr. Bc. B. Q., nar. XX.XX.XXXX, bytom V. N. XXXX/XX, XXX XX R., proti žalovanej: Sociálna poisťovňa, ústredie, so sídlom Ul. 29. augusta č. 8 - 10, 813 63 Bratislava o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25. apríla 2022, o priznanie invalidného dôchodku, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalobkyni náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
Administratívne konanie
1. Rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 02.02.2022 Sociálna poisťovňa, ústredie (ďalej aj len „prvostupňové rozhodnutie“) podľa § 70 a § 71 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov (ďalej aj len „zákon o sociálnom poistení“ alebo zákon č. 461/2003 Z.z.“) zamietla žiadosť žalobkyne o invalidný dôchodok spísanú dňa 15.12.2021.
2. Rozhodnutie Sociálna poisťovňa, ústredie odôvodnila tým, že podľa posudku posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Lučenec zo dňa 16.12.2021 žalobkyňa nie je invalidná podľa § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nemá pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Uviedla, že posúdenie zdravotného stavu žalobkyne, ktorému zodpovedá percentuálne vyjadrenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, je obsahom pripojeného odborného posudku o invalidite zo dňa 16.12.2021, ktorý tvorí neoddeliteľnú súčasť rozhodnutia.
3. Proti uvedenému rozhodnutiu Sociálnej poisťovne podala žalobkyňa odvolanie, o ktorom rozhodol generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 25.04.2022 (ďalej aj len „druhostupňové rozhodnutie“) tak, že odvolanie žalobkyne zamieta a prvostupňové rozhodnutie potvrdzuje.
4. Žalovaná v odôvodnení svojho odvolacieho rozhodnutia uviedla, že zdravotný stav žalobkyne bol po odvolaní opätovne posúdený posudkovým lekárom sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky Lučenec dňa 10.02.2022, ktorý odvolaniu nevyhovel, teda zotrval na závere, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, položka 57 - Pes equinovarus a iné
poškodenia funkcie nohy, písm. a) - jednostranné postihnutie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 30% až 40%).
5. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie vysunuté pracovisko v Banskej Bystrici, ktorému bol predložený kompletný posudkový spis posudkovým lekárom pobočky, posúdil zdravotný stav žalobkyne dňa 01.03.2022 v neprítomnosti žalobkyne v zmysle opatrení prijatými počas krízovej situácie v nadväznosti na zákon č. 66/2020 Z.z. v záujme ochrany zdravia pred pandémiou ochorenia COVID - 19. Posudkový lekár ústredia žalovanej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne arteriálnu hypertenziu II. stupňa ESH/ESC, ktorú zaradil do kapitoly IX. - choroby obehovej sústavy, odd. A - srdcové choroby, položky 10 - hypertenzia, písm. b) - hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup sérového kreatínínu) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 15 % až 25 %. Za ostatné zdravotné postihnutia, a to Halluces valgi, pedes transversoplani (vybočenie palcov, plochonožie), periférna hypotyreóza, myomatóza maternice, zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z. Určil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou. Žalovaná uzavrela, že v prípade žalobkyne neboli splnené zákonom predpokladané podmienky pre priznanie invalidného dôchodku v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona o sociálnom poistení. Konštatovala s poukazom na § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení, že rozhodujúcimi sú závery posudkových lekárov sociálneho poistenia, ktorých podkladom sú aj lekárske vyšetrenia ošetrujúcich lekárov, špecialistov v odbore. Zdravotný stav bol posúdený komplexne na základe zdravotnej dokumentácie a predložených lekárskych vyšetrení a odborných nálezov, pričom subjektívne presvedčenie posudzovanej osoby o tom, že zdravotné postihnutie zodpovedá vyššej miere poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, nie je rozhodujúce. Medzi závermi posudkového lekára sociálneho poistenia a odborných lekárov neboli zistené rozpory, pričom nie je dôvod na spochybnenie správnosti skutkových zistení a záverov prijatých v konaní.
Správna žaloba - žalobné body
6. V zákonom stanovenej lehote podala žalobkyňa správnu žalobu, ktorou sa domáhala po vykonaní súdneho prieskumu zákonnosti postupu a rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zrušenia žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a vrátenia mu veci na ďalšie konanie.
7. Žalobkyňa v žalobe namietala čo do záverov prvostupňového rozhodnutia, a to konkrétne nesprávneho posúdenia zdravotného stavu, ak pri určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí v zmysle kapitoly XV., odd. G, položka 57, písm. a) prílohy č. 4 k zákonu o sociálnom poistení nebola zhodnotená choroba aj druhej končatiny na základe ortopedického nálezu z lekárskeho vyšetrenia zo dňa 20.02.2020 v ortopedickej ambulancii Orthodom Školiak s.r.o., z ktorej vyplýva, že choroba sa týka oboch končatín. Tiež namietala, že v prvostupňovom rozhodnutí neboli zohľadnené lekárske nálezy ohľadom pridružených zdravotných postihnutí a nedošlo k navýšeniu percentuálnej miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení. Namietla nesprávne posúdenie jej zdravotného stavu posudkovým lekárom pobočky po podaní odvolania, ktorý pre ňu z neznámeho dôvodu zotrval na závere, že ide o jednostranné postihnutie a nie o obojstranné postihnutie končatín, kedy prináleží miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa kapitoly XV., odd. G, pol. 57, písm. b) s rozpätím 50 % až 60 %, teda posudkový lekár pobočky zotrval na svojom závere a vec po odvolaní predložil posudkovému lekárovi ústredia žalovanej.
8. Žalobkyňa namietala záver o komplexnom posúdení jej zdravotného stavu, a to jednak z toho dôvodu, že v prvostupňovom a ani v odvolacom konaní nebolo prihliadnuté na všetky posudkovo významné ochorenia, ktorými trpí niekoľko rokov a tiež z dôvodu, že závery posudkových lekárov neboli dostatočne odôvodnené a navyše odborné posudky o invalidite sa rozchádzajú pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia, keď prvostupňový odborný posudok o invalidite určil zdravotné postihnutie zaradené do kapitoly XV. - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, pol. 57, písm. a) ako jednostranné postihnutie a s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 %, pričom odborný lekársky posudok o invalidite vydaný posudkovým lekárom ústredia žalovanej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie postihnutie zaradené do kapitoly IX. -choroby obehovej sústavy, odd. A - srdcové choroby , pol. 10 - hypertenzia, písm. b), s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % a za ostatné pridružené ochorenia navýšil mieru poklesu
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %, spolu určil 30%. Tvrdila, že závery plynúce z vydaných lekárskych posudkov posudkových lekárov sociálneho poistenia o jej invalidite pri určení rozhodujúceho zdravotného postihnutia vychádzali zo zle zisteného skutkového stavu a medzi názormi posudkových lekárov na rozhodujúce zdravotné postihnutie boli zistené rozpory. Navrhovala, aby správny súd zrušil rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vec mu vrátil na ďalšie konanie, v ktorom dôjde k znovuposúdeniu jej zdravotného stavu za osobnej účasti.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
9. Sociálna poisťovňa vo vyjadrení k žalobe navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Pridržiavala sa skutkových a právnych dôvodov uvedených v rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej. Uviedla, že žalobkyňa nepreukázala k odvolaniu doloženou zdravotnou dokumentáciou žiadne relevantné dôvody, ktoré by spochybňovali prijatý záver žalovanej. Posudok o invalidite žalobkyne, ktorý bol podkladom pre napadnuté rozhodnutie je presvedčivý a úplný a zodpovedá kritériám upraveným v zákone č. 461/2003 Z.z. Skutkové okolnosti týkajúce sa rozsahu zdravotného poškodenia žalobkyne boli dostatočne ozrejmené zdravotnou dokumentáciou nachádzajúcou sa v posudkovom spise do vydania rozhodnutia. K posudzovaniu zdravotného stavu v neprítomnosti žalobkyne, žalovaná poukázala na ust. § 293eu zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 66/2020 Z.z., podľa ktorého sa počas krízovej situácie alebo ak po jej ukončení pokračuje mimoriadna situácia ust. § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou, neuplatňujú. Zdravotný stav žalobkyne bol posúdený v neprítomnosti, pretože s poukazom na tieto zákonné ustanovenia posudkový lekár usúdil, že doložená zdravotná dokumentácia postačuje k objektívnemu a komplexnému zhodnoteniu celkového zdravotného stavu žalobkyne a jej osobná účasť by prijatý posudkový záver nijako neovplyvnila.
10. K námietke žalobkyne k rozporom medzi posudkovým lekárom pobočky a posudkovým lekárom ústredia ohľadom určenia rozhodujúceho zdravotného ochorenia žalovaná uviedla, že po preštudovaní spisového materiálu stanovil posudkový lekár ústredia celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť u žalobkyni na úrovni 30 %, keď za rozhodujúce zdravotné ochorenie určil arteriálnu hypertenziu II. stupňa ESH/ESC v liečbe a sledovaní od roku 2014. Ide o chronické ochorenie spĺňajúce kritériá dlhodobo nepriaznivého stavu, ktorému zodpovedá miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 %. V percentuálnom zvýšení o 5 % boli zohľadnené ostatné pridružené somatické ochorenia uvedené v anamnéze a diagnostickom závere, ktoré samostatne nedosahujú vyššie percento miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. U zväčšenej štítnej žľazy je na Euthyroxe dosiahnutá normálna funkcia, nezhubný nádor na maternici (myóm) je riešiteľný operačne. Aktuálne ortopedické problémy - halluxy a ploché nohy sú rovnako ovplyvniteľné príslušnou odbornou liečbou. Uviedol, v čom spočíva vybočenie palcov, s ktorým ochorením súvisí aj deformácia chodidla - pokles priečnej klenby chodidla, pričom v indikovaných prípadoch je stav riešiteľný operáciou, ktorá máva uspokojivý estetický efekt s odstránením bolesti, s možnosťou bezproblémového obúvania a nosenia topánok. V zmysle uvedeného je vybočenie palca riešiteľné s možnosťou zlepšenia, nejde teda o ustálený stav bez možnosti ďalšieho ovplyvnenia. V odbornom náleze nie je preukázaná ťažká deformita nohy, porušenie pohyblivosti, či ťažké narušenie chôdze, preto aj pripodobnenie podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z. do kapitoly XV., odd. G, pol. 57, písm. a), ktoré žalobkyňa namieta posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia žalovanej, nepovažuje za správne. Stanovenú hodnotu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť pri uvedenej polymorbidite posudkový lekár sociálneho poistenia žalovanej, ústredie považuje u žalobkyne za maximálnu.
Vyjadrenie žalobkyne k vyjadreniu žalovanej k žalobe - replika
11. Žalobkyňa v replike opakovane namietala nesprávne posúdenie rozhodujúceho zdravotného postihnutia a posúdenie zdravotného stavu bez jej osobnej účasti, pretože názory posudkových lekárov sociálneho poistenia o rozhodujúcom zdravotnom postihnutí sa rozchádzajú. K možnosti operačného riešenia haluxov žalobkyňa uviedla, že operáciu nikdy nepodstúpila a stav daného ochorenia sa jej nijako nezlepšil.
12. Žalovaná nevyžila právo podať dupliku.
13. Na prejednanie veci správny súd nariadil pojednávanie podľa § 107 ods. 1 písm. a) SSP na deň 09.03.2023, na žiadosť žalobkyne.
14. Zástupca žalobkyne na pojednávaní zotrval na podanej žalobe a predložil správnemu súdu nové lekárske správy s dátumom vydania od septembra 2022 do januára 2023. Uviedol, že žaloba bola podaná z dôvodu, že posudkoví lekári organizačných zložiek Sociálnej poisťovne nedospeli k rovnakému záveru ohľadom určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Kým posudkový lekár pobočky určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie choroby podporného a pohybového aparátu, posudkový lekár ústredia choroby obehovej sústavy. Uviedol, že právna úprava, resp. príloha č. 4 zákona o sociálnom poistení neupravuje také poškodenie funkcie nohy, aké má žalobkyňa, preto posudkový lekár pobočky určil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť podľa podobného ochorenia, ale pochybil v tom, že konštatoval len jednostranné postihnutie, teda na jednej končatine, napriek tomu, že rovnaké ochorenie má žalobkyňa na oboch končatinách. Navrhoval, aby správny súd nariadil znalecké dokazovanie na zodpovedanie otázky, či postihnutie končatín, akým trpí žalobkyňa možno priradiť k položke 57 tak, ako to urobil posudkový lekár pobočky. Ďalej uviedol, že v nových lekárskych správach je konštatované zdravotné postihnutie - stopy po borelióze, pričom pokiaľ by aj toto ochorenie nebolo rozhodujúcim zdravotným postihnutím, mohlo by to ovplyvniť zvýšenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na maximálne 10 %. Uvádzal, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím sú haluxy, teda poškodenie nôh, ale oboch. Z vyjadrenia žalobkyne na pojednávaní vyplynulo, že nepodstúpila operáciu haluxov, ktorej sa obáva.
15. Poverená zástupkyňa žalovanej navrhla žalobu ako nedôvodnú zamietnuť, pričom zotrvala na zákonnosti žalobou napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej ako aj na argumentácii uvedenej v odôvodnení tohto rozhodnutia a vo vyjadrení k žalobe. Zdôraznila, že zisťovanie invalidity prislúcha posudkovým lekárom organizačných zložiek Sociálnej poisťovne v zmysle § 153 ods. 5 zákona o sociálnom poistení. Pokiaľ bola posudzovaná žalobkyňa v jej neprítomnosti, išlo o zákonný postup v súvislosti s opatreniami prijatými v záujme ochrany zdravia pre COVID-19. Posudkový lekár ústredia sa vysporiadal aj s ortopedickými nálezmi, ochorenia boli už zistené aj v predchádzajúcej období, avšak tieto neovplyvnili v takom rozsahu pracovný potenciál žalobkyne, aby to bolo významné pre vyššiu mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Posudkový lekár ústredia za pridružené ochorenia navýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o 5 %. K novým lekárskym správam uviedla, že pre rozhodnutie vo veci je významný stav v čase právoplatnosti rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej.
Posúdenie veci správnym súdom
16. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako vecne a miestne príslušný správny súd (§ 10 a § 13 ods. 3 zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku v znení zmien a doplnkov - ďalej len „SSP“) preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutie žalovanej a postup, ktorý mu predchádzal (vrátane prvostupňového) nielen v rozsahu a z dôvodov uvedených v správnej žalobe, ale aj nad rozsah žalobných bodov, keďže sa jedná o správnu žalobu v sociálnych veciach fyzickej osoby, kedy správny súd nie je viazaný žalobnými bodmi v zmysle § 203 ods. 2 SSP a § 134 ods. 2 písm. d) SSP. Preskúmaním veci dospel správny súd k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne, preto podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP žalobu zamietol.
17. Predmetom prieskumu v posudzovanej veci je žalobou napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej, ktorým potvrdil prvostupňové rozhodnutie žalovanej, ktorými rozhodnutiami žalobkyni nepriznala invalidný dôchodok. Podmienky, za ktorých vzniká nárok na invalidný dôchodok sú upravené v ustanovení § 70 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. tak, že poistenec má nárok na invalidný dôchodok, ak sa stal invalidný, získal počet rokov dôchodkového poistenia uvedený v § 72 a ku dňu vzniku invalidity nespĺňa podmienky nároku na starobný dôchodok alebo mu nebol priznaný predčasný starobný dôchodok.
18. Jednou z podmienok vzniku nároku na invalidný dôchodok je invalidita poistenca, ktorá je v danom prípade medzi účastníkmi konania sporná. Podmienky, za ktorých sa považuje poistenec za invalidného upravuje § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. Postup pri zisťovaní tejto skutočnosti, vznik nároku na invalidný dôchodok a obsah tohto nároku vymedzuje § 71 zákona o sociálnom poistení nasledovne: za invalidného sa poistenec považuje, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav má pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 40 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou (ods. 1). Dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je taký zdravotný stav, ktorý spôsobuje pokles
schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť a ktorý má podľa poznatkov lekárskej vedy trvať dlhšie ako rok (ods. 2). Pokles tejto schopnosti sa posudzuje v porovnaní telesnej schopnosti, duševnej schopnosti a zmyslovej schopnosti poistenca s dlhodobo nepriaznivým zdravotným stavom a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby (ods. 3). Pokles sa posudzuje na základe a) lekárskych správ a jeho zdravotnej dokumentácie a zhodnotenia liečby s určením diagnostického záveru, stabilizácie ochorenia podľa ďalšieho vývoja a ďalšej liečby a b) komplexných funkčných vyšetrení a ich záverov (ods. 4). Miera poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je uvedená v prílohe číslo 4 (ods. 5). Miera poklesu v percentách sa určuje podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu so zreteľom na závažnosť ostatných zdravotných postihnutí (ods. 6). Jednotlivé percentuálne miery poklesu sa nesčítavajú (ods. 7). Mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť určenú podľa odseku 6 možno zvýšiť najviac o 10 %, ak závažnosť ostatných zdravotných postihnutí ovplyvňuje pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť. Na určenie zvýšenia hodnoty sa vychádza z predchádzajúceho výkonu zárobkovej činnosti, dosiahnutého vzdelania, skúsenosti a schopnosti rekvalifikácie. Obdobne to platí, ak pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť je dôsledkom viacerých zdravotných postihnutí podmieňujúcich dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav (ods. 8).
19. Zo strany správneho súdu bolo podstatné vysporiadať sa najmä so žalobnými námietkami žalobkyne uvedenými v bodoch 7 a 8 odôvodnenia tohto rozsudku, stanoviskom uvedeným v replike, či predneseným na pojednávaní vo vzťahu k postupu a záveru žalovanej, podľa ktorého žalobkyni nepatrí invalidný dôchodok, pretože sa nestala invalidnou, teda nespĺňa podmienky pre jeho priznanie v zmysle § 70 ods. 1 a § 71 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.
20. Posudzovanie zdravotného stavu fyzickej osoby a s tým aj súvisiaceho zostatkového pracovného potenciálu je vecou výlučne odbornou - medicínskou, na ktoré súd nemá potrebné odborné znalosti. Vo veciach dôchodkového poistenia zdravotný stav a pracovnú schopnosť poistencov posudzuje Sociálna poisťovňa vo forme lekárskej posudkovej činnosti pri výkone sociálneho poistenia (§ 153 ods. 1 písm. b) v spojení s § 153 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z. z.) s tým, že konkrétne túto činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (§ 153 ods. 5 citovaného zákona). Výsledkom posudkovej činnosti je záver posudkového lekára o tom, či konkrétna fyzická osoba je, alebo nie je invalidná s určenou mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť, pričom táto miera poklesu sa určuje v percentách podľa druhu zdravotného postihnutia, ktoré je rozhodujúcou príčinou dlhodobo nepriaznivého zdravotného stavu, zároveň so zreteľom na závažnosť aj ostatných zdravotných postihnutí. Závery posudkového lekára sú zachytené v lekárskej správe, súčasťou ktorej je odborný lekársky posudok vrátane jeho odôvodnenia, v ktorom posudkový lekár objasňuje a odôvodňuje všetky skutočnosti, na základe ktorých pristúpil k prijatiu konkrétneho záveru. Posudok je teda podstatným dôkazom, na ktorý je súd odkázaný, keďže sám nedisponuje potrebnými odbornými medicínskymi znalosťami. Práve preto, že lekársky posudok o invalidite je podkladom rozhodnutia žalovanej, je potrebné, aby posudok bol dostatočne určitý, úplný a zároveň vo svojich záveroch presvedčivý, pričom v danom prípade posudok posudkového lekára ústredia žalovanej tieto atribúty spĺňa.
21. Žalobkyňa v žalobe namietala nedostatočne zistený skutkový stav veci v dôsledku toho, že nebol odstránený rozpor medzi závermi posudkových lekárov sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne pobočky a ústredia ohľadom určenia rozhodujúceho zdravotného postihnutia. Z obsahu administratívneho spisu nepochybne vyplýva, že posudkový lekár pobočky žalovanej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie ochorenie zaradené do kapitoly XV - choroby podporného a pohybového aparátu, odd. G - postihnutie končatín, pol. 57 - Pes equinovarus a iné poškodenia funkcie nohy, písm. a) - jednostranné postihnutie, s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 30 % (z rozpätia 30% až 40%), pričom za pridružené ochorenia žiadne navýšenie nepriznal. Posudkový lekár ústredia žalovanej určil za rozhodujúce zdravotné postihnutie žalobkyne arteriálnu hypertenziu II. stupňa ESH/ESC, ktorú zaradil do kapitoly IX - choroby obehovej sústavy, odd. A - srdcové choroby, položky 10 - hypertenzia, písm. b) - hypertenzia II - ľahké orgánové zmeny (hypertrofia ľavej komory, angiopatia, proteinúria, vzostup sérového kreatínínu) podľa prílohy č. 4 k zákonu č. 461/2003 Z.z., s mierou poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % z percentuálneho rozpätia 15 % až 25 %. Za ostatné zdravotné postihnutia, a to Halluces valgi, pedes transversoplani (vybočenie palcov, plochonožie), periférna hypotyreóza, myomatóza maternice, zvýšil mieru poklesu schopnosti vykonávať
zárobkovú činnosť o 5 % podľa § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z.z., určil celkovú mieru poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na 30 % v porovnaní so zdravou fyzickou osobou.
22. K namietanému rozporu medzi samotnými posudkovými lekármi pobočky a ústredia správny súd poukazuje na to, že v danom prípade sa jedná o dvojinštančné konanie, kedy úlohou odvolacieho orgánu je v rámci konania o opravnom prostriedku posudzovať správnosť rozhodnutia prvostupňového orgánu, ako aj naprávať eventuálne chyby v postupe a rozhodnutí prvostupňového orgánu. Postupuje podľa § 218 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., podľa ktorého odvolací orgán preskúma napadnuté rozhodnutie v celom rozsahu. Ak je to nevyhnutné, doterajšie konanie doplní, prípadne zistené nedostatky odstráni. Na konanie o odvolaní sa použijú primerane ustanovenia § 172 až 213 (§ 218a citovaného zákona). Podľa § 196 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, okrem iných aj odborné posudky. V zmysle § 195 ods. 2 citovaného zákona sú dôkazy jednými z podkladov na rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne. V záujme objektivity v rámci odvolacieho konania posudkový lekár ústredia vydáva nový lekársky posudok o invalidite, ako tomu bolo aj v predmetnom konaní, ktorý sa stal novým samostatným podkladom rozhodnutia generálneho riaditeľ a žalovaný v odvolacom konaní. Pre rozhodnutie žalovanej v odvolacom konaní je relevantný záver posudkového lekára ústredia a teda je právne bezvýznamným to, čo bolo uvedené v lekárskom posudku posudkového lekára pobočky, ktorý bol podkladom prvostupňového rozhodnutia žalovanej.
23. Správny súd nemá dôvod pochybovať o správnosti záveru posudkového lekára ústredia o tom, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je ochorenie určené posudkovým lekárom ústredia žalovanej. Žalobkyňa tento záver ničím, a to argumentačne, ani dôkazmi nespochybnila. Potom tvrdenie žalobkyne, že došlo k pochybeniu v závere prvostupňového rozhodnutia, ktorého podkladom bol posudok o invalidite vydaný posudkovým lekárom pobočky žalovanej, v ktorom je nesprávne zohľadnené ochorenie len jednej končatiny, pričom sa jedná o ochorenie oboch končatín, je už právne irelevantné. Rovnako by v konečnom dôsledku nebolo významné ani v prípade, ak by v dôsledku tejto skutočnosti došlo k navýšeniu miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť na maximálne 10 % v zmysle § 71 ods. 8 zákona č. 461/2003 Z. z., pretože pri určenom rozhodujúcom zdravotnom postihnutí, pri ktorom je už posudkovým lekárom stanovená maximálna výška miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť 25 % (z možného rozpätia od 15 % až 25 %), by celkovo mohla byť stanovená miera poklesu, spolu so zvýšením len na 35%. Uvedené platí rovnako aj pre prípad zohľadnenia preukazovaných stôp po borelióze, v zmysle nových lekárskych správ predložených na pojednávaní, nakoľko nie je významné koľko ďalších pridružených ochorení sa zohľadňuje v rámci možného zvýšenia miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť v zmysle § 71 ods. 8 zákona o sociálnom poistení, ktorá môže byť zvýšená maximálne v 10 %.
24. K návrhu žalobkyne na nariadenie znaleckého dokazovania správny súd uvádza, že nemal pochybnosti o skutkových zisteniach zo strany žalovanej a jej posudkových lekárov. Závery uvedené v odôvodnení napadnutého rozhodnutia žalovanej považuje za dostatočne presvedčivé a odôvodňujúce rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej vo veci samej. Navyše, aj žalobkyňa mala možnosť, právo predložiť vlastný znalecký posudok vypracovaný zapísaným znalcom z príslušného medicínskeho odboru a vniesť tak pochybnosť do ustáleného skutkového stavu. Súd pritom nespochybňuje možnosť organizačnej zložky Sociálnej poisťovne v zmysle § 196 ods. 3 zákona o sociálnom poistení ustanoviť znalca podľa osobitného predpisu, avšak takýto postup je namieste len v prípade, ak je znalecký posudok potrebný na odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie, čo však vzhľadom na okolnosti veci nebolo zistené.
25. Správny súd dospel k záveru, že nie je dôvod na nariadenie znaleckého dokazovania v súdnom konaní, preto nevyhovel návrhu žalobkyne doplniť dokazovanie znaleckým posudkom na otázku žalobkyne, či poškodenie funkcie nohy žalobkyne - haluxy, ktoré nie je výslovne uvedené v prílohe č. 4 je možné subsumovať pod položku 57, oddielu G, kapitoly XV, kde je riešená tzv. „konská noha“ a na pojednávaní vyhlásil dokazovanie za skončené. Podľa § 119 SSP správny súd zásadne vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy. Môže však vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia. Osobitne v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach môže správny súd podľa § 204 SSP aj bez návrhu doplniť dokazovanie vykonané orgánom verejnej správy. Základným predpokladom pre nariadenie znaleckého dokazovania správnym súdom je však potreba preveriť závery žalovanej, ak by závery posudkových lekárov neboli úplné či zrozumiteľné,
čo však v danom prípade nie je naplnené. V predmetnej veci zo stanoviska posudkovej lekárky ústredia vyplynulo, že podkladom pre stanovenie miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť boli lekárske nálezy predložené účastníčkou konania objektivizujúce jej subjektívne ťažkosti, pričom za rozhodujúce ochorenie považovala arteriálnu hypertenziu 2. stupňa ESH/ESC v liečbe, teda chronické ochorenie spĺňajúce kritériá dlhodobo nepriaznivého stavu. Aktuálne ortopedické problémy
- haluxy a ploché nohy sú ovplyvniteľné príslušnou odbornou liečbou, preto ich nepovažovala za rozhodujúce zdravotné postihnutie. Vybočenie palcov (haluxy), výraznejšie vľavo, či ploché nohy dokumentované v ortopedickom náleze sú riešiteľné s možnosťou zlepšenia, nejde teda o ustálený stav bez možnosti ďalšieho ovplyvnenia. V odbornom náleze nie je preukázaná ťažká deformácia nohy, porušenie pohyblivosti, či ťažké narušenie chôdze, preto nepovažovala ani pripodobnenie k označenej položke žalobkyňou za správne. Správny súd k uvedenému poznamenáva, že za významné je potrebné považovať to, haluxy z medicínskeho hľadiska je stav riešiteľný operáciou, pokiaľ by skutočne spôsoboval zníženie pracovného potenciálu žalobkyne, ako administratívnej pracovníčky, čo ale ani nebolo preukázané, pričom nemožno prihliadať na obavy žalobkyne z výsledku operácie, resp. zohľadňovať to, že takúto operáciu doteraz neabsolvovala, pretože sa operácie bojí.
26. Bolo jednoznačne úlohou posudkového lekára sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne vybrať to zdravotné postihnutie, ktoré má rozhodujúci vplyv na zárobkovú činnosť poistenca, teda ktoré najviac obmedzuje túto jeho schopnosť. V predmetnej veci posudkový lekár ústredia žalovanej ustálil, že rozhodujúcim zdravotným postihnutím žalobkyne je choroba obehového systému - arteriálnu hypertenziu 2. stupňa ESH/ESC v liečbe od roku 2014, pričom z dôvodov vyššie uvedených správny súd nemá dôvod takýto záver spochybovať.
27. Najvyšší správny súd SR v rozsudku sp. zn. 7Ssk/67/2021 zo dňa 24.08.2022 uviedol, že je pochopiteľné, že niektoré prejavy alebo následky určitých zdravotných postihnutí sa dotknutým osobám môžu zdať závažnejšie, než ako je nastavené ich ohodnotenie v prílohe č. 4 zákona č. 461/2003 Z. z.. Osobitne to platí pre také prejavy, ktoré sú dôsledkom starnutia organizmu. Zo znenia § 71 ods. 3 zákona o sociálnom poistení vyplýva, že pokles schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť sa posudzuje porovnaním schopností posudzovanej osoby a rovnakých schopností zdravej fyzickej osoby. Práve pre choroby pohybového a podporného ústrojenstva však všeobecné posudkové hľadisko (pred tabuľkou v kapitole XV prílohy č. 4) ustanovuje, že pri pohybových a degeneratívnych zmenách treba porovnať, či ich rozsah a výskyt presahujú zmeny typické pre porovnateľnú vekovú kategóriu. Inak povedané, pri posudzovaní miery poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť nemožno zohľadňovať samo prirodzené starnutie a tým spôsobené opotrebovanie pohybového aparátu. Tým sa zvýrazňuje, že dávky invalidného poistenia sa nemajú poskytovať poistencom, ktorých zdravotné ťažkosti sú bežne spojené s ich vekom, pretože tým by sa invalidnému poisteniu priznával charakter poistenia pre prípad staroby (resp. dožitia určitého veku). Správny súd zastáva názor, že predmetné závery sú v zásade použiteľné aj pre túto prejednávanú vec. Haluxy sú typickým ochorením v dôsledku starnutia organizmu. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, ústredie v predmetnej veci teda neporušil zákon, ak bez ďalšieho nepovažoval postihnutie nôh žalobkyne za postihnutie, ktoré by znižovalo schopnosť vykonávať zárobkovú činnosť viac, než je to v porovnateľnej vekovej kategórii typické.
28. Žalobkyňa namietala, že v dôsledku posúdenia zdravotného stavu v jej neprítomnosti, nemohlo dôjsť k náležitému zisteniu skutočného stavu veci, že posudkový lekár nezobral do úvahy jej aktuálny zdravotný stav, nezohľadnil všetky jej ochorenia, teda zdravotný stav nebol posúdený komplexne.
29. Podľa § 153 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z. z.; ak § 155 ods. 1 neustanovuje inak, lekársku posudkovú činnosť vykonáva posudkový lekár sociálneho poistenia príslušnej pobočky a posudkový lekár sociálneho poistenia ústredia (ďalej len "posudkový lekár") za osobnej účasti poistenca alebo poškodeného, ak posudkový lekár neurčí inak; podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada.
30. Podľa § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z.; počas krízovej situácie sa ustanovenia § 142 ods. 6 písm. c), § 146 ods. 2 a § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou neuplatňujú.
31. Už novela zákona o sociálnom poistení vykonaná zákonom č. 255/2019 Z. z., účinná od 01.09.2019 umožnila v niektorých prípadoch posudkovému lekárovi určiť, že prítomnosť poistenca alebo poškodeného pri posudzovaní nie je potrebná. Zdravotný stav posudkový lekár potom posudzuje v
neprítomnosti poistenca, len na základe doložených lekárskych odborných nálezov. Aj keď je zrejmé, že v prípade žalobkyne sa nejedná o takýto prípad (týka sa to ťažkých, najmä liečbou neovplyvniteľných stavov, ako napr. ťažkých onkologických prípadov, prípadov po ťažkých cievnych mozgových príhodách, nevidomých osôb, poistencov po amputácii končatín a pod.), v predmetnej veci posudkovému lekárovi umožnilo takto postupovať ustanovenie § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 66/2020 Z. z. účinného od 04.04.2020, v zmysle ktorého na čas krízovej situácie sa vylúčila aplikácia ustanovenia § 153 ods. 5 časť vety za bodkočiarkou zákona č. 461/2003 Z. z., teda, že „ podmienka osobnej účasti musí byť splnená vždy, ak o to poistenec alebo poškodený požiada“. Čo je potrebné rozumieť pod „krízovou situáciou“ vyplýva z ustanovenia § 293er ods. 1 Zákona o sociálnom poistení, je to mimoriadna situácia, núdzový stav alebo výnimočný stav vyhlásený v súvislosti s ochorením COVID-19. V prípade namietania nezákonnosti postupu, je rozhodujúci stav a právna úprava platná v čase realizácie postupu.
32. Stav globálnej zdravotnej núdze bol vyhlásený Svetovou zdravotníckou organizáciou 30.01.2020. Následne generálny riaditeľ Svetovej zdravotníckej organizácie 11.03.2020 vyhlásil pandémiu ochorenia COVID-19. Pandémia predstavovala aj pre Slovenskú republiku novú mimoriadnu situáciu, na ktorú musela adekvátne reagovať. Počas tejto krízovej situácie (právny poriadok SR upravuje viacero typov) spoločnosť nefunguje v bežnom režime a orgány štátu musia reagovať na závažné skutočnosti, ktoré v jej súvislosti nastali alebo bezprostredne hrozia, a to primerane daným okolnostiam v konkrétnom priestore a čase. Štát má pozitívny záväzok chrániť ľudské práva a slobody. V súvislosti s právom na ochranu zdravia garantovaným v článku 40 Ústavy SR a právom na život garantovaným článkom 15 Ústavy SR, to v kontexte šírenia ochorenia COVID-19 znamená povinnosť štátnych orgánov aktívne prijímať opatrenia chrániace život a zdravie osôb na území Slovenskej republiky a zároveň povinnosť ostatných štátnych orgánov tieto opatrenia dodržiavať. Žalobkyňa namietala, že jej zdravotný stav bol vyhodnotený v jej neprítomnosti, avšak na takýto postup mala Sociálna poisťovňa zákonný rámec, vychádzajúc z ustanovenia § 293eu ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z., preto sa nejedná o nezákonný postup pri posúdení jej zdravotného stavu.
33. Správny súd poukazuje tiež na to, že núdzový stav v období pretrvávajúcej mimoriadnej situácie v súvislosti s pandémiou COVID-19 bol vládou SR vyhlásený trikrát (podľa článku 5 Ústavného zákona č. 227/2002 Z. z.) a to: 1. od 16.03.2020 do 13.06.2020, 2. od 01.10.2020 do 14.05.2021 a 3. od 25.11.2021 do 22.02.2022. Núdzový stav bol ukončený, avšak mimoriadna situácia, vyhlásená vládou SR odo dňa 12.03.2020 z dôvodu ohrozenia verejného zdravia II. stupňa v dôsledku pandémie infekčného ochorenia COVID-19 ostala naďalej v platnosti. Ústredný krízový štáb 31.05.2022 neodsúhlasil jej zrušenie. Evidentne zákonom predpokladaná krízová situácia, ktorá predstavuje aj mimoriadnu situáciu, v čase posudzovania žalobkyne posudkovými lekármi dňa 16.12.2021 ako aj dňa 01.03.2022 trvala.
34. Posudkoví lekári posudzujú zdravotný stav primárne z lekárskych správ (nie z osobného vyšetrenia posudkovým lekárom), keď vo všeobecnosti úlohou lekára špecialistu je popísať zdravotné postihnutie a úlohou posudkového lekára je vyjadriť sa k dlhodobo nepriaznivému zdravotnému stavu a poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť so zohľadnením odborných lekárskych nálezov. Samotná skutočnosť, že k posúdeniu zdravotného stavu žalobkyne došlo v jej neprítomnosti, nespôsobuje automaticky nedostatočné zistenie skutočného stavu veci, neúplné, nekomplexné posúdenie jej zdravotného stavu, ak posudkový lekár vychádzal z predložených a jemu dostupných lekárskych správ, z predloženej posudkovej spisovej dokumentácie žalobkyne.
35. Argumentácia novými lekárskymi správami s dátumom vydania od septembra 2022 do januára 2023 je právne bezvýznamná, pretože aj v sociálnych veciach sa aplikuje ustanovenie § 135 ods. 1 SSP, podľa ktorého na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy. Pokiaľ bolo napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej právoplatné skôr (29.04.2022), ako predložené lekárske správy na pojednávaní, takéto dôkazy nie je možné v súdnom prieskume použiť (porovnaj závery rozsudku Najvyššieho správneho súdu SR sp. zn. 7Sk/12/2021 zo dňa 20.08.2022, bod 36 a sp. zn. 6Ssk/42/2021 zo dňa 30.03.2022, bod 41). Navyše z lekárskych správ nevyplývajú žiadne také nové skutočnosti, ktoré by spochybňovali výsledok posúdenia zdravotného stavu žalobkyne v čase jeho vykonania.
36. Správny súd v konaní o správnej žalobe v sociálnych veciach (§ 199 a nasl. SSP) nie je v zmysle § 134 ods. 2 písm. d) SSP a § 203 ods. 2 SSP viazaný rozsahom a dôvodmi
žaloby (žalobnými bodmi), preto správny súd okrem zaujatia stanoviska ku konkrétnym námietkam žalobkyne, posudzoval zákonnosť napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej a jemu predchádzajúceho prvostupňového rozhodnutia ústredia aj mimo žalobných námietok. Po oboznámení sa s obsahom administratívneho spisu (dávkového aj posudkového) správny súd konštatuje, že nezistil žiadne dôvody, resp. také vady v konaní, v dôsledku ktorých by malo dôjsť k zrušeniu žalobou napadnutého rozhodnutia. Generálny riaditeľ žalovanej sa vo svojom rozhodnutí vyčerpávajúco vysporiadal s odvolacími námietkami, ako aj s relevantnými skutočnosťami pre rozhodnutie. Žalobou napadnuté rozhodnutie je vydané v súlade so zákonom, na základe riadne zisteného skutkového stavu veci a obsahuje všetky zákonom stanovené náležitosti v zmysle ustanovení § 209 zákona č. 461/2003 Z. z., vrátane odôvodnenia (ods. 4 cit. ustanovenia). Samotná skutočnosť, že žalobkyňa s napadnutým rozhodnutím nie je spokojná a že rozhodnutie nie je odôvodnené podľa jej predstáv, nemožno považovať za porušenie jej práva na súdnu ochranu podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR, súčasťou ktorého je aj právo na odôvodnenie rozhodnutia, ak je založené na správnych, logických a odborných úsudkoch a argumentoch a je vydané v súlade so zákonom.
37. Keďže po preskúmaní žalobou napadnutého rozhodnutia a postupu žalovanej správny súd dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, žalobu zamietol podľa § 190 SSP v spojení s § 199 ods. 3 SSP.
38. Žalobkyni, ktorá v konaní nemala úspech, správny súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc § 167 ods. 1 SSP a contrario.
Poučenie:
Doručený rozsudok je právoplatný (§ 145 ods. 1 SSP).
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.).
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť podaná v listinnej podobe musí byť podaná v potrebnom počte vyhotovení (§ 56 ods. 3 SSP).
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP, (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ nemusí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom (§ 449 ods. 2 písm. b) SSP).