Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K2-23P/56/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletú C. Š., D.. XX.X.XXXX, umiestnenú v Reedukačnom centre Z.. D. A. O. O. S. O., zastúpenú kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, dieťa rodičov matky O. Š., D.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej S. Č. Č.. XX, toho času na neznámom mieste, zastúpenej v konaní opatrovníkom M.. A. W., zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, a otca S. Š., D.. X.X.XXXX, trvale bývajúceho D. G. X. Č.. XX S. G., toho času na neznámom mieste, zastúpeného v konaní opatrovníkom M.. Š. M., zamestnancom Okresného súdu Košice I, na návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Košiciach, Staničné nám. č. 9, Košice, za účasti Okresnej prokuratúry Košice II, v konaní o zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti takto

rozhodol:

Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 27.8.2012 tak, že za účelom nariadenie ústavnej starostlivosti maloletej C. Š., D.. XX.X.XXXX, umiestňuje maloletú do Reedukačného centra H. a ukladá rodičom povinnosť platiť súdom určené výživné v zmysle rozsudku Okresného súdu Košice II sp. zn. zo dňa 27.8.2012 na účet Reedukačného centra H. od právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna

Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 26.2.2014 žiadal, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. -74 zo dňa 27.8.2012 tak, že maloletú C. Š., D.. XX.X.XXXX, umiestni do Reeedukačného centra H. a rodičom maloletej ponechá súdom určenú vyživovaciu povinnosť voči maloletej C. vo výške 30 % zo sumy životného minima, ktoré súd zaviaže rodičov prispievať na účet Reedukačného centra H.. Svoj návrh odôvodnil navrhovateľ tým, že rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. -74 zo dňa 27.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2012, bola maloletá C., matka dvoch maloletých detí W. Š., D.. X.XX.XXXX, V. V. Š., D.. XX.XX.XXXX, urgentne prijatá do Psychiatrickej liečebne C. z dôvodu sebapoškodzovania a týrania maloletých detí, svoje prejavy lásky voči deťom strieda s hnevom až neznášanlivosťou, deti sú pre ňu ventilom hnevu, nemá na deti dostatok trpezlivosti, ktorú si vyžadujú, vo výraznej miere potrebuje pomoc vychovávateľky, túto pomoc si neváži a často aj znehodnocuje, sama rozhodne, či dieťa bude jesť, nerešpektuje jeho hlad, neuvedomuje si ani závažnosť ochorenia dieťaťa, preto navrhovateľ na základe uvedeného žiadal zmenu zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti pre maloletú C. z Reedukačného centra S. O. do Reedukačného centra H., kde bude zároveň pokračovať v štúdiu, navrhovateľ mal za to, že odlúčenie detí od matky bude v ich prospech a v záujme ich zdravého duševného vývoja.

Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia ústavnej starostlivosti maloletej vyhovieť.

Súd vykonal dokazovanie vypočutím navrhovateľa, kolíznej opatrovníčky, zástupkyne Okresnej prokuratúry Košice II, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:

Rozsudkom Okresného súdu Košice II sp. zn. -74 zo dňa 27.8.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 20.10.2012, bola maloletej C. Š.V., D.. XX.X.XXXX, nariadená ústavná starostlivosť v Reedukačnom centre Z.. D. A. O. O. Z. W.Ť. S. O., zároveň tunajší súd týmto rozsudkom rozhodol o vyživovacej povinnosti rodičov vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa, ktoré výživné sú obaja rodičia maloletej povinní prispievať vždy do 15. dňa v mesiaci vopred na účet Reedukačného centra S. O. od 2.5.2012 do budúcna.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 27.3.2014 bol otcovi maloletej v súlade s ust. ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník, M.. Š. M., zamestnanec Okresného súdu Košice I, keďže jeho pobyt nie je známy.

Uznesením tunajšieho súdu sp. zn. zo dňa 27.3.2014 bol matke maloletej v súlade s ust. ustanovený na zastupovanie v konaní opatrovník, M.. A. W., zamestnanec Okresného súdu Košice - okolie, keďže jej súčasný pobyt súdu nie je známy.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 7.3.2014 vyplýva, že otec maloletej S. Š., D.. X.X.XXXX, nie je vedený v evidencii uchádzačov o zamestnanie, dňom 27.11.2013 bol z evidencie vyradený pre nespoluprácu a žiadne sociálne dávky nepoberá.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, zo dňa 10.3.2014 vyplýva, že matka maloletej O. Š., D.. XX.X.XXXX, nie je vedená v evidencii uchádzačov o zamestnanie, a žiadne sociálne dávky nepoberá.

Zo správy kolízneho opatrovníka doručenej tunajšiemu súdu dňa 12.3.2014 vyplýva, že maloletá C. pochádza z mnohodetnej rodiny, rodičia už niekoľko rokov nežijú v spoločnej domácnosti napriek tomu, že sú zosobášení, matka maloletej žije migrujúcim spôsobom života, otec maloletej sa od prepustenia z výkonu trestu v októbri 2013 zdržiava na neznámom mieste, žiadne dávky nepoberá, ďalej bolo v správe uvedené, že maloletá C. bola v Reedukačnom centre na základe rozhodnutia súdu umiestnená aj spolu s maloletými deťmi W. V. V., napriek tomu sa neadaptovala novým podmienkam, zámerne a neustále vyhľadáva konflikty, dňa 18.6.2013 bola z dôvodu fyzického útoku a vyhrážania sa zabitím svojím deťom, opakovaným nervovým záchvatom, odvedená záchrannou službou do Psychiatrickej liečebne S. O., maloletá je komplikovanej povahy, neuznáva autority a odmieta sporadicky všetko, čo sa od nej požaduje, je ochotná sa zapojiť len do činností, ktoré ona uzná za vhodné, v čase príchodu do zariadenia bola analfabet, nevedela čítať, písať, ani počítať, toho času sa vie podpísať na úradné účely, pre poruchy správania je sledovaná v psychiatrickej ambulancii, dňa 10.12.2013 bola opätovne hospitalizovaná v Psychiatrickej liečebni C. z dôvodu sebapoškodzovania a týrania maloletých detí, preto kolízny opatrovník odporučil odlúčenie matky od detí, keďže mal za to, že je to v záujme maloletých detí.

Zo správy Detskej psychiatrickej liečebne C. zo dňa 10.4.2014 vyplýva, že maloletá C. bola v liečebni hospitalizovaná od 10.12.2013 a v najbližších dňoch plánovali jej prepustenie, dôvodom hospitalizácie boli vystupňované poruchy správania a agresívne prejavy v prostredí detského domova, maloletá je zaradená do ergoterapeutických a psychoterapeutických aktivít, navštevuje aj školu liečebne, pravidelne užíva lieky za účelom eliminácie vysokej pohotovosti k afektívnym raptom a agresívnym nábojom, v ďalšej starostlivosti bude nevyhnutné pokračovať v liečbe, maloletá si vyžaduje pevné určovanie hraníc sociálne žiaduceho správania a zároveň citlivé výchovné vedenie zohľadňujúce špecifické požiadavky dieťaťa, preto odporučili umiestnenie dieťaťa v zariadení reedukačného typu.

Keďže opatrovníci rodičov sa na pojednávanie nedostavili, hoci boli na pojednávanie riadne a včas predvolaní, a svoju neúčasť vopred neospravedlnili závažnými okolnosťami, súd v zmysle ust. pojednával a rozhodol v ich neprítomnosti.

Zástupca navrhovateľa na pojednávaní uviedol, že na podanom návrhu navrhovateľ trvá a žiadal zmenu zariadenia pre výkon ústavnej starostlivosti maloletej tak, aby bola umiestnená do zariadenia Reedukačné centrum H. s tým, že rodičom bude uložené stanovené výživné platiť na účet tohto

reedukačného centra, zároveň uviedla, že maloletá bola medzičasom prepustená z liečebne a vrátená do Reedukačného centra S. O., následne má byť maloletá preložená do uvádzaného Reedukačného centra H..

Kolízny opatrovník odporučil návrhu na zmenu zariadenia uloženej ústavnej starostlivosti vyhovieť.

So zmenou zariadenia na výkon ústavnej starostlivosti súhlasila ja zástupkyňa Okresnej prokuratúry Košice II.

Podľa § 54 Zákona o rodine, náhradná osobná starostlivosť alebo pestúnska starostlivosť má prednosť pred ústavnou starostlivosťou. Pred nariadením ústavnej starostlivosti je súd povinný vždy skúmať, či maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Súd môže nariadiť ústavnú starostlivosť len vtedy, ak výchova maloletého dieťaťa je vážne ohrozená alebo vážne narušená a iné výchovné opatrenia neviedli k náprave alebo ak rodičia nemôžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa z iných vážnych dôvodov a maloleté dieťa nemožno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti. Za vážne ohrozenie alebo vážne narušenie výchovy maloletého dieťaťa sa nepovažujú nedostatočné bytové pomery alebo majetkové pomery rodičov maloletého dieťaťa. Ak súd nerozhodol podľa § 39 ods. 2 a 3 alebo podľa § 56, sú rodičia maloletého dieťaťa naďalej jeho zákonnými zástupcami a spravujú jeho majetok. Súd môže výnimočne nariadiť ústavnú starostlivosť aj vtedy, ak jej nariadeniu nepredchádzali iné výchovné opatrenia. Výnimočnosť prípadu a neúčelnosť iného výchovného opatrenia musí byť preukázaná. Súd v rozhodnutí, ktorým nariaďuje ústavnú starostlivosť, musí presne označiť zariadenie, do ktorého má byť dieťa umiestnené. Pri rozhodovaní o nariadení ústavnej starostlivosti súd vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa, najmä na citové väzby maloletého dieťaťa k súrodencom a na ich zachovanie. Z dôležitých dôvodov môže súd predĺžiť ústavnú starostlivosť až na jeden rok po dosiahnutí plnoletosti.

Podľa § 55 Zákona o rodine, súd sústavne sleduje spôsob výkonu ústavnej starostlivosti a najmenej dvakrát do roka hodnotí jej účinnosť, najmä v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí, obcou a s príslušným zariadením, v ktorom je maloleté dieťa umiestnené. Ak súd nariadil ústavnú starostlivosť z dôvodov, ktoré sú na strane rodičov, v rozhodnutí zároveň určí rodičom dieťaťa primeranú lehotu na úpravu ich rodinných a sociálnych pomerov tak, aby mohli osobne vykonávať starostlivosť o maloleté dieťa. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote zabezpečia, súd ústavnú starostlivosť zruší. Ak rodičia úpravu svojich rodinných a sociálnych pomerov v určenej lehote nezabezpečia, súd začne aj bez návrhu konanie o zverení dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti alebo konanie o zverení dieťaťa do pestúnskej starostlivosti. Súd zruší ústavnú starostlivosť najmä vtedy, ak maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti alebo do pestúnskej starostlivosti alebo ak zanikli dôvody, pre ktoré bola nariadená.

Podľa § 81 ods.1 Zákona o rodine, ak súd rozhodne o umiestnení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, pestúnskej starostlivosti, o nariadení ústavnej starostlivosti alebo o uložení ochrannej výchovy, upraví aj rozsah vyživovacej povinnosti rodičov alebo iných osôb povinných poskytovať maloletému dieťaťu výživné.

Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.

Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.

Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie. Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.

Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.

Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa. Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.

Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

Podľa ust. o životnom minime v platnom znení, za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa spoločne, sa považuje suma alebo úhrn súm 90,42 eura mesačne, ak ide 1. o zaopatrené neplnoleté dieťa, 2. o nezaopatrené dieťa ( t.j. 27,13 € mesačne).

Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav a v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, keďže na strane maloletej ani jej rodičov nedošlo k zmene pomerov, rodičia nemajú vytvorené vhodné podmienky na jej výchovu v domácom prostredí, kolízny opatrovník mal za to, že je v záujme maloletej, aby bola premiestnená do zariadenia Reedukačné centrum H., kde sa jej zabezpečí potrebná starostlivosť a predovšetkým bude naďalej pokračovať jej prevýchovný proces. Odlúčenie maloletých detí od ich matky je v záujme ich ďalšieho zdravého duševného vývoja. U rodičov maloletej sa sociálna situácia nezmenila, žijú migrujúcim spôsobom života bez stáleho zamestnania, preto im súd uložil povinnosť súdom určené výživné poukazovať na účet uvedeného zariadenia odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku do budúcna. Vzhľadom k tomu, že z vykonaných dôkazov mal súd dostatočne za preukázané, že nariadená ústavná starostlivosť maloletej je v jej záujme, rozhodol o zmene zariadenia, kde dochádza k tejto starostlivosti a pre tento účel maloletú umiestnil do zariadenia Reedukačné centrum H..

O trovách konania súd rozhodol v zmysle , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za

nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu , ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v §221. ods.1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( §205a) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.

Navrhovateľ, kolízny opatrovník a Okresná prokuratúra Košice II nemajú právo podať odvolanie, keďže sa tohto práva účinne vzdali.