Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8Er-92-2014.pdf
PDF · 81.96 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
DK-8Er/92/2014
Uznesenie
Okresný súd Dolný Kubín v exekučnej veci oprávneného: K.. E. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., H. XXXX/XX, zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou: D. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. J., H. XXXX/ XX, proti povinnému: K. N., nar. XX.XX.XXXX, naposledy bývajúci C. K. A. J., U. J. X.., V. K. XXXX/X, ktorý zomrel dňa XX.XX.XXXX, v konaní o vymoženie zameškaného výživného na maloletú oprávnené za obdobie od 01.11.2006 do 28.02.2014 vo výške 1.989,25 eura a bežného výživného od 01.03.2014 vo výške 22,61 eura mesačne a trov exekúcie, t a k t o
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za neprípustnú a exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávnená j e p o v i n n á uhradiť súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi
Konečnému trovy exekúcie vo výške 59,75 eura, do troch dní od právoplatnosti tohto
uznesenia.
odôvodnenie:
Dňa 02.04.2014 podal vo veci konajúci súdny exekútor Mgr. Július Konečný na tunajší súd podnet na zastavenie exekúcie vedenej voči povinnému a jej vyhlásenie za neprípustnú s odôvodnením, že po začatí exekúcie, dňa 01.04.2014, mu bol doručený úmrtný list, z ktorého mal preukázané, že povinný dňa 15.01.2014, t.j. ešte pred spísaním návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u neho, zomrel, o čom zákonná zástupkyňa maloletej oprávnenej v čase spisovania návrhu nemala vedomosť.
Podľa § 251 ods. 4 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok (ďalej len „O.s.p.“) na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Podľa § 103 O.s.p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Podľa § 19 O.s.p. spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 57 ods. 2 Zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v platnom znení( ďalej ako „ Exekučný poriadok“), exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 57 ods.1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlási za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 58 ods.1 Exekučného poriadku, exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
V rámci preskúmania podnetu súdneho exekútora mal súd zo svojej činnosti v konaniach o dedičstve preukázané, že povinný dňa XX.XX.XXXX zomrel a konanie o dedičstve po povinnom ako poručiteľovi, vedené tunajším súdom pod sp. zn. XD XX/XXXX, bolo právoplatne postupom podľa § 175h ods. 1 O.s.p. zastavené. Z obsahu spisu tunajšieho súdu sp. zn. 8Er/92/2014 mal súd preukázané, že návrh na vykonanie exekúcie voči povinnému bol spísaný so zákonnou zástupkyňou maloletej oprávnenej u súdneho exekútora Mgr. Júliusa Konečného dňa 10.03.2014, t.j. v čase, kedy subjekt označený ako povinný, už nežil.
V každej konkrétnej veci v konaní pred súdom musia byť splnené procesné podmienky konania, za ktorých môže súd vo veci konať. Inak takéto konanie vykazuje nedostatky, ktoré sa rozlišujú na odstrániteľné a neodstrániteľné. Medzi neodstrániteľné nedostatky radíme aj nedostatok spôsobilosti byť účastníkom konania /§ 19 O.s.p./. V danom prípade povinný už v čase spísania návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice u súdneho exekútora nežil a preto sa nemohol stať ani spôsobilým účastníkom exekučného konania. Vzhľadom k tomu, že v každom štádiu konania musí súd skúmať splnenie podmienok konania a v danom prípade bolo preukázané, že povinný už v čase spísania návrhu na vykonanie exekúcie nemohol byť spôsobilým účastníkom exekúcie, pretože ešte dňa 15.01.2014, t.j. pred spísaním návrhu, zomrel.
Pokiaľ ide o trovy exekúcie, súdny exekútor podaním zo dňa 01.04.2014 žiadal, aby mu súd v súvislosti so zastavením exekúcie priznal trovy exekúcie v sume 59,75 eura s tým, že v rámci trov exekúcie si uplatnil odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky č. 288/1995 Z.z. vo výške 33,19 eura a odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie vo výške 16,60 eura plus DPH z uvedenej odmeny. Súdny exekútor v súvislosti s náhradou trov exekúcie poukázal na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a uviedol, že pokiaľ ak ide o pohľadávku na výživnom, znáša trovy exekúcie súd.
Podľa § 196 Exekučného poriadku v platnom znení, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty.
Podľa ustanovenia § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ustanovenia § 200 ods.1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške hradí trovy.
Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Súd s poukazom na citované ustanovenie § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, uložil nahradiť trovy exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi Mgr. Júliusovi Konečnému oprávnenej, v tomto prípade maloletej oprávnenej, zastúpenej zákonnou zástupkyňou matkou, nakoľko tá zavinila zastavenie exekúcie, keď požiadala o vykonanie exekúcie v čase, keď povinný už nežil a teda nemohol byť spôsobilým účastníkom exekučného konania, pričom nie je podstatné, či oprávnená o uvedenej skutočnosti mala vedomosť alebo nie. Oprávnená zastúpená zákonnou zástupkyňou - matkou, s poukazom na uvedené, tým, že žiadala o vykonanie exekúcie voči povinnému, ktorý v čase spísania návrhu už nebol spôsobilým účastníkom konania, nakoľko ešte predtým zomrel, spôsobila, že exekúcia vedená súdnym exekútorom Mgr. Júliusom Konečným pod č. EX 27/2014 musela byť vyhlásená za neprípustnú a zastavená.
Čo sa týka určenia výšky priznaných trov exekučného konania, súd vychádzal z nasledovných ustanovení vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v platnom znení (ďalej len „vyhláška“):
Podľa § 14 ods. 1 vyhlášky, ak je súdny exekútor vylúčený z vykonávania exekúcie alebo ak exekúciu súd zastaví, odmena súdneho exekútora za výkon exekučnej činnosti sa určuje paušálnou sumou za jednotlivé úkony exekučnej činnosti najmenej 33, 19 eura.
Podľa § 14 ods. 2 vyhlášky, paušálna suma za každý jednotlivý úkon exekučnej činnosti je 3, 32 eura.
Podľa § 15 vyhlášky, paušálnou sumou sa odmeňujú tieto úkony exekučnej činnosti: a) získanie poverenia na vykonanie exekúcie, b) doručenie príkazu na začatie exekúcie, c) doručenie upovedomenia o začatí exekúcie, d) doručenie exekučného príkazu, e) doručenie upovedomenia o spôsobe exekúcie, f) doručenie rozhodnutia súdu vydaného v exekučnom konaní, g) každé zisťovanie bydliska povinného, h) každé zisťovanie platiteľa mzdy povinného, i) každé zisťovanie účtu povinného, j) každé ďalšie zisťovanie majetku povinného.
Podľa § 21a vyhlášky, odmena za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie do zápisnice je 16,60 eura.
Súd v rámci rozhodovania o trovách exekúcie vychádzal zo špecifikácie obsiahnutej v podaní súdneho exekútora zo dňa01.04.2014 a priznal mu odmenu na dolnej hranici postupom podľa § 14 ods. 1 vyhlášky vo výške 33,19 eura a odmenu za spísanie návrhu na vykonanie exekúcie podľa § 21a vyhlášky v ním uplatnenom rozsahu, t.j. vo výške 49,79 eura a DPH vo výške 20%, čo činí 9,96 eura.
K situácií, keď trovy exekúcie hradí súdnemu exekútorovi štát a súdny exekútor v podaní zo dňa 01.04.2014 poukázal v súvislosti s uplatnením práva na náhradu trov predmetnej exekúcie práve na ustanovenie § 203 ods. 2 Exekučného poriadku súd poznamenáva, že podľa ustanovenia § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, „ ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.“ V danej veci však súd vyhlásil exekúciu za neprípustnú a konanie zastavil z dôvodu nedostatku podmienok konania, t.j. v dôsledku existencie nespôsobilého subjektu exekučného konania na strane povinného, ktorý už v čase spísania návrhu na exekúciu nežil. Keďže exekúcia v danom prípade nebola zastavená pre nemajetnosť povinného (§ 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku), pretože uvedená skutočnosť je v danom prípade irelevantná, ale k vyhláseniu exekúcie za neprípustnú a k jej zastaveniu došlo postupom podľa § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku v dôsledku naplnenia podmienok podľa § 104 ods. 1 prvá veta O.s.p., k náhrade trov exekúcie bolo na mieste zaviazať oprávnenú, v tomto prípade zastúpenú zákonnou zástupkyňou.
Celkove trovy exekúcie vo výške 59,75 eura je oprávnená zastúpená zákonnou zástupkyňou povinná zaplatiť súdnemu exekútorovi tak, ako je uvedené vo výroku II. tohto uznesenia.
Poučenie:
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie v lehote 15 dní
od jeho doručenia.
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na
zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré
doteraz neboli uplatnené (§205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O.s.p.).