Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_23P-15-2014.pdf
PDF · 103.82 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-23P/15/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II samosudkyňou JUDr. Gabrielou Tomčovčíkovou Šandalovou v právnej veci starostlivosti súdu o maloletého L. L., L.. XX.X.XXXX, zastúpeného kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice, na návrh matky D.E. X., L.. XX.X.XXXX, trvale bývajúcej E. T.W. L. A. B. Č.. XX, za účasti otca L. L., L.. X.XX.XXXX, trvale bývajúceho E. T. L. A. A. Č.. X, v konaní o zvýšenie výživného takto
rozhodol:
Mení rozsudok Okresného súdu Košice II sp. zn. 25P 183/2011 zo dňa 24.1.2012 tak, že zvyšuje výživné zo strany otca voči maloletému L. L., L.. XX.X.XXXX, od 1.1.2014 do budúcna zo sumy 100 € na sumu 150 € mesačne, ktoré výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa toho-ktorého mesiaca vopred k rukám matky maloletého.
Dlžné výživné zo strany otca voči maloletému L. za obdobie od 1.1.2014 do 31.5.2014 vo výške 215 € zaväzuje otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka maloletého doručila tunajšiemu súdu dňa 20.1.2014 návrh, ktorým žiadala súd o zvýšenie výživného zo strany otca na maloletého na sumu 250 € mesačne od mája 2013 do budúcna, ktorý návrh odôvodňovala tým, že rozsudkom, ktorý sa stal právoplatným 26.7.2010 bolo manželstvo rodičov dieťaťa rozvedené, maloletý bol zverený do jej starostlivosti a otec bol zaviazaný prispievať na výživu maloletého výživným vo výške po 100 € mesačne, odvtedy došlo k zmene jej príjmu a zamestnania, na nové pracovné miesto nastúpila od 1.4.2013, jej čistý príjem klesol od mája 2013 cca o 200 € na priemerný mesačný čistý príjem 477 €, je jej vyplácaný daňový bonus na dve deti, finančne jej vypomáha od decembra 2013 svokra sumou cca 200 €, uviedla mesačné výdavky - MŠ školné, stravné 39 €, ZŠ stravné 30 €, hypotéka 221,82 €, inkaso 230 €, stavebný úver v PSS 40 €, TV a internet 26,95 €, telefóny 25 €, stavebné sporenie Junior pre syna 22,50 €.
Otec vo svojom písomnom vyjadrení doručenom tunajšiemu súdu dňa 10.2.2014 s návrhom matky nesúhlasil, mal za to, že doposiaľ určené výživné 100 € je postačujúce, svoje stanovisko zdôvodňoval tým, že z dôvodu vyporiadania sa s matkou dieťaťa titulom BSM si zobral hypotekárny úver, ktorý spláca v mesačných splátkach po 200 €, hradí nájom 123 €, inkaso 50 €, internet 17,92 €, UPC 17,30 €, telefón 35 €, výživné 100 €, cestovné (mesačník) 20 €, splátky za TV do roku 2016 30,40 €, hradí si ročne
zákonnú poistku za auto 72 €, havarijnú poistku v sume 200 € a v dôsledku pochybenia na pracovisku je mu krátený plat na 3 plus 6 mesiacov vo výške 15 € zo základného platu, pri čistom príjem cca 1.000 € po odpočítaní mesačných nákladov mu zostáva cca 400 €.
Kolízny opatrovník po prešetrení pomerov vo svojej písomnej správe doručenej súdu dňa 25.2.2014 navrhoval určiť výživné primerane veku a potrebám maloletého dieťaťa, následne po došetrení pomerov na strane otca v písomnej správe doručenej súdu dňa 17.3.2014 na svojom stanovisku kolízny opatrovník zotrval a uviedol, že otec pri šetrení pomerov kolíznemu opatrovníkovi uviedol, že by bol ochotný zvážiť úpravu sumy výživného na 150 € mesačne.
Súd vykonal dokazovanie vypočutím matky, otca, kolízneho opatrovníka, listinnými dôkazmi a zistil tento skutkový stav:
Vyživovacia povinnosť otca voči maloletému bola naposledy upravená rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 25P 183/2011 zo dňa 24.1.2012, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 24.2.2012, ktorým rozsudkom bolo zvýšené výživné zo strany otca na maloletého na sumu 100 € mesačne a pri tejto úprave výživného súdu vychádzal zo zistení, že maloletý bol v tom čase žiakom 2. ročníka základnej školy, matke pribudla vyživovacia povinnosť voči maloletej dcére L., L.. X.X.XXXX, s ktorou matka bola v tom čase na materskej dovolenke a poberala rodičovský príspevok vo výške 190 € mesačne, manžel matky poberal dávky v nezamestnanosti v sume 360 € mesačne, spolu hradili hypotéku za byt 230 € mesačne, nájom 130 €, za T-com 34 €, za poistenie auta 10 €, internet 30 €, pohonné hmoty 67 €, mobil matky 15 €, maloletému matka hradila za stravu a školskú družinu 34 € mesačne, stavebné sporenie 22,50 € mesačne a uhrádzala stavebný úver 38,63 € mesačne, pričom matka XX.X.XXXX uzatvorila nové manželstvo, matka za rok 2011 u zamestnávateľa J. O. F. D. S..D.., dosiahla priemerný mesačný čistý príjem 645,32 € a spolu s rodinou bývala v 2-izbovom byte; otec dieťaťa bol zamestnancom A.. D.. D. T., kde dosahoval priemerný mesačný čistý príjem 1.032 €, býval v 3-izbovom byte, kde býval sám, keďže plnoletá dcéra účastníkov pracovala v zahraničí, za bývanie uhrádzal 180 € mesačne, hradil hypotéku 200 € mesačne, mobil 30 € mesačne, náklady na motorové vozidlo 80 €, na stravu a hygienické potreby 180 € mesačne, uhrádzal zákonné a havarijné poistenie motorového vozidla, inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletého L. nemal.
Zo správy bývalého zamestnávateľa matky J. O. F. D. S..D.. T. vyplýva, že matka u tohto zamestnávateľa bola zamestnaná do 31.3.2013, kedy s ňou bol pracovný pomer skončený z organizačných dôvodov, u tohto zamestnávateľa počas trvania pracovného pomeru dosahovala priemerný mesačný čistý príjem 662 €, pri skončení pracovného pomeru jej bolo vyplatené odstupné vo výške 2.282,39 € v čistom.
Od 1.4.2013 sa matka zamestnala u terajšieho zamestnávateľa spoločnosti Q. D.. D. O..M.. T. a ako vyplýva z opisu jej mzdových listov u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 463,78 €.
Z opisu mzdových listov otca u jeho zamestnávateľa spoločnosti A.. D.. D. T. vyplýva, že jeho priemerný mesačný čistý príjem je 1.168 €, k čomu súd poukazuje na to, že skutočnosť, že u otca došlo k zníženiu jeho príjmu v posledných mesiacoch z dôvodu priestupku a následného postihu zamestnávateľom za tento priestupok o 725,53 € súd prihliadnuť nemohol, keďže takéto konanie na strane otca nemôže byť vyhodnocované v neprospech dieťaťa a teda súd zohľadnil príjem otca vo výške, aký by dosiahol ak by mu uvedená zrážka nebola vykonávaná.
Manžel matky je zamestnaný v spoločnosti W. D..O..M.. T., z jeho opisu mzdových listov vyplýva, že u tohto zamestnávateľa dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 292 € a zamestnávateľ mu mesačne prispieva vyplácaním ďalších 100 - 150 €, ako to upresnila matka vo svojej výpovedi.
Z výpovede matky súd zistil, že jej manžel bol s ich spoločnou maloletou dcérou L. na materskej dovolenke do konca S. XXXX, ona s týmto dieťaťom bola na materskej dovolenke iba do jedného
roku veku dieťaťa, rodina býva v 2-izbovom byte, ktorý majú matka a jej manžel v bezpodielovom spoluvlastníctve, okrem tohto majetku matka iný majetok nevlastní, okrem maloletého L. a maloletej L. matka ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Maloletý L. je toho času žiakom 4. ročníka základnej školy, na začiatku školského roka mu matka uhradila poplatok ZRPŠ a rôzne poistky, rovnako ako poistenie v školskej jedálni, tieto poplatky boli spolu vo výške od 100 do 110 €, za obedy v školskej jedálni mu uhrádza okolo 20 - 22 € mesačne, v súčasnosti mu hradila poplatok za pobyt v škole v prírode 117 €, na túto úhradu otec prispel čiastkou 20 €, maloletý navštevuje športový krúžok, kde mu matka hradí poplatok 7 € mesačne, škola organizuje rôzne akcie, ako sú výlety do mesta, múzeí, divadiel, s čím má matka ďalšie výdavky, v prípade pobytov maloletého v škole v prírode tak, ako v tomto, tak i v minulom školskom roku s týmto súvisia i ďalšie výdavky, ako je vreckové pre dieťa a podobne, matka uviedla, že sa zvýšili výdavky na oblečenie dieťaťa, keďže maloletý rýchlo rastie, čo si vyžaduje častú výmenu oblečenia a obuvi, maloletý v dôsledku rýchleho rastu má zdravotné problémy s kĺbami, má prepadnutý hrudník, čo by si vyžadovalo venovanie sa športovým aktivitám, najvhodnejšie by bolo plávanie, avšak upresnila, že z dôvodu nedostatku finančných prostriedkov v rodine túto aktivitu nemôže vykonávať, keďže zistila, že poplatok za plavecký kurz je 80 €, nevyhovuje mu už ani bicykel, ktorý mu bol kúpený pred 4 rokmi vzhľadom na to, že dieťa veľmi vyrástlo.
Medzičasom, na rozdiel od doby podania návrhu vo veci, nastala na strane matky zmena v tom, že stavebný úver v PSS v sume 40 € mesačne už bol ukončený.
Z výpovede otca súd zistil, že býva sám v 3-izbovom byte, ktorý je v jeho výlučnom vlastníctve, v súvislosti s ktorým bývaním hradí platby od 178 do 184 € mesačne, je vlastníkom auta značky Ford Fiesta, ktoré nadobudol ešte v roku 2009, okrem maloletého L. ďalšie vyživovacie povinnosti nemá.
Z výpovede obidvoch rodičov vyplynulo, že otec od 1.1.2014 doposiaľ na úhradu potrieb dieťaťa prispel nad rámec súdom určeného výživného 20 € na pobyt v škole v prírode ako je uvedené vyššie a vo februári 2014 15 € na kúpu tašky, inými formami na úhradu potrieb dieťaťa neprispel.
Matka svoj návrh pokiaľ žiadala o spätnú úpravu výživného od mája 2013 odôvodňovala tým, že pri skončení pracovného pomeru u predchádzajúceho zamestnávateľa spoločnosti J. O. F. D. jej bolo vyplatené 3 mesačné odstupné, mala teda finančnú rezervu, u terajšieho zamestnávateľa sa zamestnala spočiatku len na dobu určitú, len na dobu pol roka, nevedela či bude môcť v tomto pracovnom pomere zotrvať i naďalej a chcela predísť tomu, že by bola nútená podávať v prípade zmeny tohto pomeru ďalší návrh vo veci výživného.
Matka s návrhom otca na úpravu výživného na sumu 150 € mesačne nesúhlasila, žiadala toto výživné určiť aspoň v sume 200 € mesačne, poukazujúc na to, že na jej strane celá rodina musí vyžiť z príjmu 1.000 € a otec sám má takýto príjem, teda mala za to, že by mal na dieťa prispievať aspoň čiastkou 200 € mesačne.
Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
Podľa § 62 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Ak je maloleté dieťa zverené do striedavej osobnej starostlivosti rodičov, súd pri určení výživného prihliadne na dĺžku striedavej osobnej starostlivosti každého rodiča alebo súd môže rozhodnúť aj tak, že počas trvania striedavej osobnej starostlivosti rodičov výživné neurčuje.
Podľa § 65 Zákona o rodine, ak rodičia maloletého dieťaťa spolu nežijú, súd upraví rozsah ich vyživovacej povinnosti alebo schváli ich dohodu o výške výživného.
Súd postupuje rovnako aj v prípade, ak rodičia spolu žijú, ale jeden z nich svoju vyživovaciu povinnosť voči maloletému dieťaťu dobrovoľne neplní.
Výživné plnoletých detí upraví súd len na návrh.
Podľa § 75 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
Podľa § 76 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Proti pohľadávkam na výživné je započítanie vzájomných pohľadávok prípustné len dohodou. Ak ide o výživné pre maloleté deti, započítanie nie je možné.
V prípade omeškania povinného s plnením výživného určeného rozhodnutím súdu, má oprávnený právo požadovať úroky z omeškania z nezaplatenej sumy podľa predpisov občianskeho práva.
Plnenie výživného povinným sa započítava najprv na istinu a až po uhradení celej istiny sa započítava na úroky z omeškania.
Podľa § 77 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Práva na jednotlivé opakujúce sa plnenia výživného a ostatné práva na peňažné plnenia vyplývajúce z tohto zákona sa premlčujú.
Podľa § 78 Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Vzhľadom na vyššie uvedený zistený skutkový stav, v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku a zvýšil výživné zo strany otca na maloletého L. zo sumy 100 € mesačne na sumu 150 € mesačne, keďže dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané k odôvodneným potrebám maloletého, ktorými potrebami sú potreby súvisiace s bývaním, ošatením, stravovaním, ako i potreby súvisiace so vzdelávaním a kultúrnym i športovým vyžitím, na úhrade ktorých potrieb sú povinní primerane sa podieľať obaja rodičia, kde na strane matky súd zohľadnil pomernú časť plnenia si vyživovacej povinnosti z jej strany o dieťa formou osobnej starostlivosti o maloletého a zároveň prihliadol súd i na rodinné prídavky, ktoré sú príspevkom štátu určeným na úhradu potrieb dieťaťa a ktoré sú vyplácané k rukám matky maloletého, zároveň súd prihliadol k tomu, že na strane maloletého nedošlo k výraznej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala vyššie zvýšenie výživného zo strany otca ako povinného rodiča, keďže dieťa je naďalej na prvom stupni základnej školy, nijako zvlášť sa nezmenili výdavky na dieťa, pokiaľ matka udávala, že s ním má zvýšené výdavky z dôsledku potreby výmeny oblečenia v dôsledku rastu, ide v podstate len o čiastočne zvýšený štandardný výdavok na dieťa, keďže u detí v tomto veku, aký má maloletý, sa predpokladajú vo všeobecnosti náklady na výmenu oblečenia a obuvi práve v dôsledku fyzického vývinu detí v takomto veku, matka neuviedla žiadne ďalšie podstatne zmenené výdavky na dieťa ani pokiaľ ide o jeho záujmové aktivity, ani pokiaľ ide o zdravotný stav, otázka športového vyžitia, ako to je uvedené vyššie, sa zohľadňuje pri celkovom hodnotení potrieb dieťaťa, súd poukazuje na to, že potrebu plávania maloletého v súvislosti s určitými vývojovými problémami je možné riešiť aj inou formou a nie cestou plaveckých kurzov na ktoré sa odvolávala matka, tak, aby s tým súvisiace výdavky boli primerané, pri stanovení výšky výživného súd prihliadol k tomu, že od ostatnej úpravy výživného uplynuli 2 roky, v súvislosti s čím došlo v súvislosti s práve už spomínaným vývinom dieťaťa len k čiastočnému zvýšeniu jeho potrieb, súd zároveň zohľadnil zmenu pomerov na stranách rodičov a to na strane matky pokles jej príjmov bez jej zavinenia, keďže ostatný pracovný pomer v ktorom bola zamestnaná v čase predchádzajúcej úpravy výživného, bol s matkou skončený bez jej viny z organizačných dôvodov a následne u terajšieho zamestnávateľa začala dosahovať príjem v priemere o 180 € nižší než bol jej príjem v čase ostatnej úpravy výživného u zamestnávateľa J. O. F. D., zároveň súd tu ale poukazuje na to, že pri skončení predchádzajúceho pracovného pomeru matke bolo vyplatené odstupné, ktoré, ak by si ho bola zadelila tým spôsobom, že by používala z tohto vyplateného odstupného mesačne 180 € na dorovnanie terajšieho príjmu s príjmom, ktorý dosahovala v čase predchádzajúcej úpravy výživného, toto odstupné by jej bolo vydržalo na dobu takmer 13 mesiacov od skončenia pracovného pomeru, to znamená, že určite by jej takto boli vydržali finančné prostriedky minimálne do začiatku januára 2014, na strane matky súd zohľadnil skutočnosť, aká tu bola aj v čase predchádzajúcej úpravy výživného, že matka naďalej žije v spoločnej domácnosti s manželom, ktorý má vlastný príjem a ktorý z uvedeného dôvodu sa má a teda aj podieľa na nákladoch na ich spoločnú domácnosť, čím sa takéto výdavky matky pomerne znižujú, zároveň súd zohľadnil i pomery na strane otca u ktorého došlo k zvýšeniu jeho priemerného mesačného čistého príjmu v porovnaní s časom ostatnej úpravy výživného v priemere o 138 € čím sa jeho situácia zlepšila, iné zmeny pomerov na jeho strane nenastali, pričom otec žije naďalej v domácnosti sám a teda sám znáša s tým súvisiace výdavky, vzhľadom na všetky tieto zistené skutočnosti súd dospel k záveru, že takto upravené výživné je primerané a otec ním mohol a môže prispievať na úhradu potrieb maloletého od 1.1.2014 doposiaľ a pri tejto úprave výživného súd zohľadnil i ochotu otca podieľať sa na výžive maloletého vzhľadom na zistené skutočnosti sumou 150 €.
Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti súd návrh matky pokiaľ ide o ňou navrhovanú výšku výživného zamietol a zároveň zamietol i jej návrh v časti v ktorej žiadala o spätnú úpravu výživného od mája 2013, keďže matka neuviedla žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa pre takúto spätnú úpravu výživného a takéto dôvody neboli zistené ani vykonaným dokazovaním vo veci.
Vzhľadom na úpravu výživného došlo na strane otca za obdobie od 1.1.2014 do 31.5.2014 k vzniku dlžného výživného vo výške 215 € (t.j. rozdiel medzi toho času určeným výživným 150 € a pôvodne určeným výživným 100 €, čo je rozdiel 50 € mesačne za 5 mesiacov sporného obdobia, čo je spolu 250 €, z ktorej sumy boli odpočítané plnenia otca nad rámec súdom určeného výživného v spornom období a to príspevok otca na pobyt maloletého v škole v prírode 20 € a kúpa tašky pre maloletého vo
februári 2014 15 €), ktoré dlžné výživné súd zaviazal otca zaplatiť k rukám matky maloletého do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
O trovách konania súd rozhodol v zmysle ust. § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p., podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v troch písomných vyhotoveniach (§ 204 ods.1 O.s.p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že po:
a) v konaní došlo k vadám uvedených v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a)
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove mal. detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods.1 O.s.p.).