Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (5)Rozsudok_21C-149-2012.pdf
PDF · 76.91 KB
No categories available
21C/149/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava I v konaní pred sudkyňou JUDr. Marianou Harvancovou, v právnej veci navrhovateľa: W. S., nar. XX.XX.XXXX, bytom V.. Z. XX/XX, XXX XX Y. W., zast. JUDr. Lubomír Müller, euroadvokát, Symfonická 1496/9, 158 00 Praha 5, Česká republika, proti odporcovi : Slovenská republika
- Ministerstvo spravodlivosti SR, Župné nám. 13, 813 11 Bratislava, o zaplatenie 9,60-EUR s prísl., rozhodol
rozhodol:
I. Súd návrh z a m i e t a . II. Odporcovi sa n e p r i z n á v a právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľ sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 09.08.2012 domáhal voči odporcovi zaplatenia náhrady nákladov cestovného v sume 9,60-EUR a trov konania. Návrh odôvodnil tým, že rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 10.11.1981, sp. zn. T 167/81 bol odsúdený pre trestný čin nenastúpenia služby v ozbrojených silách. Uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 01.12.2011 č. k. 3Nt/14/11-23 bola povolená obnova konania a odsudzujúci rozsudok bol zrušený. Následným uznesením Okresného súdu Prešov zo dňa 19.12.2011 č. k. 33Tv/3/2011-24 bolo trestné stíhanie navrhovateľa zastavené, pretože žalovaný skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Podaním zo dňa 06.02.2012 požiadal navrhovateľ odporcu o odškodnenie, ktorého súčasťou bola aj náhrada nákladov cestovného na Okresný súd Prešov dňa 01.12.2011 verejnou dopravou. Odporca na uvedenú žiadosť neodpovedal a stanovenej lehote nedošlo k plneniu. Odporca sa k návrhu nevyjadril. Podľa § 23 ods. 1 zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, nárok na odškodnenie zahŕňa najmä: a) náhradu za stratu na zárobku za každý mesiac za väzbu a výkon trestu odňatia slobody vo výške 83 eur, pokiaľ poškodený nepožiada, aby sa mu namiesto tejto náhrady poskytla náhrada za stratu na zárobku počas väzby a výkonu trestu odňatia slobody podľa všeobecných predpisov, b) náhradu škody na zdraví, ku ktorej došlo v súvislosti s väzbou alebo výkonom trestu odňatia slobody, pokiaľ táto náhrada nepatrí podľa iných predpisov, c) náhradu trov trestného konania vo výške 6, 70 eura, výkonu väzby vo výške 20 eur za každý mesiac väzby a výkonu trestu odňatia slobody vo výške 5 eur za každý mesiac výkonu trestu, pokiaľ poškodený nepožiada, aby mu bola namiesto týchto náhrad poskytnutá náhrada skutočne zaplatených trov, d) náhradu zaplatených trov obhajoby v pôvodnom trestnom konaní, e) náhradu zaplateného peňažného trestu alebo úhrnu vykonaných zrážok z odmeny za prácu pri výkone trestu nápravného opatrenia. Podľa § 24 ods. 1 cit. Zákona, pri uplatňovaní nárokov podľa § 23, 26 a 27 sa postupuje podľa zákona č. 58/1969 Zb. o zodpovednosti za škodu spôsobenú rozhodnutím orgánu štátu alebo jeho nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 24 ods. 2 cit. Zákona, nárok treba uplatniť na súde v lehote troch rokov od právoplatnosti oslobodzujúceho rozhodnutia alebo rozhodnutia odsudzujúceho na miernejší trest alebo rozhodnutia, ktorým sa trestné stíhanie zastavilo; inak nárok zaniká. Počas predchádzajúceho prerokúvania nároku podľa § 9 zákona č. 58/1969 Zb., najviac však šesť mesiacov táto lehota pre uplatnenie nároku neplynie. Podľa § 72 ods. 1 543/2005 Z.z. vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky o Spravovacom a kancelárskom poriadku pre okresné súdy, krajské súdy, Špeciálny súd a vojenské súdy, K hotovým výdavkom osoby zúčastnenej na konaní patria účelne vynaložené náklady, najmä cestovné, stravné a preukázané výdavky na ubytovanie. Podľa § 73 ods. 1 cit. Vyhlášky, nárok na cestovné má osoba zúčastnená na konaní, ktorá nemá trvalý alebo prechodný pobyt alebo nepracuje v mieste, kde sa konanie uskutočňuje, alebo je predvolaná z miesta, kde sa dočasne zdržuje. Podľa § 73 ods. 2 cit. Vyhlášky, Osobe zúčastnenej na konaní sa hradia skutočné, účelné a hospodárne vynaložené výdavky cestovného verejným hromadným dopravným prostriedkom. Ak použila osoba zúčastnená na konaní vlastné motorové vozidlo, hradí sa jej cestovné ako pri ceste hromadným dopravným prostriedkom okrem prípadov podľa § 74. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi - uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 3Nt 14/11-23 zo dňa 01.12.2011, uznesením Okresného súdu Prešov č.k. 33Tv 3/2011-24 zo dňa 19.12.2011, žiadosťou o odškodnenie zo dňa 06.02.2012, doklad o úhrade cestovného zo dňa 01.12.2011 z Rimavskej Soboty do Prešova, vyjadrením odporcu na pojednávaní, a ostatným obsahom spisu a zistil nasledovný skutkový stav: Okresný súd Prešov uznesením č.k. 3Nt 14/11-23 zo dňa 01.12.2011 povolil obnovu konania, ktoré sa skončilo právoplatným rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 10.11.1981, sp.zn. T 167/81. Podľa § 400 ods. 1 Trestného poriadku súd zrušil výrok o vine a treste uložený navrhovateľovi rozsudkom Vojenského obvodového súdu Prešov zo dňa 10.11.1981, sp.zn. T 167/81, ako aj všetky ďalšie rozhodnutia na zrušené rozhodnutie obsahovo nadväzujúce, ak vzhľadom na zmenu, ku ktorej došlo zrušením, stratili podklad. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 01.12.2011. Okresný súd Prešov uznesením č.k. 33Tv 3/2011-24 zo dňa 19.12.2011 zastavil trestné stíhanie navrhovateľa pre trestný čin nenastúpenie služby v ozbrojených silách podľa § 269 ods. 1 Trestného zákona účinného do 31.12.2005, pretože tento skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 21.01.2012. Navrhovateľ listom zo dňa 06.02.2012, doručeným odporcovi dňa 06.02.2012, požiadal odporcu o odškodnenie navrhovateľa v súlade s ust. zákona č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii. Uvedenou žiadosťou si uplatnil aj nárok na náhradu hotových výdavkov - cestovného na pojednávanie dňa 01.12.2011 na Okresný súd Prešov. V danom prípade z podaného návrhu ani z pripojených dôkazov navrhovateľ súdu nepreukázal, že dňa 01.12.2011 sa osobne zúčastnil pojednávania na Okresnom súde Prešov v právnej veci sp.zn. 3Nt/14/2011. V podaní zo dňa 05.05.2014 navrhovateľ síce uviedol, že uvedenú skutočnosť je možné preukázať zo súdneho spisu, ale nepožiadal súd o vykonanie uvedeného dôkazu. Konštatovanie navrhovateľa súd preto nepovažoval za návrh na doplnenie dokazovania v zmysle ust. § 79 ods. 2 a ust. § 101 ods. 2 O.s.p.. Navrhovanie dôkazov má priamu spojitosť s povinnosťou tvrdenia (§ 79 ods. 1 a § 101 ods. 1). Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v žalobe, vo vyjadrení k nej, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávaní. Povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v žalobe a vo vyjadrení žalovaného. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Splnenie dôkaznej povinnosti neznamená automaticky unesenie dôkazného bremena. Dôkazným bremenom (v spojitosti s dôkaznou povinnosťou) rozumieme zodpovednosť účastníka za výsledok konania, ktorý závisí od zistení z navrhnutých a vykonaných dôkazov. Zmysel uplatňovania dôkazného bremena spočíva v zabezpečení reálneho uplatnenia základného práva na súdnu ochranu aj v prípadoch, v ktorých sa vykonajú všetky navrhnuté dôkazy, prípadne výnimočne aj iné než navrhnuté dôkazy, a súd napriek tomu nemá jednoznačný skutkový základ pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov
hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva. Súd preto po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo, ako aj vo vzájomných súvislostiach dospel k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno preukazujúce dôvodnosť podaného návrhu a súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p., nakoľko odporca si trovy konania neuplatnil.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie v lehote do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Bratislava I, písomne, vo dvoch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.