Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

K3-10Ro/813/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Košice - okolie v právnej veci navrhovateľa: BL Telecom debt, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, IČO: 45 535 108, zastúpený Advokátskou kanceláriou Soukeník - Štrpka, s.r.o., so sídlom Šoltésovej 14, Bratislava, proti odporcovi: Ľ. Y., bytom B. Č.. XXX/XX, B. Y. X., v konaní o zaplatenie 248,95 eur za účasti vedľajšieho účastníka právna pomoc spotrebiteľom, IČO: 42247268, Sófijská 13, Košice, v zastúpení J.. K. R., D., T. P. X, Q., v konaní o zaplatenie 353,81 eur s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a. Priznáva trovy vedľajšiemu účastníkovi vo výške 58,42 eur JUDr. Ladislavovi Miklušovi, advokátovi AK, Stará Baštová 2, ktoré je povinný uhradiť navrhovateľ a to do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Trovy konania vo vzťahu medzi navrhovateľom a odporcom nepriznáva.

odôvodnenie:

Navrhovateľ sa domáhal od odporcu zaplatenia sumy 248,95 eur s prísl. ako aj náhrady trov konania.

Odporca sa k podanému návrhu nevyjadril.

Vedľajší účastník, ktorý do konania na strane odporcu vstúpil dňa 06.07.2012 navrhol návrh v plnom rozsahu zamietnuť, a to z dôvodu, že z obsahu predloženej zmluvy nevyplýva právo navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, pričom navrhovateľ nepreukázal, že došlo k písomnej dohode o zmluvnej pokute.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že právny predchodca navrhovateľa - Slovak Telecom a.s. uzavrel s odporcom zmluvu o pripojení podľa o elektronických komunikáciách. Povinnosťou odporcu bolo okrem iného odoberať služby a platiť za ne riadne a včas vyúčtovanú cenu. V prípade nedodržania zmluvných povinností voči právnemu predchodcovi navrhovateľa, odporcovi vznikla povinnosť uhradiť zmluvnú pokutu, ktorej výška bola dohodnutá v zmluve, resp. jej dodatku. Účelom tejto pokuty bolo naplniť jej funkciu tým, že zodpovedala paušalizovanej náhrade škody, ktorá veriteľovi vznikne v dôsledku nesplnenia záväzku odporcu. V uvedenom prípade je to teda sankcia za to, že nesplnil povinnosť riadne a včas uhrádzať cenu služieb, v dôsledku čoho bolo koncové zariadenie odpojené od elektronickej siete. Riadnym splnením svojich záväzkov by po dobu viazanosti odporca postupne splnil svoj záväzok, ktorému zodpovedá záväzok právneho predchodcu navrhovateľa zabezpečiť odporcovi mobilný telefón za zľavnenú cenu.

Právny predchodca navrhovateľa vyúčtoval odporcovi faktúru č. 7904146172, splatnú dňa 27.05.2009, zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur.

Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa návrhu na začatie konania, listinami nachádzajúcimi sa v spise, ktoré predložil navrhovateľ a to zmluvu o pripojení - č.l.2, faktúra č. l.3, Všeobecnými podmienkami č.l. 5 až 8, ako aj ostatným spisom a zistil tento skutkový stav: Je zrejmé, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bola uzatvorená zmluva o pripojení dňa 10.01.2007, kedy mu bola pridelená SIM karta ako aj program služieb, a mobilný telefón zn. Nokia 6070. Z faktúry č. 7904146172 súd zistil, že právny predchodca navrhovateľa si vyúčtoval za zúčtovacie obdobie od 08.04.2009 do 07.05.2009 zmluvnú pokutu vo výške 248,95 eur s dátumom splatnosti dňa 27.05.2009, z tejto faktúry však žiadne iné obsahovo na vec sa vzťahujúce skutočnosti nevyplývali.

Vedľajší účastník navrhol návrh týkajúci sa zaplatenia zmluvnej pokuty ako nedôvodný zamietnuť.

Podľa ust. , súdy poskytujú pri plnení svojich úloh účastníkom v občianskom súdnom konaní poučenia o ich procesných právach a povinnostiach. Súdy povinnosť podľa odseku 1 nemajú, ak je účastník v občianskom súdnom konaní zastúpený advokátom.

Podľa ust. účastníci sú povinní prispieť k tomu, aby sa dosiahol účel konania najmä tým, že pravdivo a úplne opíšu všetky potrebné skutočnosti, označia dôkazné prostriedky a že dbajú na pokyny súdu.

Podľa ust. účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z označených dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci.

Na povinnosť tvrdenia nadväzuje povinnosť označiť dôkazy preukazujúce skutočnosti; navrhovateľa zaťažuje dôkazné bremeno preukázať uzavretie zmluvy o poskytnutí plnenia podľa nej. Pokiaľ nie sú tieto skutočnosti preukázané, navrhovateľ tak neuniesol bremeno tvrdenia ako aj bremeno dôkazu.

V danom prípade navrhovateľ pri uplatňovaní zmluvnej pokuty predložil súdu len Všeobecné podmienky poskytovania služieb a vyššie citovanú faktúru, z textu ktorej vyplýva iba to, že jej predmetom je zmluvná pokuta vo výške 248,95 eur, bez uvedenia konkrétneho dôvodu, t.j. zmluvnej povinnosti, za porušenie ktorej sa účtuje a na ktorú bola viazaná, ani to, kedy k porušeniu došlo. Navrhovateľ nepredložil a teda nepreukázal existenciu písomnej zmluvy o dojednaní zmluvnej pokuty.

Podľa ust. , ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda.

Podľa ods. 2 cit. ustanovenia zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Hoci samotný dôvod uplatnenia zmluvnej pokuty navrhovateľ v návrhu špecifikuje tým, že ním bolo porušenie zotrvať v zmluvnom vzťahu po dobu viazanosti vzhľadom na to, že odporca neuhrádzal cenu služieb riadne a včas, ani ohľadom tohto navrhovateľ nepredložil žiadne dôkazy.

Vychádzajúc zo znenia ust. , na to, aby bola zmluvná pokuta platne dohodnutá je treba presne a určito identifikovať, teda opísať povinnosť, ktorej splnenie zmluvná pokuta zabezpečuje. Pri pluralite takto zabezpečených povinností sa navyše vyžaduje, aby oprávnený subjekt presne označil vo vzťahu, ku ktorej porušenie povinnosti sa zmluvnej pokuty domáha. Bez toho totiž nemožno zistiť, či resp. kedy no hlavne ktorá povinnosť bola porušená, čo je obligatórna podmienka uplatnenia zmluvnej pokuty. Dostatočnosť určenia a zrozumiteľnosť vyjadrenia povinnosti, plnenie ktorej má zmluvná pokuta zabezpečovať, je primárnou podmienkou platnosti dohody o zmluvnej pokute. Presnú špecifikáciu zabezpečovanej povinnosti faktúra, ktorou bola zmluvná pokuta vyúčtovaná, neobsahuje a teda nemožno zistiť za čo, t.j. za porušenie ktorej povinnosti (v zmluve bližšie neuvedenej) si navrhovateľ účtuje a dôvody jej uplatnenia nemožno meniť, prípadne až následne identifikovať podľa toho, čo je pre veriteľa výhodnejšie. Z tohto pohľadu ide o citovanú faktúru, o neplatný právny úkon podľa a , podľa ktorého:

2. právne úkony vyjadrené slovami treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil, ak táto vôľa nie je v rozpore s jazykovým prejavom. 3. právne úkony vyjadrené inak než slovami sa vykladajú podľa toho, čo spôsob ich vyjadrenia obvykle znamená. Pritom sa prihliada na vôľu na toho, kto právny úkon urobil a chráni sa dobromyseľnosť toho, komu bol právny úkon určený.

Okrem toho súd nijako nepopiera význam zmluvnej pokuty a uznáva jej osobitosti v porovnaní s úrokmi z omeškania a to aj popri sebe. Muselo by sa však jednať o zmluvnú pokutu, ktorá samozrejme pri existencii jej platného dojednania obstojí aj v rámci súdnej kontroly neprijateľných podmienok. V spotrebiteľských zmluvách so zreteľom na povahu, obsah a všetky osobitosti právneho úkonu, podmienky za akých navrhovateľ dohoduje zmluvnú pokutu v štandardných zmluvách podľa názoru súdu poškodzujú spotrebiteľa.

Podľa ust. spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.

Podľa ust. ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia , aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva.

Podľa ust. dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti.

Podľa ust. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len "neprijateľná podmienka"). To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavného predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasne a zrozumiteľne alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.

Podľa ust. v pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.

Aj podľa rozsudku Európskeho súdneho dvora č. C-618/C/10 vo veci B-espaňol De credito contra JOAQUIN Calderon Svamino: Vnútroštátny súd nemôže zmeniť obsah nekalej podmienky uvedenej v zmluve uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom. Po tomto spresnení súdny dvor: 2. pripomína, že podľa smernice nekalá zmluvná podmienka vložená do zmluvy uzatvorenej medzi predajcom alebo dodávateľom a spotrebiteľom pre tohto spotrebiteľa nie je záväzná a že zmluva obsahujúca takú zmluvnú podmienku je pre strany naďalej záväzná podľa tých istých podmienok, ak je jej ďalšia existencia možná bez tejto nekalej podmienky. Preto Súdny dvor konštatuje, že smernici odporuje španielska právna úprava, ktorá poskytuje vnútroštátnemu súdu v prípade, že rozhodne o neplatnosti nekalej zmluvnej podmienky možnosť zmeniť obsah tejto podmienky. Súdny dvor sa domnieva, že taká možnosť, ak by sa vnútroštátnemu súdu priznala - by mohla odstrániť odstrašujúci účinok pre predajcov alebo dodávateľov spočívajúci v tom, že sa takéto nekalé podmienky voči spotrebiteľom jednoducho neuplatnia. Preto taká možnosť zaručuje menej účinnú ochranu spotrebiteľov, než je ochrana, ktorá vyplýva z neuplatňovania týchto podmienok. Pokiaľ by to totiž vnútroštátny súd mohol meniť obsah nekalých podmienok, predajcovia alebo dodávatelia by sa mohli pokúšať dotknuté podmienky používať s vedomím, že aj keby bolo rozhodnuté o i ch neplatnosti, mohol by súd zmeniť zmluvu, takže by týmto spôsobom zostali ich záujmy zabezpečené. V dôsledku toho sú vnútroštátne súdy pri konštatovaní existencie nekalej zmluvnej podmienky povinné takúto podmienku iba neuplatniť, aby nebola záväzná pre spotrebiteľa, avšak nemôžu zmeniť jej obsah. Zmluva, do ktorej sa vložila zmluvná podmienka, musí v zásade existovať ďalej bez akejkoľvek zmeny okrem odstránenia nekalých podmienok, pokiaľ je jej ďalšia existencia možná v súlade s pravidlami vnútroštátneho práva.

Súd má vedomosť o tom, že zmluvná pokuta u mobilných operátorov bola vyhlásená za neprijateľnú zmluvnú podmienku viacerými právoplatnými rozsudkami slovenských súdov, čo je napokon podporené tiež judikatúrou Európskeho súdneho dvora. Preto aj za predpokladu, že by uplatnenie zmluvnej pokuty formou vystavenej faktúry bolo platným právnym úkonom, súd by odporcu na jej zaplatenie nezaviazal z dôvodu jej neprijateľnosti.

Podľa ust. , o elektronických komunikáciách Podnik má právo a) na zaplatenie ceny za poskytnutú verejnú službu podľa tarify, ak jej vyúčtovanie doručil účastníkovi najneskôr do troch mesiacov od posledného dňa zúčtovacieho obdobia; to neplatí pri vyúčtovaní predplatených služieb, b) platiť cenu za poskytnutú verejnú službu podľa zmluvy o pripojení a podľa tarify, a ak to povaha služby umožňuje, až na základe predloženia dokladu o vyúčtovaní.

Podľa § 43 ods. 5 cit. zákona (5) Podnik môže odstúpiť od zmluvy o pripojení, ak účastník a) opakovane neoprávnene zasahuje do zariadenia verejnej siete alebo takýto zásah umožní tretej osobe, hoci aj z nedbanlivosti, b) nezaplatil cenu za poskytnutú službu ani do 45 dní po dni splatnosti, c) pripojí na verejnú sieť zariadenie, ktoré nespĺňa požiadavky osobitných predpisov, alebo používa také zariadenie v rozpore so schválenými podmienkami a ani na výzvu podniku zariadenie neodpojí, d) opakovane používa verejnú službu spôsobom, ktorý znemožňuje podniku kontrolu jej používania, e) opakovane porušuje podmienky zmluvy o pripojení.

Doloženými listinnými dokladmi mal súd za preukázané, že medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom bol platne založený záväzkový vzťah týkajúci sa poskytovania telekomunikačných služieb v sieti právneho predchodcu. V zmysle ujednaní vyplývajúcich z uzatvorenej zmluvy bol odporca povinný hradiť cenu poskytovaných služieb vyúčtovaných navrhovateľom za dohodnuté zúčtovacie obdobie riadne a včas.

Navrhovateľ uviedol, že v prípade, ak súd neuzná nárok navrhovateľa na zaplatenie zmluvnej pokuty, je potrebné zobrať do úvahy skutočnosť, že právnemu predchodcovi navrhovateľa bola spôsobená skutočná škoda, ktorá zodpovedá hodnote dotácie poskytnutého telefónneho zariadenia. Právny predchodca navrhovateľa poskytol odporcovi telekomunikačné zariadenie zn. Nokia 6070 za cenu 1,- Sk (0,03 eur s DPH), pričom štandardná cena v čase uzatvorenia uvedenej zmluvy o pripojení bola 129,12 eur, hodnota dotácie právneho predchodcu navrhovateľa do kúpy tohto telefónneho zariadenia bola teda 129,09 eur, pričom odporca mal predmetné mobilné zariadenie uhradiť počas celej doby trvania zmluvného vzťahu postupnými splátkami, čo však nedodržal. Právny predchodca navrhovateľa by neposkytol dotáciu do mobilného zariadenia odporcovi, ak sa tak odporca sám nerozhodol. Týmto právnemu predchodcovi navrhovateľa vznikla škoda, ktorá by mu nebola vznikla, ak by odporca dodržal svoj záväzok vyplývajúci zo zmluvy a riadne plnil počas celej doby viazanosti.

Zo skutkového vymedzenia nároku navrhovateľa na náhradu škody vyplýva, že sa tejto škody domáha z dôvodu porušenia povinnosti odporcu zotrvať v zmluvnom vzťahu minimálne po dobu 4 mesiacov. Takto skutkovo vymedzený nárok na náhradu škody je potrebné posudzovať podľa , podľa ktorého je predpokladom vzniku tzv. všeobecnej občianskoprávnej zodpovednosti: 1. protiprávny úkon, 2. spôsobenie škody, 3. príčinná súvislosť medzi protiprávnym úkonom a škodou, 4. zavinenie.

Občianskoprávna zodpovednosť za škodu môže vzniknúť z porušenia zmluvných alebo iných záväzkových povinností, vtedy ide o tzv. zmluvnú alebo záväzkovú zodpovednosť. Môže však vzniknúť aj z porušenia iných zákonom uložených povinností, vtedy ide o tzv. mimozáväzkovú zodpovednosť. Ust. § 420 o Všeobecnej zodpovednosti za škodu možno aplikovať tak na prípady záväzkovej ako aj mimozáväzkovej zodpovednosti. Pre vznik zodpovednosti za škodu je nevyhnutné kumulatívne splnenie všetkých vyššie uvedených 4 predpokladov. Pri neexistencii čo len jedného z nich zodpovednosť za škodu nie je daná.

V prejednávanej veci zo strany navrhovateľa nesúce dôkazné bremeno nebolo preukázané už splnením predpokladu uvedeného v bode 1. Vychádzajúc zo skutkového vymedzenia návrhu, navrhovateľ nepreukázal, že odporca v zmluvnom vzťahu nezotrval po dobu 24 mesiacov. Pri tomto závere súd vychádzal z toho, že spôsob ukončenia zmluvy o pripojení je uvedený v čl. 13, ktoré sú súčasťou zmluvy. Podľa bodu 13.3 týchto Všeobecných podmienok platnosť zmluvy zaniká: a) uplynutím času, na ktorý bola uzavretá, b) dohodou, c) odstúpením, d) výpoveďou, e) ak tak ustanovuje osobitný právny predpis, f) iným spôsobom podľa Všeobecných podmienok.

Podľa písomne uzavretá dohoda sa môže zmeniť alebo zrušiť iba písomne. V prejednávanej veci navrhovateľ písomné ukončenie uzavretej zmluvy o pripojení nepreukázal. Treba teda uzavrieť, že k platnému ukončeniu zmluvy s odporcom preukázané nebolo a teda odporca svoj záväzok zotrvať v zmluvnom vzťahu 24 mesiacov splnil, čím nie je daný predpoklad č. 1 vzniku škody.

Pokiaľ ide o samotný vznik škody, k tomu súd uvádza podľa , uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

nedefinuje pojem skutočnej škody a ušlého zisku. Škoda sa chápe ako ujma, ktorá nastala v sfére poškodeného a je objektívne vyjadriteľná všeobecným ekvivalentom, t.j. peniazmi a je teda nenapraviteľná poskytnutím majetkového plnenia, predovšetkým poskytnutím peňazí, ak nedochádza k naturálnej reštitúcii. Skutočnou škodou sa rozumie ujma spočívajúca v zmenšení majetkového stavu poškodeného a reprezentujúca majetkové hodnoty, ktoré bolo nutné vynaložiť, aby došlo k uvedeniu veci do pôvodného stavu.

To, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk), je ujmou spočívajúcou v tom, že u poškodeného nedôjde v dôsledku škodnej udalosti k rozmnoženiu majetkových hodnôt, aj keď sa to dalo očakávať s ohľadom na pravidelný beh veci (R 55/1971, str. 152). Podľa navrhovateľa mu vznikla škoda ako rozdiel medzi trhovou cenou mobilného telefónu a jeho akciovou cenou. Aj keby bol splnený zo strany odporcu predpoklad protiprávneho úkonu, k uvedenej škode by nedošlo. Podľa názoru súdu, za škodu nemožno považovať to, že v rámci ofenzívnej obchodnej politiky navrhovateľa, tento predáva mobilné telefóny za nižšiu ako skutočnú cenu. Účel sledovaný navrhovateľom podaným návrhom bolo možné dosiahnuť iným spôsobom. Rozdiel medzi skutočnou a akciovou cenou mobilného telefónu tak nie je následkom (tvrdeného ale nepreukázaného), protiprávneho úkonu odporcu, ale výsledkom zmluvného koncenzu medzi navrhovateľom a odporcom. Tento zmluvný koncenzus nemôže byť zo strany navrhovateľa reparovaný prehodnotením jeho rozhodnutia, ak sa nesplnia očakávania, ktoré do zmluvného vzťahu s odporcom vkladal. K protiprávnemu zmenšeniu majetku navrhovateľa tak nedošlo, pretože tento za mobilný telefón obdržal dojednanú kúpnu cenu.

Na základe vyššie uvedeného súd návrh v plnom rozsahu zamietol.

O trovách konania súd rozhodol podľa ust. a priznal úspešnému odporcovi plnú náhradu trov konania.

Odporca bol teda úspešný, mal by preto nárok na priznanie náhrady trov konania v plnom rozsahu, ak by mu vznikli, pričom tento osud zdieľa aj vedľajší účastník. Ten bol zastúpený právnym zástupcom a preto mu súd priznal náhradu trov právneho zastúpenia, ktoré pozostávajú z tarifnej odmeny za 1 úkon právnej služby v sume 21,58 eur podľa s použitím vyhlášky č. a to za dva úkony právnej služby: prevzatie veci a vyjadrenie k návrhu, t.j. 2x 21,58 eur + 1x 7,63 eur +1x 7,81 eur režijný paušál, spolu 58,42 eur. Navrhovateľ je povinný zaplatiť uvedené trovy konania na účet právneho zástupcu vedľajšieho účastníka v súdom stanovenej lehote.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice - okolie. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak povinná osoba dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.