Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_9P-64-2013.pdf
PDF · 104.38 KB
Case nature
Area
Subarea
9P/64/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudcom JUDr. Branislavom Lečkom, vo veci starostlivosti o maloletú K. Š., nar. X. X. XXXX, trvalé bydlisko V., K. Č.. XXX, občianku Slovenskej republiky, zastúpenú kolíznym opatrovníkom - Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Čadca, dieťa matky V. Š., XX. XX. XXXX, naposledy trvalé bydlisko M., L.. S. Č.. XXX/X, občianky Slovenskej republiky, ktorá zomrela dňa XX. X. XXXX a otca Q. X., nar. X. XX. XXXX, trvalé bydlisko A., L.. E. Č.. XXX, občana Slovenskej republiky, o návrhu A. K., N.. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko V., K. č. XXX, občianky Slovenskej republiky, na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, na pojednávaní na Okresnom súde Žilina dňa 16. 5. 2014 takto
rozhodol:
Súd z v e r u j e maloleté dieťa:
K. Š., X. X. XXXX, trvalé bydlisko V., K. Č.. XXX, občianku Slovenskej republiky
do náhradnej osobnej starostlivosti
A. K., nar. XX. X. XXXX, trvalé bydlisko V., K. Č.. XXX, občianke Slovenskej republiky. A. K. je o p r á v n e n á a p o v i n n á vykonávať osobnú starostlivosť o výchovu, zdravie, výživu a všestranný vývoj maloletej K. Š.. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach.
Otec Q. X., nar. X. XX. XXXX, je p o v i n n ý prispievať na výživu maloletej K. Š. od 1. 1. 2013, sumou 80 (osemdesiat) EUR, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám A. K., .
Ne d o p l a t o k na výživnom pre maloletú K. K. za obdobie od 1. 1. 2013 do 31. 5. 2014 v sume 1 360 EUR, je otec Q. X. povinný splácať v mesačných splátkach po 30 EUR spolu s bežným výživným k rukám A. K. tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok stratu výhody splátok.
Týmto rozsudkom sa m e n í rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 15. 6. 2011, č. k. 37P 30/2011 - 79, v časti zverenia a určeného výživného pre maloleté dieťa.
odôvodnenie:
Navrhovateľka A. K. sa návrhom zo dňa 2. 1. 2013, ktorý bol postúpený Okresnému súdu Žilina - Okresným súdom Čadca - dňa 1. 3. 2013 domáhala, aby súd zveril maloletú K. Š.Č. do náhradnej osobnej starostlivosti a určil výživné matke V. Š. povinnosť prispievať na výživu maloletého dieťaťa sumou 50 EUR a otcovi Q. X. sumou 75 EUR.
Návrh odôvodnila tým, že poskytuje maloletému dieťaťu starostlivosť už od narodenia, matka ani otec sa o dieťa nestarajú.
Otec sa k návrhu písomne nevyjadril.
Otec bol na pojednávanie riadne a včas predvolaný a požiadal, aby sa pojednávanie vykonalo v jeho neprítomnosti. Preto súd rozhodol, že sa pojednávanie vykoná v neprítomnosti otca.
Navrhovateľka A. K. vo výpovedi na pojednávaní uviedla, že maloleté dieťa bolo zverené rozsudkom Okresného súdu Žilina do osobnej starostlivosti matke Márii Š. a otec bol zaviazaný prispievať na výživu 75,- Eur mesačne. Matka maloletého dieťaťa zomrela dňa 10.1.2014.
Sama býva s manželom v spoločnej domácnosti. Manželstvo je bezdetné. Maloletá K. býva s nimi už od narodenia. Otec sa o dieťa nestará od narodenia, ani neplatí výživné. S dieťaťom sa nestretáva.
Maloletá K. navštevuje 1. ročník základnej školy, jej, zdravotný stav je dobrý. Výdavky na stravu pre dieťa sú cca 80,- Eur, na oblečenie priemerne 10,- Eur, hygienické a iné základné potreby 10,- Eur, cestovné do školy 35,- Eur, krúžky 10,- Eur. Iné výdavky nemá.
Maloleté dieťa má v rodinnom dome samostatnú izbu a vytvorené všetky predpoklady na priaznivý vývoj.
Pracuje na základe dohody o vykonaní práce, mesačne si privyrobí asi 150,- Eur. Poberá čiastočný invalidný dôchodok vo výške 150,- Eur. Manžel má plný invalidný dôchodok vo výške 300,- Eur. Iný príjem nemajú.
Navrhla, aby súd určil otcovi výživné vo výške 100 EUR.
Otec Q. X., vo výpovedi, ktorú urobil pred vyšším súdnym úradníkom dožiadaného súdu - Okresného súdu Poprad uviedol, že s návrhom na zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti starej matke súhlasí.
Vyživovaciu povinnosť si neplní ani sčasti, pretože nevedel adresu matky. Naposledy videl maloletú dcéru asi pred tromi až štyrmi rokmi. Nemá záujem sa s ňou stretávať.
Dňa 28. 10. 2011 uzavrel manželstvo, z ktorého pochádza maloletý syn. Má teda dve vyživovacie povinnosti.
Býva v chatrči v Batizovciach, ktorá patri svokre. Je nemajetný. Nikdy nepracoval. Z evidencie uchádzačov o zamestnanie bol vyradený. Nepoberá sociálne dávky. S manželkou a maloletým synom poberajú len rodičovský príspevok vo výške 226,72 EUR. Iný príjem nemá.
Kolízna opatrovníčka vo výpovedi na pojednávaní navrhla návrhu vyhovieť a určiť primerané výživné.
Súd vykonal na pojednávaní aj nasledovné listinné dôkazy:
Zo spisu sp. zn. 37 P 30/2011 vyplýva, že na základe rozsudku zo dňa 15. 6. 2011, sp. zn. 37P 30/2011 bolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti matke a otec bol zaviazaný prispievať výživným vo výške 75 EUR.
V čase rozhodovania bol otec v evidencii uchádzačov o zamestnanie a nepoberal dávky v hmotnej núdzi a nemal ani iný príjem. Zdravotný stav mal dobrý.
Z oznámenia o narodení vyplýva, že rodičmi maloletého dieťa a je Q. X. a V. Š..
Zo sobášneho listu vyplýva, že navrhovateľka je manželkou Z. K.. Manželstvo bolo uzavreté dňa 23. 11. 1985.
Z potvrdenia o zdravotnom stave navrhovateľky vyplýva, že je zdravotne spôsobilá starať sa o maloleté dieťa.
Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Poprad vyplýva, že otec je evidovaný ako uchádzač o zamestnanie od 9. 10. 2011 a poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 1. 12. 2011 do 31. 3. 2013 vo výške 178,58 EUR. Od 11. 11. 2013 bol vyradený z evidencie pre nespoluprácu.
Zo správy zamestnávateľa navrhovateľky vyplýva, že bola zamestnaná od 22. 8. 2011 do 31. 8. 2012, s príjmom od 216,31 EUR do 324,26 EUR.
Zo správy zo šetrenia pomerov vyplýva, že maloleté dieťa býva v rodinnom dome so starými rodičmi. Dieťa má vytvorený priestor na hranie a spanie. V starostlivosti o dieťa neboli zistené nedostatky. Úrad odporúča návrhu vyhovieť.
Zo správy Sociálnej poisťovne, pobočka Čadca vyplýva, že navrhovateľka poberá invalidný dôchodok od 8. 7. 2013 vo výške 123,90 EUR.
Zo správy zo školy, ktorú navštevuje maloleté dieťa vyplýva, že prospech je dobrý, správanie na požadovanej úrovni.
Zo správy Obce Makov nevyplývajú žiadne negatívne skutočnosti, vo vzťahu k osobe navrhovateľky a jej manžela.
Z oznámenia o úmrtí vyplýva, že matka maloletého dieťaťa zomrela dňa 10. 1. 2014.
________
Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem mal. dieťaťa, súd môže zveriť mal. dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno mal. dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme mal. dieťaťa.
Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného mal. dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady.
Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine, v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k mal. dieťaťu.
Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine, osoba, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o mal. dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia. Právo zastupovať mal. dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu mal. dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom mal. dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súhlas pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči mal. dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine, súd pri rozhodovaní o zverení mal. dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať mal. dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby výživné poukazovali osobe, ktorej bolo mal. dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti.
Podľa § 46 ods. 2 Zákona o rodine, maloleté dieťa možno zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti jednému z manželov so súhlasom druhého manžela.
Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 76 ods. 1 Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine, právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre mal. dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 120 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len OSP), vo veciach, v ktorých konanie možno začať aj bez návrhu je súd povinný vykonať ďalšie dôkazy potrebné na zistenie skutkového stavu veci, hoci ich účastníci nenavrhli.
Podľa § 125 OSP a dôkaz môžu slúžiť všetky prostriedky, ktorými možno zistiť stav veci, najmä výsluch svedkov, znalecký posudok, správy a vyjadrenia orgánov, fyzických osôb a právnických osôb, listiny, ohliadka a výsluch účastníkov. Pokiaľ nie je spôsob vykonania dôkazu predpísaný, určí ho súd.
________
Súd vykonal dokazovanie na pojednávaní výsluchom navrhovateľky, prečítaním zápisnice o výsluchu otca, kolíznej opatrovníčky a oboznámením obsahu listinných dôkazov.
Podľa § 132 OSP súd hodnotil dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliadol na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa § 154 ods. 1 OSP je pre rozsudok rozhodujúci právny stav, v čase jeho vyhlásenia.
Keďže výživné pre maloleté deti predstavuje opakujúce sa dávky, súd v súlade s ustanovením § 154 ods. 2 OSP mohol uložiť povinnému povinnosť i na plnenie dávok, ktoré sa stanú zročnými len v budúcnosti.
________
Na základe vykonaného dokazovania súd ustálil nasledovný skutkový stav:
· navrhovateľka sa s manželom starajú o maloleté dieťa od jeho narodenia, · v starostlivosti o maloleté dieťa neboli zistené nedostatky, · navrhovateľka je spôsobilá zabezpečovať náhradnú osobnú starostlivosť, má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, spĺňa osobné predpoklady - zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života a jej manžela, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa, · rodičia sa o maloleté dieťa riadne nestarajú, · matka maloletého dieťaťa zomrela dňa 10. 1. 2014, · otec sa o maloleté dieťaťa nezaujíma, nemá záujem sa s ním stretávať.
Zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti je v jeho záujme. Navrhovateľka spĺňa všetky zákonné predpoklady na to, aby jej maloleté dieťa bolo zverené.
Preto súd rozhodol, že maloleté dieťa bude zverené do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľky. ________
Vyživovacia povinnosť rodičov k maloletému dieťaťu (miera tejto povinnosti) má kvalitatívnu a kvantitatívnu stránku. Kvalitatívna stránka je u obidvoch rodičov v zásade rovnaká. Rozdiely v kvantite sú určované v závislosti od schopností, možností a majetkových pomerov každého rodiča, ktoré sa posudzujú individuálne. Tieto kritéria súd skúmal u obidvoch rodičov napriek tomu, že výživné sa určovalo len voči jednému z nich.
Napriek tomu, že právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov voči maloletému dieťaťu nie je postavená na tzv. „objektivizácii výživného“, súd vychádzal pri určení výšky výživného zo všeobecných kritérií, a to:
· odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa, · schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, · práva dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni každého rodiča a súčasne · prihliadol na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará,
ktoré posúdil a vyhodnotil na základe vykonaného dokazovania.
Súd v predchádzajúcom konaní určil otcovi platiť na maloleté dieťa v mesiaci jún 2011 výživné vo výške 75 EUR. V tom čase bol otec nezamestnaný a nepoberal žiadne sociálne dávky. Nemal žiaden majetok. V tom čase inú vyživovaciu povinnosť nemal.
V čase rozhodovania súdu o návrhu navrhovateľky otec nebol evidovaný ako uchádzač o zamestnanie
- bol vyradený z evidencie dňa 11. 11. 2013 pre nespoluprácu. Od 9. 10. 2011 a poberal dávky a príspevky v hmotnej núdzi od 1. 12. 2011 do 31. 3. 2013 vo výške 178,58 EUR. Podľa jeho výpovede nemá žiadny majetok, uzavrel manželstvo dňa 28. 10. 2011, z ktorého pochádza jedno maloleté dieťa. Otec výživné neplatí ani sčasti, s dieťaťom sa nestretáva, neposkytuje mu ani iné vecné plnenia.
Podľa názoru súdu je postoj otca k maloletému dieťaťu krajne nezodpovedný, pričom nie je vylúčené, že sa dopúšťa trestného činu zanedbania povinnej výživy.
Nebolo preukázané, že by otec mal objektívnu prekážku sa zamestnať. Neplnil si ani základné povinnosti uchádzača o zamestnanie. Keďže otec uzavrel manželstvo a rozhodol a mať aj druhé dieťa, zaiste má aj schopnosť, o deti sa postarať.
Preto súd dospel k názoru, že otec je schopný prispievať na výživu maloletého dieťaťa aspoň 80 EUR mesačne. Súd zvýšil výživné o 5 EUR s poukázaním na to, že dieťa od poslednej úpravy fyzicky aj psychicky vyspelo a od 1. 9. 2013 nastúpilo na základnú školu.
Určené výživné zaviazal súd otca poukazovať navrhovateľke v súlade s ustanovením § 45 ods. 8 Zákona o rodine.
Navrhovateľka podala návrh na súd 2. 1. 2013. Preto súd zvýšil výživné pre maloleté dieťa od 1. 1. 2013.
Keďže otec neprispieval na výživu maloletého dieťaťa od 1. 1. 2013 až do rozhodovania súdu (16. 5. 2014), vznikol otcovi nedoplatok na výživnom za 17 mesiacov vo výške 1 360 EUR (17 mesiacov krát 80 EUR).
Súd povolil otcovi splácať zameškané výživné vo výške 1360 EUR v mesačných splátkach po 30 EUR mesačne (popri povinnosti platiť aj bežné výživné vo výške 80 EUR) tak, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok stratu výhody splátok.
Súd povolenie splátok odôvodňuje úpravou výšky výživného, výškou priznaného nedoplatku na zameškanom výživnom a schopnosťami, možnosťami a majetkových pomermi otca a odôvodnenými potrebami oprávneného dieťaťa, ktorého výchova a výživa nebude ohrozená, aj keď nebude nedoplatok na výživnom uhradený jednou splátkou. Otec si musel byť vedomý toho, že je povinný platiť výživné. Výživné neplatil ani sčasti. Argument, že nevedel adresu matky maloletého dieťaťa, neobstojí.
Navrhovateľka podala návrh na súd dňa 2. 1. 2013. Podľa ustanovenia § 78 ods. 1 v spojení s § 77 ods. Zákona o rodine, by formálne prichádzalo určenie výživného najskôr od 2. 1. 2013 Podľa názoru súdu nie je možný prísne formalistický výklad uvedených ustanovení Zákona o rodine, neberúc zreteľ na účel konania, a preto súd určil výživné od 1. 1. 2013 pre maloleté dieťa, pričom takýto postup nepovažoval za priznanie výživného spätne tak, ako to má na mysli ustanovenie § 77 ods. 1 Zákona o rodine. Súd týmto postupom sledoval úpravu výživného za celý príslušný kalendárny mesiac, bez potreby vypočítavania pomernej časti zvýšeného výživného za mesiac január 2013 (Zákon o rodine totiž sumy výživného viaže na opakujúce sa mesačné plnenia). V konaní o výživnom pre maloleté dieťa súd naviac nie je viazaný návrhom oprávnenej osoby.
Aj keď súd nevyhovel návrhu navrhovateľky v celom rozsahu (žiadala výživné 100 EUR mesačne), nerozhodol o tom osobitným výrokom, pretože predmetom pojednávania bolo konanie, ktoré možno začať aj bez návrhu.
Súd neurčil výšku vyživovacej povinnosti matky maloletého dieťaťa, pretože dňa 10. 1. 2014 zomrela.
_______
Podľa § 151 ods. 1 OSP, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
Súd podľa § 146 ods. 1 písm. a) OSP o trovách konania nerozhodol osobitným výrokom tak, že žiaden z účastníkov konania nemá nárok na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, pretože:
· ide o konanie, ktoré je možné začať aj bez návrhu, a súčasne
· žiaden z účastníkov návrh na náhradu konania nepodal.
_______
Podľa § 163 ods. 2 OSP súd zmenil rozsudok Okresného súdu Žilina, zo dňa 15. 6. 2011, č. k. 37P 30/2011 - 79, v časti zverenia a určeného výživného pre maloleté dieťa, pretože sa zmenili pomery tak, ako je uvedené v predchádzajúcej časti odôvodnenia tohto rozsudku.
Rozsudok zaväzujúci na plnenie vyživovacej povinnosti je podľa § 162 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku predbežne vykonateľný.
Predbežne vykonateľný je výrok o zvýšení výživného (o bežnom výživnom), ako aj výrok o nedoplatku na výživnom, ktorý vznikol v dôsledku zvýšenia výživného od 1.1.2013, a to bez obmedzenia. Súd nemá oprávnenie vylúčiť predbežnú vykonateľnosť ani jedného z výrokov, pretože vyplýva priamo zo zákona.
Predbežnú vykonateľnosť výroku o nedoplatku na zročnom výživnom súd modifikoval v súlade s ustanovením § 160 Ods. 1 OSP tak (pri zachovaní povinnosť platiť aj bežné výživné od doručenia rozsudku), že otcovi maloletého dieťaťa povolil platiť zameškané výživné v mesačných splátkach po 30 EUR, splatných spolu s bežným výživným, k rukám matky maloletých detí, pod následkom straty výhody splátok.
Podľa § 162 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku lehota na plnenie výživného plynie od doručenia rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné o d v o l a n i e , a to do 15 (pätnásť) dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné:
· uviesť, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované, · označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha.
Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že:
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak:
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania, c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom, g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát, h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak:
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 OSP, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 OSP.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov, ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.