Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_18C-42-2013.pdf
PDF · 105.63 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-18C/42/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Alenou Mikovou vo veci Ž. L. X. U., H..U.., U. U. V. XX, Ž., N.: XX XXX XXX, zastúpeného advokátkou kanceláriou Antovszká s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, IČO 36 866 881 proti žalovanému G. R., B.. XX. X. XXXX, B. X. W. X, W. O.. B. B. T., zast. opatrovníkom JUDr. Štefanom Juhásom, zamestnancom Okresného súdu Košice I, v konaní o zaplatenie XX,XX eur s prísl.
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 19,77 eur s úrokom z omeškania vo výške 9% z dlžnej sumy ročne od 18. 3. 2011 až do zaplatenia, všetko do 15 dní odo dňa právoplatnosti rozhodnutia.
Žalobu v prevyšujúcej časti pohľadávky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 8. 8. 2012 žalobca žiadal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu U. XX,XX Q. H. Ú. Z. C. P. P. X% G. Z. J.B. U. XX,XX Q. C. XX. X. XXXX H. J. Z.. L. Ž. T. P. Z. „. C. C. U. (Ď. „.) D. U. Ž. J. X. X. XXXX L. D. §.XXX C.. Z.. C. X. Ú. H. §. C.. Z.. C. P. Ú.. B. Z. U. B. L. Z. P. Ú., Ú. H. P. Č. XX,XX Q. Z. L.. Z. L. X. P.Á. L. Č. N.. X. XX P. C. L. H. U. Ú. XX% G. Z. U. XX,XX eur od 18. 3. 2011 do dňa podania návrhu. Rozsudkom zo dňa 12. 6. 2013 č. k. 18C 42/13-56 súd návrh žalobcu v celom rozsahu zamietol pre nesplnenie dôkaznej povinnosti žalobcu, keď z listinných dôkazov nevyplývala suma poplatkov a úrokov, ktoré si žalobca voči žalovanému -2- 18C 42/13-233
uplatňoval, nebola preukázaná existencia dohody o zmluvnej pokute, ani právny dôvod účtovania úrokov uvedených vo výpise z účtu, keďže nebol zrejmý pôvod a výška dlhu žalovaného na istine, navyše žalobca pripojil len všeobecné obchodné podmienky účinné od 1. 7. 2012, teda po uzavretí „ zmluvy o obchodnej spolupráci“. Krajský súd v Košiciach, ako súd odvolací svojim uznesením zo dňa 13. 2. 2014 č. k. 5 Co 374/13-71 zrušil rozhodnutie súdu prvého stupňa s odôvodnením, že súd vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k právnemu názoru vyslovenému v odôvodnení rozsudku. Nariadil mu vo veci opätovne rozhodnúť a vyrovnať sa so skutočnosťami uvedenými v odvolaní žalobcu. Žalobca v odvolaní poukázal na ustanovenie § 273 ods. 1 Obch. zák., v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené, ktoré podmienky upravovali nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty - sankčného poplatku. Súčasne vyjadril nesúhlasné stanovisko s názorom prvostupňového súdu,
že nebol zrejmý právny dôvod vzniku debetného zostatku na účte, pretože v zmysle článku V. „zmluvy obchodnej spolupráci“, táto zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú, o ktorej skutočnosti žalovaný vedel, mal vedmosť tiež o spoplatnení bankových služieb, a teda ak nevykonal žiadne úkony smerujúce k zániku zmluvy, musel mať vedomosť, že zmluvný vzťah ďalej trvá. Po rozhodnutí odvolacie súdu žalobca doručil všeobecné obchodné podmienky účinné v čase vzniku zmluvného vzťahu účastníkov konania (účinnosť od 1. 6. 2005) poukazujúc na ustanovenie § 273 Obch. zák., v zmysle ktorého časť obsahu zmluvy bola určená uvedenými obchodnými podmienkami, ako to vyplývalo z článku VII. bod 3 „zmluvy o obchodnej spolupráci“, podľa ktorého práva a povinnosti, ktoré nie sú vyslovným spôsobom upravené v zmluve sa riadia obchodnými podmienkami pre príslušný produkt v platnom znení. Žalobca ďalej uviedol, že žalovaný sa na svojom účte dostal do debetu v mesiaci jún 2008, kedy z účtu vybral všetky finančné prostriedky a na svoj účet nevložil žiadnu hotovosť ani nevykonával žiadne transakcie. Na ťarchu účtu žalobca účtoval poplatky za preberanie výpisov z účtu a úroky. Zostatok na účte ku dňu 27. 2. 2009 bol mínus XX Q.. V marci 2009 žalovaný debetný zostatok doplnil. Dňa 22. 1. 2010 opätovne žalovaný vybral všetku hotovosť a už so svojim účtom nijakým spôsobom nemanipuloval. Na ťarchu účtu žalovaného boli účtované poplatky za služby, čím sa žalovaný dostal do nepovoleného debetu a došlo tým k porušeniu zmluvy i všeobecných obchodných podmienok. Žalobca poukázal na znenie článku VI bod 4. zmluvy, podľa ktorého za poskytovanie služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka, na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie služby týka, resp. na ťarchu akéhokoľvek iného účtu vedeného v banke. Súčasne v zmysle článku III bod 15 všeobecných obchodných podmienok sa žalovaný zaviazal dodržiavať na účte kladný ( kreditný) zostatok najmenej vo výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch banky, platných pre jednotlivý typ účtu. Žalovaný bol povinný zabezpečiť taký zostatok na účte, ktorý pokryje všetky splatné poplatky podľa sadzobníka. Podľa článku III bodu 21 všeobecných obchodných podmienok, ak účet dosiahne debetný (záporný) zostatok, prípadne prekročí povolené prečerpanie bez súhlasu banky, debetný zostatok nadobúda charakter nepovoleného debetu. V prípade vzniku nepovoleného debetu banka zašle klientovi upomienku
-3- 18C 42/13-234
s požiadavkou na jeho vyrovnanie. Nevyrovnanie nepovoleného debetu sa považuje za podstatné porušenie zmluvy, pričom pohľadávka banky sa stane okamžite splatnou, vrátane príslušenstva a banka je oprávnená si započítavať pohľadávky na ťarchu účtu klienta voči banke. Ak vznikne na účte debetný ( záporný) zostatok resp. je prekročené povolené prečerpanie má banka právo uplatniť úročenie debetu a následne takýto úrok zúčtovať na ťarchu účtu prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je spolu s debetnými úrokmi uvedený v sadzobníku . Podľa článku III bodu 34 všeobecných obchodných podmienok banka je oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy. Žalobca uviedol, že listom zo dňa 2. 12. 2010 oznámil žalovanému, že na jeho účte eviduje nepovolený debetný zostatok. Vyzval ho na splnenie povinností dodržiavať kreditný zostatok minimálne vo výške splatných poplatkov, H. L. V. C. J. Z. B. Ú., W. X. P. O. Č., O. W. J. X. XX. XXXX P. P. XX,XX Q.. Nakoľko žalovaný tento zostatok na svojom účte nedoplnil, podľa zmieneného článku III bod 21 všeobecných obchodných podmienok žalobca v súlade s článkom III bod 34 obchodných podmienok od zmluvy odstúpil listom zo dňa 9. 3. 2011 z dôvodu podstatného porušenia zmluvných podmienok. Dňa 17. 3. 2001 došlo ku účtovnému vyrovnaniu nevyrovnanej výšky debetného zostatku XX,XX eur, čomu zodpovedala vo výpise z účtu položka „vyrovnanie zostatku uzatvoreného účtu“. Žalobca po rozhodnutí odvolacieho súdu špecifikoval žalovanú pohľadávku pokiaľ išlo o nárok na poplatky za vedenie účtu a úroky, keď za C. C. X. X. XXXX J. XX. X. XXXX D. L. B. Z. L. Z. P. Ú. P. P. X,XX Q., L. Z. W. T. P. P. X,XX Q. T.B. C. X. X. XXXX J. XX. X. XXXX, H. P. P. X,XX Q. T. C. X.XX. XXXX J. XX. X. XXXX. S. U. L. L. XX,XX Q., P. Z. G. U. Y. C. U. Ú., W. mali podľa vyjadrenia žalobcu povahu práva na zaplatenie zmluvnej pokuty.
Pobyt žalovaného bol neznámy, preto mu súd ustanovil opatrovníka v osobe zamestnanca súdu. Opatrovník sa vo veci nevyjadril, pojednávania sa nezúčastnil, preto súd konal a rozhodol aj bez jeho súčinnosti v zhode s ustanovením § 101 ods. 2 Obč. súd. por..
Na základe „ Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ („zmluva“) uzavretej sporovými stranami J.H. X. X. XXXX, X. Ž. Z. C. Ú. H. Č.. XXXXXXXXXX H. P. L. W. T. H. U. J. I.
X.XXX,-U.. Z. X. D. B. J. B.. Z. U. boli oprávnené kedykoľvek písomne vypovedať zmluvu s účinnosťou dňom uplynutia najdlhšej výpovednej lehoty pre príslušný produkt podľa obchodných podmienok. Majiteľ účtu mal podať výpoveď na formulári banky ( článok V bod 2 zmluvy). V článku VII zmluvy „záverečné ustanovenia“ žalovaný vyhlásil, že obrdžal obchodné podmienky, ktoré sú súčasťou zmluvy a zaväzuje sa ich dodržiavať. Žalobca - banka bola oprávnená zmeniť obchodné podmienky, pričom ich zmeny a účinnosť mala oznámiť zverejnením na svojich obchodných miestach, informáciou
-4- 18C 42/13-235
na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe v lehotách podľa obchodných podmienok. Podľa úvodných ustanovení všeobecných obchodných podmienok žalobcu platných od 1. 6. 2005 (ďalej „VOP“), VOP sú súčasťou zmlúv uzavretých medzi bankou a klientom a tvoria časť ich obsahu. Odchylné dojednania zmluvy podpísanej medzi bankou a klientom majú prednosť pred znením VOP. Banka má právo meniť VOP zmenu a účinnosť oznámi banka klientom zverejnením vo svojich obchodných priestoroch, informáciou na výpise z účtu alebo v elektronickej podobe prostredníctvom elektronického bankovníctva. Za vyjadrenie súhlasu zo zmenou VOP sa považuje najmä konkludentný prejav vôle klienta spočívajúci vo vykonaní faktických alebo právnych úkonov, ktorými pokračuje v obchodnom vzťahu s bankou. Ide napr. o zadávanie príkazov na úhradu, vloženie hotovosti využívania služieb elektronického bankovníctva a pod. Od tohto okamihu sa obchodný vzťah medzi bankou a klientom reguluje zmenenými VOP. Banka sa zaväzuje zverejniť nové znenie VOP minimálne 15 dní pred dátumom ich účinnosti. Úpravu úhrady poplatkov obsahovalo ustanovenie článku VI bod 4 zmluvy, podľa ktorého za poskytovanie produktov a služieb je banka oprávnená zúčtovať si poplatky podľa sadzobníka v platnom znení a tieto poplatky účtovať na ťarchu účtu zriadeného na základe zmluvy, ktorého sa poskytnutie služby týka alebo na ťarchu akéhokoľvek iného účtu klienta v banke. Podľa znenia článku III bodu 15 VOP žalovaný sa zaviazal dodržiavať na účte kladný zostatok vo výške minimálneho zostatku zverejneného v obchodných priestoroch a zabezpečiť zostatok na účte, ktorý pokryje všetky splatné poplatky podľa platného sadzobníka poplatkov. V zmysle bodu 19 uvedeného článku III VOP, v prípade nedostatku prostriedkov zaťaží banka účet vtedy, ak je to upravené zmluvou medzi klientom a bankou, týmito všeobecnými obchodnými podmienkami, klient sa písomne zaviazal banke uhradiť danú sumu, ide o inkaso poplatkov v zmysle sadzobníka a inkaso zrážkovej dane z úrokov, ide o výber platobnou kartou alebo opravné zúčtovanie. Podľa článku III bod 21, ak účet dosiahne debetný zostatok je klient povinný ho vyrovnať do 20 dní od jeho vzniku. Takéto porušenie sa považuje za podstatné porušenie zmluvy. Ak v určenej lehote klient zostatok nevysporiada, banka bude vymáhať vzniknutú pohľadávku súdnou cestou a má právo uplatniť úročenie debetu a následne úrok účtovať na ťarchu účtu, prípadne účtovať sankčný poplatok, ktorý je uvedený v sadzobníku. Podľa bodu 33 článku III VOP, klient mohol vypovedať zmluvu o účte písomnou formou žiadosti na formulári banky ku dňu uvedenému v žiadosti, ktorý mohol doručil len na pobočku banky, ktorá účet vedie. Podľa bodu 34 článku III VOP banka bola oprávnená od zmluvy odstúpiť pre podstatné porušenie zmluvy s okamžitou účinnosťou, mimo iné aj v prípade, ak klient nevysporiadal na účte nepovolené prečerpanie do 20 dní od jeho vzniku alebo nastal iný prípad uvedený v obchodných podmienkach.
Vychádzajúc z obsahových náležitostí „ Zmluvy o spolupráci pri poskytovaní bankových produktov a služieb“ medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu zmluvy o bežnom účte v zmysle ustanovenia § 708 Obč. zák., podľa ktorého zmluvou o bežnom účte sa zaväzuje banka zriadiť od určitej doby na určitú menu bežný účet pre jeho majiteľa. Na uzavretie zmluvy sa vyžaduje písomná forma. -5- 18C 42/13-234
Podľa § 709 ods. 1 Obch. zák., banka je povinná prijímať na bežný účet v mene, na ktorú znie, peňažné vklady alebo platby uskutočnené v prospech majiteľa účtu a s peňažných prostriedkov na bežnom účte podľa písomného príkazu majiteľa účtu alebo pri splnení podmienok určených v zmluve, vyplatiť mu požadovanú sumu alebo uskutočniť v jeho mene platby ním určeným osobám. Banka je povinná prijímať
platby na bežný účet, vykonávať platby z bežného účtu a vykonávať zúčtovanie uskutočnených platieb v súlade so zmluvou o bežnom účte a v lehotách a za ďalších zákonom ustanovených podmienok pre poskytovanie platobných služieb. Za vykonanie platieb je banka oprávnená požadovať úhradu nákladov s tým spojených a použiť na ich započítanie peňažné prostriedky na účte ( § 711 ods. 1 Obch. zák.).
Zmluva účastníkov konania svojim charakterom spadá medzi spotrebiteľské zmluvy, za ktorú sa považuje každá zmluva, bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Za dodávateľa je považovaná osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení zo spotrebiteľskej zmluvy v rámci predmetu svojej obchodnej alebo podnikateľskej činnosti nekoná ( § 52 Obč. zák.). V pochybnostiam o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší ( § 54 ods 2 Obč. zák.).
Na právne vzťahy účastníkov konania sa tiež vzťahuje zák.č. 510/02 Z.z. o platobnom styku. Podľa ust. § 4 ods. 3 zák.č. 510/02 Z.z. o platobnom styku, vykonávacia inštitúcia(peňažný ústav) odpíše peňažné prostriedky z ňou vedeného účtu bez predloženia prevodného príkazu a) pri výkone rozhodnutia alebo pri plnení inej povinnosti uloženej osobitným zákonom alebo na základe osobitného zákona, b) na úhradu všetkých splatných pohľadávok vykonávacej inštitúcie voči klientovi pred zrušením účtu príkazcu vedeného vo vykonávacej inštitúcii, ktoré vznikli pri vykonávaní prevodných príkazov na inkaso alebo v prípade opravného zúčtovania c) na úhradu všetkých cien a skutočných výdavkov za poskytnuté služby, na úhradu splatných debetných úrokov alebo v ďalších prípadoch, keď je na to vykonávacia inštitúcia oprávnená podľa vopred uzavretej písomnej zmluvy s príkazcom, ktorému vedie účet, d) v prípadoch písomne dohodnutých medzi vykonávacou inštitúciou a klientom.
Podľa § 273 Obch. zák., časť obsahu zmluvy možno určiť aj odkazom na všeobecné obchodné podmienky vypracované odbornými alebo záujmovými organizáciami alebo odkazom na iné obchodné podmienky, ktoré sú stranám uzavierajúcim zmluvu známe alebo k návrhu priložené. Odchylné dojednania v zmluve majú prednosť pred znením obchodných podmienok. Na uzavretie zmluvy možno použiť zmluvné formuláre používané v obchodnom styku.
V zmysle článku VII. bodu 2 zmluvy, práva a povinnosti, ktoré neboli upravené zmluvou, vyplývali z obchodných podmienok. Ak mali byť obchodné podmienky pre žalovaného záväzné, museli mu byť známe, resp. k návrhu priložené. -6- 18C 42/13-235
V uvedenom bode 2 č. VII., zmluvy žalovaný vyhlásil, že zmluvné podmienky obdržal. V zmysle článku III bodu 15, 21, 25 obchodných podmienok, žalobca mal oprávnenie zúčtovať na ťarchu účtu pohľadávku banky týkajúcu sa splatných poplatkov, trvalých príkazov, a takýto debetný zostatok úročiť debetnou úrokovou sadzbou.
Vychádzajúc zo zákonnej úpravy zmluvy o bežnom účte a zákona o platobnom styku, právo na úhradu nákladov spojených s vedením účtu, môže banka realizovať len vo vzťahu k peňažným prostriedkom nachádzajúcich sa na účte. Inak banka môže vykonávať platby z bežného účtu alebo zúčtovanie uskutočňovaných platieb alebo nákladov, nad rozsah zostatku peňažných prostriedkov t.j. debetné operácie iba na základe osobitnej dohody, akou je napr. aj dohoda o povolenom prečerpaní na osobnom účte. V zmysle usta. § 544 Obč. zák., ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinností škoda nevznikne. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.
Zohľadňujúc spotrebiteľský charakter posudzovanej zmluvy je potrebné na vyváženie nerovnosti plynúcej z dodávateľsko-spotrebiteľského vzťahu, kde dodávateľ disponuje širším okruhom znalostí, spôsobilostí, zručnosti než spotrebiteľ, ktorý službu alebo tovar nakupuje, vyžadovať širší rozsah
povinnosti na strane dodávateľa a poskytovať väčší rozsah práv spotrebiteľovi, prihliadajúc na zásadu výkladu spotrebiteľských zmlúv v prospech spotrebiteľa ( § 54 ods. 2 Obč. zák.). Obchodné podmienky vo všeobecnosti slúžia na účelnú úpravu práva a povinností zmluvných strán tak, aby každú jednotlivú povinnosť či oprávnenie zo zmluvného vzťahu vyplývajúce, nebolo nutné uvádzať detailne už v texte základnej zmluvy. Pokiaľ ide o spotrebiteľa, obchodné podmienky majú slúžiť predovšetkým k dohodám technického charakteru resp. majú mať vysvetľujúci charakter, ich účelom nemôže byť, aby sa v nich (v často neprehľadných a zložitých formuláciách) stali skrytými pre spotrebiteľa, tie zmluvné podmienky, ktoré sú významné pre jeho právne postavenie. K takýmto zmluvným podmienkam, ktoré zásade ovplyvňujú právne postavenie sporebiteľa, patrí aj dohoda o zmluvnej pokute, či právo banky zúčtovať na ťarchu účtu poplatky i v prípade, ak na účte nie je dostatok dispomobilných finančných prostriedkov. Z vyhotovenia zmluvy vyplýva, že zmluva o účte predstavuje formulárovú zmluvu, ktorú spotrebiteľ čo do obsahových náležitostí žiadnym spôsobom neovplyvňoval a týka sa to aj obchodných podmienok, ktorých prevzatie potvrdil podpisom. V tejto súvislosti súd poukazuje aj na ustanovenie § 53 ods. 4 píms. i/ Obč. zák., ktorý za neprijateľné podmienky v spotrebiteľskej zmluve považuje aj ustanovenia umožňujúce dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve. Takéto oprávnenie žalobcu, ako veriteľa vyplýva priamo z úvodných ustanovení článku I bodu 4 VOP, ktoré mali byť pripojené k zmluve. Nakoľko nárok žalobcu nebol viazaný na uvedené ustanovenie VOP, súd nevyslovil neprijateľnosť tejto podmienky vo výroku rozhodnutia. -7- 18C 42/13-236
Majúc na zreteli vyššie zmienený princíp ochrany práv spotrebiteľa, ktorý sa premieta tak do spôsobu úpravy práv a povinností zmluvných strán v hlavnej zmluve ako aj obchodných podmienkach, súd vychádzal zo záveru, že pokiaľ ide o sumu poplatkov spojených s existenciou a vedením účtu za dobu trvania zmluvného vzťahu do času odstúpenia žalobcu od zmluvy, tento nárok žalobcovi za čas trvania zmluvného vzťahu patrí. Žalobca však nebol oprávnený zúčtovať poplatky na ťarchu účtu žalovaného, ak na ňom nebol dostatok finančných prostriedkov, vykazovať túto pohľadávku ako debetný zostatok, ktorý následne úročil debetnou resp. sankčnou úrokovou sadzbou. K takémuto postupu by bol oprávnený len v prípade písomne uzavretej zmluvy so žalovaným, ktorá v danom spore preukázaná nebola. Takáto dohoda nevyplýva zo zmluvy o poskytovaní bankových služieb a produktov uzavretej so žalovaným a skutočnosť, že uvedené ustanovenie sa nachádza vo všeobecných obchodných podmienkách, nenahrádza podmienku písomnosti právneho úkonu a tiež odporuje zásadám dobrých mravov i poctivého obchodného styku. Obchodné podmienky, ktoré mali byť k zmluve so žalovaným pripojené sa vzťahujú na rôzne druhy služieb (účtov). Tento súbor obchodných podmienok vzťahujúci sa na rôzne typy služieb poskytovaných žalobcom je nepochybne pre priemerného spotrebiteľa ťažko zrozumiteľný, mätúci, spôsobilý vyvolať u spotrebiteľa omyl o tom, ktoré zo zmluvných ustanovení sú pre neho záväzné, a znamenajúce viac ako akceptovateľné riziko, že spotrebiteľ prehliadne tie ustanovenia obchodných podmienok, ktoré majú pre neho závažné následky. Podmienka písomností v zmysle § 40 Obč. zák., je naplnená, ak je písomný právny úkon podpísaný konajúcou osobou. Medzi sporovými stranami absentuje taký právny úkon v časti dohody o zmluvnej pokute a odpísania prostriedkov z účtu, aj keď na účte nie sú finančné prostriedky ktorý by túto zákonnú formu spĺňal.
Úprava zmluvnej pokuty a dohoda o práve banky započítať voči účtu spotrebiteľa poplatky banky, aj keď na účte nie sú finančné prostriedky, obsiahnuté len v obchodných podmienkach, nespĺňajú podmienku písomností právneho úkonu. Je v rozpore s princípom ochrany práv spotrebiteľa aj zásadami poctivného obchodného styku, aby tieto dojednania pre spotrebiteľa právne významné, boli obsiahnuté v obchodných podmienkach. Odhliadnúc od uvedeného, ani samotné obchodné podmienky neobsahujú žiadne ustanovenia o výške zmluvnej pokuty, ale ďalej odkazujú na sadzobník, čo len dokumentuje neprehľadnosť úpravy vzájomných vzťahov účastníkov, a vylučuje platnosť dohody o zmluvnej pokute aj pre prípad, žeby jej dojednanie, čo do formy právneho úkonu bolo platné, keďže obsahom dohody nie je podstatná náležitosť tohto právneho úkonu, ktorým je výška pokuty. Záver súdu o neplatnosti dohody o zmluvnej pokute a možnosti zúčtovania poplatkov na ťarchu účtu na ktorom nie sú finančné prostriedky, podporuje aj nález Ústavného súdu ČR z 11. 11. 2013 I US 3512/2011, ako posledná zmena právnej úpravy týkajúcej sa ochrany spotrebiteľa zákonom č. 102/2014 v ust. § 52 ods. 2 Obč. zák., stanovujúca, že na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianského zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy Obchodného práva. Pritom občiansko-
právna úprava v časti týkajúcej sa uzatvárania zmlúv, nepozná možnosť úpravy zmluvných vzťahov účastníkov konania odkazom na všeobecné obchodné podmienky, resp.
-8- 18C 42/13-237
ostatné obchodné podmienky, a teda vylučuje aplikáciu ust. § 273 Obch. zák. v podstaných náležitostiach zmluvného vzťahu.
Súd v konaní teda vychádzal zo záveru, že žalobca má nárok len na sumu poplatkov spojených s vedením účtu Ž.V., O. H. O. P. Z. L. P. P. S. P. XX,XX Q. ( X E. X,XX€ + X E. X,XX€ + X E. X,XX Q.). B. Ž. Y. P. C. U. L. L. L., Ž.H. P. O. L. B. Ú. Z. C. P. Z. D.. §. XXX C.. X, X C..Z.., P. Z. W.,H. H. Y. J. P. C. U. L. L. J. T. P. L. L. L. O.Ž. B. Ú. Z. C.. P. Ú. Z. C. P. Z. B. P. Č.. XX/XX Z.. Z.. P. Z. Ú. J. XX. X. XXXX H. Z. V. J. U. Q. L. W. L. J. C.W. U. L. L. J. Z. C. X L. X., Č. P. J. L. Č. X% Z. J. U. G. ( X% + X%).
P. Č., P. W. B. Ž. B. Z. Ú., X. Ž. Z..
Výrok o trovách konania vyplýva z ust. § 144 ods. 2 Obč. súd. por., podľa ktorého, ak mal účastník v konaní úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, alebo vysloví, že žiaden z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo. Žalobca bol neúspešným v prevažnej časti svojho nároku, preto nemá právo na náhradu vzniknutých trov, žalovanému žiadne trovy konania nevznikli, preto súd rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov konania právo.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od doručenia na Krajský súd v Košiciach, prostredníctvom Okresného súdu Košice II, v troch vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. -9- 18C 42/13-234
Rozsah, v a kom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie. /§ 205 ods. 2, 3 OSP/.