Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_3Cob-186-2022.pdf
PDF · 82.4 KB
Case nature
Subarea
3Cob/186/2022
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Rastislava Pellu, členov senátu JUDr. Slávky Maruščákovej a JUDr. Natálie Štrkolcovej, v právnej veci žalobcu: BUKÓZA ENERGO, a. s., sídlo: Hencovská 2073, 093 02 Hencovce, IČO: 43 806 643, zastúpený advokátom: JUDr. Slavomír Kučmáš, sídlo: Plynárenská 1, 071 01 Michalovce, IČO: 35 557 192, proti žalovanému: MM CLASS s.r.o., sídlo: Cintorínska 1173/3, 053 42 Krompachy, IČO: 45 387 133, zastúpený advokátom: JUDr. Marián Rušin, PhD., sídlo: Letná 47, 040 01 Košice, IČO: 42 329 230, v konaní o zaplatenie 10.691,50 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Spišská Nová Ves, č. k. 14Cb/65/2021 - 100 zo dňa 16. mája 2022, takto
rozhodol:
Odmieta odvolanie žalovaného zo dňa 8. júna 2022.
Žalobcovi voči žalovanému priznáva náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie rozsudkom pre zmeškanie žalovaného podľa § 274 Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“) na základe návrhu žalobcu predneseného na pojednávaní dňa 16. mája 2022 rozhodol tak, že vo výroku I. žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi 10.691,50 eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % z dlžnej sumy ročne od 28.9.2021 do zaplatenia a vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na plnú náhradu trov konania.
Proti vyššie uvedenému rozhodnutiu súdu prvej inštancie podal žalovaný dňa 8. júna 2022 odvolanie (odvolanie napísané v rovnaký deň), ktorým navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Prípustnosť svojho odvolania žalovaný odôvodnil tvrdením, že neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie, pričom tiež dodal, že vo veci sú dané odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a), b), f) a h) Civilného sporového poriadku (ďalej „CSP“).
Podľa žalovaného vo veci nie je daná aktívna vecná legitimácia žalobcu a tiež nie je daná ani vecná legitimácia žalovaného. Z tohto dôvodu žalovaný tvrdí, že nie sú splnené procesné podmienky a na toto mal súd prvej inštancie podľa § 161 CSP prihliadať a konanie zastaviť, pričom z uvedeného je zrejmé, že vo veci sú naplnené odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na komentár v publikácii Civilný sporový poriadok (str. 1190), Praha: C. H. Beck, 2016, autorov Števček, M. Ficová, S. Baricová a kol., podľa ktorého ani formálne splnenie všetkých podmienok pre vydanie rozsudku pre zmeškanie nestačí na vydanie takéhoto rozhodnutia.
Žalovaný tiež namietal, že podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie neboli dané aj z dôvodu, že nárok uplatnený žalobcom v tomto konaní nie je odôvodnený. Poukázal na obsah stranami uzavretej Zmluvy o združenej dodávke elektriny zo dňa 23.7.2020 a uviedol, že príslušná fakturácia žalobcu nebola s ohľadom na dohodnutú výšku ceny za dodávku elektriny opodstatnená, na čo žalobcu upozorňoval a žiadal vyhotoviť opravnú faktúru. K žalobcom uplatňovanej výške ceny elektriny žalovaný uviedol, že na jej výšku nemôže mať vplyv Rozhodnutie Úradu pre reguláciu sieťových odvetví, ktoré nie je pre žalovaného záväzné. Z tohto dôvodu súd prvej inštancie dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a preto je daný odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP.
Podľa žalovaného došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (nesprávne právne posúdenie veci) tak, že súd prvej inštancie nesprávne právne posúdil existenciu aktívnej a pasívnej legitimácie strán sporu. Žalovaný v tomto smere tvrdil, že na existenciu aktívnej legitimácie žalobcu, by muselo dôjsť k uzavretiu príslušného dodatku ku Zmluve o združenej dodávke elektriny a podmienka existencie pasívnej legitimácie žalovaného, by bola splnená iba v prípade, žeby žalovaný bol vo vydanom Rozhodnutí Úradu pre reguláciu sieťových odvetví priamo uvedený ako povinný subjekt. Zároveň žalovaný namietal, že súd prvej inštancie opomenul na ustanovenie § 265 Obchodného zákonníka, podľa ktorého nie je možné žalobcovi priznať ochranu výkonu jeho práva, ktoré je v rozpore s poctivým obchodným stykom.
K odvolaniu žalovaného sa vyjadril žalobca svojim podaním zo dňa 28.7.2022, ktorým zhodnotil procesnú obranu žalovaného ako neopodstatnenú a právne bezvýznamnú a z tohto dôvodu navrhol napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdiť a žalovaného zaviazať na nahradenie trov odvolacieho konania v prospech žalobcu v rozsahu 100 %.
Žalobca vo svojom stanovisku uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a taktiež, že je daná aj správnosť jeho odôvodnenia v celom rozsahu a preto nie je daný žiaden z odvolacích dôvodov uvedených žalovaným. Žalobca ďalej uviedol, že vo veci boli splnené všetky procesné podmienky podľa § 161 CSP. Tiež uviedol, že podľa jeho názoru ním predložené dôkazné materiály a jeho skutkové tvrdenia sú dostatočným preukázaním opodstatnenosti žalobného nároku. V súvislosti s opodstatnenosťou svojho nároku žalobca poukázal na 2 ďalšie obdobné súdne konania so žalovaným pred Okresným súdom Spišská Nová Ves (14Cb/57/2021 a 14Cb/58/2021), kde boli vo veci vydané rozsudky v prospech žalobcu.
Žalobca absolútne nesúhlasil so stanoviskom žalovaného, že nie je daná vecná aktívna a ani pasívna legitimácia strán sporu, na základe čoho nemali byť splnené procesné podmienky konania a teda ani nemohol byť vydaný rozsudok pre zmeškanie. Žalobca tiež dodal, že procesná subjektivita strán sporu bola daná, pričom pre účely vydania rozsudku pre zmeškanie súd nemá povinnosť skúmať vecnú (hmotnoprávnu) legitimáciu. Zároveň žalobca poukázal na špecifickosť rozsudku pre zmeškanie, ktorého vydanie je následkom procesnej pasivity strán v sporovom konaní. Podľa žalobcu boli splnené všetky zákonné podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie.
Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané oprávnenou osobou a proti rozhodnutiu, proti ktorému je v špecifických prípadoch odvolanie prípustné (§ 356 písm. b) CSP). Odvolanie bolo prejednané bez nariadenia pojednávania, nakoľko nebolo potrebné zopakovať a ani doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem. Odvolanie prejednal podľa § 379 až § 385 Civilného sporového poriadku, pričom dospel k záveru, že odvolanie žalovaného je potrebné odmietnuť.
Podľa § 356 CSP (Prípustnosť odvolania): „Odvolanie nie je prípustné proti rozsudku a) vydanému na základe uznania nároku alebo vzdania sa nároku okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia, b) pre zmeškanie okrem prípadov odvolania podaného z dôvodu, že neboli splnené podmienky na vydanie takého rozhodnutia.“
Podľa § 386 CSP: „Odvolací súd odmietne odvolanie, ak a) bolo podané oneskorene, b) bolo podané neoprávnenou osobou, c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, alebo d) nemá náležitosti podľa § 363, ak pre vady odvolania nemožno v odvolacom konaní pokračovať.“
Pre rozhodnutie o odvolaní žalovaného bolo v prvom rade potrebné zodpovedať otázku, či je toto odvolanie proti rozsudku pre zmeškanie vôbec prípustné. Odvolací súd v tomto smere konštatuje, že odvolanie žalovaného je neprípustné, a to z nižšie uvedených dôvodov.
Z obsahu spisu je dostatočne zrejmé, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 16. mája 2022 vydal predmetný rozsudok ako rozsudok pre zmeškanie a to plne v súlade so zákonom. Na vydanie rozsudku pre zmeškanie boli splnené všetky zákonné podmienky stanovené v § 274 CSP, t. j. konkrétne: 1, predmetom konania bola žaloba o plnenie (zaplatenie pohľadávky 10.691,51 eur s príslušenstvom) podľa § 137 a) CSP; 2, žalobca na pojednávaní navrhol vydanie rozsudku pre zmeškanie; 3, žalovaný sa nedostavil na pojednávanie vo veci, hoci bol naň riadne a včas predvolaný a v predvolaní na pojednávanie bol žalovaný poučený o následku nedostavenia sa, vrátane možnosti vydania rozsudku pre zmeškanie a 4, žalovaný vážnymi okolnosťami neospravedlnil svoju neprítomnosť včas, respektíve v tomto prípade ju vôbec neospravedlnil.
Vychádzajúc z obsahu znenia § 274 CSP o rozsudku pre zmeškanie vydaného na pojednávaní je potrebné dodať, že súd má zákonnú povinnosť (samozrejme za naplnenia podmienok daných v § 274 CSP), rozhodnúť práve rozsudkom pre zmeškanie žalovaného. Iný je režim vydávania rozsudku pre zmeškanie podľa § 273 CSP (mimo pojednávania), kde na rozdiel od rozsudku podľa § 274 CSP má súd podľa svojho vlastného zváženia možnosť (t. j. nie povinnosť) vydať rozsudok pre zmeškanie.
Z obsahu spisu tiež vyplýva, že súd prvej inštancie neporušil svoju povinnosť skúmať procesné podmienky konania podľa § 161 CSP. Súd prvej inštancie v rámci svojho konania správne zistil existenciu procesnoprávnej legitimity strán sporu, preto pokiaľ vo veci konal a podľa § 274 CSP rozhodol, tak jeho postup bol plne v súlade so zákonom.
Žalovaný je vo veci zastúpený kvalifikovaným advokátom, avšak s ohľadom na obsah jeho obrany, odvolací súd považuje za potrebné pripomenúť, že medzi procesnoprávnou a vecnoprávnou (resp. hmotnoprávnou) legitimáciou strán sporu je zásadný rozdiel. Procesnoprávnu legitimáciu má v súdnom konaní každá osoba (fyzická alebo právnická) s právnou subjektivitou, pričom všetky takéto osoby môžu byť stranou súdneho konania v akomkoľvek procesnom postavení. Na rozdiel od procesnej legitimity je vecná legitimácia stav vyplývajúci z hmotného práva, ktorý určuje, kto je nositeľom práva a kto je nositeľom povinností, o ktoré v konaní ide.
Pokiaľ nie je strana sporu hmotnoprávne legitimovaná v nejakej konkrétnej veci, to neznamená, žeby táto osoba nemohla disponovať aktívnou (prípadne pasívnou) legitimáciou v súdnom spore. Absencia hmotnoprávnej legitimácie nie je prekážkou v konaní a teda nie je ani dôvodom na zastavenie konania. Od existencie hmotnoprávnej legitimácie závisí konečný obsah rozhodnutia vo veci samej.
Vo veci boli splnené procesné podmienky konania a z obsahu spisu nevyplynulo ani to, žeby súd prvej inštancie svojim procesným postupom porušil procesné práva žalovaného. Preto nie sú dané žalovaným deklarované odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. a) a b) CSP.
Z uvedeného vyplýva, že v prejednávanej veci nejde o situáciu, kde neboli splnené podmienky na vydanie rozsudku pre zmeškanie. Z tohto dôvodu odvolanie žalovaného podľa § 356 písm. b) CSP nie je prípustné, preto ho odvolací súd vo výroku I. tohto rozhodnutia podľa § 386 písm. a) CSP odmietol.
Z dôvodu odmietnutia odvolania sa odvolací súd nezaoberal ďalšími žalovaným deklarovanými odvolacími dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) CSP (nesprávne zistený skutkový stav veci a jeho nesprávne právne posúdenie).
O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd vo výroku II. tohto uznesenia rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP, t. j. žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 CSP rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak:
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak:
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom.
Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je:
dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).