Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_4C-153-2011.pdf
PDF · 106.77 KB
Case nature
Subarea
4C/153/2011
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina, v konaní pred sudkyňou V.. R. M., v právnej veci navrhovateľky: F. Y. B., I.. XX.X.XXXX, trvale bytom M.. X. O. I..X, F., W. Z. W., V.. W., L., t.č. bytom Y., O. Z., Š. T. L., v konaní zastúpená splnomocneným zástupcom: F. N. W., W., M., M..L..T.., M. M. K. U.. XX/XXX, XXX XX Ž., IČO: XX XX XX XX, proti odporcovi: W. B., I.. XX.X.XXXX, bytom XXX XX X. XXX, štátny občan SR, o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletým deťom: F. M. B., I.. XX.X.XXXX F. W. S. B., I.. XX.XX.XXXX, zast. kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Ž., takto
rozhodol:
Súd manželstvo účastníkov F. Y. B., narodenej XX. X. XXXX F. W. B.H., narodeného XX. X. XXXX, uzatvorené dňa XX. XX. XXXX, zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu N. I. N., vo zväzku X, ročník XXXX, na strane XXX, pod poradovým číslom 35, r o z v á d z a.
Súd vyhlasuje, že v časti konania o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom: W. S. B., narodený XX. XX. XXXX a F. M. B., narodený XX. X. XXXX, pochádzajúcim z ich manželstva, na čas po rozvode nemá právomoc a konanie sa v tejto časti z a s t a v u j e.
Ž i a d e n z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa XX.X.XXXX domáhala súdneho rozhodnutia, ktorým by bolo jej manželstvo uzatvorené dňa XX.XX.XXXX rozvedené. Na odôvodnenie svojho návrhu uviedla, že sa s odporcom zoznámili v I. XXXX a po krátkej známosti uzavreli manželstvo. K vážnemu narušeniu ich manželstva došlo po tom, ako odporca vycestoval za prácou do zahraničia. Túto prácu následne stratil a navrhovateľku taktiež donútil vycestovať za prácou do O. Z.. Nechal ju napospas osudu v F. bez prostriedkov, prakticky na ulici, k čomu došlo vo J. XXXX. Po týchto skúsenostiach s odporcom pocítila navrhovateľka k odporcovi odpor a nenávisť a vtedy pochopila, s akým človekom žila a koho si to vzala za manžela. Od tej doby žije navrhovateľka vo O. Z., deti pochádzajúce z manželstva žijú u rodičov navrhovateľky O. L., kde je o ne kráľovsky postarané a odporca žije u rodičov, alebo na neznámom mieste. Podľa názoru navrhovateľky je manželstvo účastníkov úplne rozvrátené, neplní žiadnu funkciu, a preto sa navrhovateľka rozhodla toto trápenie ukončiť. Keďže manželstvo nevytvára vhodné prostredie pre výchovu ich maloletých detí, rozvod manželstva nebude ani v rozpore s ich záujmami. Deti žijú v L. v pokojnom prostredí. Navrhovateľka žije v F. a má novú známosť, spolu so svojím priateľom si chcú založiť rodinu, v ktorej budú samozrejme žiť aj deti pochádzajúce z manželstva účastníkov.
Vzhľadom na zistenie súdu, že odporca sa na adrese posledného trvalého bydliska nezdržiava, súd vykonal šetrenie pobytu odporcu. Následne po vykonaní úkonov na prípravu pojednávania voči odporcovi sa odporca vyjadril prostredníctvom svojho právneho zástupcu Advokátskej kancelárie F. K. M.. L.. T.. k návrhu na začatie konania podaním doručeným súdu dňa X. XX. XXXX. Vo vyjadrení uviedol, že pokiaľ navrhovateľka uviedla, že k vážnemu narušeniu manželstva došlo po tom, ako odporca vycestoval za prácou do zahraničia, odporca však tvrdí, že do zahraničia odišiel z dôvodu lepšieho finančného zabezpečenia rodiny, s čím bola navrhovateľka uzrozumená. Počas obdobia, kým bol odporca v Anglicku, si navrhovateľka našla nového priateľa, s ktorým udržiavala mimomanželský pomer. Odporca popiera, že by navrhovateľku donútil vycestovať za prácou do zahraničia, nakoľko odporca po tom, ako zistil, že navrhovateľka má nového priateľa, sa snažil o záchranu manželstva a teda jej navrhol z dôvodu opätovného upevnenia ich vzťahu, aby išli spolu žiť do Anglicka a tam aj spoločne pracovali, s čím navrhovateľka súhlasila. Potom, ako odporca aj navrhovateľka stratili spoločne v Anglicku prácu, odišli naspäť na Slovensko. Bola to však samotná navrhovateľka, ktorá si iniciatívne hľadala prácu v Anglicku i po návrate na Slovensko a nakoniec vo J. XXXX tam opätovne vycestovala. Odporca sa snažil udržiavať s navrhovateľkou kontakt, a preto za ňou každý týždeň cestoval, avšak navrhovateľka sa s ním chcela stretávať len pred reštauráciou a podobne, pričom mu zatajovala, kde skutočne býva a neskôr prestala odporcovi dvíhať telefón. Po uvedených skutočnostiach sa potvrdilo odporcove podozrenie, že navrhovateľka má opätovne novú známosť, z ktorého dôvodu odporcova snaha o udržiavanie kontaktu a záchranu vzťahu s navrhovateľkou skončila. Odporca z dôvodu viacnásobnej nevery navrhovateľky súhlasí s návrhom na rozvod manželstva. Čo sa týka starostlivosti o maloleté deti jedným z rodičov, odporca by chcel zveriť deti do svojej osobnej starostlivosti, nakoľko má k nim pevný citový vzťah. Takto navrhuje rozhodnúť až po vyjadrení kolízneho opatrovníka a tiež rešpektujúc názor maloletých detí. Nakoľko maloleté deti žijú v L., otec ich navštevuje cca 3 krát do roka a v ostatnom čase s nimi udržiava kontakt cez „skype“.
Súd nariadil na deň XX.X.XXXX pojednávanie, ktoré na základe ospravedlnenia právnej zástupkyne navrhovateľky odročil na deň XX. X. XXXX. Odporca sa z neúčasti na pojednávaní nariadeného na deň XX. X. XXXX ospravedlnil písomne podaním doručeným X. X. XXXX z dôvodu jeho odcestovania, zároveň žiadal, aby pojednávanie bolo uskutočnené aj v jeho neprítomnosti. Žiadal, aby súd manželstvo rozviedol z dôvodu, že je trvalo rozvrátené, manželia nežijú spolu viac ako štyri roky a navrhol, aby súd maloleté deti zveril do opatery F. Y. B..
Dňa XX. X. XXXX oznámil právny zástupca odporcu vypovedanie plnej moci odporcovi.
Dňa XX. X. XXXX bolo vo veci vykonané pojednávanie, a to v neprítomnosti navrhovateľky, ktorá sa trvale zdržiava v Anglicku a ktorá súhlasila s tým, aby súd prejednal vec aj v jej neprítomnosti. Navrhovateľka bola na pojednávaní riadne zastúpená svojou právnou zástupkyňou. Odporcovi bolo predvolanie na pojednávanie doručené dňa X. X. XXXX, z neúčasti na pojednávaní sa neospravedlnil, ani nežiadal o jeho odročenie z dôležitých dôvodov. Súd preto vykonal pojednávanie v neprítomnosti navrhovateľky a odporcu podľa ustanovenia § 101 ods. 2 O. s. p.
Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie sobášnym listom účastníkov a rodnými listami maloletých detí.
Právna zástupkyňa navrhovateľky na pojednávaní zotrvala na návrhu na začatie konania. Uviedla, že navrhovateľka súhlasí s názorom odporcu, že manželstvo má formálny charakter, nakoľko manželia spolu nežijú v spoločnej domácnosti už dlhšiu dobu. Navrhovateľka nemá v úmysle vrátiť sa na Slovensko, mieni ostať v zahraničí.
Súd v konaní predovšetkým skúmal otázku právomoci slovenského súdu.
Navrhovateľka je občiankou L., odporca je občanom Slovenskej Republiky. V konaní bolo tiež preukázané, že obvyklý pobyt maloletých detí F. M. B. a W. S. B. je v L., čo vyplynulo z vyjadrenia ako navrhovateľky, tak i odporcu. Navrhovateľka sa trvale zdržiava vo Veľkej Británii a nemá v úmysle sa
vrátiť na Slovensko, mieni si založiť rodinu a maloleté deti z L. presídliť do Veľkej Británie. Z uvedeného je zrejmé, že navrhovateľka a maloleté deti sa nemajú v úmysle zdržiavať na území SR, pretože ich záujmová sféra sa premiestnila zo Slovenskej republiky do miesta ich terajšieho pobytu, navrhovateľky vo Veľkej Británii a maloletých detí zatiaľ v Rumunsku.
Právomoc slovenského súdu v časti konania o rozvod manželstva vyplýva z kapitoly II, oddielu 1, článku 3, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorého vo veciach rozvodu, rozluky alebo anulovania manželstva majú právomoc súdy členského štátu, na ktorého území manželia mali naposledy obvyklý pobyt, pokiaľ tam jeden z manželov stále býva.
Nakoľko účastníci mali posledné spoločné bydlisko O. N. I. W., je tým daná právomoc súdov SR.
Súd sa rovnako zaoberal aj otázkou rozhodného práva, ktoré je potrebné na daný prípad aplikovať.
Podľa ustanovenia § 22 ods. 1 zák. č. 97/1963 Z.z. o medzinárodnom práve súkromnom a procesnom (ďalej len ZMPSaP) zrušenie manželstva rozvodom sa spravuje právnym poriadkom štátu, občanmi ktorého sú manželia v čase začatia konania. Ak sú manželia príslušníkmi rôznych štátov, spravuje sa zrušenie manželstva rozvodom právnym poriadkom slovenským.
Vychádzajúc z cit. ustanovení Dohovoru a ZMPSaP je rozhodným právom pre právny vzťah medzi účastníkmi konania právny poriadok Slovenskej republiky. Súd preto na tento vzťah aplikoval príslušné ustanovenia tohto právneho poriadku.
Podľa ustanovenia § 153 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, zákona č. 99/1963 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len O.s.p.) súd rozhodne na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti.
Podľa ustanovenia § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo včítane toho, čo uviedli účastníci.
Podľa ustanovenia § 18 Zákona o rodine č. 36/2005 Z.z. v znení neskorších predpisov (ďalej len ZoR) manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach. Sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť, pomáhať si, starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie.
Podľa ustanovenia § 23 ZoR súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvale rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia.
Podľa ods. 2 cit. zák. ustanovenia súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahu medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí.
Podľa ustanovenia § 113 ods. 1 O. s. p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k maloletým deťom z ich manželstva na čas po rozvode.
Vo vzťahu k tejto problematike mal súd v konaní za preukázané že obvyklý pobyt maloletých detí bol v čase začatia konania v Rumunsku.
Právomoc súdu v časti konania o úpravu rodičovských práv a povinností k maloletým deťom vyplýva z kapitoly II, oddielu 2, článku 8, bodu 1. Nariadenia Rady (ES) č. 2201/2003 o súdnej právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v manželských veciach a vo veciach rodičovských práv a povinností, v zmysle ktorého súdy členského štátu majú právomoc vo veciach rodičovských práv a povinností k dieťaťu, ktoré má obvyklý pobyt v tomto členskom štáte v čase začatia konania.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 1 ZMPSaP vzťahy medzi rodičmi a deťmi vrátane vzniku alebo zániku práv a povinností rodičov sa spravujú právom štátu, na ktorého území má dieťa obvyklý pobyt. Ak si to vyžiada ochrana osoby alebo majetku dieťaťa, súd môže pri rozhodovaní výnimočne prihliadnuť aj na právo iného štátu, s ktorým má vec podstatnú väzbu.
Podľa ustanovenia § 24 ods. 3 ZMPSaP výkon rodičovských práv a povinností sa spravuje právom štátu obvyklého pobytu dieťaťa.
Podľa ustanovenia § 48 ZMPSaP slovenské súdy postupujú v konaní podľa slovenských procesných predpisov, pričom všetci účastníci majú rovnaké postavenie pri uplatňovaní svojich práv.
Nakoľko maloleté deti F. M. B. F. W. S. B. mali obvyklý pobyt v čase začatia konania v Rumunsku, je v časti konania o úpravu rodičovských práv a povinností voči týmto deťom daná právomoc súdov Rumunska.
Právomoc súdu konať vo veci výživného je upravená v kapitole II, oddiele 2, článku 5, bodu 2. Nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 o právomoci a o uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach, podľa ktorého osobu s bydliskom na území členského štátu možno žalovať v druhom členskom štáte vo veciach výživného na súdoch podľa bydliska alebo obvyklého pobytu osoby oprávnenej na výživu, alebo ak je vec spojená s konaním o právnom stave osoby, na súde, ktorý podľa právneho poriadku svojho štátu má právomoc vo veci konať, ak sa táto právomoc nezakladá výlučne na štátnom občianstve niektorého z účastníkov.
Oprávnenými osobami na výživu sú v danom prípade maloleté deti účastníkov konania F. M. B. F. W. S. B., ktoré majú v súčasnosti obvyklý pobyt v Rumunsku, preto vo veci výživného týchto detí má právomoc konať rumunský súd.
Podľa ust. § 103 zákona č. 99/1963 Zb., Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.) kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci (podmienky konania).
Podľa ust. § 104 ods. 1 O.s.p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví. Ak vec nespadá do právomoci súdov, alebo ak má predchádzať iné konanie, súd postúpi vec po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania príslušnému orgánu; právne účinky spojené s podaním návrhu na začatie konania zostávajú pritom zachované.
Podľa ust. § 104 ods. 2 O.s.p. ak ide o nedostatok podmienky konania, ktorý možno odstrániť, súd urobí pre to vhodné opatrenia. Pritom spravidla môže pokračovať v konaní, ale nesmie vydať rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Ak sa nepodarí nedostatok podmienky konania odstrániť, konanie zastaví.
Existencia súdnej právomoci je procesná podmienka, ktorú súd skúma ex offo v každom štádiu konania a nedostatok právomoci súdu vedie k zastaveniu konania. Na základe vyššie uvedených skutočností súd dospejúc k záveru, že nie je daná právomoc súdov Slovenskej republiky na prejednanie a rozhodnutie prejednávanej veci v časti konania o úpravu pomerov rodičov k maloletým deťom W. S. B. a F. M. B.
na čas po rozvode a zároveň súd nemôže postúpiť vec súdu v Rumunsku, súd vyhlásil, že v tejto časti konania nemá právomoc a konanie v tejto časti zastavil.
Čo do rozvodu súd na základe zisteného skutkového a právneho stavu dospel k záveru, že manželstvo účastníkov konania neplní funkcie, za účelom ktorých bolo vytvorené, a preto ho rozviedol. V konaní mal preukázané, že účastníci konania uzavreli dňa XX. XX. XXXX manželstvo, u odporcu išlo o druhé manželstvo, u navrhovateľky o prvé. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v N. I. W., čo je v obvode Okresného súdu v Ž., čím bola založená výlučná miesta príslušnosť tunajšieho súdu. Z manželstva pochádzajú dve maloleté deti F. M. B. F. W. S. B..
Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že manželia spolu viac ako štyri roky nežijú v spoločnej domácnosti, spoločne nehospodária a intímne nežijú. Medzi manželmi došlo k vzájomnému odcudzeniu vzhľadom na ich výkon práce v zahraničí. Obidvaja účastníci vylúčili obnovenie manželského spolužitia. Preto súd dospel k záveru, že vzťahy medzi manželmi sú vážne narušené a trvalo rozvrátené a manželstvo v podstate neplní žiadnu so svojich funkcií. Od manželov nemožno ani očakávať obnovenie manželského spolužitia. Je zrejmé, že manželstvo má výlučne formálny charakter. Vychádzajúc zo základných zásad manželstva, kedy muž a žena majú v manželstve rovnaké postavenie, sú povinní žiť spolu, byť si verní, vzájomne si pomáhať a vytvárať zdravé rodinné prostredie, súd dospel k záveru, že manželstvo účastníkov tieto zásady nespĺňa a sú splnené všetky podmienky pre rozvod takéhoto manželstva. Preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 144 O.s.p., podľa ktorého účastníci nemajú právo na náhradu trov o rozvod alebo neplatnosť manželstva alebo o určenie, či tu manželstvo je, alebo nie je. Súd však môže priznať náhradu týchto trov alebo ich časti, ak to odôvodňujú okolnosti prípadu alebo pomery účastníkov, ktoré súd nezistil, a preto rozhodol tak, že náhradu trov konania účastníkom nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ), t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť podpísané a datované, uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté
dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné
dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa ustanovenia § 221 ods. 1 OSP, súd rozhodnutie zruší, len ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
c) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo
konanie,
e) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
f) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
g) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto
samosudcu rozhodoval senát,
h) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované
dôkazy.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 1 OSP, skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak
a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,
b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,
c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,
d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.
Podľa ustanovenia § 205a ods. 2 OSP, ustanovenie § 205a ods. 1 OSP sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2.
Odvolanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona ( zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov ); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady
súdneho konania, ktoré vznikli štátu, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( zákon č. 65/2001 Z.z. o správe a vymáhaní súdnych pohľadávok v znení neskorších predpisov ).
Rozsudky, odsudzujúce na plnenie výživného v prospech maloletých detí sú predbežne vykonateľné.
Manžel, ktorý prijal priezvisko druhého manžela pri uzavretí manželstva, môže do jedného mesiaca od právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva oznámiť príslušnému matričnému úradu, do ktorého matriky je vykonaný zápis o uzavretí manželstva, že opäť prijíma priezvisko, ktoré mal pred uzavretím manželstva.